V ústrety 60. narodenín, ktoré oslávil 30. novembra, a pri príležitosti 40. výročia vytrvalej umeleckej tvorby v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove sa 24. októbra uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.Samostatná výstava akademického maliara Jána Agarského pomenovaná Zahmlené krajinky pozostáva z 21 obrazov, z ktorých šesť sú veľkého formátu. Vystavené práce sú realizované technikou koláže, dominantnými farbami sú čierna, biela a sivá farba a znázorňujú štylizovanú jesennú a zimnú prírodu: Brázdy pod snehom, Hmla, Drevo na mesačnom svite, Oráčina, Brázdy, Priesvitný opar… Podľa slov samotného autora vystavené koláže vznikali za posledných pätnásť rokov a doteraz neboli vystavované. Agarský paralelne tvorí koláže, grafiku a maľby, a ako pripomenul, ani svoje grafiky doposiaľ ešte nikdy nevystavoval.Výstavu otvoril odborný spolupracovník Strediska pre kultúru Marjan Karavla a o Agarského tvorbe hovoril Sava Stepanov, výtvarný kritik z Nového Sadu, ktorý veľmi dobre pozná autorovu tvorbu. O novom cykle, ktorý sa mu páči, Stepanov povedal, že autor neustále pátra a usiluje sa maľovaním prírody prísť k prírodným obrazom, čo je veľmi dôležité. Na týchto abstraktných obrazoch nejde iba o čiary, lež sa autor pokúša svoju výtvarnú myšlienku zviesť na esenciálnu, povedal Stepanov a dodal, že tieto obrazy sú veľmi harmonické a keď sa to umelcovi podarí môže byť spokojný. Agarskému sa to podarilo. Jeho obrazy akoby boli bezpečným domom pre našu dušu.Výstava v pazovskej galérii je Agarského tretia v tomto jubilejnom roku zorganizovaná pri príležitosti jeho šesťdesiatky a 40-ročnej umeleckej tvorby, ktorú začal so skupinkou entuziastov založením výtvarnej dielne LIRA 82. Najprv sa predstavil v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, potom v novopazovskej galérii, kde vystavoval spoločne s akademickým maliarom Marjanom Karavlom.Výstavu v galérii Miry Brtkovej si milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť do 10. novembra.
Text a fotografie: Anna Simonovićová
Počas konania veľtrhu kníh v Belehrade (23. až 30. októbra) a v rámci mesiaca kníh boli v Starej Pazove 25. októbra predstavené nové knižné vydania troch pazovských spisovateľov.Po dvoch pandemických rokoch spôsobených koronavírusom stretnutie so známymi literátmi vyvolalo záujem čitateľov. Hosťami literárneho večierka v pazovskej knižnici boli Katarína Hricová, Miroslav Demák, Martin Prebudila a riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Návštevníci mali príležitosť dozvedieť sa nielen o nových publikáciach literátov, ale aj čosi viac o aktuálnych vydaniach SVC, o plánoch na vydávanie nových diel, o literárnych trendoch na Slovensku, o novinkách zo slovensko-srbskej, či srbsko-slovenskej prekladateľskej činnosti.
Vladimír Valentík, riaditeľ SVC aj tohto roku na 65. Medzinárodnom veľtrhu kníh v Belehrade prezentoval nové knihy tohto vydavateľstva a niektoré z nich predstavil aj Staropazovčanom. Hovoril o básnickej zbierke Spln v oku Kataríny Hricovej a o antológii Ohmatávanie pulzu 2, ktorú zostavila Zdenka Valentová Belićová a je v nej výber básní tridsiatich autorov, z ktorých až deviati sú zo Starej Pazovy.Katarína Hricová po dlhšej prestávke pripravila novú básnickú zbierku, piatu v poradí, ktorú na literárnom večierku predstavila. Z novej básnickej zbierke pod názvom Spln v oku prečítala niekoľko básní. Kniha vyšla v edícii Predsa koľaj Slovenského vydavateľského centra. Na obálke je grafika staropazovskej maliarky Martiny Karavlovej Hlodovej.
