Kultúrny turizmus

Kultúrny turizmus je relatívne novou disciplínou manažmentu kultúry, ktorého prvoradým zámerom je podnietiť a motivovať ľudí, aby cestovali a spoznávali sa s lokálnymi kultúrnymi hodnotami s cieľom ich lepšeho porozumenia a rešpektovania.

Kulúrny turizmus však možno interpretovať aj radom ďalších definícií, ktoré vyplývajú z rôznych uhlov pohľadu. Tak napríklad z hľadiska ekonomiky, kultúrny turizmus je vychádzanie na trh s kultúrnymi a umeleckými predmetmi, ktoré majú tak kultúrnu ako aj ekonomickú hodnotu. Z organizačného stanoviska to znamená prepájanie viacerých sektorov, čím dostávame napríklad kultúrny priemysel, ktorý zaznamenáva v poslednej dobe najrýchleší rast na svetovom trhu.

Foto: Elena Šrankova

Z aspektu turizmológie, kultúrny turizmus je pohybovanie turistov podnietené kultúrnymi dôvodmi zatiaľ čo z aspektu kulturológie to je predovšetkým prezentácia kultúrneho dedičstva ale aj prezentácia súčasnej kultúrnej tvorby.

Foto: ZKVS

Z aspektu vzdelávacieho, takéto cestovanie je spôsob pre výskum, zoznamovanie sa a oboznámenie s novými poznatkami o národných a lokálnych kultúrnych hodnotách prostredia, ktoré sa navštevuje. Práve to je dôvod, prečo sa neraz v ponuke nachádzajú aj dielne, semináre, a rôzne iné vzdelávacie obsahy. Z aspektu marketingu, kultúrny turizmus je definovanie imídžu mesta, jeho postavenia a rejtingu.

Foto: ZKVS

Keď zohľadníme všetky tieto aspekty zistíme, že kultúrny turizmus zahŕňa takú kultúrnu ponuku, ktorá zahŕňa atraktívne kultúrne a umelecké obsahy, tak tie, súvisiace s každodenným životom lokálneho prostredia, ich obyčajov a tradícií, festivalov a prezentácií, ako aj tie súvisiace s prezentáciou kultúrnych pamiatok, a všetkého toho čo dané mesto odlišuje od iných.

Foto: ZKVS

Základnou výzvou kultúrneho turizmu je preto vyhľadávanie spôsobov na oživovanie a aktivovanie kultúrnych potenciálov lokálneho prostredia. Aké sú najvhodnejšie spôsoby na to, aby existujúce kultúrne potenciály a kultúrne odlišnosti a špecifiká boli zaujímavé pre čím väčší počet návštevníkov sú otázky, ktoré chceme permanentne klásť aj keď ide o slovenskú vojvodinskú alebo aj širšie dolnozemskú kultúru.

Na tomto portáli chceme afirmovať všetky tie akcie a prostredia, ktoré už naplno využívajú potenciály turizmu slovenskej kultúry a chceme tým podnietiť aj ďalších organizátorov a manažérov, ktorí sa našou kultúrou zaoberajú, aby sme spoločne vyhľadávali čoraz originálnejšie, zaujímavejšie a lákavejšie spôsoby zveľaďovania a rozvoja slovenskej kultúry.

Turistika Vojvodiny

Frušká Hora je najstarší národný park v Srbsku. Nachádza sa v sriemskej časti Vojvodiny, kde sa  rozprestiera medzi riekou Sávou a Dunajom na území dlhom približne 80 km. Najvyšší kopec na Fruškej Hore „Crveni čot“ je vysoký 539 metrov.


