Slovenčina – Stránka 19 – Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Odborná porota, ktorá pracovala v zložení: doc. Dipl. režisér Miroslav Benka, významný umelec, predseda a členovia Ján Privizer, režisér a Miodrag Petrović, herec Srbského národného divadla, na tohtoročnom 53. ročníku Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku pozrela si šesť súťažných divadelných inscenácií:

– Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice s hrou 7 svedkov autora Petra Karvaša, v réžii Cyrila Páriša Bodočana: výborný začiatok predstavenia veľkého formátu, ktorým režisér žiaľ aj zakončil svoj režijný postup. Hra je založená na čírom verbalizme, ktorý režisér so súborom dostatočne nezvládol.

– Kolektív kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice s hrou Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej Mamona duše, v réžii Michala Bíreša: Na rozdiel od predošlej inscenácie, hra bola rozohraná, ale pre režiséra a súbor nebola dostatočne žánrovo zvládnuteľná.

– SKOS Detvan a KC State of Art z Vojlovice-Pančeva s tanečno-pohybovým predstavením Zavraždili sme mamu, takmer autorky Alisy Oravcovej: Veľkolepá myseľ a zámer autorky, choreografky a režisérky v rámci pohybového divadla s početným mladým herecko-tanečným súborom.

– SD VHV, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Stredisko pre kultúru zo Starej Pazovy s hrou Miloša Nikolića Kováči, v réžii Alexandra Baka: Zrelý, vyrovnaný herecký súbor s rozkošnými hereckými prejavmi, jasným dôsledným a presným režijným postupom.

– Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca s predstavením Venedikta Jerofejeva Moskva – Petušky, v réžii Maríny Dýrovej a Branislava Čemana: Minimalistická, koncízna, priestorovo-časová danosť, bohatá v hereckom a režijnom prejave, metaforickom význame a kolektívnej energii.

– SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu s predstavením Úvahy o mužoch na motívy predlohy Duška Radovića Ženski razgovori, v réžii Rastislava Zorňana: Predstavil sa talentovaný herecký súbor ktorý, žiaľ, zostal na úrovni textuálnych rozhovorov Duška Radovića.

***

Odborná porota, na základe propozícií, navrhuje udeliť rovnoprávne ceny za herecké výkony:

Cyrilovi Párišovi Bodočanovi za stvárnenie postavy Vyšetrovateľa v predstavení 7 svedkov Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice.
Anke Tótovej za stvárnenie postavy Svedka 5 v predstavení 7 svedkov Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice.
Matejovi Hrkovi za stvárnenie postavy Joža v predstavení Mamona duše Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice.
Jaroslavovi Hriešikovi za stvárnenie postavy Ignáca v predstavení Mamona duše Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice.
Alexandrovi Zainovi za stvárnenie postavy Človeka v predstavení Zavraždili sme mamu, takmer Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan a Kultúrneho centra State of Art z Vojlovice-Pančeva.
Igorovi Pisklovi za stvárnenie postavy Acu v predstavení Kováči Slovenského divadla VHV, Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka a Strediska pre kultúru zo Starej Pazovy.
Zdenkovi Kožíkovi za stvárnenie postavy Ivana v predstavení Kováči Slovenského divadla VHV, Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka a Strediska pre kultúru zo Starej Pazovy.
Jánovi Sklenárovi za stvárnenie postavy Veňu v predstavení Moskva – Petušky Divadla VHV z Báčskeho Petrovca.
Sandre Galádikovej za stvárnenie postavy Anjela a Kurvy v predstavení Moskva – Petušky Divadla VHV z Báčskeho Petrovca.
Ivanovi Sabolčkému za stvárnenie postavy Semioniča v predstavení Moskva – Petušky Divadla VHV z Báčskeho Petrovca.
Branislavovi Čemanovi za stvárnenie postavy Čiernofúzača v predstavení Moskva – Petušky Divadla VHV z Báčskeho Petrovca.
Kristiánovi Križanovi za stvárnenie postavy Dekabristu v predstavení Moskva – Petušky Divadla VHV z Báčskeho Petrovca.

Odborná porota navrhuje udeliť aj nasledovné ceny:

– Osobitnú špeciálnu cenu za autorskú hudbu a dizajn zvuku Jaroslavovi Zimovi v predstavení Moskva – Petušky Divadla VHV z Báčskeho Petrovca.