Martin Prebudila hovoril o diele Dlhá maliarska cesta insitného maliara Jána Bačúra z Padiny vo fotografiách 1950 – 2000, ktorá vyšla k 85. narodeninám maliara, ktorých sa žiaľ nedožil a nedávno nás opustil. Knihu vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v spolupráci s Martinom Prebudilom, ktorý hovoril aj o príprave na vydanie druhej časti tohto zväzku.Miroslav Demák na stretnutie priniesol viacero kníh a medzi nimi aj novú knihu pre deti Nepopieraj netopiera, za ktorú získal ocenenie Literárneho fondu za rok 2021 a to za najlepšiu detskú knihu na Slovensku. Zarecitoval niekoľko básní po slovenský a po srbsky. Hovoril aj o prekladateľskej činnosti a zahlásil preklad do slovenčiny knihy Slavice Garonja Denník Lenky Dunđerskej.
V prijemnej atmosfére hostia sa zhodli, že podobné posedenie zorganizujú už na začiatku nového roka v rámci podujatia Zima s knihou.
Text a fotografie: Anna Simonovićová
Vo veku 88 rokov 25. októbra 2022 do večnosti sa vybrala Mária Myjavcová, naša jazykovedkyňa, zostavovateľka učebníc, novinárka, prekladateľka a významná osobnosť vojvodinskej slovakistiky.
Prof. Dr. Mária Myjavcová sa narodila v Báčskom Petrovci 1. júna 1934. V rodisku skončila gymnázium a slovakistiku v Belehrade. Doktorskú dizertáciu obhájila roku 1987. Pôsobila ako učiteľka na gymnáziu v Báčskom Petrovci, a externe na Pedagogickej akadémii v Novom Sade a Učiteľskej fakulte v Báčskom Petrovci, ako novinárka v Hlase ľudu, vo vydavateľstve Obzor, v Slovakistickom ústave. Jej pôsobenie je pedagogické, vedecko-výskumné v oblasti jazyka a zaoberala sa aj prekladeteľskou prácou.
Svoju intelektuálnu biografiu otvorila kratšími článkami, ktoré uverejňovala v rokoch 1961 – 1965 v Hlase ľudu a napokon zahrnula do vzácnej a praktickej knihy Jazykové poznámky (1966). Po založení Spolku vojvodinských slovakistov (1969) a Slovakistického ústavu (1976), najmä po založení Zborníka Spolku vojvodinských slovakistov (1979), M. Myjavcová začala pestovať aj väčšie jazykovedné žánre a orientovala sa hlavne na slovensko- srbský bilingvizmus a iné sociolingvistické výskumy, prevažne typu kvantitatívnej sociolingvistiky.
Intelektuálny potenciál Márie Myjavcovej sa nevyčerpával iba v jednom žánri. Popri vedecko-výskumnej slovakistickej činnosti, ktorú plodne rozvíjala až do odchodu do dôchodku (roku 1991) z postu docentky súčasného slovenského jazyka na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Novom Sade (doktorskú dizertáciu Vývin spisovnej slovenčiny v podmienkach kontaktu so srbochorvátskym jazykom obhájila roku 1987), venovala sa aj lingvodidaktike a zostavovaniu učebníc slovenského jazyka, prekladaniu do slovenčiny a esejistike.
K prednášaniu sa vrátila, keď sa v Petrovci otvorilo detašované oddelenie Učiteľskej fakulty v Sombore. Publikovala: Jazykové poznámky (1966), Slovenčina v jazykovej enkláve (2001), Bolo, ako nebude (2004), State o našej slovenčine (2006), ako aj učebnice pre základné školy, gymnázium a učiteľskú fakultu a najnovšie v roku 2009 vydala Slovenskú jazykovú čítanku.
Svojou neúnavnou prácou sa do slovenskej vojvodinskej kultúry zapísala ako neopakovateľná a významná osobnosť.
Česť jej pamiatke!
Zdroj fotografie: Hlas ľudu
Vážené dámy / vážení páni,
radi by sme Vás pozvali na ďalší workshop s názvom Slovníkové spracovanie súčasnej slovenčiny a práca s textovými korpusmi, ktorý sa uskutoční v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS; Njegošova 16/II/7, 21000 Nový Sad) v piatok 18. novembra 2022 o 9.30 h.
Pre každého účastníka bude počas prestávok pripravené menšie občerstvenie, rovnako bude zabezpečený obed, ako aj občerstvenie po ukončení workshopu / tvorivej dielne.
