Ústav pre kultúru vojvodinských Chorvátov zorganizoval stretnutie menšinových ústavov, ktoré sa konalo v subotickej Obecnej knižnici v piatok 11. októbra. Témou tohto stretnutia bolo zachovávanie nehmotného kultúrneho dedičstva menšín v Srbsku. Diskusia na danú tému sa konala vo forme okrúhleho stola, ktorého sa zúčastnili odborníci z tohto odboru, predstavitelia ústavov a ich spolupracovníci, čiže ľudia, ktorí majú skúsenosť s nehmotným kultúrnym dedičstvom. V prvej časti sa k téme vyjadril odborníci z inštitúcií, druhá časť patrila predstaviteľom ústavov a v tretej časti dostali slovo spolupracovníci.

Okrúhleho stola sa za Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov zúčastnila riaditeľka Anna Speváková a príspevok pripravila Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov.

V rámci múzea boli realizované viaceré výskumy na tému identifikovania a zachovávania prvkov nehmotného dedičstva Slovákov vo Vojvodine, takže sme pokladali za vhodné predstaviť ich na tejto konferencii širšej verejnosti. Téma je zaujímavá, aktuálna ale aj pálčivá. Účastníci okrúhleho stola sa v záverečnej časti podujatia vyjadrili aj k problémom a ťažkostiam, s ktorými sa v tejto oblasti stretávajú. Vzhľadom na aktuálnosť a naliehavosť problematiky zachovávania kultúrneho dedičstva, najmä ak máme na zreteli kultúrne dedičstvo príslušníkov národnostných menšín, podobné podujatia sú viac než vítané a preto aj tento okrúhly stôl chceme vnímať ako prvý krok k aktuálnym otázkam a s podobnými aktivitami je potrebné pokračovať.

Anna Speváková

Od 21. do 29. septembra v banátskej dedinke Jaša Tomić bol uskutočnený 17. ročník Festivalu tradičných divadelných foriem Vojvodiny FETRA, na ktorom sa obecenstvu a hodnotiacej porote predstavilo aj Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice.

Pivničania zahrali predstavenie zo svojej minuloročnej produkcie, teda Sedem svedkov autora Petra Karvaša, v réžii Cyra Páriša Bodočana. Na tento festival sa Pivničania dostali vďaka odporúčaniu zónovej selektorky, herečky Dragany Bosnićovej. Na tomto významnom pokrajinskom divadelnom festivale, odkiaľ sa víťaz môže dostať na republikovú súťaž, pivnickí divadelníci účinkovali iba raz, a to na jeho prvom ročníku v roku 2006, keď s predstavením Janusa Glowackého Antigona v New Yorku v réžii Jána Kmeťka dosiahli veľký úspech.

Predstavenie Sedem svedkov na tohtoročnej FETRA bolo festivalovou porotou ocenené druhým miestom a cenou za najlepšiu scénografiu, pochvala za herecký výkon bola udelená Olge Ćosićovej a Marína Čásarová si v deň výstupu vyslúžila cenu poroty obecenstva.

Okrem krásnych dojmov a ocenení, Pivničania si z FETRA priniesli nove divadelné známosti a s jej organizátorom, Ochotníckym divadlom Đorđa Damjanova Đekšu si sľúbili návštevy aj mimo festivalov.

Vladimír Brňa

Medzinárodné sympózium pod názvom 140 rokov narodenia Vladimíra Hurbana Vladimírova (4. 8. 1884 Stará Pazova – 28. 9. 1950 Stará Pazova), divadelné predstavenie Záveje VHV v podaní OD Kysáč a nedeľné bohoslužby v pazovskom chráme boli náplňou trojdňových osláv venovaných tomuto významnému slovenskému dramatikovi a kňazovi. 

Kysáčske Záveje

Oslavy sa začali v piatok 27. septembra divadelným predstavením VHV Záveje, v réžii Svetlany Gaškovej a v podaní ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč. Keďže o predstavenie, inak najlepšie v Srbsku a úspešné na festivale v Trebinji bol veľký záujem, tak tesne pred predstavením sa rozhodli namiesto na malej zahrať ho na veľkej scéne. Kysáčskemu hereckému súboru sa podarilo vytvoriť na scéne úprimnú emóciu, ktorou oslovili a dojali obecenstvo. Ako povedala režisérka Gašková, ktorá v predstavení aj hrala, VHV je pre ňu veľmi špecifický, lebo písal drámy o ľuďoch, Slovákoch na Dolnej zemi a jeho témy sú nadčasové.

Momentka z otvorenia konferencie

Program osláv pokračoval v sobotu kladením kvetov na hrobku rodiny Hurbanovcov na staropazovskom cintoríne a pokračoval medzinárodným sympóziom na Hurbanovskej fare. Účastníkov sympózia a hostí privítal predseda organizačného výboru Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, ktorý toto podujatie aj otvoril. Ešte pred začiatkom sympózia Katarína Verešová, novinárka vo výslužbe a autorka niekoľkých kníh o Hurbanovcoch, otvorila výstavu pod názvom Osobné doklady Vladimíra Konštantína Hurbana.

Autorka výstavy Verešová sa tento raz rozhodla verejnosti ukázať to, čo doteraz nevideli – originály jeho osobných dokladov. Okrem fotografií sú tam aj krstný list, vysvedčenia z ľudovej školy a gymnázií v Mitrovici a Záhrebe, študentský preukaz z fakúlt vo Viedni a Bratislave, vysokoškolský diplom, pozvanie za farára, dekréty o možnostiach katechétskej práce, pasy, spotrebiteľské karty po druhej svetovej vojne. Okrem toho sú vystavené aj kópie jeho textov z náboženstva, jeho zošity, knižné vydania a originálne texty VHV drám.

Na začiatku pracovnej časti sympózia Jaroslava Vršková Opavská zaspievala pazovskú ľudovú pieseň. Sympózium pozostávalo z dvoch častí. Prvú pracovnú skupinu tvorili Igor Feldy, Libuška Lakatošová, predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Martin Prebudila, novinár a spisovateľ, ktorý túto časť sympózia aj moderoval. Spomienky na Hurbana a zvlášť na jeho pohreb, ako aj na jeho sestru Ľudmilu Hurbanovú sprítomnila 86-ročná Katarína Forgáčová, dlhoročná cirkevníčka a predsedníčka Oltárneho krúžku žien.

Katarína Forgáčová

V rámci prvej časti odzneli prednesy účastníkov medzinárodného sympózia: Mgr. Igor Feldy (Stará Pazova, Srbsko) – Vladimír Konštantín Hurban a jeho cirkevná činnosť, doc. PhDr. Michal Babiak, CSc. (Bratislava, Slovensko) – Expresionizmus v dramatickej tvorbe Vladimíra Hurbana Vladimírova (úryvok prečítal Ján Filip), Miroslav Demák (Bratislava, Slovensko) – Smrť detí v živote a diele VHV, Katarína Verešová (Stará Pazova, Srbsko) – VHV-eho osobné časopisy.

Pracovnú skupinu v druhej časti sympózia tvorili: Katarína Verešová, Zdenko Uheli, predseda Miestneho odboru Stará Pazova Matice slovenskej v Srbsku, a Anna Simonovićová, novinárka a dlhoročná ochotníčka, ktorá aj moderovala túto časť. V tejto skupine svoje príspevky predniesli: Mgr. Ján Filip (Žilina, Slovensko) – O knihe Všetci moji Hurbanovci, autorka Barbora Laucká Vítová, Martin Prebudila (Stará Pazova, Srbsko) – VHV a prof. Michal Filip, Vladimír Valentík (Báčsky Petrovec, Srbsko) – Súborné dielo Vladimíra Hurbana Vladimírova v edícii Korene a Alexander Bako (Stará Pazova, Srbsko) – Projekt postavenia pomníka Vladimírovi Hurbanovi Vladimírovmu. Všetky príspevky z tohto vydareného sympózia budú publikované v osobitnom zborníku.

Autor fotografie: Petar Dešić

Tretí deň osláv sa uskutočnil v staropazovskom chráme Božom. Spomienkové slávnosti k 140. výročiu narodenia Vladimíra Konšantína Hurbana – VHV boli uzavreté slávnostnými službami Božími, keď kázal d. p. biskup Jaroslav Javorník, PhD. V rámci služieb Božích vystúpili chór Tília a mládežnícky spevokol. Nevystali ani dievčatá v staropazovskom kroji, ktoré s pánom biskupom navštívili aj výstavu na Hurbanovskej fare.