– Osobitnú špeciálnu cenu za dizajn svetla Petrovi Čánimu v predstavení Moskva – Petušky Divadla VHV z Báčskeho Petrovca.

– Osobitnú špeciálnu cenu za kolektívnu hru Divadlu VHV z Báčskeho Petrovca v predstavení Moskva – Petušky.

– Osobitnú špeciálnu cenu za autorstvo a tanečno-herecký prejav Alise Oravcovej v predstavení Zavraždili sme mamu, takmer SKOS Detvan a KC State of Art z Vojlovice-Pančeva.

– Osobitnú špeciálnu cenu za masky Sandre Veberovej v predstavení Zavraždili sme mamu, takmer SKOS Detvan a KC State of Art z Vojlovice-Pančeva.

– Cenu za dramatizáciu odborná porota udeľuje Maríne Dýrovej, Jánovi Sklenárovi a Branislavovi Čemanovi v predstavení Moskva – Petušky Divadla VHV z Báčskeho Petrovca.

– Cenu za najúspešnejšiu scénografiu odborná porota udeľuje Ondrejovi Mištecovi a Jánovi Megovi v predstavení Moskva – Petušky Divadla VHV z Báčskeho Petrovca.

– Cenu za najúspešnejšie kostýmy Tereze Veberovej Oravcovej v predstavení Zavraždili sme mamu, takmer SKOS Detvan a KC State of Art z Vojlovice-Pančeva.

– Cenu za najúspešnejšieho debutanta Jánovi Maglockému za stvárnenie postavy Mŕtvoly v predstavení Mamona duše z Kovačice.

– Cenu za najúspešnejšiu debutantku Hane Hriešikovej za stvárnenie postavy Rozalíny v predstavení Mamona duše z Kovačice.

– Cenu za réžiu Alexandrovi Bakovi za réžiu predstavenia Kováči zo Starej Pazovy.

– Cenu za najúspešnejšie stvárnenú mužskú epizódnu postavu Alexandrovi Bakovi za stvárnenie postavy Strýka v predstavení Kováči zo Starej Pazovy.

– Cenu za najúspešnejšie stvárnenú ženskú epizódnu postavu Aničke Chalupovej za stvárnenie postavy Ruženy v predstavení Mamona duše z Kovačice .

– Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú mužskú postavu Jánovi Šarkézymu za stvárnenie postavy Petra v predstavení Kováči zo Starej Pazovy.

– Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu Maríne Bakovej za stvárnenie postavy Lujzy v predstavení Kováči zo Starej Pazovy.

Keď ide o ceny za tri najlepšie divadelné predstavenia na 53. Divadelnom vavríne, odborná porota navrhuje:

– Tretiu cenu, bronzovú plaketu neudeliť.

– Druhú cenu, striebornú plaketu udeliť predstaveniu Zavraždili sme mamu, takmer Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan a Kultúrneho centra State of Art z Vojlovice-Pančeva

– Prvú cenu, zlatú plaketu a zároveň aj cenu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, sošku Miry Brtkovej, odborná porota rovnoprávne udeľuje dvom predstaveniam: Moskva – Petušky Divadlu VHV z Báčskeho Petrovca a predstaveniu Kováči Slovenského divadla VHV, Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka a Strediska pre kultúru Stará Pazova.

***

Na záver porota vyzdvihuje, že vzhľadom na počet inscenácií na tejto 53. Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby tri predstavenia prevyšujú rámce nášho slovenského ochotníctva vo Vojvodine. Tiež sa pochvalne zmieňujeme o návrate staropazovkého obecenstva do divadla, ktoré pravidelne sledovalo všetky divadelné inscenácie.

A srdečne ďakujeme organizátorom.

O všetkých oceneniach odborná porota rozhodla jednohlasne!

Gratulujeme všetkým odmeneným,

Všetko dobré prajeme.

V Starej Pazove 4. 11. 2023

Odborná porota:

doc. Dipl. režisér Miroslav Benka, predseda

Ján Privizer, režisér

Miodrag Petrović, herec SND z Nového Sadu

Trojhlas – dolnozemská literárna túra, čiže posedenie s tromi básnikmi z troch krajín Dolnej zeme: zo Srbska, Maďarska a Rumunska, konečne odznelo aj v Srbsku. Stretnutie básnikov usporiadal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v piatok 3. novembra v priestoroch KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči, čiže v Slovenskom národnom dome.

