Tlačivá na stiahnutie: pozv_uc_univ_2024, prihlaska_2024, pravidla_2024_na rozosielanie, prihlaska_2024
V Národnej galérii moderného a súčasného umenia v srdci Ríma sa práve v týchto dňoch koná veľká retrospektívna výstava Miry Brtkovej. Výstava s názvom Budúcnosť je za nami (Il Futuro è Dietro di Noi) bude otvorená od 11. júla do 8. septembra 2024. Dlhoočakávaná a avizovaná výstava diel Miry Brtkovej, výtvarníčky, ktorá upútala pozornosť najväčších umeleckých centier posledných rokov v celej Európe, teraz sa koná aj v tejto prestížnej rímskej kultúrnej inštitúcii. Po mimoriadne hojne navštevovaných výstavách v Múzeu mesta Belehrad (2021) a v Q Contemporary Museum v Budapešti (2022) výstava k desiatemu výročiu úmrtia umelkyne je uvedená aj v Ríme.
Práve v tomto meste Mira začala svoju umeleckú kariéru a zanechala hlbokú stopu. Retrospektíva prezentuje okolo stovky najvýznamnejších diel z tvorby Miry Brtkovej – maľby, sochy, filmovú tvorbu, módny dizajn, a reprezentatívny výber Miriných slávnych šiat – diel vo vlastníctve Nadácie Miry Brtkovej z Belehradu.
Výstava sa stala skutočnosťou vďaka spolupráci Belehradskej nadácie Miry Brtkovej a jej zanieteného riaditeľa Miroslava Rodića a porozumeniu riaditeľky Národnej galérie moderného a súčasného umenia v Ríme Renaty Cristiny Mazzantini. Kurátormi výstavy sú Miroslav Rodić, Ludovica Rossi Purini a Angelo Bucarelli, ktorý o Mire píše: „Osud je vždy silnejší ako všetky úmysly. Mira Brtková musela byť umelkyňou. A bola ňou celkom, mnohostranná, energická, odhodlaná, osvietená. Jedna z najzaujímavejších protagonistiek povojnovej umeleckej scény a určite nielen srbskej.“ Kurátorka Ludovica Rossi Purini zasa zdôrazňuje: „Keď prišla v šesťdesiatych rokoch, stretla sa so skupinou umelcov, ktorí vytvorili jedinečnú kultúrnu klímu v našom meste a to chceme aj dnes osláviť prostredníctvom tejto výstavy.“
Záštitu nad výstavou prevzali Ministerstvo kultúry Srbskej republiky a Ministerstvo kultúry Talianska.
V dňoch 14. – 22. júna v Kule odznel 65. ročník Republikového festivalu ochotníckych divadiel Srbska, ktorého sa zúčastnilo osem najlepších ochotníckych divadelných predstavení Srbska. Do záverečného kola festivalu sa podarilo prebojovať divadelným ochotníkom z Kysáča, Kovačice, Báčskej Palanky, Čačku, Prijepolja, Belehradu a Kučeva. Slovenské ochotnícke divadelníctvo bolo zastúpené hneď dvomi predstaveniami a to inscenáciou Nepobehuj tu nahá Georgesa Feydeaua v naštudovaní divadelného súboru Domu kultúry 3. októbra z Kovačice v réžii Alexandra Baka a Záveje Vladimíra Hurbana Vladimírova divadelného súboru KC Kysáč v réžii Svetlany Gaškovej. Absolútnymi víťazmi festivalu sa napokon presvedčivo stali Kysáčania.
Svoju cestu k víťazstvu si Kysáčania kliesnili postupne. Najprv začiatkom roka v Kysáči privítali herečku a dramaturgičku Regionálnej prehliadky ochotníckej divadelnej tvorivosti Vojvodiny Draganu Bosnićovú, ktorá konštatovala, že je predstavenie dostatočne kvalitné, aby sa zúčastnilo tejto prehliadky. Prehliadka sa sa konala od 17. do 26. mája v Báčskej Palanke a jej víťazmi sa stali Kysáčania, ktorí okrem prvej ceny získali ešte niekoľko významných ocenení: Svetlana Gašková získala cenu za réžiu a najlepšiu scénografiu, Jana Čižmanská a Branislav Čeman boli ocenení za najlepšie herecké výkony, Jaroslav Zima za najlepšiu autorskú hudbu, Sandra Galádiková a kolektív KC Kysáč za návrhy kostýmov, a kolektív predstavenia získal ocenenie za zachovávanie domáceho kultúrneho dedičstva.