Text a fotografie: Anna Simonovićová

V Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku Erdevík v nedeľu (29. septembra) usporiadali galakoncert pri príležitosti osláv 30. výročia založenia a pôsobenia Detského folklórneho súboru Zvončeky, na ktorom bola predstavená časť ich činnosti.

Do programu zakomponovali niekoľko choreografií z predchádzajúcich sezón, ale aj prvú choreografiu, ktorú nacvičili v roku 1994. Tak sa deťom na javisku pridali aj dospelí, čiže práve tí, ktorí pôvodne tancovali premiérový tanec.

Podľa slov predsedníčky SKOS Erdevík Ruženky Ďuríkovej, cez súbor za tridsať rokov činnosti prešlo viac ako 300 detí.

S manželom sme spozorovali potrebu založenia detského folklórneho súboru. V tom období bol založený aj Detský folklórny festival Zlatá brána v Kysáči, tiež sa detské folklórne súbory zakladali aj v iných prostrediach. V zlatom období, na konci deväťdesiatych rokov a začiatkom 21. storočia sme paralelne nacvičovali v až štyroch skupinách“ – vyhlásila Ďuríková.

V súčasnosti je situácia iná – v spolku je značne menej detí a okrem najmladších tanečníkov z Erdevíka sa im pridávajú aj deti z okolitých dedín – Bingule a Ľuby.

Po nedeľnom galakoncerte členom a zaslúžilým osobnostiam udelili dary, ako aj krátku publikáciu, ktorú vydali pri tejto príležitosti.

Inak, činnosť v Spolku a DFS je predsa čulá, keďže sa členovia Detského folklórneho súboru Zvončeky úspešne predstavili na tohtoročnej Zlatej bráne, keď získali tretiu cenu odbornej poroty.

Text: Miroslav Gašpar, fotografie: Anna Speváková

Odborná porota hodnotiaca vystúpenia tanečných skupín pracovala v zložení: Anna Medveďová, Zdenka Bobáčeková, Milorad Lonić a Patrik Rago, ktorý hodnotil tradičný odev. Táto porota hodnotila druhú festivalovú časť, program tanečných kolektívov, ktorá bola rozdelená do dvoch programových blokov a začala sa po ukončení prvého programu speváckych skupín a orchestrov, kedy sa účastníci festivalu v slávnostnom sprievode – defilé presunuli na amfiteáter.

Program sa začal slávnostným ceremoniálom, bol to veľmi trefne dramaturgicky poňatí ceremoniál, v ktorom sa v plnej kráse predstavili tanečné kolektívy, ale aj speváci sólisti z našich oblastí z Báčky, Banátu a Sriemu a práve zvýraznením ich odlišných tanečných, herných a spevných štýlov utvorili jeden rozmanitý a zároveň spoločný kultúrny obraz a odkaz. Oceňujeme jeho zámer a autorke a festivalovej koordinátorke Danici Vŕbovej želáme veľa tvorivých obrazov aj do budúcna.

Folklórny festival Tancuj, tancuj… by sa svojho 52. ročníka nebol dožil bez obetavých a ochotných ľudí v roli organizátorov, ktorí vytvorili celkom dobré podmienky na to, aby priebeh festivalu prebiehal nerušene. Ale jednoznačne vyjadrujeme slová vďaky všetkým účastníkom, tanečníkom, pedagógom, choreografom, spevákom a hudobníkom, ktorí celý rok usilovne pracovali na tom, aby na tomto festivale prezentovali výsledky svojej tvorby. Slová vďaky patria všetkým ochotníkom a milovníkom hudobno-tanečného folklóru, ktorí bezpodmienečne a obetavo pomáhajú pri každodennej činnosti folklórnych kolektívov, skupín a prikladajú ruky k dielu akýmkoľvek spôsobom.

Ako členovia poroty si plne uvedomujeme skutočnosť, že každý jeden tanečný či hudobný pedagóg pracuje v odlišných a neraz neľahkých podmienkach, a že každá osada má rozličné možnosti. Mnohokrát sa musia vysporiadať so základnými existenčnými problémami a podmienkami kultúrno-umeleckého spolku a jeho zložiek. Všetky tieto nedostatky či už personálne: absencia hudobníkov, tanečníkov, spevákov, alebo materiálne a finančné sú brzdami v možnostiach rozvoja a účasti napr. na školeniach samotných vedúcich a členov skupín a neraz vedú k demotivácii a rozpadu tanečných, speváckych a hudobných kolektívov, alebo k celkovému zániku spolkovo-kultúrnej (osvetovej) činnosti v slovenských lokalitách. Práve preto pri hodnotení tohto festivalu je potrebné pristupovať s veľkým citom a brať do ohľadu aj tieto fakty, ktoré v súčasnosti ohrozujú a niekedy vedú k zániku našich tradícií, najmä živého dedičstva, ktoré je dnes značne sústredené v činnosti kultúrno-umeleckých spolkov a na tento spôsob prezentované navonok aj na festivale Tancuj, tancuj… Málokde sa už v súčasnosti folklórny materiál (piesne, tance, príslovia, zvyky, a pod.) traduje v rodinách (odovzdáva z generácie na generáciu), čo v minulosti bývalo bežné, bolo súčasťou života a preto je veľmi dôležité svoje podklady na spracovanie na scéne ťažiť práve výskumom od najstaršieho obyvateľstva v lokalite, od starých otcov, materí a zaznamenaním ho zachrániť od zabudnutia. Tieto javy a prejavy by mali byť následne spracované a prezentované samozrejme v štylizovanej folklorizovanej forme na scéne, keďže sa prenesením na javisko dostávajú do folklorizovanej podoby.

Štylizácia zjednodušene znamená prenesenie folklórneho materiálu z pôvodného prostredia na scénu (resp. do iného priestoru) s tým, že by mali byť základné znaky, princípy týchto javov zachované a identifikovateľné. Poznáme rôzne stupne štylizácie a tieto by mali taneční pedagógovia ovládať a v tomto zmysle folklórny materiál spracovávať. Toto by sme mali vidieť aj na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj…, ktorý by mal byť v prvom rade prehliadkou, skutočným sviatkom slovenského folklóru, jeho variantnosti, bohatosti, ako to odznieva neraz v príhovoroch a menej kladený dôraz na súťaživosť. Kritériá hodnotenia sa nachádzajú v pravidlách, ktoré sú verejne dostupné a tak ich nebudeme uvádzať v správe a pri hodnotení sme z nich, okrem vyššie spomenutého, samozrejme vychádzali.

Poslaním, ale aj cieľom odbornej poroty nie je analyzovať každé jedno číslo dopodrobna, ale poukázať a upozorniť na nedostatky, v zmysle konštruktívnych rád a ponúknuť možnosti vylepšenia pri prezentácii tanečných skupín. Odborná porota hodnotí čísla vzhľadom na výber témy, rešpektovanie podoby a funkcie tradičnej príležitosti (zábavový, zvykoslovný materiál. a pod.), rešpektovanie zákonitostí daného tanca a interpretačnú úroveň, dodržanie štýlotvorných interpretačných znakov, hudobno-spevného štýlu danej lokality a funkčné využitie tradičného odevu, obuvi a rekvizít, ako aj tvorivý prístup umelca a celkový dojem.

V prvej časti koncertu tanečných skupín vystúpilo päť súťažiacich tanečných skupín a tri skupiny revuálne. Keď ide o predvedenie staršej tanečnej skupiny V pivnickom poli a ich choreografie Pivničaňé, čo robíťe, môžeme povedať, že bol dodržaný rešpekt pri výbere piesňového materiálu a jeho kvalitnej interpretácii v nárečí, rovnako išlo o zdatný a prirodzený tanečný prejav. Jednoduché formácie a čardášové tanečné motívy sa príliš často nemenili, tanečníci pôsobili staticky a priestor na javisku nebol dostatočne využitý, taktiež chýbala dynamika a gradácia (stupňovanie, resp. zmena tempa) v tanci, ktorá bola minimálna.