Kláštory

Vo Fruškej Hore sa nachádza 17 pravoslávnych kláštorov (srb. manastir) vybudovaných koncom 15. a v priebehu 16. storočia v čase sťahovania srbského mníšstva a obyvateľstva z južných častí krajiny v strachu pred Turkami. Fruškohorské kláštory, ktoré boli väčšinou obnovené v 18. storočí tvoria jedinečný komplex kultúrno-historických pamiatkov srbského barokového umenia, čia kultúrna a edukatívno-turistická úloha má mimoriadny význam. V západnej časti Fruškej Hory sú nasledovné pravoslávne kláštory: Privina Glava, Divša, Petkovica, Kuveždin, Šišatovac. K ostatným „duchovným zákutiam“ je možné dostať sa po regionálnych cestách dobrej kvality. Turisti túžiaci po duchovnom občerstvení môžu zavítať do kláštorov: Bešenovo, Mala a Velika Remeta, Jazak, Vrdnik-Ravanica, Beočin, Rakovac, Staro a Novo Hopovo, Grgeteg, Krušedol, ako i do Sriemskych Karloviec – centra srbskej duchovnosti, vzdelania a kultúry. Zvolili sme niekoľko najznámejších a zároveň najnavštevovanejších kláštorov, ktoré v pokračovaní priblížime.

 


Kláštor Krušedol

V blízkosti Irigu sa nachádza staroveký kláštor obklopený parkom a gaštanmi. Kláštorný kostol, ktorý je zasvätený Zvestovaniu Panny Márie bol vybudovaný v 16. storočí. Chrám má základňu v tvare trojlístku ďateliny s polkruhovými apsidami v štýle stredovekej moravskej školy. Nad dverami kostola, na vonkajšom múre sa nachádza veľká freska Posledného súdu, ktorá vykresľuje obraz o konci a osude sveta. Jedným z pokladov kláštora je a jeho ikonostas. Pozostáva z 36 ikon, ktoré neboli namaľované v rovnakom čase, ale pochádzajú z rôznych období a štýlov. Pod ikonostasom sa nachádza tzv. kivot, v ktorom sú umiestnené pozostatky svätých z rodiny Brankovićovej.

Krušedol je aktívny ženský kláštor, o ktorý sa starajú mníšky. V blízkosti kláštora v dedine Krušedol sa nachádza tzv. Sretenjski kostol.


Kláštor Novo Hopovo


Na 3 km od Irigu sa nachádza kláštor Hovo Hopovo, ktorý je spolu s Krušedolom vďaka svojej architektúry a bohatej histórii jedným z najvýznamnejších kláštorov vo Vojvodine. Zakladateľom tejto starobylej svätyne je srbský despota, neskôr biskup a arcibiskup Maksim (Đurađ) Branković.

V 16. storočí bol tento kláštor najdôležitejším vzdelávacím centrom, keďže v ňom existovala kláštorná škola. Architektúra kostola má všetky črty moravskej školy. Najdôležitejšia je freska Vraždenia betlehemských detí. Tuná sa nachádzajú aj pozostatky svätého Teodora Tirona, ktoré sa uchovávajú v tzv. kivote v kostole.

Práve v tomto kláštore sa v roku 1750 stal mníchom aj Dositej Obradović, známa srbská osobnosť.

Neďaleko sa nachádza aj kláštor Staro Hopovo, ktorý kvôli poškodeniam nie je v prevádzke a čaká na obnovu. Kláštor Novo Hopovo je aktívny ženský kláštor.

Kláštor Grgeteg


Podľa legendy kláštor Grgeteg postavil despota Vuk Grgurević známy ako Zmaj Ognjeni (ohnivý drak) v rokoch 1459-1521 (predtým ako Turci dobyli Sriem).

Ikonostas tohto kláštora je jedinečný podľa toho, že je postavený z kameňa, mramoru a kovaného železa. Nachádza sa tu 21 ikon veľkých rozmerov, čia krása je úchvatná. Múry, stropy a interiér kupoly sú skrášlené výzdobami, ktoré zanechávajú pozoruhodný dojem.

V minulosti kláštor Grgeteg poskytoval prístrešie mnohým, takže v ňom našli úkryt aj mnísy z kláštora Slanci pri Belehrade počas úteku pred Turkami.