Tieto výsledky ich posunuli na republikovú súťaž, ktorá sa konala v Kultúrnom centre Kula v Kule. Okrem zlatej plakety festivalu, do rúk sa im dostali nasledujúce ocenenia: cenu za najlepšiu réžiu a scénografiu získala Svetlana Gašková, Jana Čižmanská dostala cenu za najlepšiu mladú herečku a cenu poroty obecenstva za herecký výkon, Branislav Čeman získal cenu za herecký výkon, Peter Čáni získal cenu za dizajn svetla, Jaroslav Zima získal cenu za najlepšiu autorskú hudbu a Sandra Galádiková a kolektív KC Kysáč získali cenu za návrhy kostýmov.
Aj keď sa predstavenie hralo v slovenskom jazyku, odborná porota konštatovala, že je predstavenie veľmi nápadité a že im nebol problém rozumieť, čo sa na javisku odohráva. Zhodnotili, že sa inscenácia priblížila k hranici profesionálneho prejavu.
Kysáčskych ochotníkov teraz čaká účasť na regionálnej prehliadke ochotníckych divadiel Festival festivalov v Trebinji, na ktorom by sa mali prezentovať v júli 2024.
Andrea Miháľová
Detský folklórny festival Zlatá brána bol usporiadaný jubilejný tridsiatykrát od 21. do 23. júna v Kysáči. Ako sme si už zvykli, program festivalu bol bohatý a rozmanitý. Sprievodné podujatia štartovali už v piatok, keď bola otvorená výstava umeleckých diel v Predškolskej ustanovizni Lienka, po ktorej nasledovalo bábkové predstavenie Striga Čarymara Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom na zámku Zlatej brány. Sobota bola vyhradená pre program Baletného štúdia Tropikana motion z Rumenky a Detského folklórneho súboru Klnka z Bratislavy.
V nedeľu sa vyše 1000 mladých tanečníkov, spevákov a hudobníkov zoskupilo na zámku Zlatej brány v rámci súťažného galakoncertu detských skupín. Ich výkony hodnotila porota v zložení: Ján Slávik, Ruženka Ďuríková a Tatiana Jašková. Prvú cenu si vytancoval DFS Vločka Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, druhou sa ovenčil DFS Pramienok ZŠ Jána Kollára zo Selenče, kým na treťom mieste zakotvil DFS Zvončeky SKOS Erdevík z Erdevíka. Nevystali ani špeciálne ceny, ktoré získali nasledovné telesá: DFS KUS Petrovská družina – staršia skupina z Báčskeho Petrovca, Detský orchester SKOS Detvan z Vojlovice, DFS Šafáriček SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, DFS Hruštička Domu kultúry 3. októbra – staršia skupina z Kovačice. Cenu riaditeľa KC Kysáč získal DFS SKUS Slnečnica pri ZŠ maršala Tita – mladšia skupina v Padine a Cenu ideového tvorcu a zakladateľa festivalu DFS Vienok KC Kysáč.
Pod organizáciu 30. DFF Zlatá brána podpisuje sa Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč. Festival finančne podporili Mesto Nový Sad, Ministerstvo kultúry Republiky Srbsko, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Text: Danica Vŕbová, fotografie: Anna Speváková
Výstava Korene už desať rokov prezentuje kultúrnej verejnosti umelecké diela malého formátu slovenských výtvarných umelcov zo Srbska. Zakladateľom a hybnou silou tohto podujatia je akademický maliar Ján Agarský zo Starej Pazovy, ktorý neúnavne každoročne oslovuje autorov, zoskupuje práce, pripravuje katalóg a zabezpečuje všetky nevyhnutné aktivity súvisiace s organizáciou a logistikou takéhoto pomerne náročného podujatia.
Posledné tri ročníky sa konali vo výstavnom priestore Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý sa postupne stáva spoluorganizátorom výstavy. Desaťročie pretrvávania Koreňov je významným svedectvom životaschopnosti výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, jeho rozmanitosti a schopnosti reflektovať tak špecifiká vlastnej národnej a kultúrnej tradície, ako aj súdobých tendencií a globálnych výtvarných otázok. Na tomto ročníku svoje práce vystavilo 25 autorov všetkých generácií. Vystavené práce boli realizované rozličnými technikami, od kresby, maľby, grafiky, fotografie, digitálnych prác až po inštalácie a drobné plastiky, ktoré boli významným osviežením tohto ročníka.