Dynamika a gradácia, ako aj priestorové nie príliš zdatné využitie, chýbali aj pri predvedení choreografie Muzikanťi, zahrajťe nám seniorskou tanečnou skupinou z Lugu. Celková technická úroveň tanečníkov bola tiež o čosi slabšia, bolo vidno neistotu u tanečníkov, ale je to pochopiteľné, keďže ako skupina spolu pôsobia veľmi krátko. Výber spracovaného materiálu bol rôznorodý, tanečný motív stále rovnaký čardáš a rýchlejší „friš čardáš. Potrebné je pracovať na interpretácii ľudových piesní u mužov. Ženy intonovali a interpretovali piesne veľmi dobre. Musíme, ale pochváliť tanečníkov za ich obrovskú ochotu, chuť a radosť z tanca, čo ocenili aj diváci vrúcnym potleskom. SKUS Slnečnica z Padiny, mladšia tanečná skupina sa predstavila s choreografiou po názvom Jaj, mamičko, peknú céru máťe. V tejto choreografii oceňujeme na úvod krásny spev dievčiny a dialóg materi s dcérou, naopak rozkazovačka chlapca bola veľmi tichá, pričom princíp rozkazovania vychádza z predvádzania sa pred muzikou, kedy sa chlapi prekrikovali jeden pred druhým. Taktiež vidno, že ide o veľmi mladý kolektív, ktorý potrebuje súhru a lepšiu technickú prípravu. Keď ide o výber materiálu, ten bol tiež otázny, či vychádza z tradičného lokálneho prostredia, alebo ide o náhodný výber a nemali sme dojem jedného uceleného celku, chýbala ucelenosť.

Opakovane s dynamikou a gradáciou nevyvážene pracoval aj tvorca choreografie pod názvom Džupuňa, ktorú predviedol KOS Jednota Hložany, staršia tanečná skupina. Aj keď ide o pôvodný typ tanca, ktorý je takmer po celú dobu v rovnakom tempe, hlavný tanečný motív nebol najrelevantnejšie predvedený. Chýbala spontánnosť prejavu a musíme podotknúť, že vydaté ženy „nesmeli mať v tradičnom prostredí stuhy na hlavách a preto je potrebné výber materiálu prispôsobiť veku a statusu účastníkov, účastníčok. Pochvala patrí tanečníkovi v strede javiska, ktorý pôsobil veľmi spontánne a bolo vidno, že si tanec užíva.

Seniorská tanečná skupina FS Rozmarín z Kovačice sa predstavila choreografiou Zahraj mi, muzika, kde muzika, teda hudobný sprievod bol veľmi dobrý. Výber materiálu na spracovanie nebol definovateľný – zmixovaný, spev bol využitý minimálne, držanie tela neprirodzené a interpretácia dosť monotónna, celkovo choreografia bola predpokladáme staršieho dáta a pôsobila umelo. Odporúčame absolvovať školenia a pri tvorbe vychádzať z vlastnej hudobno-tanečnej tradície, ktorú v Kovačici zaznamenávame.

Z Kysáča revuálne vystúpila tanečná skupina zložená zo starších tanečníkov, ktorá oprášila po rokoch tanečnú choreografiu Roskazovački, dnes už samozrejme nerelevantnú vzhľadom na vek a fyzické možnosti účastníkov, ale veľmi pozitívne vnímame to, že sa po rokoch početná skupina ochotníkov zaktivizovala a veríme, že budú pokračovať v stretávaní a v novej tvorbe.

Nasledovalo vystúpenie hostí z Toraku a Subotice, ktorí predstavili pôvodné tance Rumunov a Bunjevcov. Ich čísla boli vynikajúce a vychádzali z tradičných tancov, ktoré môžu byť príkladom a inšpiráciou aj pre naše kolektívy.

V druhej súťažnej časti sme mali možnosť vidieť tanečnú skupinu z Kulpína s predvedením choreografie U susedov, tam sa dubi. Predvedený spev tanečníkov na začiatku choreografie, ktorý bol interpretačne na veľmi dobrej úrovni, chceme pochváliť, škoda však, že v pokračovaní predvedenia ďalej nebol využitý. Využívali prevažne čardášové tanečné motívy v pomalšom a v rýchlejšom „friš tempe, ktoré sa striedali v rôznych držaniach v páre a v kruhu. Výber piesňového materiálu nenadväzoval na seba a tanečníci a tanečníčky pôsobili nezosynchronizovane, celkový dojem z choreografie bol akoby bez hlavnej nite.

KUS Petrovska družina z Báčskeho Petrovca predviedla tanečnú choreografiu pod názvom Ktorej metla cestu meťie?. Na začiatku bolo využité hovorené slovo – veľmi dobrý komický dialóg (príliš hlasný), ktorý nám naznačil, že dej tanca sa odohráva na ulici. Následne rozkazovačka smerom k muzike nemala súvis a spätosť s predvádzaným dejom, pôsobila akoby vytrhnutá z kontextu. Rovnako použitá rekvizita – metla bola prehnane využívaná, bez logického sledu deja. Potrebné je popracovať na interpretácii speváčok a do popredia postaviť dobré speváčky, ktoré v tomto kontexte mohli zaspievať a kapela. Naopak ale musíme vyzdvihnúť a pochváliť zapojenie vynikajúceho speváka Miroslava Hemelu a hudobný sprievod a celkom kvalitnú interpretačnú úroveň tanečníkov.

Mladšia tanečná skupina FS V pivnickom poli a ich choreografia Pri mesáčku na fraji, bola tematicky dobre vytvorená, výber materiálu na spracovanie bol relevantný, spev v nárečí, vidno, že sú tanečníci technicky veľmi zdatní a šikovní, ale v tejto choreografii to príliš nevyniklo. Vzhľadom na potenciál tanečníkov, chýbali formácie a presuny tanečníkov po javisku, ktoré by utvorili viaceré obrazy a pôsobili by dynamickejšie na scéne.

Folklórny súbor Klasy zo Starej Pazovy sa predstavil choreografiou Drdá, ktorú tvorili čardášové tanečné motívy v rovnakom tempe, škoda, že nebolo dobre počuť spev, z dôvodu zlyhania zvukovej techniky, na ktorú sme opakovane upozorňovali. Keďže predviedli tzv. kategóriu obyčaj, chýbal tu dialóg – hovorené slovo, aj keď by dominantným mal zostať tanec. Inak veľmi pekná myšlienka, komické spracovanie s využitím množstva rekvizít a zaujímavých kostýmov. Choreografia bola predvedená opakovane, do budúcna odporúčame uprednostniť novú tvorbu.

Staršia tanečná skupina z Padiny predviedla choreografiu Keť hasiči zábavu schistajú, hneď na začiatku choreografie zaznel príhovor, zároveň aj pozvanie na zábavu. Úvodný – otvárací tanec na zábave, ktorý nasledoval, by sme chceli pochváliť, rovnako ako spev (so zapojením výbornej speváčky) a hudobný sprievod. Taktiež boli využité trefné rekvizity a kostýmy v súlade s témou. Čo bolo trochu zmätočné, je nejasnosť spracovaného materiálu a jeho časovo zaradenie. Ak išlo skutočne o spracovanie pôvodného tanca z tridsiatich rokov minulého storočia, piesne novšieho dáta tam nemali byť. Aj na tieto súvislosti je potrebné myslieť pri výbere materiálu.

Mladšia tanečná skupina Folklórneho súboru Vreteno z Kysáča zatancovala choreografiu Páračke. Choreografia bola zaradená ako obyčaj, čo si ale vyžaduje dobré naštudovanie a poznanie témy pred spracovaním. Dievky párali perie v kovových miskách, aj keď tradične sa perie prevažne páralo v drevených nádobách. Absentovalo hovorené slovo, ktoré malo napovedať, kto sú domáci, ako aj ktorej dievky sa chystá výbava. Na začiatku choreografia začala krásnym spevom dievčat, kvalitu dobre začatej interpretácie obmedzil neskôr minimálny pohyb na javisku, pri ktorom chýbala dynamika predvedenia. Taktiež boli použité relevantné rekvizity, ale vo finále chýbalo ukončenie, akoby konečným produktom, napr. tanec s vankúšom, alebo vytvorenie vankúša, periny. Chvályhodná je početnosť a fyzická zdatnosť tanečníkov.

Folklórny súbor SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu s choreografiou Poľní kvjetok si zvolil na spracovanie krásnu tému tanca. Upozorniť by sme chceli na nesúlad v pomenovaní a použití rekvizity – ruže, ktorá predsa nie je lúčnym kvetom. V úvode choreografie dominoval kvalitný ženský spev, následne tanečníci suverénne a technicky zdatne predviedli svoje číslo s relevantným využitím priestoru.