Dolnozemská literárna túra zoskupuje troch básnikov z troch krajín Dolnej zeme: zo Srbska, Maďarska a Rumunska

V mene hostiteľov prítomných pozdravil predseda tohto spolku Michal Francisty, a k pozdravom sa pripojila aj úradujúca riaditeľka ÚKVS Anna Speváková. Obaja prejavili potešenie z toho, že Ústav toto podujatie zorganizoval práve v jubilujúcom Kysáči, ktorý tohto roku oslavuje 250. výročie od príchodu Slovákov do dediny. Moderátorka literárneho stretnutia Danica Vŕbová slovo ďalej odovzdala Ladislavovi Čánimu, ideovému tvorcovi Trojhlasu a zodpovednému redaktorovi rovnomennej básnickej zbierky, ktorá vznikla ako výsledok tohto projektu.

Ideový tvorca Trojhlasu, Ladislav Čáni (v strede)

Do Trojhlasu sú zapojení teda traja autori z troch krajín: Eva Fábiánová, Imrich Fuhl a Gregor Papuček z Maďarska, Ivan Miroslav Ambruš, Anna Kalianková a Anna Karolína Dováľová z Rumunska a Ladislav Čáni, Katarína Hricová a Martin Prebudila zo Srbska. S výnimkou dvoch autorov (Papuček a Ambruš), ktorí sa pre zdravotné dôvody tohto stretnutia nemohli zúčastniť, každý zúčastnený autor dostal od moderátorky aj symbolické tri otázky o svojej tvorbe, a následne každý autor prečítal niekoľko básní vo vlastnom výbere.

Knihu symbolicky pokrstila riaditeľka ÚKVS Anna Speváková

Básnickú zbierku deviatich dolnozemských autorov Trojhlas – Dolnozemská literárna túra, ktorej vydavateľom je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov symbolicky pokrstila, teda na cestu k čitateľom poslala, jeho riaditeľka Anna Speváková. Večierok sa niesol v uvoľnenej, družnej atmosfére, tak nevystála ani interakcia s obecenstvom, ktoré pozitívne ocenilo tento večierok. Toto medzinárodné literárne stretnutie sa konalo vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Zbierka básní Trojhlas – dolnozemská literárna túra

Text: Danica Vŕbová, fotografie: Nataša Simonovićová a Anna Speváková

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v pondelok 6. novembra 2023 bola slávnostne otvorená výstava obrazov akademickej maliarky Jasny Opavskej.

Logika vývinu výtvarného umenia v druhej polovici 20. storočia a v prvých desaťročiach tohto storočia akosi spontánne začala do popredia vysúvať koncept, ako podstatu umeleckého procesu. Tieto tendencie vo svojej najrigidnejšej polohe, neraz blížiacej sa k ikonoklazmu, vedome zanedbávajú zhmotňovanie estetických ideí a dôraz kladú na umelcov zámer a jeho myšlienkové procesy. Príchodom postmoderny sa koncept umeleckého tvorivého činu ešte viac navrstvil a dôraz sa začal klásť na čin interpretácie samotného diela. Ale súbežne s týmito a takýmito procesmi, neignorujúc ich, sa naďalej vyvíja aj umenie, ktoré sa snaží o inovácie klasického figuratívneho obrazu, vo forme ako ho definovala renesancia. K výrazným predstaviteľom práve týchto umeleckých snažení patrí akademická maliarka Jasna Opavská, ktorá si už počas štúdia na Fakulte výtvarného umenia v Belehrade zvolila cestu figuratívnej maľby.

O výstave hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík

Vynikajúca kresliarka a zručná maliarka na výstave obrazov v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov pomenovanej Dvere fantastiky prezentuje svoju aktuálnu tvorbu z obdobia rokov 2017 až 2023, prevažne olejomaľby, na ktorých dominujú motívy mytológie, relígie a duchovna. Vo svojom záujme o fantastiku Opavská nadväzuje na odkazy symbolizmu, surrealizmu, metafyzického maliarstva, resp. poetiky umeleckej skupiny Mediala. Aby mohla pokračovať vo svojom záujme o figuratívne umenie a ďalej ho rozvíjať, autorka sa obracia k fantastike a imaginácii. Ako autorka, ktorá sa formovala v dobe postmoderny, Opavská vytvára obrazy, na ktorých sa hmýria ženské akty, mýtické bytosti, Minotauri, Kentauri, sfingy, anjeli s výrazne maskulínnou stavbou tiel. Autorka tieto kultúrne symboly a mytologické archetypy umiestňuje do vymyslených priestorov fantastickej architektúry a svojím maliarskym kúzlom vytvára oneirické ovzdušie, v ktorom sa materializuje svet transcedentna a podvedomia, svet zápasu medzi Erosom a Thanatom.

