V tejto časti portálu budeme zverejňovať texty, ktoré majú za cieľ stručne predstaviť činnosť miestnych knižníc, ktoré systematicky chránia, sústreďujú a svojim členom vypožičiavaju knihy. Sú to predovšetkým pobočky Obecných knižníc vo Vojvodine, ktoré vo svojom fonde obsahujú aj väčší počet slovenských titulov.
Knižnica Michala Babinku v Kysáči
Knižnica Michala Babinku v Kysáči bola založená 15. novembra 1862. Založili ju evanjelicky farár Juraj Jesenský a Ján Mičátek. Knižnica vtedy mala len 63 knihy. Roku 1934, keď sa knižnica presťahovala do Národného domu, jej fond pozostával z 322 kníh a vtedy mala až 103 členov. V septembri roku 1974 knižnica sa presťahovala do miestností Kultúrno-informačného strediska.
Foto: Michal Madacký
Od založenia knižnice fond kníh v Kysáči sa významnejšie začína zväčšovať až po Druhej svetovej vojne. 50-tých rokoch do knižnice prišlo 86 kníh v slovenskom jazyku, z ktorých je len 8 detských. V nasledovnom desaťročí do fondu tejto knižnice je zaradené 1127 slovenských kníh. Najviac slovenských kníh je zaradené počas sedemdesiatých rokov – až 4080 z toho 915 detských. Deväťdesiate roky, zaznamenávajú ďalší pád. Nové tisícročie do knižnice neprinieslo viac kníh, ale žiaľ omnoho menej. Od roku 2000 do slovenského fondu je zaradené 221 kníh. Dnes pobočka v Kysáči má 13252 knihy z čoho je 5818 slovenských kníh. Od 5. novembra 1962 táto knižnica pôsobí ako pobočka Národnej knižnice v Novom Sade.
Knižnica v Aradáči
Knižnica sa v Aradáči začala formovať ešte v čase zakladania Čítacieho spolku (1920), no jej systematická činnosť sa začína založením Kultúrno-umeleckého spolku Mladosť (1968), pri ktorom pôsobila ako pobočka Mestskej národnej knižnice Žarka Zrenjanina v Zreňanine až do roku 1985. Knižnica bola umiestnená do Miestneho spoločenstva v Aradáči, kde ako samostatná (1800 kníh) pôsobila do roku 1991. Odvtedy si knižnica nedoplňuje svoj fond a nemá zamestnaného knihovníka, no jej knihy sú aj teraz dostupné pre všetkých občanov Aradáča. Sto titulov zo svojho fondu knižnica darovala Základnej škole Bratstvo, ktorá má tiež svoju knižnicu.
Knižnica SKOS Erdevík
Slovenský kultúrno-osvetový spolok Erdevík vlastní knižnicu, ktorá má asi tritisíc kníh, ako aj bohatý spolkový archív. V tejto knižnici majú osobitné miesto dve publikácie. Ide o knihu Slováci v Erdevíku 1860 – 1907 – 1997, ktorú vydal Slovenský kultúrno-osvetový spolok v Erdevíku roku 2001. Je to zborník príspevkov zo sympózia usporiadaného 22. marca 1997 v Erdevíku pri príležitosti 90. výročia založenia Slovenského čítacieho spolku. Táto vzácna publikácia, ktorú redigoval a pozoruhodný počet príspevkov napísal učiteľ Vladimír Bartoš, na takmer 460 stranách trvalo uchováva údaje tak o dejinách tejto osady, o príchode Slovákov do nej, ako aj o všetkých aspektoch kultúrneho a spoločenského života erdevíckych Slovákov. Druhá kniha venovaná kultúre tunajších Slovákov vznikla v roku 2005 vďaka spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Výsledkom etnografického výskumu tohto slovenského tímu je kniha Kultúrne tradície v Erdevíku, Korene a súčasnosť ako aj hudobné CD, na ktorom sú nahraté pôvodné erdevícke piesne.