Špeciálnu cenu odbornej poroty si odniesol folklórny súbor z Erdevíka za predvedenie choreografie Aj sa vidám, ňaňa Mara, kde dominoval počas celého predvedenia krásny prednes piesní, pričom výber piesňového materiálu, vinšov, hovoreného slova bol veľmi precízny. Na javisku vytvárali čardášovými motívmi pekné obrazy a striedali s hovoreným slovom. Previedli nás tradičnou erdevíckou svadbou, ktorá sa začala odobierkou, pokračovala sobášom a nakoniec vrcholila strhnutím párty mladej nevesty a začepčením, pričom využívali výborné rekvizity. Zámerom choreografie bolo predstaviť čo najkomplexnejšie priebeh svadby, čiže využité bolo veľké množstvo materiálu, ale ochudobnená bola tým pádom tanečná časť, ktorá bola aj kvalitatívne o čosi nižšia. Pri tvorbe sa do budúcna odporúčame zamerať na jeden segment svadobných obradov, resp. jedno obdobie, riadiť sa princípom menej je viac, keďže tu vidno zdatné poznanie problematiky. Predstavenie ako celok pôsobilo veľmi efektívne.

Tretie miesto si vytancovala mládežnícka tanečná skupina KUS Mladosť z Lugu s choreografiou Pod ľipami na krížňici. V choreografii bol využitý dobový zvukový záznam, nahraná respondentka nás uviedla do deja rozprávaním, ako prebiehali a kde sa konali zábavy v Lugu v 60-tych rokoch minulého storočia, čo bol výborný nápad. Taktiež na začiatku tanca odznel kvalitný spev. V tanci dominovali čardášové tanečné motívy, ale aj valčík. Chceli by sme poznamenať, že je dôležité pri interpretácii aj držanie tela, ktoré bolo miestami, najmä pri valčíku chabé. Vidno, že je kolektív mladý a technicky menej zdatný, ale veríme, že sa systematickou prácou do budúcna pretancuje do kvalitného kolektívu a chválime jeho komplexnosť a zanietenosť, či nadšenie z vystúpenia.

Druhú cenu odbornej poroty získal domáci súbor mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian, za predvedenie choreografie Vráť mi prasľičku. Zvolil si na spracovanie veľmi krásnu tému priadok, ktoré boli v minulosti súčasťou našej tradičnej kultúry a konali sa v zimnom období v každej osade. V tomto tanci bola využitá pekná rekvizita – praslička, ktorou je nazvaná aj samotná choreografia. Tanec v rovnakom tempe, dynamicky, bol interpretačne kvalitne zvládnutý. Čo ale chýbalo, bol spev a nedostatočný dialóg medzi ženami a mužmi. Rovnako dej zostal bez cody, resp. nebolo opodstatnené prečo chlapci brali prasličku dievčatám, ktorá bola hlavnou rekvizitou počas celého tanca.

Prvú cenu odbornej poroty a zároveň laureátom 52. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… sa stal Folklórny súbor SKOS Detvan z Vojlovice s víťaznou choreografiou Tapantoše. Tapantoše sú pôvodným tancom z Vojlovice, z Banátu, ktoré tanečníci za kvalitného hudobného sprievodu predviedli na výbornej úrovni. Gradácia – stupňovanie choreografie bolo veľmi dobre spracované a vyvážené, tanečný súbor vytváral harmóniu s orchestrom, pôsobili suverénne a svojou interpretáciou veľmi zaujali divákov.

Aj tento ročník festivalu bol rôznorodý, priniesol početné kamienky, z ktorých každý mal svoje čaro a dotvorili tak spoločnú mozaiku nášho bohatého nehmotného kultúrneho dedičstva. Ľudový tanec nie je možné vyťahovať náhodne z kontextu, treba si uvedomiť, že naši predkovia (rovnako ako všade inde, v iných kultúrach), vnímali hudbu, spev a tanec ako súčasť ich života, sprevádzali všetky významné, či už veselé alebo smutné udalosti v živote človeka. V minulosti mal ľudový tanec rôzne funkcie, dnes ho vnímame iba cez zábavnú, taktiež mal rôzne pevné formy a pod. Chceme iba naznačiť, že ľudový tanec je potrebné vnímať ako súčasť tradičnej kultúry a v jej kontextoch a preto je tieto informácie potrebné zisťovať, skúmať, porovnávať, aby výsledky práce (v tomto prípade choreografickej tvorby) boli pravdivé, vlastné, vychádzali z logických a dramaturgických sledov, dodržali základné pravidlá choreografickej tvorby, ktoré väčšine súborov chýbali.

V choreografiách prevládali čardášové motívy (v rôznych tempách), ktoré sú typické pre našu tanečnú kultúru a úroveň interpretácie piesní celkove na festivale stúpla. Zloženie hudobných orchestrov bolo vo väčšine prípadov relevantné, len sprievodné hudobné nástroje nebolo dobre počuť. Toto je pripomienka pre organizátora, že na úkor zlého zvuku nebolo dobre počuť orchestre, čo mohlo ochudobniť celkový prednes tanečníkov a spevákov a toto by sa nemalo opakovať. Potrebné je zabezpečiť kvalitných zvukárov a techniku a každý súbor dobre ozvučiť na generálke.

Do budúcna by sme uprednostnili na festivale novú tvorbu pred opakovanou, ide o festival, prehliadku, ktorá je zároveň aj prezentáciou činnosti a tvorby tanečných, hudobných a speváckych telies v rámci kultúrno-umeleckých spolkov v danom roku. Na základe uvedeného odporúčame všetkým tanečným pedagógom, choreografom, hudobníkom, spevákom, aby sa zdokonaľovali, vzdelávali, keď je možné zúčastňovali sa školení v tejto oblasti, kde je priestor okrem nadobudnutia nových poznatkov, aj na diskusiu, podrobnú analýzu a pod.

Potrebné je mať na mysli pri tvorbe aj to, že každý jeden záznam z festivalu je dnes zverejnený na sociálnych sieťach a v médiách, rýchlo sa šíri svetom, preto si treba uvedomiť, že toto je práca s kultúrnym dedičstvom, ktoré by sme mali odovzdávať a šíriť v čo najadekvátnejšej neskreslenej podobe. Taktiež sme spoločne s Patrikom Ragom mienky, že by hodnotenie tradičného odevu na tomto festivale nemalo byť separátne, keďže tradičný odev je jednak súčasťou tradičnej kultúry a jednak dopĺňa a vizuálne obohacuje predvedenie každého čísla na javisku, je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Do budúcna odporúčame toto zmeniť v pravidlách a navýšiť počet členov odbornej poroty hodnotiacej tanečné skupiny v zmysle uvedeného návrhu. Keď ide o samotné pravidlá festivalu, potrebné ich je aktualizovať vzhľadom na terminológiu, spresnenie rozdelenia kompetencií medzi organizátormi, konkretizovať povinnosti, zloženie a početnosť porôt, spresniť termíny a pod., pričom sme otvorení k debate a môžeme byť nápomocní pri ich príprave a budeme radi, ak nás prizvete.

Oceneným gratulujeme a prajeme veľa úspechov v ďalšej práci a rovnako všetkým účastníkom ďakujeme za účasť, za to, že sa venujú hudobnému a tanečnému folklóru, ktorý je spolu s tradičným odevom súčasťou tradície našich predkov, ktoré si aj na tento spôsob ochraňujeme a zanechávame v pamäti ďalším generáciám.

Hodnotili a správu napísali:

Anna Medveďová – predsedníčka odbornej komisie a Zdenka Bobáčeková

Tradičný odev, ako jeden z vizuálnych prvkov tradičnej kultúry, vedľa ľudovej piesne a ľudovej hudby, dotvára celkový umelecký zážitok na scéne. Každoročne sa my diváci môžeme kochať v šikovnosti a vkuse našich predkov a v bohatstve ľudového odievania z rôznych slovenských prostredí vo Vojvodine.

Odev, ktorí si speváci obliekajú, nám na prvý pohľad prezrádza, z ktorého prostredia jednotliví speváci a speváčky prichádzajú, ale aj ku akej sociálnej skupine jeho pôvodní majitelia alebo tvorcovia patrili, akí mali vkus a zmysel pre estetično. Čím viac by sme tieto jednotlivé odevné súčasti skúmali, tým viac by sme sa o našich predkoch dozvedeli.