Účastníkom budú udelené aj certifikáty o absolvovaní workshopu / tvorivej dielne.
Na workshop si potrebujete priniesť vlastný notebook.
V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať.
Cieľ workshopu
Primárnym cieľom workshopu je informovať účastníčky a účastníkovo spôsobe tvorby slovníkov a vysvetliť etapy pri zostavovaní slovníkov, čo všetko zahŕňa príprava veľkého projektu – tvorba slovníkov a ako sa určitá lexéma/slovo zaradí do daného slovníka (metodológia a opis lexém / slov, slovných spojení). Predmetom workshopu je zostavovanieSlovníka súčasného slovenského jazyka (SSSJ), na zostavení ktorého sa podieľa Oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave.
Rovnako účastníčky/účastníci workshopu získajú základné informácie o textových korpusoch, t. j. databáze textov, ktorá sa využíva nielen pri tvorbe výkladových slovníkov, pričom cieľom tejto časti bude práca s korpusom a jeho nástrojmi na vyhľadávanie. Textové korpusy spracúva Slovenský národný korpus JÚĽŠ SAV v Bratislave.
Náplň workshopu
Tohtoročný workshop bude venovaný problematike súčasnej (nielen) spisovnej slovenčiny, kde nám členky zostavovateľského tímu Slovníka súčasného slovenského jazyka (SSSJ) z Oddelenia súčasnej lexikológie a lexikografie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave predstavia samotnú tvorbu a etapy pri tvorbe slovníkov, spôsob zaraďovania slov do slovníkov, ich následnú definíciu, charakteristiku, deskripciu a základné parametre slova. Okrem iného budú prezentovať efektívnu a promptnejšiu prácu so slovníkmi, či vyhľadávanie slov v slovníkoch s prihliadnutím na ich hodnotenie a charakter.
Zo Slovenského národného korpusu JÚĽŠ SAV v Bratislave nám členky predstavia samotný projekt národného korpusu, ktorý je veľkou pomôckou pri zisťovaní a vôbec existencii niektorých jazykových prvkov, slovných spojení, viet, pričom ide o elektronickú databázu textov z rôznych oblastí. V priebehu workshopu si účastníčky a účastníci budú môcť vyskúšať samotnú prácu s korpusom, s nástrojmi, ktoré nám pomáhajú vyexcerpovať cielené slovo/slovné spojenia zo sústavy textov. Účastníci/účastníčky sa zoznámia aj s elektronickou databázou slovenskej terminológie a s kolokáciami, t. j. ustálenými slovnými spojeniami so zameraním sa na prídavné mená. Vstupnou publikáciou je Slovník kolokácií prídavných mien v slovenčine.
Okrem iného sa na workshope budeme venovať aj publicizmom a ich spracovaniu v SSSJ, ako aj problematike žurnalizmov v slovenskej tlači na Slovensku a vo vojvodinskom prostredí a ich diferenciačným znakom.
Súčasťou programu bude aj prednáška o stave slovenčiny vo vojvodinskom prostredí v kontexte slovenčiny na Slovensku, o súčasnej jazykovej situácii vo Vojvodine, ako aj hodnotenie doterajšej slovníkovej produkcie s prihliadnutím na komparáciu slovenčiny a srbčiny.
V rámci workshopu bude prebiehať aj prezentácia Srbsko-slovenského slovníka administratívno-právnych výrazov v printovej podobe. Elektronickú podobu môžeme nájsť na stránke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM).
Vo štvrtok 20. októbra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie 12 ročníka fotografickej súťaže, ktorá v tomto roku bola venovaná téme divadelnej minulosti vojvodinských Slovákov. Správu o tohtoročnej súťaži predniesol pracovník ÚKVS Ladislav Čáni. Riaditeľ ústavu Vladimír Francisty pri tejto príležitosti všetkým účastníkom súťaže odovzdal ďakovné listy a priliehavé darčeky vo forme kníh a súboru pohľadníc s najlepšími fotografiami zo súťaže. Bonusom tohto slávnostného vyhodnotenia bolo vystúpenie Rastislava Zorňana, ktorý zahral úryvok z monodrámy Báči Pišta ze sálaša autora Jána Salčáka, s ktorou sa zúčastní tohtoročnej divadelnej prehliadky Divadelný vavrín.
