V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v pondelok 6. novembra 2023 bola slávnostne otvorená výstava obrazov akademickej maliarky Jasny Opavskej.

Akademická maliarka Jasna Opavská

Logika vývinu výtvarného umenia v druhej polovici 20. storočia a v prvých desaťročiach tohto storočia akosi spontánne začala do popredia vysúvať koncept, ako podstatu umeleckého procesu. Tieto tendencie vo svojej najrigidnejšej polohe, neraz blížiacej sa k ikonoklazmu, vedome zanedbávajú zhmotňovanie estetických ideí a dôraz kladú na umelcov zámer a jeho myšlienkové procesy. Príchodom postmoderny sa koncept umeleckého tvorivého činu ešte viac navrstvil a dôraz sa začal klásť na čin interpretácie samotného diela. Ale súbežne s týmito a takýmito procesmi, neignorujúc ich, sa naďalej vyvíja aj umenie, ktoré sa snaží o inovácie klasického figuratívneho obrazu, vo forme ako ho definovala renesancia. K výrazným predstaviteľom práve týchto umeleckých snažení patrí akademická maliarka Jasna Opavská, ktorá si už počas štúdia na Fakulte výtvarného umenia v Belehrade zvolila cestu figuratívnej maľby.

O výstave hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík

Vynikajúca kresliarka a zručná maliarka na výstave obrazov v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov pomenovanej Dvere fantastiky prezentuje svoju aktuálnu tvorbu z obdobia rokov 2017 až 2023, prevažne olejomaľby, na ktorých dominujú motívy mytológie, relígie a duchovna. Vo svojom záujme o fantastiku Opavská nadväzuje na odkazy symbolizmu, surrealizmu, metafyzického maliarstva, resp. poetiky umeleckej skupiny Mediala. Aby mohla pokračovať vo svojom záujme o figuratívne umenie a ďalej ho rozvíjať, autorka sa obracia k fantastike a imaginácii. Ako autorka, ktorá sa formovala v dobe postmoderny, Opavská vytvára obrazy, na ktorých sa hmýria ženské akty, mýtické bytosti, Minotauri, Kentauri, sfingy, anjeli s výrazne maskulínnou stavbou tiel. Autorka tieto kultúrne symboly a mytologické archetypy umiestňuje do vymyslených priestorov fantastickej architektúry a svojím maliarskym kúzlom vytvára oneirické ovzdušie, v ktorom sa materializuje svet transcedentna a podvedomia, svet zápasu medzi Erosom a Thanatom.

O najnovšom portréte autorky Jasny Opavskej zmienil sa pracovník ÚKVS Ladislav Čáni

Jasna Opavská sa nezdráha ponoriť do hlbín najosobnejších citov, pochybností a túžob. Archetypálne štruktúry, mýty a symboly, ako dávne pokusy o zodpovedanie večných otázok – kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme, Opavská prehodnocuje, aktualizuje a využíva na vytváranie vlastného umeleckého prejavu, respektíve umenia, ktoré napriek svojmu tradičnému formálnemu charakteru, dokáže komunikovať s dnešnou dobou a jej výzvami.

Vernisáž umeleckými bodmi spestrili Ervín Malina a Predrag Đurić

Osobitným bonusom výstavy bola aj prezentácia portrétu Igora Branislava Štefánika (1873 – 1940), ktorý autorka vypracovala pre ÚKVS. Obraz sa stal súčasťou galéria portrétov významných osobností kultúry a spoločenského života vojvodinských Slovákov, ktorú ako symbolický Panteón, od roku 2011 buduje ústav. Igor Branislav Štefánik (vlastný brat Milana Rastislava Štefánika) bol evanjelickým kňazom, ktorý pôsobil medzi vojvodinskými Slovákmi a zostane známy ako prvý slovenský poslanec v parlamente Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.

Najnovší portrét súkromnej galérie ÚKVS: Igor Branislav Štefánik

Na vernisáži o diele Jasny Opavskej hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík a v hudobnej časti programu sa predstavili Ervín Malina (basová gitara) a Predrag Đurić (elektrická gitara).

Po ukončení oficiálnej časti vernisáže Jasna Opavská pripravila aj svojrázny happening, ktorý pomenovala Akadémia, a na tvári miesta ceruzkou portrétovala prítomných návštevníkov.

Umelkyňa na tvári miesta tvorila portréty

Výstava Dvere fantastiky bude pre verejnosť otvorená do 6. decembra.

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Ladislav Čáni a Anna Speváková