Každoročne sa diváci na tomto festivale môžu kochať z množstva krojov, ktoré môžeme sledovať na koncerte speváckych skupín, následne v sprievode, ktorý smeruje do amfiteátra a napokon na galakoncerte samotného festivalu. Niekedy sú to kroje jednoduchšie, skromnejšie, inokedy zasa naozaj hodnotné muzeálne skvosty našej odevnej kultúry. Niekedy skupiny zvolia jednoduchší komfortnejší letný odev, inokedy zase náročnejší so všetkými odevnými prvkami a doplnkami. Verím, že vedľa tanca a spevu tieto skupiny chcú zapôsobiť, osloviť a prilákať pozornosť diváka aj vizuálne prostredníctvom ľudového odevu. Niekomu sa páči jeden súbor, inému zase domáci, tamtomu všetci – skrátka vždy je z čoho vyberať, hodnotiť a porovnávať.

Aj pre tých, ktorí hodnotia a majú ohodnotiť tromi cenami tých, ktorí najviac zapôsobia ľudovým odevom, je to každý rok naozaj náročná úloha. Každý typ, či lokálny variant tradičného odevu je dokonalý a jedinečný. Medzi sebou ich nemožno porovnávať a vybrať ktorý je najlepší. Veď každý variant tradičného odevu vznikol v konkrétnom lokálnom spoločenstve a odzrkadľuje vkus a predstavy daného spoločenstva. Práve táto širokospektrálna rôznorodosť ľudového odevu našich slovenských prostredí vytvára na tak malom priestore tak neskutočné bohatstvo odevnej kultúry jedného etnika. Práve na to by sme mali byť hrdý, zveľaďovať a ťažiť z tejto skutočnosti.

Treba podotknúť, že tri ceny, ktoré sa udeľujú za ľudový odev, sú rovnoprávne. A treba podotknúť aj to, že vôbec neznamená, že spevácke, či tanečné skupiny, ktoré ich nedostanú, nie sú dosť dobré. V dnešnej náročnej dobe, kedy sa ochotníctvo vytráca z našich prostredí, podobne ako aj samotní ľudia, ktorí dočasne či natrvalo migrujú do zahraničia, si musíme vážiť akúkoľvek účasť na takýchto podujatiach, akúkoľvek pomoc ale i samotný čas jednotlivcov. Čas prísť na skúšku, čas venovať sa speváckej, či tanečnej skupine, čas pripraviť kroje na vystúpenie. V dnešnej uponáhľanej dobe sú aj takéto veci veľkou vzácnosťou a nie sú samozrejmé. Práve preto by sme sa na takýchto festivaloch nemali pozerať cez prizmu súťaživosti a konkurencie, ale spolu sa radovať a navzájom sa motivovať a podporovať za cieľom udržiavania slovenského povedomia, kultúry a tradícií nášho národa na tomto území.

Tradičnú kultúru treba však zachovávať a zveľaďovať v takom duchu, v akom nám ju odovzdali naši predkovia. Tak rovnako aj tradičný odev, ktorý je síce rôznorodý, ale každý typ odzrkadľoval dobu v ktorej vznikol a v ktorej si ho naši predkovia obliekali.

Dôležité je, aby zvolený odev korešpondoval – ladil s tematikou prezentovanou na javisku. Ak ide o zvyky a obyčaje pracovného charakteru, tak by aj odev mal byť pracovný, jednoduchší. Ak naopak ide o tance a piesne charakteristické pre nejaké sviatočné či obradové príležitosti, aj ten odev by mal byť bohatší, slávnostnejší a v súlade s danou tematikou. Dodržiavať by sa mali najmä aj statusové prvky odevu a to najmä u vydatých žien, ktoré by sa za čepiec nemali hanbiť.

Veľkým zdrojom informácií sú pamätníci, informátori, ktorí si živo pamätajú určité zvyky, piesne a tance zo svojej mladosti, alebo si pamätajú na rozprávanie starších spoluobčanov. Tie by mali byť nápomocné pri tvorbe a na taký spôsob by sa tieto vzácne informácie uchovali aj pre budúce generácie, ktorým zanecháme bohatstvo našej tradičnej kultúry.

Všetkým účastníkom, ako aj organizátorom tohto festivalu, by som sa chcel touto cestu poďakovať za účasť a organizáciu. Rovnako tak, že svojim úsilím prispievajú a zveľaďujú tento festival.

Taktiež pochvala patrí aj tým, ktorí každoročne dbajú na to, čo si na tento folklórny festival oblečú a tým patrične prezentujú nielen svoj spolok, ale i lokalitu, z ktorej prichádzajú. Takými sú mladšia a staršia tanečná skupina z Pivnice, ktorej členovia na tento festival vždy prinášajú špecifické pôvodné varianty pivnického tradičného odevu. Ďalej si pochvalu zaslúžia aj tanečná skupina KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca, ako aj mladšia tanečná skupina z Padiny. Obe tanečné skupiny z Lugu si taktiež zasluhujú pochvalu a mali by nám byť príkladom, že i v tak malej dedinke sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní pracovať na poli tradičnej kultúry aj napriek všetkým problémom, s ktorými v súčasnosti zápasíme.

Spevácke skupiny, ktoré zapôsobili svojim odevom a zaslúžia si pochvalu sú: mužská spevácka skupina z Aradáča, ženská spevácka skupina z Jánošíka, miešaná spevácka skupina z Kysáča, ako aj ženská spevácka skupina zo Šídu.

Staršia tanečná skupina z Hložian, ako aj staršia tanečná skupina z Kysáča na javisku ukázali taktiež vzácne odevy z týchto prostredí. Avšak dôležitou pripomienkou, a to nielen pre tieto skupiny je to, že tradičný odev by nemal byť ochudobnený o odevné súčasti, ktorých funkciou je poukázať na vek a status jeho nositeľa. Takou odevnou súčasťou je aj čepiec alebo ručník vydatých žien, ktorý by nemal chýbať v starších/seniorských tanečných či speváckych skupinách, a to najmä u žien, ktoré sú vydaté. Toto pravidlo v odievaní by sa malo rešpektovať a dodržiavať ako na tomto festivale, tak i pri iných príležitostiach, kedy si obliekame tradičný odev.

V neposlednom rade pochvaly s prianím zdaru do budúcna adresujem aj tanečným skupinám, ktoré na 52. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… v Hložanoch získali tri rovnoprávne ceny za ľudový odev. Nimi sú:

SKOS Detvan z Vojlovice – folklórny súbor,

KOS Jednota z Hložian – mladšia tanečná skupina,

SKUS Slnečnica z Padiny – staršia tanečná skupina.

Hodnotil a napísal: Patrik Rago

52. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… sa konal 15. júna 2024 v Hložanoch a jeho významnou súčasťou bolo vystúpenie speváckych skupín a orchestrov, ktoré prebiehalo od 13.00 – 16.00 hodiny v Dome kultúry v Hložanoch. V trojhodinovom koncerte súťažilo 26 slovenských speváckych skupín (z Bingule, Kovačice, Kysáča, Lugu, Vojlovice, Báčskeho Petrovca, Hložian, Šídu, Padiny, Jánošíka, Pivnice, Erdevíka, Nového Sadu, Aradáča a Hajdušice) a dva ľudové orchestre (z Nového Sadu a zo Starej Pazovy), úhrnne zo šestnástich slovenských vojvodinských prostredí. V programe revuálne vystúpili aj tri spevácke skupiny z chorvátskeho Iloka a Radoša a tiež hosťovala aj poľská ženská spevácka skupina z Ostojićeva. Inými slovami, na javisku hložianskeho Domu kultúry sa počas festivalového poobedia publiku predstavilo vyše 400 spevákov, ktorí predniesli známe a menej známe slovenské ľudové piesne a snažili sa získať priazeň publika, ako aj odbornej poroty.

Odborná porota konštatuje, že 52. ročník FF TT zaznamenal nárast počtu súťažiacich speváckych skupín, čo je pre organizátorov, ale aj pre celkovú úroveň zachovávania tradičnej kultúry veľmi dobrou správou. V našich prostrediach sa kultivuje skupinový prednes slovenských ľudových piesní a zabezpečuje sa tým prenos tohto druhu spoločenskej činnosti na mladšie generácie. Je to záslužná práca, ktorej sa ochotnícke kolektívy venujú s cieľom čo najlepšie predstaviť prostredie, z ktorého prichádzajú, ale aj talenty, ktoré vo svojom prostredí majú. V tom zmysle chceme pochváliť všetky prostredia a subjekty, ktoré sa koncertu zúčastnili, osobitne chceme vyjadriť potešenie z účasti dievčenskej speváckej skupiny z Bingule, ktorá pôsobí pri SKUS Milana Rastislava Štefánika. Skupinka, ktorú tvorí päť mladých dievčat nesúťažila, avšak teší nás ich snaha pripraviť vystúpenie s piesňami o práci pod názvom Pod horou ovos drobní a predstaviť prostredie, ktoré sme na festivale dávno nemali zastúpené. Taktiež sa porota mimoriadne pochvalne zmieňuje o speváckych skupinách, ktoré kontinuálne prinášajú kvalitné prednesy slovenských ľudových piesní, ako je napr. minuloročný laureát festivalu SKUS Pivnica a tiež v minulom roku na speváckom koncerte ocenené KC Aradáč a ŽSS KUS Mladosť z Lugu. Porota tiež konštatuje, že je veľká škoda, že sa koncertu nezúčastňujú spevácke skupiny z väčších slovenských prostredí, ako je napríklad Kulpín, Selenča, alebo Stará Pazova, ktorej jedinečný piesňový fond je skutočným obohatením piesňovej kultúry vojvodinských Slovákov.