Fotografická súťaž Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojich začiatkoch bola koncipovaná ako súťaž širokého záberu o najkrajšiu fotografiu zo života vojvodinských Slovákov. Avšak veľmi rýchlo sa jej charakter začal meniť, jednotlivé ročníky začali byť tematicky viac vymedzené a napokon aj monotematické a tak ústav každoročne určuje jednu oblasť zo života vojvodinských Slovákov a na ten spôsob získava vzácny fotodokudmentačný materiál zo súkromných zbierok a archívov, ktorý sa následne v digitalizovanej forme stáva súčasťou databázy ústavu.
Témou 12. ročníka fotografickej súťaže Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bola naša divadelná minulosť. Je totiž všeobecne známe, že sa v 20. storočí práve divadlo stalo jednou z najobľúbenejších foriem kultúrnych aktivít našich ochotníkov a 20. storočie bolo zároveň aj storočím, keď sa fotografia stala bežným médiom zachovávania a dokumentovania života vojvodinských Slovákov a to v jeho každodennej podobe v kontexte jednotlivcov, ale i situácií, ktoré boli niečím výnimočné, prípadne iným spôsobom dôležite pre kolektív. Divadlo totiž vďaka svojej kolektívnej povahe a vďaka tomu, že v sebe spája viacero foriem audiovizuálneho a pohybového scénického prejavu, bolo ideálnou formou pre činnosť našich kultúrnych snaživcov a neskôr aj vynikajúcich profesionálov. Jeho literárny základ a scénická realizácia umožňovali dosahovanie viacero cieľov, začnúc tými neestetickými, ako sú napr. snaha o zachovanie národnej a kultúrnej identity, morálna výchova, zábava a pod. až po tie vysoko estetické a umelecké počiny. Všetko toto nám hovorilo, že oblasť divadelníctva je vhodnou témou aj pre túto fotografickú súťaž.
Fotografie 12. ročníka hodnotili divadelný režisér a herec Alexander Bako a historik Jaroslav Miklovic, ktorí sa pri celkovom hodnotení tohtoročnej súťaže a výbere fotografií určených na vydanie vo forme pohľadníc riadili predovšetkým ich umeleckou kvalitou a historickou a kulturologickou výpravnosťou. Vzhľadom na predpokladaný veľký potenciál témy divadla a vzhľadom na jeho bohatú tradíciu v kontexte kultúry vojvodinských Slovákov, komisia sa zhodla, že uzatvorením tohto ročníka fotografickej súťaže téma divadla vojvodinských Slovákov ani zďaleka nebola vyčerpaná a preto navrhla zvážiť možnosť zopakovania súbehu a to v dvoch častiach – divadelná fotografia do roku 1970 a divadelná fotografia od roku 1970 po súčasnosť. S názorom členov komisie možno súhlasiť, aspoň v tej časti, ktorá hovorí o potenciáli a význame tohtoročnej témy. Zostáva však otázne, či by zopakovanie súbehu prinieslo očakávané plody, nakoľko výzva pre tohtoročný súbeh bola zopakovaná a lehota jeho ukončenia predlžovaná. Napokon sa na súbeh prihlásilo celkovo 14 účastníkov – trinásť jednotlivcov a divadlo VHV z Báčskeho Petrovca. Celkový počet účastníkov je, dá sa povedať, na úrovni viacročného priemeru. Avšak celkový počet získaných fotografií nebol tou najbohatšou žatvou, i keď v minulosti
boli aj chudobnejšie ročníky. Treba ale povedať i to, že značný počet došlých fotografií nemohol byť zaradený do súťaže, nakoľko boli už publikované, resp. boli preberané zo známych knižných vydaní a časopisov.
