Sakrálna architektúra

Sakrálna architektúra vo Vojvodine

Slováci vo Vojvodine sú prevažne evanjelického vierovyznania, ale existuje aj menší počet príslušníkov evanjelicko-metodickej, baptistickej a rímskokatolíckej cirkvi.

Slovenské evanjelické kostoly

Kostoly slovenskej evanjelickej cirkvi vyznačuje jednoduchý obdĺžnikový tvar, vyhýbanie sa detailov, ozdôb a iných výrazných vizuálnych zložiek.

Stavané sú ako jednoduché baziliky, ktorých vnútro môže obsahovať galériu. Vo väčšine kostolov galéria je drevená. V kostole sa nachádza aj oltár, ktorý obyčajne obsahuje určité umelecké dielo, maliarske alebo všeobecne architektonické dielo.

Všetky kostoly majú zvonice, ako aj apsidy, v ktorých je umiestnený oltár. Zvonice sú stavané v barokovom štýle a v závislosti od toho, v ktorej časti Vojvodiny sa nachádzajú, môžu byť bohato ozdobené, alebo veľmi jednoduché.

Kostoly

Kostol v Báčskom Petrovci sa od iných slovenských evanjelických kostolov odlišuje tak spracovaním vonkajška ako aj interiérovým stavebníckym riešením. Pôvodný kostol z roku 1782 mal symetrický oválny základ, ktorý na konci oboch strán obsahoval plytkú apsidu. Kostol nemal zvonicu. Fasáda a vnútorná dekorácia boli jednoduché. Projektantom tohto objektu bol Jozef Kiš. Už roku 1820 bol kostol značne poškodený a začali sa prípravy na jeho rekonštrukciu. Práca je poverená inžinierovi Šmausovi. Pozmenený je celkový výzor kostola a podľa nového architektonického riešenia získala sa aj nová koncepcia priestoru – model trojlodného chrámového základu. Kostol bol bohato ozdobený rôznymi motívmi, tak v exteriéri ako aj v interiéri, čím sa značne odlíšil od iných slovenských evanjelických chrámov, ktoré sa stavali v tej dobe. Rekonštrukcia bola ukončená roku 1822 a roku 1904 podľa nákresov Michala Milana Harminca bola prerobená strecha a zvonica.

Foto: Igor Bovdiš


So skromnejším interiérom sú vystavané navzájom podobné kostoly v Kysáči (1795) a Hložanoch (1796). Sú to baziliky s jednou hlavnou chrámovou loďou, užšou apsidou a galériou, ktorá sa nachádza na vchode do kostola. Na kysáčskom kostole je zvonica vystavaná na pilieroch (1799), galéria je drvená a bohato vytesaná. Chrám v Hložanoch obsahuje podobnú galériu a veľký oltár v klasicistickom štýle. Aj ich vonkajšok je podobný: steny sú rozčlenené pilastrami, medzi ktorými sú umiestnené oblúkové okná. Pri výstavbe oboch kostolov bol angažovaný majster Peter Weinhoffer, ktorý taktiež staval aj chrám v Aradáči. Z toho dôvodu možno si povšimnúť podobnú architektonickú ideu týchto kostolov.

Na základe projektu Jozefa Coceka roku 1886 vybudovaný bol evanjelický chrám v Novom Sade. Kostol má súladné dimenzie, barokovú vežu a pilastre korintského štýlu, ktoré objektu dávajú črty charakteristické pre prechodné obdobie z baroka do klasicizmu. Vedľa hlavného oltára, ktorý je zaujímavý najmä tým, že je drevený, významné špecifikum toho chrámu sú aj vitráže, ktoré sú raritou v architektúre slovenských vojvodinských kostolov. Vitráže boli urobené roku 1904. V centre umeleckej kompozície jednej vitráže nachádza sa portrét reformátora a teológa Martina Lutera, pokým v druhej bol pôvodne zobrazený Luterov spolupracovník, teológ a humanista Filip Melanchton. Počas Druhej svetovej vojny vitráže boli poškodené, najmä vitráž s portrétom Filipa Melanchtona. Po dlhšom čase vitráže boli v roku 2004 reštaurované, a namiesto Filipa Melanchtona zobrazená je postava Jána Husa. Vo vitrážach sa nachádzajú aj evanjelické symboly, Biblia s dvomi perami a Luterová ruža.