V súčasnosti je kláštor Grgeteg aktívny. Starajú sa oň mníšky a mnísy.

Kláštor Velika Remeta

Vo východnej časti Fruškej Hory sa nachádza kláštor Velika Remeta. V jeho zložení je aj kostol, ktorý je rovnako ako aj kláštor zasvätený svätému Dimitrijovi. Výstavba tohto kláštora začala ešte v 15. storočí a jeho súčasťou sú aj dve kaplnky – kaplnka svätého Jána Krstiteľa z 18. storočia a kaplnka tzv. Uspenija Presvete Bogorodice (Nanebovzatia Panny Márie) z roku 1970.

Podľa tradície kláštor Velika Remeta založil kráľ Dragutin keď počas lovu spadol z koňa pričom natrvalo ochromel a trón odovzdal svojmu bratovi Milutinovi.

Podľa oficiálnych údajov, Velika Remeta sa prvýkrát spomína v roku 1562.

Dnes je kláštor v dobrom stave. Hlavný kostol má najvyššiu zvonicu v Srieme (38,6 m).


Vinárne


Vinohradníctvo vo Fruškej Hore je jedno z najstarších v Európe. Môžete tu skúsiť mnohé známe vína u vyše 60 súkromných výrobcov vín. Bernet a Ausbruh sú slatké, veľmi silné  aromatické vína. Neoplanta, autentické aromatické víno tejto oblasti je možné nájsť v Čerevići, kým v okolitých dedinách medzi ktoré patria Neštin, Banoštor, Erdevík a Irig sa nachádzajú ešte mnohé vínárske pivnice a vinárne.

Vináreň Belo Brdo – najlepšia vináreň v Srbsku v roku 2013

V Srieme na pobreží Dunaja, konkrétnejšie v obci Beočin sa nachádza dedinka Čerević, v ktorej je vináreň Belo Brdo. Minulého roka vo Viedni táto vináreň získala päť zlatých a štyri strieborné medaily, čo prispelo k tomu, aby Belo Brdo bolo vyhlásené za najlepšiu vináreň v Srbsku v roku 2013. Majiteľ, Aleksandar Zeremski hovorí, že im tento úspech otvoril nové pracovné príležitosti. Jednotliví zahraničný dovozcovia sa zaujímajú predovšetkým o nasledovné druhy vína: Alma Mons, Pinot Noire a Chardonnay.


Vináreň Kiš

Trádicia zaoberania sa vinohrádnictvom v rodine Kiš v Sriemskych Karlovciach sa datuje od roku 1830. Okrem dobre známeho vína Bermet, vo vinárni Kiš sa produkujú aj mnohé ďalšie druhy špičkových vín, ku ktorým patria: Rajnski rizling (Misterija), Talianski rizling, Merlot, Šardone (Fantazija), Frankovka. Vína z vinárne Kiš získali mnohé prestížne medzinárodné ocenenia.


Vináreň Kovačević

V Irigu, neďaleko kláštorov Grgeteg a Novo Hopovo sa nachádza vináreň Kovačević, ktorá sa považuje za jednu z troch najpopulárnejších vinární v Srbsku. Svoju popularitu získala predovšetkým výrobou vína Chardonnay. Neďaleko vinárne je otvorený aj vinársky dom Kovačević, ktorý svojími bohatými ponukami dopĺňa celkový zážitok. Táto vináreň by mohla byť jednou z destinácií turistov, ktorí sú milovníci dobrého vína.


Medzinárodný festival vína 2014

Ako je už tradíciou, aj tohto roku počas Medzinárodného festivalu vína, ktorý sa konal od 19. do 21. júna, na námestiach v mnohopočetných stánkoch boli vystavené produkty jednotlivých vinární. Bolo možné ochutnať a vybrať si najlepšie vína z najlepších.


Milina Sklabinski i Ana Marija Budinski


Referencie: 
  • Vesna Đukić Dojčinović, Kulturni turizam, Clio, 2005