O najnovšom portréte autorky Jasny Opavskej zmienil sa pracovník ÚKVS Ladislav Čáni

Jasna Opavská sa nezdráha ponoriť do hlbín najosobnejších citov, pochybností a túžob. Archetypálne štruktúry, mýty a symboly, ako dávne pokusy o zodpovedanie večných otázok – kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme, Opavská prehodnocuje, aktualizuje a využíva na vytváranie vlastného umeleckého prejavu, respektíve umenia, ktoré napriek svojmu tradičnému formálnemu charakteru, dokáže komunikovať s dnešnou dobou a jej výzvami.

Vernisáž umeleckými bodmi spestrili Ervín Malina a Predrag Đurić

Osobitným bonusom výstavy bola aj prezentácia portrétu Igora Branislava Štefánika (1873 – 1940), ktorý autorka vypracovala pre ÚKVS. Obraz sa stal súčasťou galéria portrétov významných osobností kultúry a spoločenského života vojvodinských Slovákov, ktorú ako symbolický Panteón, od roku 2011 buduje ústav. Igor Branislav Štefánik (vlastný brat Milana Rastislava Štefánika) bol evanjelickým kňazom, ktorý pôsobil medzi vojvodinskými Slovákmi a zostane známy ako prvý slovenský poslanec v parlamente Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.

Najnovší portrét súkromnej galérie ÚKVS: Igor Branislav Štefánik

Na vernisáži o diele Jasny Opavskej hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík a v hudobnej časti programu sa predstavili Ervín Malina (basová gitara) a Predrag Đurić (elektrická gitara).

Po ukončení oficiálnej časti vernisáže Jasna Opavská pripravila aj svojrázny happening, ktorý pomenovala Akadémia, a na tvári miesta ceruzkou portrétovala prítomných návštevníkov.

Umelkyňa na tvári miesta tvorila portréty

Výstava Dvere fantastiky bude pre verejnosť otvorená do 6. decembra.

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Ladislav Čáni a Anna Speváková

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyhlasuje súťaž o najkrajšiu žiacku výtvarnú prácu Vianočná rozprávka. Témou súťaže sú Vianoce, Mikuláš, Nový rok, zima.

Práce môžu byť realizované ľubovoľnou technikou (kresba, akvarel, tempera, koláž…) na formáte nie väčšom ako 353 x 500 mm (B3).

Ku každej zaslanej práci je potrebné uviesť meno žiaka, ročník, školu, miesto a kontakt na žiaka, resp. na pedagóga. Do súťaže sa môžu prihlásiť žiaci prvého a druhého stupňa základných škôl.

Výtvarné práce treba zaslať poštou, alebo priniesť osobne na adresu:

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Arsu Teodorovića 11

21 101 Nový Sad

najneskôr do 6. decembra 2023.

Došlé práce budú hodnotiť naši uznávaní výtvarní umelci a pedagógovia, ktorí urobia selekciu prác pre spoločnú výstavu, a tie najlepšie práce budú vytlačené vo forme pohľadníc.

Účastníkov súťaže čakajú priliehavé odmeny.

Vopred sa tešíme na spoluprácu s Vami.

Váš Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci je súčasťou medzinárodného projektu vzdelávacieho charakteru v témach umeleckého prednesu, tvorivej dramatiky a divadelných aktivít. Cieľom je vzdelávať deti, mládež a pedagógov. Účastníci majú tak jedinečnú možnosť získať cenné vedomosti, praktické skúsenosti a užitočné informácie. Výsledkom workshopov bude 10 krátkych didaktických filmov, ktoré budú slúžiť k ďalšej nadstavbe vzdelávania v spomínaných témach.

Termíny workshopu umeleckého prednesu:

1. termín: 17. – 19. 11. 2023

2. termín: 24. – 26. 11. 2023

Lektorkou je Mgr. art. Renáta Jurčová.

Viacej informácie a prihláška na odkaze: https://forms.gle/FymXf28Jyxy9YzQx8

Uzatváranie prihlášok je do 13. 11. 2023.

V stredu 1. novembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnil sa literárny večierok s básnikom Igorom Mirovićom.