Knižnica Vuka Karadžića v Jánošíku
Knižnica v Jánošíku, ktorá pracuje ako pobočka Obecnej knižnice Vuka Karadžića v Alibunari, v roku 2010 oslávila 50. výročie založenia. Zo začiatku knižnica fungovala samostatne a jej prvý fond v roku 1960 naplnila Matica slovenská knihami z Báčskeho Petrovca. Ako pobočka Obecnej knižnice Vuka Karadžića pôsobí od roku 1997 a od roku 2004 sídli v miestnostiach jánošíckeho Domu kultúry. V súčasnosti obsahuje vyše štyritisíc kníh a štyridsať percent z nich sú slovenské knihy.
Okrem bežnej každodennej práce, v knižnici sa konajú aj iné aktivity, ako napríklad kreatívne dielne pre deti a mládež. Každoročne sa tu organizuje aj prehliadka recitátorov Alibunarskej obce a v rámci knižnice pôsobia aj divadelné sekcie, kde deti nacvičujú krátke scénické formy a divadelné hry pre rôzne programy.
Foto: Michal Madacký
Knižnica v Padine
Významný kultúrny dejateľ Albert Martiš (1855 – 1918) roku 1880 založil Čítací spolok, v rámci ktorého sa začala formovať knižnica. Tu vznikali aj jeho prozaické diela. Fond knižnice sa v roku 1931 presťahoval do domu, ktorý svojim spoluobčanom na kultúrnu činnosť daroval Dr. Jozef Holúbek, ďalšia významná osobnosť kultúry v Padine. V tomto dome pôsobila aj čitáreň a konali sa tu aj prednášky a divadelné predstavenia.
Knižnica jeden čas pôsobila v rámci Domu kultúry Michala Babinku a od roku 1998 je pobočkou Obecnej knižnice v Kovačici. Je strediskom stretávania sa milovníkov písaného slova z Padiny.
Knižnica dnes vo svojom fonde ponúka takmer desaťtisíc kníh, z ktorých je polovica v slovenskom jazyku. Eviduje aj devätnásť druhov časopisov v slovenčine, dva v srbčine.
Foto: Michal Madacký
zdroj: Slováci v Srbsku z aspektu kultúry
Knižnica v Pivnici
Pivnická knižnica je vysunutým oddelením Národnej knižnice Veljka Petrovića z Báčskej Palanky. Knihy sa inventarizujú od vzniku oddelenia v roku 1964. Dnes obsahuje knižnica dvanásťtisíc titulov, z nich štvrtina je v slovenskom jazyku. Knižnicu využíva vyše štyristo členov.
Knižnica v Selenči
Pri KUS Jána Kollára a v miestnostiach Domu kultúry v Selenči od roku 1960 pracuje knižnica, ktorá v súčasnosti vlastní 1560 kníh v slovenčine a srbčine. Knihy sa zo začiatku zabezpečovali zbierkami od občanov a časom sa dokupovali podľa možností. V roku 2010 je jej fond obohatený o stopäťdesiat nových titulov súčasných spisovateľov a svetových bestsellerov, z toho päťdesiat kníh je zo súčasnej slovenskej literatúry. V súčasnosti knižnica má sedemdesiat členov a záujem o jej služby za ostatné roky stále stúpa.
Foto: Michal Madacký
Knižnica v Silbaši
V silbašskom Dome kultúry sa nachádza od roku 2007 pobočka Ľudovej knižnice Veljka Petrovića z Báčskej Palanky. Knižnicu založili v roku 1963 a v uplynulých rokoch knihy niekoľkokrát sťahovali. Knižnica je univerzálna a prístupná všetkým obyvateľom Silbaša.
Roku 2010 mala 330 členov a 9 500 kníh a detských obrázkových knižiek – srbských a slovenských. V tom roku získali 554 nových kníh, včítane detských, z čoho deväťdesiat je v slovenčine. Knižný fond sa stále dopĺňa s dôrazom na najnovšie a najaktuálnejšie knihy. V knižnici sa organizujú kreatívne dielne, ktoré tu združujú mladších čitateľov.
