Termín festival pramení z latinského slova festive, čo znamená udalosť. Ďalšie zdroje hovoria, že tento termín pochádza zo stredovekej angličtiny a francúzštiny so základom v latinskom festivus čo znamená oslavovať alebo oslava. Keď ide o kultúru vojvodinských Slovákov v súčasnosti sa festivalmi nazývajú vrcholné prehliadky a premiéry určitých umeleckých žánrov, ktoré majú za cieľ prezentovať verejnosti to najlepšie čo sa behom roka v dannej oblasti vyprodukovalo.
Vzhľadom na ich obsahovú rôznorodosť, odlišnosť cieľových skupín či miesta konania, festivaly sú pre slovenskú societu v Srbsku slávnostnými udalosťami a centrami spoločenského diania. Všetky činné kultúrno-umelecké spolky, združenia, jednotlivci ale aj inštitúcie a ustanovizne akoby nimi merali čas.
V tom zmysle sa Stretnutím v pivnickom poli zhrnú speváci slovenskej ľudovej piesne zo všetkých strán Vojvodiny, vystrojení do tých najkrajších starodávnych krojov, ako aj početní milovníci pôvodnej slovenskej piesne.
V jarnom období usilovne pracujú aj divadelníci, aby sa ukázali na Divadelných inscenáciach dolnozemských autorov (DIDA), ktoré sa uskutočňujú v Pivnici. V tom čase sa naši najmladší z celej Vojvodiny poctivo chystajú na Prehliadku slovenskej ochotníckej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, ktorá sa koná v Starej Pazove.
Na jar si na svoje prichádzajú mladí interpreti klasických hudobných žánrov, lebo sa v Petrovci konajú Jarné nôty, a až keď sa príroda celkom zobudí, v celej svojej kráse odznie aj najväčší hudobno-tanečný festival Tancuj, tancuj…, na ktorom sa v amfiteátri v Hložanoch celý deň po slovensky spieva a tancuje.
Letné prázdniny sa začínajú po tom ako sa na kysáčskom rozprávkovom zámku pod Zlatou bránou stretnú deti, ktoré tak, ako aj starší v Hložanoch, prezentujú tanečné choreografie v ktorých je, okrem spevu a tanca, prítomná aj hra, vyčítanky, riekanky a hlavne radosť z tvorivosti a mladosti.
Druhý augustový víkend je vyhradený na to, aby do Petrovca prišli Slováci zo všetkých strán na Slovenské národné slávnosti. A aj keď nejde iba o hudobné či tanečné podujatie, možno povedať, že všetko to najúspešnejšie, čo sa behom roka na hudobnom poli vyprodukovalo, najde svoje miesto aj v programoch Slávností. V roku 2009 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vyhlásila Slovenské národné slávnosti za národnostný sviatok Slovákov žijúcich v Srbsku.
Na jeseň sa zbiera úroda, ale aj plody novej skladateľskej tvorby, najmä populárnych žánrov. Presnejšie, v októbri sa v Selenči koná festival populárnej hudby Zlatý kľúč, a aj keď vonku poriadne ochladí, festival neraz rozprúdi vášne súťažiacich interpretov a autorov skladieb, a zároveň aj zohreje melodickými skladbami.
Na jeseň sa koná aj Prehliadka ochotníckej divadelnej tvorby Slovákov v Srbsku – Divadelný vavrín, kde svoju celoročnú činnosť predstavia slovenskí vojvodinskí slúžovníci Tálie.
V decembri zasa ožije detská hravosť, naše mladé spevácke talenty, ktoré súťažia v Kovačici na festivale populárnej tvorby pre deti pod názvom Letí pieseň, letí. V tomto období sa bienálne koná aj výtvarnícke snemovanie a Bienálna výstava slovenskej súčasnej tvorby v organizácii Galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci.
V súlade so Zákonom o národnostných radách národnostných menšín, naša najvyššia legálna a legitímna ustanovizeň Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v roku 2011 vymenovala 7 slovenských vojvodinských festivalov za podujatia osobitného významu pre slovenskú národnostnú menšinu v Srbsku.
Znamená to, že Národnostná rada Slovákov nielen finančne prispieva na organizáciu festivalov a na pokrajinských sekretariátoch odporúča tieto podujatia ako významné a dôležité projekty, ale preberá spoluzakladateľské práva a postupne s Obecnou, resp. miestnou správou a slovenským spolokom v prostredí, v ktorom sa festival koná, podpisuje zmluvy, v ktorých sú definované práva a povinnosti spoluzakladateľov a spoluorganizátorov festivalov. Okrem miestnej samosprávy a miestneho spolku do organizácie sa aktívne zapája aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Všetci spoločne pripravujú pravidlá, kritériá festivalov a organizačne sa podieľajú v celkovej príprave podujatia.
Festivaly celomenšinového významu Slovákov v Srbsku:
1. Medzinárodný festival spevákov – sólistov slovenských pôvodných ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli (1966), Pivnica
2. Folklórny festival Tancuj, tancuj… (1970), Hložany
3. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (1970), Selenča
4. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby – Divadelný vavrín (1970), v minulosti striedavo Báčšky Petrovec – Kovačica – Stará Pazova, dnes Stará Pazova
5. Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí (1991), Kovačica
6. Detský folklórny festival Zlatá brána (1993), Kysáč
7. Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď (1993), Stará Pazova
Festivalovú mozaiku vojvodinských Slovákov však dotvára ešte rad lokálnych kultúrnych podujatí, z ktorých niektoré majú úctyhodnú tradíciu organizovania a sú udalosťami, ktoré rozvíjajú kultúrny turizmus v danom prostredí, ale aj prispievajú k spolupatričnosti a zachovávaniu kultúrnej identity slovenskej komunity v Srbsku.
Podrobnejšie o týchto podujatiach si môžete prečítať práve na tejto stránke nášho portálu. Nájdete si tu aj logá, zvučky, hymny festivalov, tiež súčasne platné pravidlá a iné údaje týkajúce sa tejto oblasti kultúry.