Na úvod programu prítomných privítala úradujúca riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Speváková. Pozornosť bola upriamená na Mirovićovu básnickú zbierku Návrat do Logosa, ktorú do slovenčiny preložila Zdenka Valentová Belićová a vydal Spolok slovenských spisovateľov z Bratislavy v roku 2021. Vzhľadom na skutočnosť, že obdobie, keď táto zbierka vyšla, bolo poznačené pandémiou, musela počkať na vhodnejšiu chvíľu, aby mohla byť predstavená aj v kruhu vojvodinských Slovákov.

V programe účinkovali spisovateľka, redaktorka a prekladateľka Zdenka Valentová Belićová, ktorá porozprávala, ako k tomuto vydaniu prišlo, ako aj o Mirovićovej tvorbe, ktorú táto zbierka zahŕňa. O Mirovićovej tvorbe hovoril aj spisovateľ, prekladateľ, teatrológ a filmológ Zoran Đerić. Igor Mirović je širšej verejnosti známy predovšetkým ako politik a ekonóm, no jeho básnická strana je novinkou pre mnohých. Pri tejto príležitosti autor prečítal aj niekoľko básní zo svojej najnovšej tvorby.

Mirovićove básne do slovenčiny preložila Zdenka Valentová Belićová

Sprievodné slovo mala na starosti Danica Vŕbová, ktorá prečítala aj niekoľko básní z prezentovanej zbierky Návrat do Logosa. Večierok bravúrnymi prednesmi spestril mladý klavirista Marek Stupavský, a to skladbami Prelúdium vo fis-mole z druhého zväzku Dobre temperovaného klavíra Johanna Sebastiana Bacha a Andante favori Ludwiga van Beethovena.

Igor Mirović sa narodil v roku 1968 v Kruševci. Uverejnil štyri básnické zbierky: Nebo nad Byzantskom (Nebo nad Vizantijom, 1994), ktorú vydala Literárna spoločnosť z Nového Sadu, dve vyšli vo vydavateľstve Prometej v Novom Sade: Kremeň plameň (Kremen plamen, 2004) a Návrat do Logosa (Povratak u Logos, 2020) a vlani mu vyšla zbierka Svetlo v majáku (Svetlo u svetioniku). Jeho poézia je preložená do rumunčiny, maďarčiny a macedónčiny. Jeho básne sú zastúpené v antológiách Srbský sever Draška Ređepa, Peľ sveta Peru Zubca a Básnici Nového Sadu Zorana Đerića. Žije a pracuje v Novom Sade.

Text: Danica Vŕbová, fotografie: Ladislav Čáni

V nedeľu 22. októbra 2023 v selenčskom Dome kultúry odznel 42. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Tohtoročný festival uviedol 15 nových skladieb v žánri populárnej hudby a bol priamo odvysielaný prostredníctvom RTV 2.

Iveta Kováčová – laureátka 42. festivalu Zlatý kľúč

Na začiatku festivalu sa prítomným prihovorili Marína Balabanová, zástupkyňa predsedu Obce Báč a predsedníčka Organizačno-správnej rady festivalu, Steva Panić, predseda Obce Báč, ako aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dušanka Petráková, ktorá festival aj otvorila. Nasledovala bohatá žatva nových skladieb, cez ktoré poslucháčov sprevádzala moderátorská dvojica Anna Zorňanová a Miroslav Gašpar. Autorkou scenára aj tohto roku bola Katarína Melegová Melichová a umeleckou riaditeľkou festivalu Mgr. art. Slovenka Benková, ArtD.

Skladby hodnotila odborná porota v zložení: Marina Adamov Stojadinović, Valéria Ferčáková a Ondrej Pavčok. Podľa ich rozhodnutia sa laureátkou festivalu stala skladba To nie je moje meno skladateľky a interpretky Ivety Kováčovej a textára a upravovateľa Samuela Kováča. Za skladbu Žijem druhú cenu získala skladateľka a textárka Slovenka Benková. Táto pieseň odznela v interpretácii Uny Amidžićovej a jej hudobnú produkciu podpisuje Rastislav Srnka. Skladba Najsilnejšia skladateľa a textára Vladimíra Marušića v produkcii skupiny Southlanders zakotvila na treťom mieste. Interpretovala ju Andrea Stanivuková.