Hodnotiaca komisia 10. ročníka pracovala v zložení Sava Stepanov, výtvarný kritik, Jozef Klátik, akademický maliar a Ladislav Čáni, spisovateľ. Komisia konštatovala, že na výzvu organizátorov zareagovalo 25 výtvarných umelcov a to: Suzana Sankovićová, Svetlana Miháľová, Michal Ďurovka, Zvonimír Pudelka, Ljupka Ergová, Ján Agarský, Jozef Klátik, Štefica Radovanovová, Jasna Opavská, Vesna Opavská, Martina Hlodová, Marjan Karavla, Rastislav Škulec, Zdenka Mária Madacká, Miroslav Havrilov, Mária Gašková, Mária Galátová Ćirovićová, Daniela Marková, Alena Klátiková, Mirjana Devetakovićová, Miroslav Pavlovič, Michal Madacký, Ján Stupavský, Miluša Snidová Mišković a Laslo Kolár.
Po zhliadnutí a vyhodnotení všetkých diel komisia sa jednohlasne rozhodla udeliť dve rovnocenné Ceny Korene a to akademickému sochárovi Miroslavovi Havrilovovi za jeho inštaláciu a printy a akademickému maliarovi Jánovi Agarskému za cyklus koláží pohybujúcich sa na rozhraní štylizovaného figuratívneho prejavu a abstrakcie. Obaja ocenený autori sa prezentovali zrelými a čo do poetiky veľmi aktuálnymi prácami, ktoré by sa nestratili ani v omnoho širšom kontexte, než je táto výstava slovenských autorov zo Srbska.
Žiaľ, vernisáž mala aj svoju smutnú stránku, lebo sa slovenská výtvarná obec pri tejto príležitosti rozlúčila s vynikajúcim výtvarným kritikom Savom Stepanovom, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou Koreňov a deväť rokov bol členom hodnotiacej komisie a autorom textov v katalógu výstavy, ktorý nás nečakane opustil 10. júna, iba niekoľko dní po tom, čo sa zúčastnil vyhodnotenia prác 10. ročníka Koreňov. So zosnulým sa pri tejto príležitosti rozlúčili Jozef Klátik a Ján Agarský.
Sava Stepanov (Padej 1951 – Nový Sad 2024) bol vynikajúcim znalcom a propagátorom výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. Bol spoluautorom výtvarných monografií Mária Gašková – maliarka tichej vášne (spolu s Vladimírom Valentíkom a Bohumírom Bachratým) a Pavel Pop – Senzitívna výtvarná myšlienka (spolu s Vladimírom Valentíkom). Slikarstvo Mire Brtke – rimski period (spolu s Ješom Denegrim a Miškom Šuvakovićom). Svojimi vysoko profesionálnymi a fundovanými kritikami sledoval a hodnotil diela Miry Brtkovej, Jaroslava Šimoviča, Tichomíra Bireša, Márie Gaškovej, Pavla Popa, Michala Kiráľa, Pavla Čániho, Jozefa Klátika, Martina Kizúra, Rastislava Škuľca, Michala Ďurovku, Zvonimíra Pudelku, Aleny Klátikovej, Michala Madackého a iných. Sava Stepanov zanechal rukopis pripravovanej publikácie Umenie vojvodinských Slovákov v Srbsku v priebehu 20. a na začiatku 21. storočia.
Text: Ladislav Čáni, fotografie: Danica Vŕbová
Ústav pre kultúru vojvodinských Maďarov v spolupráci s Múzeom Istvána Türra v Baji a Učiteľskou fakultou s vyučovacím jazykom maďarským v Subotici v roku 2024 začali s realizáciou IPA projektu pod názvom Border that unites us – Hranica, ktorá nás spája. Jedným z hlavných cieľov projektu je prezentácia kultúrnej rozmanitosti nášho regiónu v tuzemsku a zahraničí.
Projekt štartoval podujatím v organizácii Múzea Istvána Türra pri príležitosti Noci múzeí, ktorú zaznamenali v sobotu 22. júna v Baji. Ústavy pre kultúru vojvodinských Maďarov, Chorvátov, Rumunov, Slovákov a Rusínov pre potreby podujatia delegovali ľudové orchestre, spevácke a tanečné skupiny zo svojej menšiny.
Slovenskú menšinu v Srbsku reprezentovali členovia Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian, ktorí sa predstavili dvomi štylizovanými choreografiami autora a umeleckého vedúceho Jaroslava Krišku. Tanečníkov, a tak aj sólového speváka Vladimíra Krišku, na harmonike sprevádzal maestro Ondrej Maglovský.
Okrem nehmotného kultúrneho dedičstva vojvodinských národnostných menšín, projekt bude zdôrazňovať aj ich hmotné kultúrne dedičstvo v podobe výstavy ľudového odevu, ktorú plánujú usporiadať už túto jeseň v Sente.
