Matica slovenská v Srbsku

Po rušných dňoch prevratu, keď už bolo založené Slovenské gymnázium a iné kultúrne spolky, na Národných slávnostiach 21.a 22. septembra 1920 prišla na rad aj otázka založenia Matice slovenskej a múzea. Na to však prišli tuhé politické boje a z týchto roztrieštenosť Slovákov, takže sa potom už vôbec nedalo hovoriť o možnosti založenia ustanovizne, ktorá mala byť majetkom všetkých Slovákov.

Pravotár v Novom Sade, Dr. Ján Bulík, poznávajúc všetky tieto okolnosti a vidiac potrebu jednej ústrednej kultúrnej a ľudovýchovnej ustanovizne zvolal najprv Poradný výbor, potom schôdzu Prípravného výboru, ktorý potom zostavil vyznanie, stanovy a porobil všetky predpráce ku valnému zhromaždeniu.

Záujem o založenie Matice bol veľký. Keď v Národnej jednote zjavili sa prví zakladajúci členovia s príspevkami po tisíc dinárov, záujem začal neobyčajne rásť a do valného zhromaždenia prihlásené bolo za zakladajúcich členov 132 a za riadnych 360.

Zakladajúce valné zhromaždenie bolo na Národné slávnosti v Petrovci v dňoch 14. a 15. augusta 1932 na nádvorí Slovenského gymnázia. Zhromaždenie zahájil Dr. Ján Bulík, predseda Prípravného výboru a obšírne rozložil program Matice. Povedal nasledovné:

„Povedal som už, že z technických dôvodov zakladáme síce samotnú Maticu, v skutočnosti však budeme sa pokladať za juhoslovanský odbor Matice slovenskej v Turč. Sv. Martine.

Často si kladieme otázku, či sa udržíme? Udržíme sa, ak budeme pracovať, ak sa pozdvihneme na úroveň najkultúrnejších národov. My nemôžeme zavážiť číselne, ale len svojou dobrou kvalitou. Náš inteligent musí byť dobre školený, náš obchodník a remeselník musí byť dobre vyučený, náš roľník musí dobre obrábať zem. Keď si svojou skutočnosťou a vyspelosťou vybojujeme rešpekt pred ostatnými, nebude tej moci, ktorá by nás premohla, ktorá by nás zničila.“

Za predsedu Matice bol zvolený Dr.Ján Bulík, za čestného predsedu Dr.Ján Kvačala, známy vedátor slovenský. Za sídlo Matice ustálený bol Petrovec a predbežné úradné miestnosti sú v budove gymnázia.

Avšak pôsobenie Matice slovenskej nebolo kontinuované, keďže bolo z rôznych príčin prerušované, takže v prvých dvoch obdobiach svojej existencie Matica aktívne pôsobila iba 12 rokov – v rokoch 1932-1941 a po oslobodení od fašizmu 3 roky – v rokoch 1945-1948.

Východiskový podnet pre obnovenie činnosti MSJ bol daný na zasadnutí rozšíreného Predsedníctva Ochotníckeho divadla VHV scény v Petrovci 29.12.1989. Ďalším významným podnetom pre obnovenie MSJ bola rozprava na IX. zimných stretnutiach slovakistov Vojvodiny 26. januára 1990. Potom nasledovalo niekoľko zasadnutí Iniciatívneho výboru, posledné bolo 30. júla 1990. Na tomto zasadnutí sa rozoberali návrhy jednotlivých prostredí na kandidátov do Výkonného výbrou, zdôvodnené boli posledné zmeny návrhu štatútu .

Veľkolepé a masové obnovovacie zhromaždenie MSJ bolo 5.augusta 1990 v Petrovci. Odvtedy sa začina budovať nová matičná tradícia a kontinuita. Založená bola ako nepolitická celonárodnostná inštitúcia, ktorá ma za cieľ usmerňovať celkový národnostný život. Založené boli tieto komisie a sekcie: školská, športová.

Matica slovenská má toho času 29 Miestnych odborov a tie vo svojich prostrediach rozprúdili bohatú kultúrnu a národnostnú činnosť. Predsedníčkou Matice Slovenskej je Katarína Melegová Melichová.

Matica slovenská si roku 1992 obnovila aj Slovenské národné slávnosti – najmasovejšiu manifestáciu vojvodinských Slovákov.

Annamária Boldocká

Referencie: 

Prevzaté z textov z monografie Petrovec 1745-1995, text Andreja Labátha, a zo zborníka Desať rokov činnosti obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii, ktoré zostavil Samuel Boldocký