Odborná porota taktiež konštatuje, že aj na 52. ročníku FF TT odznel rad slovenských ľudových piesní, ktoré boli v niektorých prípadoch aj nad mieru upravované. Odborná porota opakuje, že koncert speváckych skupín má za cieľ priniesť tradície vo svojej autentickej forme. Aj Pravidlá Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… ukladajú v čl. 18, že sú „spevácke skupiny povinné aspoň jednu časť výstupu interpretovať jednohlasne, pretože naša ľudová piesňová tradícia je jednohlasná. Akceptujeme úpravy v tej miere, v ktorej sú prirodzené a v ktorej majú podpornú funkciu hlavnej melódie. V mnohých prípadoch však skupiny zareagovali na minuloročné usmernenie a zamerali sa na vyhľadávanie autentického materiálu a na málo interpretované piesne. Každú takúto iniciatívu mimoriadne oceňujeme, pretože zabezpečuje pestrosť prejavu a poukazuje na nekonečné bohatstvo, ktoré v ľudových piesňach máme.

V nasledovných riadkoch sa bližšie budeme venovať jednotlivým vystúpeniam a budeme sa snažiť zamerať naše poznámky na to, ako si pripravovať program pre budúci ročník a na čom pracovať.

Hodnotenie výkonu jednotlivých speváckych skupín

Mužskú spevácku skupinu Bohémi, ktorá pôsobí pri MOMS Kovačica, tvoria vybraní talentovaní speváci, ktorých prednes bol na veľmi vysokej umeleckej úrovni. Umelecký vedúci Martin Torňoš vybral piesne inšpirované rómskym prostredím Anka čjerna, Kúpiv Cigám somára, Kto má počernú miľenku a speváci predniesli piesne prevažne v dvojhlasnej úprave, ktorá bola vyvážená a veľmi páčivá. Aj ženská spevácka skupina, ktorá pôsobí pri MOMS Kovačica si pripravila vystúpenie pod vedením M. Torňoša a zaspievala piesne Boľí ma, koľe ma, Moje miľje, premiľenje čerešňe, Širokí járček. Sme mienky, že bola zvolená nízka tónina na prednes tejto zmesi a že tonálne vyššie nasadený prednes by skupine, ktorú tiež tvoria vybrané speváčky, iba prospel.

Miešaná skupina z Kysáča sa predstavila zmesou slovenských ľudových piesní Širokvo je to kisácko poľe a ako taká patrí k ojedinelým speváckym skupinám, ktorej prednes je autentický a pôvodný. Práve pre svoju autenticitu odporúčame spievať v tejto súťaži FF TT prevažne jednohlasné piesne, v ktorých, veríme, vynikne práve originalita tohto druhu prednesu. Je taktiež chvályhodné, že Kysáčania spravidla spievajú piesne o Kysáči, čím poukazujú na bohatý piesňový repertoár tejto lokality, ale aj svoj vzťah k rodisku.

Ženská spevácka skupina KUS Mladosť z Lugu nechala na obecenstvo, ale aj na odbornú porotu vynikajúci dojem. Zmes slovenských ľudových piesní Mamo moja, mamo, ktorú vybrala a nacvičila Vera Bažaľová je ucelená, má gradáciu a nadchýna svojou presnosťou aj synchrónnosť tejto veľkej skupiny. Vzhľadom na to, že skupinu tvoria dievčatá a aj mladé ženy, ktorých spev je naozaj na vysokej úrovni, odporúčame pri výbere piesní využiť aj tento fakt a vyťažiť z piesní a ich podania na scéne to najlepšie. Mužská spevácka skupina KUS Mladosť z Lugu zaspievala piesne o víne, ktoré vybrala a nacvičila taktiež Vera Bažaľová. Skupinu tvoria mladí muži, ktorí spievajú s veľkým nadšením a preto veríme, že si aj do budúcna budú rozširovať svoj piesňový repertoár a prinesú nám aj ďalšie menej spievané slovenské ľudové piesne.

Ženskú spevácku skupinu SKOS Detvan z Vojlovice tvorí päť speváčok, ktoré v sprievode sláčikového orchestra zaspievali zmes slovenských ľudových piesní Ružička červená ďinďovú vóňu má, ktoré vybral umelecký vedúci Vladimír Kolárik. Ide o ucelený prednes, ktorý má svoju gradáciu a ktorý obsahuje aj menej známe a veľmi páčivé ľudové piesne. Skupinu vyznačuje dlhoročná skúsenosť so scénickým vystupovaním a poukazuje na čulý a aktívny slovenský spoločenský život vo Vojlovici.

Rovnaké tvrdenia sa vzťahujú aj na mužskú spevácku skupinu rovnakého spolku, teda SKOS Detvan z Vojlovice. Talentovaný a činný Vladimír Kolárik, ktorý vytvoril zmes pod názvom Nad Vojlovicou do vystúpenia zapojil veľmi vhodné prvky, ako je napríklad začínanie piesne jedným spevákom a veľmi prirodzené deklamovanie častí textu spievanej piesne, čím bol žartovný text piesne primerane „rozpovedaný“. Za svoj výkon bola tejto skupine udelená III. cena Odbornej poroty a bronzová plaketa.

Miešaná seniorská spevácka skupina KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca sa predstavila zmesou slovenských ľudových piesní Žitko zeľené, ktorú vybral a umelecky pripravil Ondrej Maglovský. Pútavou časťou vystúpenia tejto miešanej skupiny bol práve mužsko-ženský dialóg v piesni Ak ma, milá, rada máš, jednoduchou otázkou mužov z prvej slohy piesne a odpoveďou žien druhou slohou sa dosiahol veľmi pútavý a zároveň prirodzený prednes, ktorý prislúcha tomuto druhu vystúpení.

Ženská spevácka skupina SKUS Jednota zo Šída sa obecenstvu predstavila so zmesou slovenských ľudových piesní so svadobnou tematikou Kebi ja veďela ďe buďem ňevesta. Skupinu nacvičili Nataša Kolárová a Danica Vŕbová, ktorá mala na starosti aj výber piesňového materiálu a dramaturgiu tohto páčivého a uceleného prednesu zveľadila vhodným ritardandom – postupným spomaľovaním v istých úsekoch, čo umocnilo celý prejav. Svojím autentickým vystúpením si skupina zaslúžila aj špeciálnu cenu Odbornej poroty.

SKUS Slnečnica z Padiny reprezentovala mužská spevácka skupina s piesňami Vinohradi, Vínko, vínko, Ňepi, Jano, ňepi vodu, Ešťe vínko ňevikislo, ktoré vybral umelecký vedúci Pavel Hološ a nacvičil Vladimír Halaj. Skupina si zvolila známe a často spievané piesne o víne, a preto odborná porota odporúča siahnuť aj po menej známych piesňach, ktoré sa zvykli spievať v Padine a prispievať tak k unikátnosti tohto podujatia.

KOS Jednota z Hložian, spolok hostiteľ festivalu, sa na koncerte speváckych skupín predstavil s tromi skupinami. Ich umeleckým vedúcim je Ivan Galamboš a piesňový materiál pre všetky skupiny vybral Jaroslav Kriška. Ako prvá v poradí zaspievala dievčenská spevácka skupina, ktorej leitmotívom objavujúcim sa v piesňach bola ružička, alebo šípová ružička. KOS Jednota nám ukázala, že má nástupcu v mladej generácii a že dôslednou prácou s hudobným materiálom a dievčenskou skupinou môže spolok aj do budúcna dôstojne reprezentovať svoju dedinu. Celému prednesu by prospelo pokojnejšie tempo vo finále a práca s prednesom, ktorá by potenciál tejto skupiny naplno ukázala.

