Odborná porota hodnotiaca vystúpenia tanečných skupín pracovala v zložení: Anna Medveďová, Zdenka Bobáčeková, Milorad Lonić a Patrik Rago, ktorý hodnotil tradičný odev. Táto porota hodnotila druhú festivalovú časť, program tanečných kolektívov, ktorá bola rozdelená do dvoch programových blokov a začala sa po ukončení prvého programu speváckych skupín a orchestrov, kedy sa účastníci festivalu v slávnostnom sprievode – defilé presunuli na amfiteáter.

Program sa začal slávnostným ceremoniálom, bol to veľmi trefne dramaturgicky poňatí ceremoniál, v ktorom sa v plnej kráse predstavili tanečné kolektívy, ale aj speváci sólisti z našich oblastí z Báčky, Banátu a Sriemu a práve zvýraznením ich odlišných tanečných, herných a spevných štýlov utvorili jeden rozmanitý a zároveň spoločný kultúrny obraz a odkaz. Oceňujeme jeho zámer a autorke a festivalovej koordinátorke Danici Vŕbovej želáme veľa tvorivých obrazov aj do budúcna.

Folklórny festival Tancuj, tancuj… by sa svojho 52. ročníka nebol dožil bez obetavých a ochotných ľudí v roli organizátorov, ktorí vytvorili celkom dobré podmienky na to, aby priebeh festivalu prebiehal nerušene. Ale jednoznačne vyjadrujeme slová vďaky všetkým účastníkom, tanečníkom, pedagógom, choreografom, spevákom a hudobníkom, ktorí celý rok usilovne pracovali na tom, aby na tomto festivale prezentovali výsledky svojej tvorby. Slová vďaky patria všetkým ochotníkom a milovníkom hudobno-tanečného folklóru, ktorí bezpodmienečne a obetavo pomáhajú pri každodennej činnosti folklórnych kolektívov, skupín a prikladajú ruky k dielu akýmkoľvek spôsobom.

Ako členovia poroty si plne uvedomujeme skutočnosť, že každý jeden tanečný či hudobný pedagóg pracuje v odlišných a neraz neľahkých podmienkach, a že každá osada má rozličné možnosti. Mnohokrát sa musia vysporiadať so základnými existenčnými problémami a podmienkami kultúrno-umeleckého spolku a jeho zložiek. Všetky tieto nedostatky či už personálne: absencia hudobníkov, tanečníkov, spevákov, alebo materiálne a finančné sú brzdami v možnostiach rozvoja a účasti napr. na školeniach samotných vedúcich a členov skupín a neraz vedú k demotivácii a rozpadu tanečných, speváckych a hudobných kolektívov, alebo k celkovému zániku spolkovo-kultúrnej (osvetovej) činnosti v slovenských lokalitách. Práve preto pri hodnotení tohto festivalu je potrebné pristupovať s veľkým citom a brať do ohľadu aj tieto fakty, ktoré v súčasnosti ohrozujú a niekedy vedú k zániku našich tradícií, najmä živého dedičstva, ktoré je dnes značne sústredené v činnosti kultúrno-umeleckých spolkov a na tento spôsob prezentované navonok aj na festivale Tancuj, tancuj… Málokde sa už v súčasnosti folklórny materiál (piesne, tance, príslovia, zvyky, a pod.) traduje v rodinách (odovzdáva z generácie na generáciu), čo v minulosti bývalo bežné, bolo súčasťou života a preto je veľmi dôležité svoje podklady na spracovanie na scéne ťažiť práve výskumom od najstaršieho obyvateľstva v lokalite, od starých otcov, materí a zaznamenaním ho zachrániť od zabudnutia. Tieto javy a prejavy by mali byť následne spracované a prezentované samozrejme v štylizovanej folklorizovanej forme na scéne, keďže sa prenesením na javisko dostávajú do folklorizovanej podoby.

Štylizácia zjednodušene znamená prenesenie folklórneho materiálu z pôvodného prostredia na scénu (resp. do iného priestoru) s tým, že by mali byť základné znaky, princípy týchto javov zachované a identifikovateľné. Poznáme rôzne stupne štylizácie a tieto by mali taneční pedagógovia ovládať a v tomto zmysle folklórny materiál spracovávať. Toto by sme mali vidieť aj na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj…, ktorý by mal byť v prvom rade prehliadkou, skutočným sviatkom slovenského folklóru, jeho variantnosti, bohatosti, ako to odznieva neraz v príhovoroch a menej kladený dôraz na súťaživosť. Kritériá hodnotenia sa nachádzajú v pravidlách, ktoré sú verejne dostupné a tak ich nebudeme uvádzať v správe a pri hodnotení sme z nich, okrem vyššie spomenutého, samozrejme vychádzali.

