Slovenské národné múzeum (SNM) je vrcholnou štátnou zbierkotvornou vedecko-výskumnou a kultúrno-vzdelávacou ustanovizňou v oblasti múzejnej činnosti v Slovenskej republike. Jeho poslaním je na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďovať, ochraňovať, vedecky zhodnocovať, odborne spracovávať, sprístupňovať a vo verejnom záujme využívať zbierkové predmety.
V rámci svojho poslania plní úlohy súvisiace s tvorbou zbierok ako súčastí národného kultúrneho dedičstva, ich evidenciou a ochranou. V oblasti kultúrno-vzdelávacej funkcie prezentuje zbierkové fondy múzejnej komunikácie a súčasne rieši vedecko-výskumné úlohy.
SNM je zároveň koordinačným, metodickým, odborno-poradenským, štatistickým, vzdelávacím a informačným centrom pre celú oblasť múzejníctva v Slovenskej republike.
Všetky tieto a ďalšie úlohy uskutočňuje SNM prostredníctvom riaditeľstva a 16 špecializovaných múzeí, ktoré sú dokumentačnými, vedecko-výskumnými a metodickými pracoviskami pre oblasti múzejnej dokumentácie v rámci svojej špecializácie.
SNM spravuje najrozsiahlejší zbierkový fond v SR – v súčasnosti je to takmer 3 500 000 kusov zbierkových predmetov, ktoré dokumentujú predovšetkým vývoj prírody a spoločnosti na Slovensku, ako aj kultúru a život Slovákov doma i za hranicami – cca 40% všetkých múzejných zbierok v SR. Súčasne je najväčším užívateľom fondu nehnuteľných kultúrnych pamiatok v Slovenskej republike
Významnou súčasťou komplexu špecializovaných múzeí SNM je Historické múzeum, ktorého sídlom jer Bratislavský hrad.
Múzeum buduje, spravuje a spracúva takmer 250 000 zbierkových predmetov z oblasti národných dejín, výtvarného umenia a kultúry tradičných i umeleckých remesiel, etnografie, numizmatiky, vojenstva, hospodárstva, zbierky mimoeurópskych kultúr.
Súčasťou zbierok Historického múzea je aj pomerne rozsiahly fond dokumentujúci históriu, dejiny a súčasnosť Slovákov žijúcich v zahraničí, ako neoddeliteľnú súčasť dejín Slovenska a Slovákov, ktorý sa začal tvoriť niekedy na prelome 50.-60. rokov minulého storočia. Išlo prevažne o rukopisy, korešpondencie a fotografický materiál, ale v tom čase získala sa napríklad aj pomerne bohatá zbierka spolkových odznakov a stúh našich krajanov žijúcich v USA. Na počiatku 90. rokov sa postupne fond rozširoval o dokumenty Slovákov žijúcich v argentínskom Chaco, o dokumenty Slovákov žijúcich v Českej republike, v Poľsku a na Ukrajine, avšak jadro krajanských zbierok tvoria dokumenty a trojrozmerné reálie od slovenských komunít Dolnej zeme (Maďarsko, Rumunsko a Srbsko-Vojvodina).
Spomínaná špecializovaná zložka fondu na pôde Historického múzea, ktorá sa cieľavedome dopĺňa akvizičnou činnosťou a terénnym výskumom tak, aby predstavovala najcharakteristickejšie etapy dejinného vývoja slovenskej komunity v danom regióne, svojou skladbou časovo spadá približne od polovice 18. storočia po súčasnosť. Možno povedať, že sú tu – hoci nateraz aspoň symbolicky – zastúpené takmer všetky lokality obývané Slovákmi.
Najrozsiahlejšiu zbierku tohto fondu tvoria artefakty dokumentujúce svedectvo historickej kultúrno-spoločenskej genézy Slovákov vo Vojvodine (odev, textil, trojrozmerné predmety, korešpondencia, fotografie a iné obrazové a informačné materiály).
Súčasne je zbierka bohatým zdrojom informácií na vedecko-výskumnú a výstavnú prezentačnú činnosť pracoviska.