Text: Danica Vŕbová, fotografie: Anna Speváková a D. Vŕbová
52. ročník nášho najmasovejšieho celomenšinového podujatia, Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… konal sa 15. júna v mieste svojho vzniku – v Hložanoch. Zúčastnilo sa ho 26 slovenských vojvodinských a hosťujúcich spolkov.
Festival aj tohto roku mal rovnakú koncepciu: štartoval koncertom speváckych skupín a ľudových orchestrov v hložianskom Dome kultúry, po čom nasledovalo slávnostné defilé všetkých zúčastnených spolkov stredom osady smerom k amfiteátru, kde festival bol slávnostne otvorený, kde odzneli dva koncerty folklórnych súborov, revuálna časť a na záver aj vyhlásenie výsledkov festivalu.
Koncert speváckych skupín a ľudových orchestrov mal bohatú náplň. Účinkovalo na ňom 30 speváckych skupín (z Bingule, Kovačice, Kysáča, Lugu, Vojlovice, Báčskeho Petrovca, Šídu, Padiny, Hložian, Iloku, Jánošíka, Pivnice, Ostojićeva, Erdevíka, Nového Sadu, Aradáča, Hajdušice, Radoša) a 2 ľudové orchestre (zo Starej Pazovy a Nového Sadu). Tento koncert otvorila úradujúca riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Speváková. Moderovala ho Andrea Miháľová a sledovala odborná porota v zložení: Milina Sklabinská, Zuzana Špringeľová Ðukićová a Rastislav Struhár. Ich hodnotenie znie takto: v kategórii ľudových orchestrov prvú cenu udelili orchestru SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, ktorý hral pod taktovkou Igora Žolnaja, kým sa druhou cenou ovenčil orchester SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu na čele s umeleckou vedúcou Tatianou Jaškovou.
Početné spevácke skupiny na porotu zapôsobili takto: prvú cenu získala ženská spevácka skupina Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, s ktorou pracuje Pavel Tomáš st., druhá cena šla do rúk mužskej speváckej skupiny KOS Jednota z Hložian (umelecký vedúci a výber piesní – Jaroslav Kriška, nacvičil Ivan Galamboš), kým si tretiu cenu vyspievali chlapi z Vojlovice – mužská spevácka skupina SKOS Detvan pod taktovkou Vladimíra Kolárika. Tri špeciálne ceny porota udelila ženskej speváckej skupine SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu, ženskej speváckej skupine SKUS Jednota zo Šídu a ženskej speváckej skupine KUS Mladosť z Lugu.
Po ukončení koncertu v Dome kultúry a príchodom slávnostného defilé všetkých zúčastnených spolkov k javisku, nasledoval otvárací ceremoniál. Odzneli na ňom príhovory predsedu Organizačno-správnej rady 52. FF Tancuj, tancuj… Michala Hataľu st., predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany Stanislava Srnku, predsedníčky Obce Báčsky Petrovec Jasny Šprochovej a predsedníčky NRSNM Dušanky Petrákovej. Slovenské spolky z Báčky, Sriemu a Banátu, ako aj hosťujúce spolky zo Srbska, Chorvátska a zo Slovenska zúčastnili sa programu otvárania festivalu, ktorý napísala a režirovala Danica Vŕbová. Zaspievali na ňom aj osvedčení ľudoví speváci: Adam Vladislav Stupavský z Hložian, Anna (Kukučková) Jašová zo Starej Pazovy a Martina (Zríniová) Berzová z Jánošíka. Sprevádzal ich orchester pod taktovkou Ondreja Magloského v zložení: Tatiana Jašková, Marína Cerovská, Dejana Milinkovićová, Miroslav Hemela a Ervín Malina. V prvom koncerte folklórnych skupín vystúpilo 8 súborov, a to z Pivnice, Lugu, Padiny, Hložian, Kovačice, Kysáča, Toraku a Subotice.
Druhý koncert tanečných skupín bol, ako je to už zvykom, priamo vysielaný prostredníctvom slovenskej redakcie TV Vojvodiny, a jeho rámci si diváci v hložianskom amfiteátri a za televíznymi obrazovkami mohli pozrieť 11 tanečných bodov. Zatancovali ich súbory z Kulpína, Erdevíka, Báčskeho Petrovca, Vojlovice, Pivnice, Starej Pazovy, Hložian, Padiny, Kysáča, Lugu a Nového Sadu. Výkony tanečných skupín hodnotila porota v zložení: Anna Medveďová, Zdenka Bobáčeková a Milorad Lonić. V revuálnej časti festivalu vystúpili folklórny súbor Chorvátskeho kultúrneho centra Bunjevačko kolo zo Subotice, sólistka Renáta (Lovásová) Rybárová, ľudový orchester Lyra Združenia pre umenie a kultúru Rumunov Vikentija Petrovića Bokaluca z Toraku, Folklórny súbor Vila z Nového Sadu a Ľudová hudba Bukovinka z Braväcova.
