Národné múzeum Báčsky Petrovec

Národné múzeum v Báčskom Petrovci pôsobí od augusta roku 1949, keď bolo založené ako samostatná ustanovizeň so základným cieľom zbierať, skúmať, chrániť, dokumentovať a vystavovať kultúrne dejiny, hmotnú a duchovnú kultúru Slovákov z celej Vojvodiny. Od svojich začiatkov sa venovalo uschovávaniu hmotnej a duchovnej kultúry vojvodinských Slovákov, aby slúžila na pamiatku mladším generáciám.

Na začiatku svojho pôsobenia, hneď pri zakladaní, Národné múzeum v Báčskom Petrovci obsahovalo päť zložiek: etnografickú, kultúrno-historickú, archeologicko–numizmatickú, prírodovedeckú a umeleckú zbierku a malo aj svoju knižnicu, v ktorej bolo 1141 kníh. Z týchto zbierok sú do dnešných dní zachované etnografická a kultúrno-historická zbierka a pozostatky iných zbierok. V etnografickej a kultúrno-historickej zbierke dominujú predmety z Báčky, ale obsahujú predmety z celej Vojvodiny.

Etnografická zbierka obsahuje množstvo predmetov týkajúcich sa materiálnej a duchovnej ľudovej kultúry – najmä starých predmetov a ľudového odevu. Z ľudových odevných predmetov sú z etnografickej zbierky najcennejšie čepce z rokov 1840 až 1880 a keď ide o predmety, múzeum vlastní omnoho staršie výstavné exempláre, najčastejšie predmety domácej výroby patriace do domácnosti.

Foto: Anna Snidova

Kultúrno-historická zbierka obsahuje 1194 predmetov, medzi ktoré patrí množstvo písaných dokumentov, dokladov, letákov, plagátov, pohľadníc atď., najmä z obdobia II. svetovej vojny a po nej, ale obsahuje aj omnoho staršie a vzácnejšie dokumenty. Múzeum úradne vlastní 1041 fotografií. V zbierke fotografií sú zahrnuté takmer všetky dediny a mestá vo Vojvodine, v ktorých žijú Slováci, ale aj Slováci žijúci v Rumunsku a Bulharsku.

Archeologicko – numizmatická zbierka obsahovala predmety nájdené najmä počas archeologických vykopávok žiakov petrovského gymnázia. Žiaľ, z numizmatickej zbierky sa zachovala iba jedna krabica rímskych mincí a z archeologickej zbierky v múzeu nezostali zachované predmety.


Z prírodovedeckej zbierky, ktorá obsahovala množstvo preparovaných zvierat a vtákov, v múzeu zostalo iba niekoľko preparovaných vtákov, zatiaľ čo sa časť zbierky nachádza v petrovskom gymnáziu, ktorému bola zbierka odovzdaná.

Umelecká zbierku múzea zahrňovala množstvo obrazov najmä slovenských vojvodinských autorov. Založením Galérie Zuzky Medveďovej v roku 1989, zbierka umeleckých diel slovenských vojvodinských umelcov sa stala súčasťou zbierky Galérie Zuzky Medveďovej.

V roku 1970 súčasťou muzeálnej zbierky Národného múzea sa stal dom v Báčskom Petrovci z roku 1799, ktorý sa nachádza na ulici Branislava Mokića č. 7/9. Objekt predstavuje ukážku ľudovej architektúry z čias začiatkov osídľovania Slovákov v Báčskom Petrovci. Jeho pôvodným majiteľom bol chudobný sedliak Paľo Kočiš a vystavaný je ako nabíjanica z hliny (tzv. „nabíjaný“ dom, vystavaný z „nabíjanej“ hliny) čiastočne vkopaná do zeme so strechou pokrytou trstinou. Objekt sa od roku 1965 nachádza pod ochranou štátu. Kúpou domu si múzeum obohatil svoju zbierku národopisným a architektonickým pamätníkom in situ. Dnes je tento objekt zariadený ako etno dom, okrem pôvodnej stavby obsahuje aj príslušné predmety a náčinia patriace do domácnosti. Dom je známy pod menom Najstarší dom v Báčskom Petrovci a v súčasnosti patrí do turistickej ponuky Turistickej organizácie obce Báčskeho Petrovca ako významná turistická atrakcia.