Okrem klasickej múzejnej činnosti (akvizícia, starostlivosť o zbierkový fond, informatika) sa realizuje významná vedecko-výskumná činnosť v spolupráci so slovenskými vojvodinskými inštitúciami a jednotlivcami, ktorá napokon vyúsťuje do spoločných prezentačných činností. Roku 2004 sme spoločne predstavili mimoriadne úspešný projekt s názvom Tradičná slovenská svadba na Dolnej zemi, do ktorého boli zapojené všetky slovenské lokality nielen na území Vojvodiny, ale i na území Rumunska a Maďarska. Pri jeho realizácii sme vychádzali z vlastného múzejného zbierkového krajanského fondu, ale vytypovaný materiál sa zbieral i v rámci rozsiahlych terénnych výskumov. Výstavu, ktorá mala premiéru na Bratislavskom hrade 20. septembra v spomínanom roku, si zhliadlo do polovice roku 2008, viac ako 147 000 zapísaných návštevníkov. Za ten čas bola predstavená vo Vojvodine, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku.
Ministerstvo kultúry SR ju roku 2007 navrhlo, aby sme týmto projektom prezentovali v rumunskom Sibiu, mesto Európa – Kultúra – 2007, vzťahy a spoluprácu Slovenskej republiky so Slovákmi žijúcimi za jej hranicami.
V súvislosti s prezentáciou slovenského divadelníctva na Dolnej zemi, nemenej zaujímavým spoločným projektom bola výstava s názvom Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi, ktorá bola súčasťou zahájenia Dní Slovákov žijúcich v zahraničí 2008(dni venované Slovákom žijúcim na Dolnej zemi) v piešťanskom Dome umenia. Najväčšia pozornosť v realizácii projektu bola venovaná divadelnému umeniu vo Vojvodine, jeho histórii a súčasnému stavu (prvé divadelné predstavenie v slovenskej reči v zahraničí – Báčsky Petrovec 1866, Slovenské vojvodinské divadlo, prvé profesionálne divadlo mimo hraníc Slovenskej republiky 2004)
V oblasti medzinárodnej výskumno-prezentačnej a dokumentačnej činnosti má múzeum veľmi úzku spoluprácu s pracoviskami podobného zamerania takmer po celom slovenskom zahraničí. V súčasnosti má pripravený medzinárodný projekt s názvom Ľudové staviteľstvo a bývanie Slovákov na Dolnej zemi, ktorého participientom za Vojvodinu je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
V otázkach záchrany kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí Slovenské národné múzeum iniciovalo prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí spoluprácu krajanských inštitúcií, dokumentačných centier a múzeí v zahraničí na projekte centrálneho katalógu múzejných zbierok CEMUZ (Centrálna evidencia múzejných zbierok).
Základné informácie o zbierkových predmetoch sú v obmedzenej miere prístupné na adrese: http://www.cemuz.sk (názov predmetu, názov múzea, evidenčné číslo a náhľad obrázka). Inštitúcie, ktoré prispievajú do katalógu, majú plný prístup k informáciám.
V rámci projektu CEMUZ sa SNM podieľalo na vytvorení programovej aplikácie na spracovanie evidencie zbierok. Touto programovou aplikáciou sa stal informačný systém ESEZ – elektronické spracovanie evidencie zbierok. Od svojho nasadenia v roku 2004 neustále prebieha jeho ďalší vývoj, ktorého aktuálnym výsledkom je ESEZ 4G. Súčasná verzia systému je prístupná na spracovanie on-line. S cieľom vytvoriť jednotný systém efektívnej výmeny odborných informácií o múzejných zbierkach, stanovilo si Slovenské národné múzeum úlohu vybudovať jednotný múzejný tezaurus – systematizovaný komplex vedomostí nad uchovanými predmetmi. Výrazy, ktoré boli používané pri katalogizácii, si vytvárali odborní pracovníci v múzeách sami. ESEZ 4G umožňuje práve tvorbu kontrolovaných slovníkov (pri spracovaní sa výrazy vyberajú). Unifikácia – zjednotenie terminológie – je z hľadiska práce s informáciami najdôležitejšia (zjednodušené je najmä vyhľadávanie informácií). Aj práca s kontrolovanými slovníkmi je zabezpečená on-line. V prípade začlenenia spracovaných slovacík do databázy centrálneho katalógu sa vytvoria väčšie možnosti nielen pri vyhľadávaní informácií, ale aj pri tvorbe ucelených skupín predmetov na základe vzájomných vzťahov (napriek ich rozličnej lokácii).
Mgr. Jarmila Gerbocová
kurátor a kustód zbierok Slovákov žijúcich v zahraničí, SNM-HM
Mgr. Viera Majchrovičová
zástupca námestníka odborných činností SNM