Za najlepšiu interpretáciu bola odmenená speváčka Renáta Rybárová. V jej prednese odznela pieseň Ľúbenie skladateľky Miliny Sklabinskej a textárky Ľudmily Kunikovej, v hudobnej produkcii Sinišu Blanušu a Petra Sabadoša. Obecenstvo v sieni selenčského Domu kultúry svoju cenu dalo skladbe Mesiac textára, skladateľa a interpreta Dina Poliaka. Produkciu tejto skladby mali na starosti Siniša Blanuša a Andrej Meleg. Katarína Melegová Melichová ako najlepší text ohodnotila text Kataríny Mosnákovej Bagľašovej Diaľky, čo nás spájajú. Zhudobnila ho Martina Berzová, ktorá ho aj interpretovala a hudobnú produkciu mala na starosti trojica Siniša Blanuša, Jaroslav Berédi a Zlatko Klinovský.

Renáta Rybárová získala cenu za najlepšiu interpretáciu

Revuálna časť festivalu patrila žiakom členky poroty, hudobnej pedagogičky Valérii Ferčákovej, a to Mii Ricci Bartsch a Patrikovi Šarkézymu. Aj tento rok spevákov sprevádzal festivalový orchester, ktorí tvorili naši osvedčení hudobníci: Miroslav Hemela, Miroslav Cerovský, Ladislav Kekez a Vlastimír Struhár.

42. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč spoločnými silami zorganizovali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Báč, Miestne spoločenstvo Selenča, Združenie pre zachovanie kultúry, tradícií a umení a KUS Jána Kollára zo Selenče.

Text: Danica Vŕbová, fotografie: Jaroslav Berédi

V banátskej dedinke Jánošík v súčasnosti žije okolo 800 obyvateľov, prevažne Slovákov, potomkov pracovníkov z Nitrianskej a Novohradskej župy, ktorí presne pred dvesto rokmi prichádzali na toto územie ťažiť liadok – látku na výrobu pušného prachu. Za svoju prácu noví osadníci získavali pozemky na výstavbu domov a tak sa postupne pôvodná maďarská osada Šándor pretransformovala na slovenskú dedinu Jánošík.

Počas víkendu 30. septembra a 1. októbra 2023 sa v Jánošíku konali ústredné oslavy tohto okrúhleho jubilea. Rozmanitý a bohato navštívený program sa začal už v sobotu ráno, kedy bolo otvorené podujatie s rozmanitým obsahom Dvor z kukurice. V poobedňajších hodinách bola uvedená do života zbierka básní Moja rovina autorky Anny Urbanovej.

Na podujatí nechýbala ani dokumentárna výstava. Pripravila ju Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorá na dvanástich paneloch v kocke spracovala život Slovákov v Jánošíku od svojho príchodu až po súčasnosť. V aule Domu kultúry, kde sa vernisáž konala, návštevníci si mohli všimnúť aj veľkoplošný obraz viacerých insitných maliarov z Jánošíka, Padiny a Kovačice, ktorý vznikol ako dar Miestneho odboru Matice slovenskej v Jánošíku svojim spoluobčanom k tomuto významnému výročiu. Oslavy vrcholili slávnostnou akadémiou.

V nedeľu sa v evanjelickom kostole konali Misijné služby Božie a hneď potom boli na starom cintoríne, v dnešnom jánošíckom parku, odhalené pamätné tabule venované evanjelickému farárovi, štúrovcovi, veršovníkovi a národnému buditeľovi Jánovi Bysterskému a tiež aj evanjelickému farárovi, kronikárovi a národnému dejateľovi Adolfovi Kernúchovi. Udalosť svojou prítomnosťou poctili farári banátskeho evanjelického seniorátu pod vedením seniora Slađana Daniela Srdića, ako aj úradujúca riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Speváková a predstavitelia Matice slovenskej. Odhalenie pamätných tabúľ podporili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Matica slovenská v Martine. Príhovory organizátorov a hostí spestrili spevokoly z Jánošíka a Padiny a celková udalosť ako taká, bola dôstojnou bodkou za oslavami.

Vo štvrtok 19. októbra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie 13. ročníka Fotosúbehu Vojenský život vojvodinských Slovákov.

Po uzavretí súbehu dňa 29. 9. 2023 zasadala odborná komisia v čitárni Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. Fotosúbeh, tak ako aj predchádzajúcich 12. ročníkov, zorganizoval Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Tohtoročná komisia pracovala v trojčlennom zložení: historik Dr. Samuel Čelovský (predseda komisie), historik Ján Demrovský, a pracovník ÚKVS Ladislav Čáni (členovia).