Cítime potrebu menovite spomenúť každého jedného účastníka súťaže, o to skôr, že viacerí z účastníkov sú viacročnými vernými spolupracovníkmi ústavu, ktorí každoročne vynakladajú úsilie, aby vyhľadali vhodné fotografie, a to neraz i mimo svojich súkromných zbierok, a zúčastnili sa tejto súťaže a prispeli k jej úspešnosti a obohateniu fotografického materiálu v databáze ústavu. Tohtoročnej súťaže sa zúčastnili: Adam Jonáš z Bieleho Blata, Igor Bovdiš z Báčskeho Petrovca, Anna Galambošová z Hložian, Zuzana Naďová z Kysáča, Juraj Pucovský z Nového Sadu, Zuzana Medveďová-Koruniaková z Báčskeho Petrovca, Katarína Cechmajstrová z Báčskeho Petrovca, Anna Kucháriková z Vojlovice, Zuzana Dudková z Hložian, Michal Kalmár z Vojlovice, Ján Pavela z Vojlovice, Zuzana Turóciová z Hložian, Jozef Šifel z Kovačice a napokon aj Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca. Osobitným a veľmi dôležitým prínosom súbehu sú i popisy fotografií, ktoré jednotliví účastníci súbehu veľmi svedomito vypracovali. Tieto texty sú totiž mimoriadne vzácnym zdrojom informácií o našej divadelnej minulosti. Z týchto poznámok sa dozvedáme o tom, aký bol dobový repertoár, ktorí dramatici boli dostupní a obľúbení u našich divadelných ochotníkov, kde a kedy sa predstavenia hrali, kto boli herci, kto režiséri a množstvo iných podobných informácií.Po dôkladnom vzhliadnutí celkového prijatého fotografického materiálu a jeho vyhodnotení, komisia sa rozhodla oceniť prínos Jozefa Šifela z Kovačice, ktorý na súbeh zaslal viacero veľmi kvalitných a z kulturologického a historického hľadiska vzácnych fotografií s podrobným sprievodným textom, ktorý výrazným spôsobom zvýšil ich výpovednú hodnotu. Výber najkvalitnejších fotografií ústav vytlačil vo forme pohľadníc, ktoré v priliehavom balení tvoria sympatický komplet. Všetky fotografie zo súbehu budú spracované a v digitalizovanej forme spolu so sprievodnými textami budú uložene v databáze ústavu a tak dostupné pre prípadné budúce výskumy našej kultúrnej minulosti.
Text: Ladislav Čáni, fotografie: Nataša Simonović
V stredu 12. októbra 2022 po dlhej chorobe zomrel vo veku 84 rokov Ján Bačúr, náš popredný insitný maliar z Padiny.Narodil sa 22. októbra 1937 v Padine. Základnú školu skončil v rodnej dedine a strednú administratívnu školu v Belehrade. Po dôchodok v roku 1993 pracoval ako matrikár v Padine. V roku 1950 ako trinásťročný chlapec vystavoval svoje obrazy na prvej kolektívnej výstave v Padine. V roku 1962 prvýkrát sa zúčastnil na podujatí Kovačický október, kedy bol navrhnutý za člena Galérie.
Avšak, láska k futbalu prevážila, takže maľovanie na istý čas prerušil. Pokračoval v roku 1979 a od vtedy aktívne maľoval. V roku 1980 so skupinou insitných maliarov sa zúčastnil v zakladaní maliarskej pobočky pri Dome kultúry. Stálym členom kovačickej Galérie sa stal v roku 1985. Od vtedy sa zúčastňoval početných výtvarných kolónií a výstav v štáte a vo svete.
V jeho tvorbe dominujú motívy vzťahujúce sa na rodnú Padinu, jej ulice a polia. Avšak, v jeho tvorbe nie je dominantný slovenský folklór a zvyky, ako je to zvyčajné u iných maliarov kovačickej a padinskej insity. Tak dôkladne, ako počas pracovnej doby, keď sa staral o matrikárske hnihy snažil sa zaznamenať rurálnu achitektúru svojej vlasti – padinské nádvoria a polia. Takže, jeho maľby sú svojráznou kronikou vlasti.
Ján Bačúr maľoval aj mŕtvu prírodu a enteriér. Zaujímavosťou v jeho práci je cyklus portrétov, do ktorého patria aj portréty členov Galérie insitného umenia.
Podstatou Bačúrovho výtvarného prejavu je filigránsky presná maľba. Ona dáva určitúsi dynamiku každému obrazu, kde sú prázdne miesta vyplnené pastelovými farbami, ktoré nie sú intenzívne a istým spôsobom sú tónované. V jednom cykluse Bačúrových malieb dominujú len jedna alebo dve farby.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v spolupráci s Martinom Prebudilom pred necelým týždňom vydal knihu Dlhá maliarska cesta insitného maliara z Padiny Jána Bačúra vo fotografiách 1950 – 2000, I. časť.