Poslaním, ale aj cieľom odbornej poroty nie je analyzovať každé jedno číslo dopodrobna, ale poukázať a upozorniť na nedostatky, v zmysle konštruktívnych rád a ponúknuť možnosti vylepšenia pri prezentácii tanečných skupín. Odborná porota hodnotí čísla vzhľadom na výber témy, rešpektovanie podoby a funkcie tradičnej príležitosti (zábavový, zvykoslovný materiál. a pod.), rešpektovanie zákonitostí daného tanca a interpretačnú úroveň, dodržanie štýlotvorných interpretačných znakov, hudobno-spevného štýlu danej lokality a funkčné využitie tradičného odevu, obuvi a rekvizít, ako aj tvorivý prístup umelca a celkový dojem.

V prvej časti koncertu tanečných skupín vystúpilo päť súťažiacich tanečných skupín a tri skupiny revuálne. Keď ide o predvedenie staršej tanečnej skupiny V pivnickom poli a ich choreografie Pivničaňé, čo robíťe, môžeme povedať, že bol dodržaný rešpekt pri výbere piesňového materiálu a jeho kvalitnej interpretácii v nárečí, rovnako išlo o zdatný a prirodzený tanečný prejav. Jednoduché formácie a čardášové tanečné motívy sa príliš často nemenili, tanečníci pôsobili staticky a priestor na javisku nebol dostatočne využitý, taktiež chýbala dynamika a gradácia (stupňovanie, resp. zmena tempa) v tanci, ktorá bola minimálna.

Dynamika a gradácia, ako aj priestorové nie príliš zdatné využitie, chýbali aj pri predvedení choreografie Muzikanťi, zahrajťe nám seniorskou tanečnou skupinou z Lugu. Celková technická úroveň tanečníkov bola tiež o čosi slabšia, bolo vidno neistotu u tanečníkov, ale je to pochopiteľné, keďže ako skupina spolu pôsobia veľmi krátko. Výber spracovaného materiálu bol rôznorodý, tanečný motív stále rovnaký čardáš a rýchlejší „friš” čardáš. Potrebné je pracovať na interpretácii ľudových piesní u mužov. Ženy intonovali a interpretovali piesne veľmi dobre. Musíme, ale pochváliť tanečníkov za ich obrovskú ochotu, chuť a radosť z tanca, čo ocenili aj diváci vrúcnym potleskom. SKUS Slnečnica z Padiny, mladšia tanečná skupina sa predstavila s choreografiou po názvom Jaj, mamičko, peknú céru máťe. V tejto choreografii oceňujeme na úvod krásny spev dievčiny a dialóg materi s dcérou, naopak rozkazovačka chlapca bola veľmi tichá, pričom princíp rozkazovania vychádza z predvádzania sa pred muzikou, kedy sa chlapi prekrikovali jeden pred druhým. Taktiež vidno, že ide o veľmi mladý kolektív, ktorý potrebuje súhru a lepšiu technickú prípravu. Keď ide o výber materiálu, ten bol tiež otázny, či vychádza z tradičného lokálneho prostredia, alebo ide o náhodný výber a nemali sme dojem jedného uceleného celku, chýbala ucelenosť.

Opakovane s dynamikou a gradáciou nevyvážene pracoval aj tvorca choreografie pod názvom Džupuňa, ktorú predviedol KOS Jednota Hložany, staršia tanečná skupina. Aj keď ide o pôvodný typ tanca, ktorý je takmer po celú dobu v rovnakom tempe, hlavný tanečný motív nebol najrelevantnejšie predvedený. Chýbala spontánnosť prejavu a musíme podotknúť, že vydaté ženy „nesmeli mať” v tradičnom prostredí stuhy na hlavách a preto je potrebné výber materiálu prispôsobiť veku a statusu účastníkov, účastníčok. Pochvala patrí tanečníkovi v strede javiska, ktorý pôsobil veľmi spontánne a bolo vidno, že si tanec užíva.

Seniorská tanečná skupina FS Rozmarín z Kovačice sa predstavila choreografiou Zahraj mi, muzika, kde muzika, teda hudobný sprievod bol veľmi dobrý. Výber materiálu na spracovanie nebol definovateľný – zmixovaný, spev bol využitý minimálne, držanie tela neprirodzené a interpretácia dosť monotónna, celkovo choreografia bola predpokladáme staršieho dáta a pôsobila umelo. Odporúčame absolvovať školenia a pri tvorbe vychádzať z vlastnej hudobno-tanečnej tradície, ktorú v Kovačici zaznamenávame.