Témou tohtoročného 13. ročníka súbehu bol Vojenský život vojvodinských Slovákov. Na adresu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov prišlo úhrne 366 fotografií zo 16 prostredí (Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Biele Blato, Binguľa, Čelarevo, Hložany, Laliť, Lug, Kysáč, Nový Sad, Padina, Pančevo, Pivnica, Silbaš, Stará Pazova a Vojlovica). Spolu bolo 23 zásielok. Pochválime Hložancov a Pivničanov, ktorí v tomto roku boli najaktívnejší. Fotografie, ktoré účastníci zaslali, možno zaradiť do štyroch období a to: Rakúsko-Uhorsko a prvá svetová vojna (57 fotografií), Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov / Kráľovstvo Juhoslávia (98 fotografií), druhá svetová vojna (62 fotografie) a povojnové obdobie – vojsko juhoslovanskej ľudovej armády (127 fotografií).

Komisia analyzovala každú fotografiu osobitne, keďže každá fotografia rozpráva svoju rozprávku. Všetky boli jedinečné. Porota vo svojom hodnotení prijatých fotografií zohľadňovala viacero kritérií, predovšetkým ich historickú hodnotu a obsahové bohatstvo zachytávajúce osudy vojvodinských Slovákov v rozličných armádach a dobových kontextoch, ako členov Československých légií v Rusku, príslušníkov rakúsko-uhorskej armády, maďarských honvédov, príslušníkov armády Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov / Kráľovstva Juhoslávie a Kráľovskej gardy, partizánskych bojovníkov z druhej svetovej vojny, resp. príslušníkov Juhoslovanskej národnej armády z povojnového obdobia. Po dôkladnej analýze a diskusii, komisia najprv vyčlenila 45 fotografií zachytávajúcich osudy vojakov priamych účastníkov vojen, alebo ako príslušníkov rozličných armád v rozličných obdobiach. Tieto fotografie tvoria výstavu, ktorá bola pri príležitosti slávnostného vyhodnotenia súbehu nainštalovaná v ÚKVS. Komisia potom tento výber zúžila na dvadsať najreprezentatívnejších fotografií, ktoré ústav vytlačil aj v podobe pohľadníc.

Z toho množstva zaslaných fotografií komisiu zaujala najmä zásielka Zuzany Ďurovkovej z Kysáča, ktorá na tohtoročný súbeh zaslala až 62 fotografie a takmer všetky možno hodnotiť ako vzácne historické dokumenty. Keďže sa pani Ďurovková pravidelne zúčastňuje fotografických súbehov ÚKVS a to s cennými, pozoruhodnými fotografiami, komisia sa jednoznačne rozhodla pani Ďurovkovej udeliť Čestné uznanie za mimoriadny prínos budovaniu fotografickej databázy ÚKVS. Komisia mala náročnú úlohu, no po dôkladnej rozprave rozhodla sa diplom za výnimočný prínos pre 13. ročník Fotosúbehu ÚKVS s témou Vojenský život vojvodinských Slovákov udeliť pani Zuzane Dudkovej z Hložian.

Na úvod programu odznela priliehavá báseň Paľa Bohuša Nad hrobom padlých za slobodu s inštrumentálnym sprievodom Ondreja Maglovského v interpretácii pracovníčky ústavu Danici Vŕbovej, ktorá program aj moderovala. Početných prítomných v mene organizátorov pozdravila úradujúca riaditeľka ÚKVS Anna Speváková a vyzvala ich, aby sa aj nabudúce zúčastňovali tohto konkurzu. Príležitostnými ľudovými piesňami Kamaráťi premiľí a Keť sa miľí na vojnu brau publikum oslovila vynikajúca speváčka Tatiana Jašková. Na počesť odmenenej Hložanky program uzavrel hložiansky rodák Vladimír Kriška dvomi regrútskymi piesňami: Od Dunaja ťichí vietor duje a Za horami, za dolami. Oboch spevákov výborne sprevádzal maestro Ondrej Maglovský. Správu komisie podal jej člen, historik Ján Demrovský. Každý účastník dostal ďakovnú listinu, ako aj skromný darček. Organizátori napokon využili príležitosť vyzvať prítomných, aby posielali návrhy na tému budúceho, štrnásteho ročníka fotosúbehu.

Text: J. D., A. S., L. Č., D. V., fotografie: N. S., L. Č.