Česť jeho pamiatke!
Múzeum Q Contemporary v Budapešti, pobočka rovnomennej kultúrnej organizácie so sídlom v Hong Kongu, venovalo svoj výstavný priestor výberu diel z rozsiahleho a komplexného diela Miry Brtkovej. Kurátormi výstavy sú Miroslav Rodić, zástupca Nadácie Miry Brtkovej z Belehradu a Eszter Csillag, zástupca múzea Q Contemporary. Výstava Svet Miry Brtkovej – retrospektíva je prvou retrospektívnou výstavou diel Miry Brtkovej mimo územia Srbska.
Zakladateľ Nadácie Miry Brtkovej Miroslav Rodić pri tejto príležitosti povedal: „Po veľkom úspechu prezentácie výtvarných diel Miry Brtkovej v Belehrade je veľký záujem o to, aby výstavu videla aj európska umelecká scéna.“ Najlepším ukazovateľom je práve výstava v Budapešti. V najbližšom období sa plánujú výstavy vo Francúzsku, Taliansku a na Slovensku. Nadáciu teší, že je záujem o to, aby sa diváci stretli s tvorbou Miry Brtkovej. Ani sme si neuvedomovali, ako dobre všetko ide. Umenie Miry Brtkovej hovorí samo za seba a možnosti ďalších výstav sa otvárajú samé od seba.“
Q Contemporary v Budapešti sa venuje umeniu strednej a východnej Európy a venuje sa najmä tvorbe umelkýň. Spoločným cieľom Nadácie Miry Brtkovej a organizácie Q Contemporary je poskytnúť medzinárodnému publiku čo najlepší pohľad na charakteristiky autentickej, heterogénnej, multimediálnej a multidisciplinárnej tvorby Miry Brtkovej. Výstava Svet Miry Brtkovej prezentuje okrem obrazov a sôch aj jej práce s výšivkami, textilom a plexisklom.
Na vernisáži boli prítomní kunsthistorici, ktorí veľkou mierou prispeli k prezentácii života a diela Miry Brtkovej: profesor Ješa Denegri, Olivera Janković, Sava Stepanov. Významná bola prítomnosť prestížnych osobností medzinárodnej scény súčasného umenia. Na mimoriadne navštívenej vernisáži nechýbali ani hostia zo zahraničia – Liliana Innocenti, zástupkyňa Nadácie Prada z Milána, Ludovica Purini, pred svojou umeleckou nadáciou z Ríma, barón Diego Von Buch, investor a známy zberateľ z Londýna, kurátor Alex Cousens z Londýna, ktorý pracuje na novej monografii Miry Brtkovej a zastupuje záujmy Nadácie Miry Brtkovej na medzinárodnej scéne a mnohí iní.
Výstava Svet Miry Brtkovej – Retrospektíva v múzeu Q Contemporary trvá do 17. 12. 2022.
Prevzaté z webovej stránky N1 Belehrad.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva všetkých záujemcov, aby podali návrhy na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za rok 2023.
Navrhovať môžete kultúrno-umelecké programy, literárne večierky, hudobné podujatia, prezentácie činnosti slovenských umelcov, prezentácie mladých talentov, prezentácie slovenských publikácií, programy odborného zdokonaľovania, programy z oblasti divadelníctva, audiovizuálnej tvorby, literatúry a vydavateľstva, umeleckej tvorby, výstavy a promócie, výročia a jubileá v danom roku slovenských vojvodinských činiteľov, ako aj tému konferencií, snemovaní, prednášok a pod.
Návrhy s argumentovaným popisom je možné zasielať v elektronickej forme na mail ustavprekulturu@gmail.com, alebo poštou na adresu:
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka
Njegoševa 16/2
21 101 Novi Sad
najneskôr do 15. novembra 2022.
Zaslané návrhy na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov zhodnotí Programová rada ÚKVS a zváži ich prípadné zaradenie do Programu práce ÚKVS na rok 2023.
Vopred Vám srdečne ďakujeme za spoluprácu.