Mužská spevácka skupina z Hložian predniesla zmes slovenských ľudových piesní Choďievau bi ja k vám… Skupina bola vo svojom prednese presvedčivá, vidno, že sa jej speváci dobre cítia na scéne a texty, o ktorých sa v piesňach spieva vedeli predniesť precítene a so zodpovedajúcim scénickým prejavom. Výberom piesní, no predovšetkým uceleným vystúpením a kvalitným prednesom si táto skupina vyspievala II. Cenu odbornej poroty a získala striebornú plaketu.

Ženská spevácka skupina KOS Jednota z Hložian predniesla zmes slovenských ľudových piesní Miľí mój… a vynikla najmä výberom a interpretáciou prvej piesne, ktorá patrí k autentickým piesňam spievaným v našom prostredí. Veríme, že sa skupina aj v budúcnosti zameria na interpretáciu repertoára, ktorý zaraďujeme k starším piesňovým formám a obohatí tak celý festival.

Ženská spevácka skupina SKUS Jánošík z Jánošíka predstavila unikátny bod tohto koncertu, v ktorom poukázala na stále živú tradíciu chorovodov v obci Jánošík. Spev bol bezchybný, podanie hravé, výber materiálu a jeho dramaturgia premyslený s vhodnou gradáciou. Je potrebné motivovať dievčenské spevácke skupiny, aby siahli aj po tomto druhu piesňového materiálu a prispeli tak k rôznorodosti repertoáru tohto koncertu. Jánošík týmto poukázal na vysokú úroveň pestovania tradícií a vysokú interpretačnú úroveň, ktorú so ženskou speváckou skupinou nacvičili Martina Berzová a Sandra Grňová, zatiaľ čo piesňový materiál vybrala Katarína Mosnáková Bagľašová.

Kolektív mužskej speváckej skupiny SKUS Pivnica si vybral piesne Ňeďaleko pánskej hori, Milá, milá, milá moja misel, Čo sa stálo, ej, nového, ktorých interpretáciou opakovane obhájil svoj minuloročný úspech na tomto festivale. Umeleckí vedúci skupiny Daniel Činčurák a Vlastislav Týr za sprievodu maestra Ondreja Maglovského dosiahli ucelený hudobný prejav s vhodnou gradáciou, v ktorej poukázali na schopnosť kvalitnej interpretácie náročného speváckeho materiálu.

Ženská spevácka skupina SKUS Pivnica zaspievala autentický piesňový materiál Uš sa ten koňíček, Jaj, Jaňíček, duša má a Zasála som pod náš oblok laliju, ktorý vybrali Irena Chrčková a Jozef Pap. Vystúpenie charakterizoval intonačne čistý a vyrovnaný prednes, v závere by prospelo pokojnejšie tempo, ktoré by umožnilo lepšie artikulovať a predniesť záverečnú pieseň. Každopádne ide o početnú a mimoriadne intonačne zladenú spevácku skupinu, ktorá nás, veríme, poteší ďalším zaujímavým výberom piesní v budúcich ročníkoch. Umelecké vedúce Sára Kotivová a Zdenka Papová sú toho zárukou.

Umelecká vedúca Lyduška Kolárova vybrala materiál pre mužskú spevácku skupinu SKOS Erdevík a vytvorila tak zaujímavý príbeh pomocou regrútskych piesní Pod Irigom, Na Dunaji šati praľi, Keť som maršíroval, Vínko, vínko, ktorých prednes vhodne ilustroval emócie, s ktorými sa v takýchto situáciách mohli regrutovaní mládenci stretávať. Bol to ucelený prejav, ktorý dobre prízvukoval previazaný text a bol na vhodnej intonačnej úrovni.

Aj ženská spevácka skupina SKOS Erdevík priniesla zaujímavý piesňový repertoár Dolina, dolina, F našom humňe, Zasjala som bažaľičku, vybrala ho vhodne Vesna Mijatovićová a nacvičila umelecká vedúca Lyduška Kolárová. Skupina ukázala, že si poradí aj s pomalou a aj rýchlou ľudovou piesňou. V pomalej piesni vynikli soprány, a na tejto silnej stránke odporúčame aj ďalej stavať.

Mužská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika sa predstavila so zmesou slovenských ľudových piesní Kačenko turanská. Piesňový materiál vybrala umelecká vedúca Tatiana Jašková, potešila najmä voľba piesní Na topoľi siví sokol či Seďí táčik na vrbiňe, ktoré pokladáme za autentické, spievané v slovenskom vojvodinskom prostredí. Prednes bol na mimoriadne vysokej úrovni, skupinu tvoria skúsení speváci, ktorí vedia precítene a zároveň scénicky kvalitne a efektne predviesť vybraný piesňový materiál. Aj táto skupina len potvrdila svoje minuloročné umiestnenie a fakt, že buduje a rozvíja svoj piesňový repertoár.

Ženská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika predniesla zmes slovenských svadobných piesní Zaspjevalo táča a to piesne Zaľeťev sokoľík, Spjeva táča na zeľenom javore, Spjeva táča pot horami, Zaspjevaj, slávičku. Skupinu taktiež tvoria dlhoročné skúsené interpretky, v ich radoch sú sólistky a tak neprekvapuje, že výsledkom bol jednoliaty, kompaktný intonačne čistý prednes, ktorý oslovil tak publikum, ako aj odbornú porotu, ktorá ŽSS SKC P. J. Šafárika udelila špeciálnu cenu. Obe skupiny z Nového Sadu sprevádzal sláčikový orchester a hudobnú úpravu podpísali Tatiana Jašková, Ðorđe Petriško a Ervín Malina.

Mužská spevácka skupina Kultúrneho centra Aradáč sa predstavila zmesou slovenských ľudových piesní Čo si mám pre lásku srce trápiť: Keť som išóv kolo mľina, Vichoďí slňječko spoza ľesi, Ach, mamička premiľená, ktorú zvolili Jano Benčík a umelecká vedúca skupiny Vierka Godová. Svojim prednesom, presnou a čistou intonáciou, ako aj veľmi sebavedomím a vhodným scénickým prejavom absolútne obhájili minuloročné ocenenie a potvrdili, že slovenská ľudová pieseň v Aradáči pretrváva a že ju táto skupina zachováva a hrdo prezentuje na vysokej interpretačnej úrovni. Vzhľadom na kvalitu a na potenciál tejto skupiny, odborná porota odporúča siahnuť na autentické piesne spievané v Aradáči a odporúča pramene ako sú nahrávky z terénnych výskumom uložené v Múzeu Vojvodiny, v ÚKVS, nahrané kedysi v Novosadskom rozhlase alebo zapísané v zbierkach slovenských ľudových piesní. Tieto odporúčania samozrejme platia pre všetky zúčastnené spevácke skupiny, ktoré chcú na koncerty v budúcich rokoch prinášať plnohodnotné vystúpenia.

Dievčenská spevácka skupina z Báčskeho Petrovca, ktorá pôsobí pri združení YMCA Srbsko sa predstavila s originálnym výberom piesní a zaujímavou dramaturgiou, jednoznačne odlišnou v porovnaní s inými skupinami. Magdaléna Šišková, ktorá vybrala piesňový materiál v podstate vyskladala zmes piesní o smutnom príbehu lásky, čo svedčí o tom, že pozná širší repertoár piesní a aj keď poukazuje na to, že nie všetky príbehy skončili šťastne, to šťastie a očakávanie predsa len do dramaturgie zaradila, rovnako tak zaradila aj pieseň, ktorá opisuje dôvod jej nešťastia. Takto usporiadaná dramaturgia je chvályhodná, odborná porota sa vyjadruje mimoriadne kladne k tomuto výkonu. Interpretácia bola tiež na výbornej úrovni, pretože okrem presných intonácií sa skupina vedela vžiť do emócie, ktorú vzbudzovali texty piesní.

Ženská spevácka skupina KUS Bratstvo z Hajdušice zaspievala piesne Kvitňiže mi, ruža, kvitňiže mi, ruža červená, Jaj, Bože mój premiľení, uš som samá, ktoré vybral jej umelecký vedúci Vladimír Hraško. Spevácka skupina má potenciál, sú v nej speváčky, ktoré sa pravidelne zúčastňujú FF TT. Odborná porota odporučila prednes ladiť vo vyšších stupniciach, aby mohol spev tejto skupiny naplno vyniknúť a chváli zanietenie umeleckého vedúceho.