Z Kysáča revuálne vystúpila tanečná skupina zložená zo starších tanečníkov, ktorá oprášila po rokoch tanečnú choreografiu Roskazovački, dnes už samozrejme nerelevantnú vzhľadom na vek a fyzické možnosti účastníkov, ale veľmi pozitívne vnímame to, že sa po rokoch početná skupina ochotníkov zaktivizovala a veríme, že budú pokračovať v stretávaní a v novej tvorbe.

Nasledovalo vystúpenie hostí z Toraku a Subotice, ktorí predstavili pôvodné tance Rumunov a Bunjevcov. Ich čísla boli vynikajúce a vychádzali z tradičných tancov, ktoré môžu byť príkladom a inšpiráciou aj pre naše kolektívy.

V druhej súťažnej časti sme mali možnosť vidieť tanečnú skupinu z Kulpína s predvedením choreografie U susedov, tam sa dubi. Predvedený spev tanečníkov na začiatku choreografie, ktorý bol interpretačne na veľmi dobrej úrovni, chceme pochváliť, škoda však, že v pokračovaní predvedenia ďalej nebol využitý. Využívali prevažne čardášové tanečné motívy v pomalšom a v rýchlejšom „friš” tempe, ktoré sa striedali v rôznych držaniach v páre a v kruhu. Výber piesňového materiálu nenadväzoval na seba a tanečníci a tanečníčky pôsobili nezosynchronizovane, celkový dojem z choreografie bol akoby bez hlavnej nite.

KUS Petrovska družina z Báčskeho Petrovca predviedla tanečnú choreografiu pod názvom Ktorej metla cestu meťie?. Na začiatku bolo využité hovorené slovo – veľmi dobrý komický dialóg (príliš hlasný), ktorý nám naznačil, že dej tanca sa odohráva na ulici. Následne rozkazovačka smerom k muzike nemala súvis a spätosť s predvádzaným dejom, pôsobila akoby vytrhnutá z kontextu. Rovnako použitá rekvizita – metla bola prehnane využívaná, bez logického sledu deja. Potrebné je popracovať na interpretácii speváčok a do popredia postaviť dobré speváčky, ktoré v tomto kontexte mohli zaspievať a kapela. Naopak ale musíme vyzdvihnúť a pochváliť zapojenie vynikajúceho speváka Miroslava Hemelu a hudobný sprievod a celkom kvalitnú interpretačnú úroveň tanečníkov.

Mladšia tanečná skupina FS V pivnickom poli a ich choreografia Pri mesáčku na fraji, bola tematicky dobre vytvorená, výber materiálu na spracovanie bol relevantný, spev v nárečí, vidno, že sú tanečníci technicky veľmi zdatní a šikovní, ale v tejto choreografii to príliš nevyniklo. Vzhľadom na potenciál tanečníkov, chýbali formácie a presuny tanečníkov po javisku, ktoré by utvorili viaceré obrazy a pôsobili by dynamickejšie na scéne.

Folklórny súbor Klasy zo Starej Pazovy sa predstavil choreografiou Drdá, ktorú tvorili čardášové tanečné motívy v rovnakom tempe, škoda, že nebolo dobre počuť spev, z dôvodu zlyhania zvukovej techniky, na ktorú sme opakovane upozorňovali. Keďže predviedli tzv. kategóriu obyčaj, chýbal tu dialóg – hovorené slovo, aj keď by dominantným mal zostať tanec. Inak veľmi pekná myšlienka, komické spracovanie s využitím množstva rekvizít a zaujímavých kostýmov. Choreografia bola predvedená opakovane, do budúcna odporúčame uprednostniť novú tvorbu.

Staršia tanečná skupina z Padiny predviedla choreografiu Keť hasiči zábavu schistajú, hneď na začiatku choreografie zaznel príhovor, zároveň aj pozvanie na zábavu. Úvodný – otvárací tanec na zábave, ktorý nasledoval, by sme chceli pochváliť, rovnako ako spev (so zapojením výbornej speváčky) a hudobný sprievod. Taktiež boli využité trefné rekvizity a kostýmy v súlade s témou. Čo bolo trochu zmätočné, je nejasnosť spracovaného materiálu a jeho časovo zaradenie. Ak išlo skutočne o spracovanie pôvodného tanca z tridsiatich rokov minulého storočia, piesne novšieho dáta tam nemali byť. Aj na tieto súvislosti je potrebné myslieť pri výbere materiálu.