S úctou,
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov
Vo štvrtok 29. septembra bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov otvorená výstava pomenovaná Dočasné obrazy akademického maliara Rastislava Škuľca. Ústav túto výstavu usporiadal pri príležitosti životného jubilea šesťdesiatych narodenín umelca. Slávnostný raz vernisáže umocnil talentovaný mladý klavirista Vladimír Gabriel Lovás, ktorý suverénnym spôsobom predviedol dve technicky náročné skladby Sergeja Rachmaninova. O tvorbe Rastislava Škuľca a aktuálnej výstave hovoril náš renomovaný výtvarný kritik Vladimír Valentík.Rastislav Škulec je jedným z najvýraznejších a najvýznamnejších predstaviteľov súčasného výtvarného umenia, a to nie iba vojvodinských Slovákov, ale i Vojvodiny a Srbska. Štúdium maliarstva absolvoval na Akadémii umení v Novom Sade u profesora Jovana Rakidžića. Do povedomia širšej kultúrnej verejnosti sa dostal už počas štúdia, keď sa stal jedným zo zakladateľom neformálneho alternatívneho kultúrneho centra Žuta kuća v Novom Sade (1988), v ktorom sa zoskupovali mladí a undergroundoví umelci a jedným z najoriginálnejších a najvýraznejších predstaviteľov tejto novej nastupujúcej generácie bol práve Rastislav Škulec. Začiatky jeho tvorby sa niesli v duchu expresionizmu, avšak veľmi rýchlo dochádza k zásadnému zvratu. Rastislav Škulec sa, hoci vyštudovaný maliar, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia začal intenzívne venovať sochárstvu, resp. jeho špecifickej forme priestorových inštalácií, v ktorých sa postupne začal kryštalizovať jeho vzťah k geometrickému vyjadreniu výtvarných a estetických hodnôt. Sochárska tvorba Rastislava Škuľca kreatívne syntetizovala skúsenosti a odkazy neoavantgardy, konceptuálneho umenia a postmoderny a výsledkom toho boli umelecké diela, ktoré charakterizovala estetická a ideová vyzretosť a silná a nezameniteľná individuálna poetika. Rastislav Škulec svojou tvorbou a svojím aktivizmom v tom čase výrazným spôsobom vplýval na celkové umelecké ovzdušie Nového Sadu, ba i Vojvodiny. V tom čase, spolu so Zoranom Pantelićom, založili skupinu Absolútne sochárske, ktorá fungovala v rokoch 1990 až 1993 a v roku 1996 vytvoril aj koncept Absolútne frakcia. V roku 2013 sa mu dostalo osobitnej pocty, keď mu Múzeum súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade usporiadalo reprezentatívnu výstavu Remix, Refresh, Restart, ktorá bola veľkou retrospektívou Škuľcovej tvorby a zahŕňala sochy, inštalácie a ďalšie diela, ktoré autor vytváral od roku 1988. Dovolíme si podotknúť, že takúto výstavu zo slovenských výtvarníkov mala už iba Mira Brtková, ktorú dnes výtvarná kritika považuje za jednu z najvýznamnejších osobnosti výtvarného umenia Srbska druhej polovice 20. storočia. Škulec je nositeľom Ceny Karola Miloslava Lehotského (2015) a (rovnako ako Brtková) aj prestížneho ocenenia Savu Šumanovića (2017).Výstava Dočasné obrazy je malou retrospektívou aktuálnej tvorby Rastislava Škuľca, ktorý sa v poslednom období opäť intenzívnejšie venuje maliarskemu prejavu. Jeho aktuálne obrazy charakterizuje radikálny príklon k skúsenostiam geometrickej abstrakcie. Ak by sme pre jeho súčasnú tvorbu mali hľadať paralely v dejinách umenia, tak ich jednoznačne nájdeme v neoplasticizme slávneho holandského maliara, teoretika umenia a popredného predstaviteľa avantgardnej umeleckej skupiny De Stijl Pieta Mondriana. Tak, ako sa tento umelec po hrôzach a chaose prvej svetovej vojny snažil nájsť novú istotu a harmóniu v strohosti a striedmosti abstraktného geometrického výtvarného výrazu, tak i Rastislav Škulec, v čase, keď sa Juhoslávia rozpadávala v krvavých vojnách, ponúka útočište a nádej