Foto: Marjena Marćiš i Tatjana Medveđ

Foto: Ján Hlaváč

Niektoré kostoly svojim tvarom pripomínajú pravoslávne chrámy v Srbsku. Takým je aj evanjelický kostol v Laliti. Vnútro je však aj tuná jednoduché, steny sú hladké a neobsahujú pilastre. Podobne ako i v iných evanjelických kostoloch, tak aj v laliťskom chráme, strohosť priestoru narúša hlavný oltár, dielo miestnych majstrov.

Aj napriek takýmto odchýlkam môžeme povedať, že architektonické riešenia evanjelických kostolov boli viac-menej šablónové. Existujú ale niektoré rozdiely, ktoré sa vytvárajú po fázach počas rozvoja protestantizmu. Každý projektant sa snažil rešpektovať základné pravidlá tvaru kostolov, ale taktiež pridával aj niektoré svoje stavebnícke zložky, ktoré dnešným chrámom dávajú určitý svojráz. Tak napr. evanjelický kostol v Bielom Blate (1902) na rozdiel od typickej slovenskej evanjelickej architektúry, obsahuje sakristiu, drevenú povalu a špecifickú zvonicu, ktorá má okrúhly základ. V Padine (1839) je celková stavba kostola špecifická a možno rozpoznať vplyv architektúry kalvinistickej cirkvi. Zvonica je tuná značne nižšia v porovnaní s inými evanjelickými kostolmi vo Vojvodine.

Foto: Marjena Marćiš i Tatjana Medveđ

Vedľa jednotlivých monografií dedín, vzniku slovenských cirkevných zborov a výstavbe evanjelických chrámov na území Vojvodiny značnú pozornosť venoval aj Adam Vereš v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom.

Rimskokatolícke kostoly

Menšia časť Slovákov vo Vojvodine je rimskokatolíckeho vierovyznania.

Rimskokatolícke kostoly boli stavané okolo roku 1780 podľa ideového projektu štátnych vrchností. Sú to chrámy s jednou loďou rozčlenenou na tri časti, čo dáva dojem impozantnejšieho priestoru. Vonkajšok kostolov tvoria jednoducho triedené steny a zvonica, ktorá má v dolnej časti okulus. Veža má tvar pyramídy.

Takéto kostoly sa najčastejšie stavali v osadníckych mestách a podobne vybudovali aj rimskokatolícky kostol v Selenči (1795).

Súčasná sakrálna architektúra

Okrem kostolov, ktoré sú stavané po príchode Slovákov na Dolnú zem, v poslednej dobe vojvodinskí Slováci vystavali niekoľko sakrálnych objektov, ktoré patria do súčasnej architektúry. V Kysáči roku 2001 bol vybudovaný nový objekt evanjelicko-metodistickej cirkvi podľa vzoru na objekt vo Vranove na Slovensku. V Báčskom Petrovci do skupiny súčasných sakrálnych objektov zaraďujeme Baptistický chrám vystavaný roku 2005.

Foto: Marjena Marćiš i Tatjana Medveđ

Marjena Marćiš i Tatjana Medveđ


Referencie: 

1.BEDNARIK, Rudolf: Slovaci v Juhoslaviji. Bratislava: Vydovatelstvo Slovenskej akademie vied 1945, s. 137 – 175

2. BLAŽIĆOVA – PETRAŠOVA, Miroslava: 60 rokov narodneho muzea v Petrovci. In: Narodny kalendar, 2009, roč. 88, s. 114

3. ĐEKIĆ, Mirjana: Narodno graditeljstvo Vojvodine – kuća kao spomenik kulture. Novi Sad: Pokrajinski zavod za zaštitu spomenika kulture 1994, s. 9 – 49

4. KANTAR, Jan: Ludova architektura slovakov vo Vojvodine. In: Tradična kultura Slovakov vo Vojvodine. Novy Sad: Obzor 1973, s. 81 – 94

5. MILANOVIĆ – JOVIĆ, Olivera: Umetnost u Bačkoj u 18. i prvoj polovini 19. veka – arhitektura. Novi Sad: Pokrajinski zavod za zaštitu spomenika kulture 1988, s. 110 – 180

6. OBŠUST, Vladimir: Nový Sad. In: Ročenka – Slovenska evanielicka av cirkev v Srbsku a Čiernej hore XLVIII – 2004, s.

7. Fotografije: www.panoramio.com

9. Arhitektonski crteži: Marjena Marćiš i Tatjana Medveđ