V sedemdesiatych rokoch múzeum bolo, podobne ako aj knižnica, pripojené Domu kultúry 28. októbra v Báčskom Petrovci, pod správou ktorého bolo, v dôsledku nie veľkého záujmu oň, v neblahom položení. Množstvo predmetov zo zbierky sa stratilo. Polovicou deväťdesiatych rokov výstavná činnosť Národného múzea postupne prestala, hoci múzeum nikdy nezaniklo. Po tom ako Slovenské vojvodinské divadlo (založené v roku 2003 ako jedna z významných kultúrnych ustanovizní Slovákov vo Vojvodine) prebralo funkcie bývalého Domu kultúry, sa Národné múzeum dostalo pod správu Slovenského vojvodinského divadla, v rámci ktorého funguje dodnes. V roku 2004 činnosť múzea bola formálne obnovená a pokračuje dodnes.

V priestoroch prislúchajúcich Národnému múzeu v Báčskom Petrovci (v samotnom múzeu a v najstaršom dome) je v súčasnosti evidovaných spolu 3081 exponátov (predmetov, dokumetov, fotografií, máp, kníh, ľudového odevu atď.), týkajúcich sa života a kultúry slovenskej národnej menšiny vo Vojvodine. Väčšina zbierkových predmetov datuje z druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Muzeálna zbierka obsahuje množstvo raritných predmetov. Najstarším exponátom múzea je nebožiec s dreveným držadlom, ktorý datuje z roku 1783. Predmet je pôvodom z Báčskeho Petrovca a do múzea bol prinesený zo Slovenska a darovaný múzeu v roku 1954.

Keď ide o výstavnú činnosť, do polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia bolo v múzeu nainštalovaných vyše päťdesiat výstav s tematikou z kultúrnej histórie, dejín, národopisu, výtvarného umenia a iných oblastí. Doteraz najdôkladnejšie spracovanou a najreprezentatívnejšou etnografickou výstavou v tomto múzeu bola výstava pod názvom Hmotná kultúra Slovákov vo Vojvodine nainštalovaná v roku 1980, predstavujúca kultúru a spôsob života vojvodinských Slovákov. Okrem etnografických, kultúrno-historických výstav (najpočetnejšie historické výstavy boli z obdobia II. svetovej vojny) a iných výstav v priebehu 50-tych až 80-tych rokov múzeum organizovalo aj časté výstavy umeleckých diel slovenských vojvodinských umelcov, ale aj výtvarníkov z vtedajšej Juhoslávie, niektoré z muzeálnych výstav umeleckých diel mali dokonca medzinárodný ráz.

V súčasnom období Národné múzeum v Báčskom Petrovci naďalej pokračuje vo výstavnej činnosti. Zaujímavá bola výstava pod názvom Obrady prechodu Slovákov vo Vojvodine, na ktorej je spracovaná tematika obradov prechodu u Slovákov žijúcich vo Vojvodine, najmä zaznamenávanie najvýznamnejších momentov v živote jednotlivca v minulosti – narodenie, svadbu a smrť a obrady, ktoré ich sprevádzali, pričom bolo cieľom poukázať na niektoré špecifické prvky vojvodinských Slovákov.


Okrem toho je v priestoroch múzea ako stála expozícia zariadená etno-izba, v ktorej sa nachádzajú dobové predmety – posteľ s duchnami, detská kolíska (bevčov), maľovaná skriňa, stôl, lavica, kolovrat, láda s odevnými predmetmi, rám s navešanými sukňami. Izba obsahuje aj murovanú pec tzv. sedliacku pec, ktorá slúžila nielen na vykurovanie a varenie, ale dokonca aj na spanie.

Foto: Anna Snidová

Keď ide o plány múzea, v nasledujúcom období je v Národnom múzeu zaplánované očistiť, reštaurovať a konzervovať predmety, po čom by mala nasledovať akvizícia (doplnenie zbierok).

Foto: Anna Snidová

Pracuje sa na kúpení a adaptácii nových priestorov pre uschovávanie predmetov, čo by malo byť prvým krokom k osamostatneniu sa múzea spod správy Slovenského vojvodinského divadla. Za pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí  v Múzeu rozpracovali projekt kúpy a adaptácie nových priestorov a za pomoci Výboru pre kultúru Narodné múzeum na 12. decembra roku 2009 organizovalo medzinárodnú konferenciu venovanú jubileu (60 rokov činnosti) Národného múzea.

Anna Snidová