vyjadrené výtvarným jazykom dôslednej geometrie. Jazykom, ktorý takmer ako výlučné výrazové prostriedky využíva priamky a monochromatické plochy, predovšetkým štvorce a obdĺžniky.Na aktuálnej výstave sú prezentované obrazy z rokov 2017 až 2022 a tvoria ju dva cykly, resp. segmenty. Cyklus Obrazy pre iných ľudí obsahuje samostatné diela realizované v duchu geometrickej abstrakcie a definuje východiskovú pozíciu, z ktorej sa Škulec vybral na cestu skúmania možností tohto špecifického výtvarného prejavu.Konštrukty z cyklu Dočasné obrazy prezentujú najnovšie práce autora. Sú akýmsi vyústením jeho umeleckého experimentu, v ktorom svoje obrazy inštalácie podrobuje dekonštrukcii a následnej opätovnej konštrukcii. Jednotlivé geometrické prvky svojich obrazov, rôzne monochromatické štvorce a obdĺžniky, fyzicky osamostatňuje a potom takto získané prvky využíva na vytváranie nových kompozícií, ktoré prispôsobuje svojim aktuálnym predstavám, podmienkam výstavného priestoru a podobne. Týmto princípom skladačky a možnosťou variability konečnej podoby umeleckého diela autor relativizuje jeho jedinečnosť, ale zároveň otvára aj nový priestor a nové obsahy umeleckého vyjadrovania a predovšetkým nám dáva možnosť uvedomiť si, že existuje možnosť aktívneho postoja a voľby.Pre lepšie pochopenie tvorby Rastislava Škuľca si dovolíme citovať samotného autora, ktorý v jednom svojom texte hovorí: „Dielo nemožno vnímať iba ako estetickú hodnotu, napriek snahám takto ho definovať. Tu ide predovšetkým o istú etickú otázku.“ A v tomto zdanlivom paradoxe, lebo priemerný konzument abstraktné umenie vníma predovšetkým na úrovni jeho estetickej hodnoty, sa ukrýva skutočný význam diela Rastislava Škuľca. Jeho umelecké poslanie je totiž vo svojej podstate hlboko etické. Je to poslanie pripomínajúce nám, že existuje alternatíva kríze a chaosu, ktoré ovplyvňujú a definujú dočasnosť našej existencie.
Samostatná výstava akademického maliara Jána Agarského pomenovaná Zahmlené krajinky pozostáva z 21 obrazov, z ktorých šesť sú veľkého formátu. Vystavené práce sú realizované technikou koláže, dominantnými farbami sú čierna, biela a sivá farba a znázorňujú štylizovanú jesennú a zimnú prírodu: Brázdy pod snehom, Hmla, Drevo na mesačnom svite, Oráčina, Brázdy, Priesvitný opar… Podľa slov samotného autora vystavené koláže vznikali za posledných pätnásť rokov a doteraz neboli vystavované. Agarský paralelne tvorí koláže, grafiku a maľby, a ako pripomenul, ani svoje grafiky doposiaľ ešte nikdy nevystavoval.
Výstavu otvoril odborný spolupracovník Strediska pre kultúru Marjan Karavla a o Agarského tvorbe hovoril Sava Stepanov, výtvarný kritik z Nového Sadu, ktorý veľmi dobre pozná autorovu tvorbu. O novom cykle, ktorý sa mu páči, Stepanov povedal, že autor neustále pátra a usiluje sa maľovaním prírody prísť k prírodným obrazom, čo je veľmi dôležité. Na týchto abstraktných obrazoch nejde iba o čiary, lež sa autor pokúša svoju výtvarnú myšlienku zviesť na esenciálnu, povedal Stepanov a dodal, že tieto obrazy sú veľmi harmonické a keď sa to umelcovi podarí môže byť spokojný. Agarskému sa to podarilo. Jeho obrazy akoby boli bezpečným domom pre našu dušu.
Výstava v pazovskej galérii je Agarského tretia v tomto jubilejnom roku zorganizovaná pri príležitosti jeho šesťdesiatky a 40-ročnej umeleckej tvorby, ktorú začal so skupinkou entuziastov založením výtvarnej dielne LIRA 82. Najprv sa predstavil v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, potom v novopazovskej galérii, kde vystavoval spoločne s akademickým maliarom Marjanom Karavlom.
Výstavu v galérii Miry Brtkovej si milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť do 10. novembra.