Ženská spevácka skupina, ktorá reprezentovala Dom kultúry 3. októbra z Kovačice zaspievala zmes slovenských ľudových piesní, menovite Keď som išla…, Svieti mesiac, Chodila Anička, ktoré vybral a nacvičil umelecký vedúci Pavel Tomáš st. Táto neveľká spevácka skupina zaujala odbornú porotu, ale aj publikum súzvukom hlasov, vhodnou intonáciou a celkovým vzhľadom a vyspievala si I. cenu a zlatú plaketu koncertu speváckych skupín a orchestrov v rámci 52. FF TT.

Záverečným bodom súťažného koncertu bola dievčenská spevácka skupina Domu kultúry 3. októbra z Kovačice, ktorá sa predstavila so zmesou slovenských ľudových piesní Ťečťe prúdom, slzi moje. Pod vystúpenie sa podpísali umeleckí vedúci Žeľko Suchánek a Mária Magdaléna Torňošová, ktorí vybrali aj piesňový materiál. Dievčenskú skupinu tvoria talentované speváčky, ktorých vystúpenie je páčivé a intonačne je prednes na vysokej úrovni. Odborná porota však aj pri tomto vystúpení opakuje, že pokiaľ ide o úpravu ľudových piesní – menej je niekedy viac. V tomto vystúpení sme mali možnosť počuť dokonca zárodky world music, nie len úpravy, ale aj tvorbu, ktorá jednoznačne má svoje miesto a opodstatnenie, nie však v tomto druhu súťaže.

Hodnotenie výkonu ľudových orchestrov

V skupine orchestrov súťažili Ľudový orchester SKUS hrdinu Janka Čmelíka pod vedením umeleckého vedúceho Igora Žolnaja a Ľudový orchester SKC Pavla Jozefa Šafárika, ktorého umeleckou vedúcou je Tatiana Jašková a hudobnú úpravu mali na starosti okrem Jaškovej aj Ðorđe Petriško a Ervín Malina. Oba orchestre presvedčili porotu, že môžu dôstojne predvádzať kvalitné úpravy slovenských ľudových piesní a potešujúci je aj fakt, že v porovnaní s minulým rokom sme predsa len bohatší o vystúpenie jedného ďalšieho orchestra.

Ide o dva odlišné orchestre, čo do zloženia hudobných nástrojov, vzhľadom na špecifiká pazovskej ľudovej hudobnej tradície. Oba orchestre sa však predstavili vysokou úrovňou prednesu. Do budúcna by bolo dobre zvážiť možnosť predstaviť orchestre v jednom bloku, v ktorom by boli ich vystúpenia na scéne javiska a všetky nástroje by museli byť kvalitne ozvučené. Sme tej mienky, že neadekvátne ozvučenie orchestrov ubralo podstatne na kvalite tohtoročného prednesu orchestra z Nového Sadu.

Odborná porota sa rozhodla udeliť prvú cenu za zmes pazovských piesní Čo sa stálo f tej Pazove a druhá cena putovala do Nového Sadu za zmes slovenských ľudových piesní Javoroví ľístok: A tam hore, na javore, Otpadov ľist z javora, Ťečje voda z javora, Ej, javor, javor, Pekná hora javorová.

Záver

Rovnako ako aj minulý rok, správa odbornej poroty hodnotiacej výkony speváckych skupín a orchestrov je stručným analytickým vyhodnotením trojhodinového koncertu a má za cieľ poskytnúť dobromyseľné poznámky, rady a odporúčania, ktoré napomôžu ďalšiemu udržaniu úrovne, ale aj zvyšovaniu kvality speváckych prednesov slovenského vojvodinského piesňového repertoáru.

Milina Sklabinská, predsedníčka poroty

Zuzana Špringeľová Ðukićová, členka poroty

Rastislav Struhár, člen poroty

Víťazoslav Hronec, ktorý sa 7. augusta tohto roku dožil svojich osemdesiatin, bezpochyby patrí k najvýznamnejším a najproduktívnejším osobnostiam literatúry vojvodinských Slovákov. Svojím širokým záberom pôsobenia ako básnik, prozaik, esejista, zostavovateľ antológií, bibliograf, prekladateľ, literárny kritik, redaktor knižných vydaní a šéfredaktor časopisu Nový život rozhodujúcim spôsobom vplýval nielen na artikulovanie a smerovanie súčasnej literatúry vojvodinských Slovákov, ale i na vnímanie našej literárnej tradície. Uvedomujúc si túto skutočnosť, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov zorganizoval slávnostný literárny večierok venovaný životnému jubileu tohto nášho žijúceho klasika. Okrem samotného jubilanta na večierku, ktorý sa uskutočnil v stredu 25. septembra v ÚKVS, sa zúčastnili aj jeho dlhoročný spolupracovník a spolubojovník na poli kultúry, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík a súčasná šéfredaktorka Nového života, poetka a prekladateľka Zdenka Valentová Belićová. V hudobnej časti programu sa prítomným predstavila talentovaná mladá huslistka a čerstvá absolventka Vysokej školy múzických umení v Bratislave Marína Cerovská, ktorá si pre túto príležitosť pripravila dve skladby, a to Partitu č. 3 Johanna Sebastiana Bacha a Humoresku Antonína Dvořáka. Večierok moderoval pracovník ÚKVS Ladislav Čáni.

Účastníci literárneho večierka

Zdenka Valentová Belićová sa vo svojom pomerne rozsiahlom a podrobnom príspevku pokúsila o mapovanie Hroncovho mimoriadneho prínosu do literatúry a kultúry vojvodinských Slovákov, pri čom vo všetkých oblastiach, v ktorých pôsobil, nastavoval tie najvyššie štandardy, pre nás dovtedy priam nemysliteľné. Vladimír Valentík, ktorého s jubilantom spájajú dlhé roky spoločného pôsobenia, si z pohľadu priameho svedka a spoluúčastníka zaspomínal na jedinečnú a nenahraditeľnú úlohu Víťazoslava Hronca v procese formovania našej súčasnej literatúry a jej prezentácie doma a v zahraničí, prevažne, samozrejme, na Slovensku.

Huslistka Marína Cerovská

Večierok bol príležitosťou aj na predstavenie dvoch nových knižných titulov Víťazoslava Hronca a to knihy Rovnodennosť (SVC) a bibliofílie Obozretní k priestoru (ÚKVS). Kniha Rovnodennosť vyšla ako štyridsiaty titul v rámci edície titulov, ktoré SVC vydáva aktuálnym jubilantom (šesťdesiatnikom, sedemdesiatnikom a osemdesiatnikom) a ktorú, veď ako inak, založil svojho času práve Víťazoslav Hronec. Knihu tvorí výber z tých najlepších prác autora, jeho výroky o literatúre a poézii, výroky iných o Hroncovi a jeho tvorbe a množstvo fotografií a ilustrácií viažúcich s k jeho životu a tvorbe. Ani v tomto prípade Hronec nič nenechal na náhodu a knihu si na vydanie, teda výber prác a ilustrácií, pripravil prakticky sám.

Jubilant Víťazoslav Hronec

Druhým titulom prezentovaným na tomto večierku bola bibliofília Obozretní k priestoru, ktorá vyšla ako šiesty zväzok edície Bibliofílie ÚKVS. Bibliofília vyšla v symbolickom náklade 80 výtlačkov a obsahuje cyklus štyroch básní z najnovšej produkcie básnika. Grafickú a výtvarnú stránku tejto publikácie mal na starosti akademický maliar Ďula Šanta, ktorému sa podarilo vytvoriť jedinečnú publikáciu, ktorú vďaka jej jedinečnej úprave možno považovať za umelecké dielo samo o sebe. Ako špeciálny bonus tejto publikácie sú unikátne grafiky tohto výtvarníka, ktoré sú súčasťou každého očíslovaného výtlačku. Všetci prítomní účastníci večierka mali možnosť získať túto publikáciu a nechať si ju podpísať prítomným autorom, čo väčšina na záver večierka aj využila. No a samotný záver patril jubilantovi, ktorý si zaspomínal na svoju dlhú literárnu púť, avšak svoj naturel nezaprel ani pri tejto príležitosti a veľmi rýchlo sa zo spomienok dostal k radám a sugesciám, čo a ako by polo potrebné ešte urobiť a vydať v našej literatúre.

6. zväzok v edícii Bibliofílie ÚKVS: Obozretní k priestoru V. Hronca

Ad multos annos, majstre.

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Danica Vŕbová

Návrat hore