Podľa rozhodnutia odbornej poroty, absolútnym víťazom festivalu stal sa folklórny súbor SKOS Detvan z Vojlovice (ktorý čoskoro oslávi 50 rokov od založenia) s choreografiou pôvodných tancov Tapantoše autora a umeleckého vedúceho Vladimíra Kolárika. Druhú cenu získala mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian, ktorá predniesla štylizovaný tanec Jaroslava Krišku Vráť mi prasľičku. Tretia cena šla do rúk mladšej tanečnej skupiny KUS Mladosť z Lugu, ktorá predniesla štylizovaný tanec Pavla Pavlíniho Pod ľipami, na Krížňici. Folklórny súbor SKOS Erdevík získal špeciálnu cenu odbornej poroty za choreografiu Aj sa vidám, ňaňa Mara, pod ktorú sa podpisuje Lyduška Kolárová s kolektívom. Etnológ Patrik Rago sledoval ľudový odev zúčastnených speváckych, hudobných a tanečných skupín. Podľa jeho mienky, tri najlepšie oblečené spolky sú SKUS Slnečnica z Padiny, SKOS Detvan z Vojlovice a KOS Jednota z Hložian. Autorkou sprievodného slova koncertov speváckych a tanečných skupín bola Katarína Melegová Melichová, kým texty otváracieho a zatváracieho programu napísala Danica Vŕbová. Čítali ich Andrea Miháľová, Elena Vršková a Rastislav Labát.
Tohtoročný festival ponúkal aj bohaté sprievodné podujatia: v piatok 14. júna otvorili výstavu hložianskej výtvarníčky Miliny Balážovej v organizácii MOMS Hložany, po čom nasledoval večierok slovenskej hudby, ktorý spoločne zorganizovali FK Budúcnosť a KOS Jednota z Hložian. V deň festivalu pre návštevníkov boli sprístupnené výstavy Spolku žien Slovenka Modré voľakedy a dnes a 31. Hložianska paleta – výstava obrazov hložianskych výtvarných umelcov. Spolky, združenia a ľudový umelci ponúkali svoje výrobky v rámci Jarmoku ľudovej tvorby, ktorý bol organizovaný v spolupráci s Turistickou organizáciou obce Báčsky Petrovec. V nedeľu 16. júna už tradične odznel galakoncert hostiteľského spolku Jednota, na ktorom sa predstavila celoročná práca všetkých jeho zložiek.
Pod organizáciu 52. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… v Hložanoch podpisujú sa Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Miestne spoločenstvo Hložany a Obec Báčsky Petrovec.
Text: Danica Vŕbová, fotografie: Cifra media
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva odbornú verejnosť, aby sa zapojila do práce jubilejného XX. ročníka konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine. Cieľom konferencie je zmapovať slovenských vojvodinských vokálnych a inštrumentálnych interpretov všetkých hudobných žánrov, predovšetkým umeleckých foriem a ľudovej hudby, ale aj iných hudobných žánrov.
Vyzývame preto autorov príspevkov o vokálnych a inštrumentálnych interpretoch, aby zareagovali na výzvu a poslali na adresu ustavprekulturu@gmail.com názov a abstrakt svojho príspevku najneskôr do 15. septembra 2024. Očakávame, že stanovená téma pomôže zmapovať veľký počet našich interpretov, ponúkne životopis, tvorbu, nahrávky, ocenenia a pod. Osobitne chceme podnietiť výskumníkov, aby sa venovali hudobným témam z našej minulosti (napr. prví interpreti operety Pekná nová maľovaná kolíska, prví rozhlasoví sólisti, známi interpreti z radov vojvodinských Slovákov, ktorí sa presadili v zahraničí a pod.).
Po konferencii vydáme zborník prác, ktorý bude jedinečným svedectvom našej slovenskej vojvodinskej hudobnej scény. Autorom námetov, ktorí budú zaradení do XX. konferencie patrí finančný príspevok.
XX. ročník muzikologickej konferencie sa uskutoční v sobotu 30. novembra 2024.
Tešíme sa na spoluprácu.