Mladšia tanečná skupina Folklórneho súboru Vreteno z Kysáča zatancovala choreografiu Páračke. Choreografia bola zaradená ako obyčaj, čo si ale vyžaduje dobré naštudovanie a poznanie témy pred spracovaním. Dievky párali perie v kovových miskách, aj keď tradične sa perie prevažne páralo v drevených nádobách. Absentovalo hovorené slovo, ktoré malo napovedať, kto sú domáci, ako aj ktorej dievky sa chystá výbava. Na začiatku choreografia začala krásnym spevom dievčat, kvalitu dobre začatej interpretácie obmedzil neskôr minimálny pohyb na javisku, pri ktorom chýbala dynamika predvedenia. Taktiež boli použité relevantné rekvizity, ale vo finále chýbalo ukončenie, akoby konečným produktom, napr. tanec s vankúšom, alebo vytvorenie vankúša, periny. Chvályhodná je početnosť a fyzická zdatnosť tanečníkov.

Folklórny súbor SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu s choreografiou Poľní kvjetok si zvolil na spracovanie krásnu tému tanca. Upozorniť by sme chceli na nesúlad v pomenovaní a použití rekvizity – ruže, ktorá predsa nie je lúčnym kvetom. V úvode choreografie dominoval kvalitný ženský spev, následne tanečníci suverénne a technicky zdatne predviedli svoje číslo s relevantným využitím priestoru.

Špeciálnu cenu odbornej poroty si odniesol folklórny súbor z Erdevíka za predvedenie choreografie Aj sa vidám, ňaňa Mara, kde dominoval počas celého predvedenia krásny prednes piesní, pričom výber piesňového materiálu, vinšov, hovoreného slova bol veľmi precízny. Na javisku vytvárali čardášovými motívmi pekné obrazy a striedali s hovoreným slovom. Previedli nás tradičnou erdevíckou svadbou, ktorá sa začala odobierkou, pokračovala sobášom a nakoniec vrcholila strhnutím párty mladej nevesty a začepčením, pričom využívali výborné rekvizity. Zámerom choreografie bolo predstaviť čo najkomplexnejšie priebeh svadby, čiže využité bolo veľké množstvo materiálu, ale ochudobnená bola tým pádom tanečná časť, ktorá bola aj kvalitatívne o čosi nižšia. Pri tvorbe sa do budúcna odporúčame zamerať na jeden segment svadobných obradov, resp. jedno obdobie, riadiť sa princípom menej je viac, keďže tu vidno zdatné poznanie problematiky. Predstavenie ako celok pôsobilo veľmi efektívne.

Tretie miesto si vytancovala mládežnícka tanečná skupina KUS Mladosť z Lugu s choreografiou Pod ľipami na krížňici. V choreografii bol využitý dobový zvukový záznam, nahraná respondentka nás uviedla do deja rozprávaním, ako prebiehali a kde sa konali zábavy v Lugu v 60-tych rokoch minulého storočia, čo bol výborný nápad. Taktiež na začiatku tanca odznel kvalitný spev. V tanci dominovali čardášové tanečné motívy, ale aj valčík. Chceli by sme poznamenať, že je dôležité pri interpretácii aj držanie tela, ktoré bolo miestami, najmä pri valčíku chabé. Vidno, že je kolektív mladý a technicky menej zdatný, ale veríme, že sa systematickou prácou do budúcna pretancuje do kvalitného kolektívu a chválime jeho komplexnosť a zanietenosť, či nadšenie z vystúpenia.

Druhú cenu odbornej poroty získal domáci súbor mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian, za predvedenie choreografie Vráť mi prasľičku. Zvolil si na spracovanie veľmi krásnu tému priadok, ktoré boli v minulosti súčasťou našej tradičnej kultúry a konali sa v zimnom období v každej osade. V tomto tanci bola využitá pekná rekvizita – praslička, ktorou je nazvaná aj samotná choreografia. Tanec v rovnakom tempe, dynamicky, bol interpretačne kvalitne zvládnutý. Čo ale chýbalo, bol spev a nedostatočný dialóg medzi ženami a mužmi. Rovnako dej zostal bez cody, resp. nebolo opodstatnené prečo chlapci brali prasličku dievčatám, ktorá bola hlavnou rekvizitou počas celého tanca.

Prvú cenu odbornej poroty a zároveň laureátom 52. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… sa stal Folklórny súbor SKOS Detvan z Vojlovice s víťaznou choreografiou Tapantoše. Tapantoše sú pôvodným tancom z Vojlovice, z Banátu, ktoré tanečníci za kvalitného hudobného sprievodu predviedli na výbornej úrovni. Gradácia – stupňovanie choreografie bolo veľmi dobre spracované a vyvážené, tanečný súbor vytváral harmóniu s orchestrom, pôsobili suverénne a svojou interpretáciou veľmi zaujali divákov.

Aj tento ročník festivalu bol rôznorodý, priniesol početné kamienky, z ktorých každý mal svoje čaro a dotvorili tak spoločnú mozaiku nášho bohatého nehmotného kultúrneho dedičstva. Ľudový tanec nie je možné vyťahovať náhodne z kontextu, treba si uvedomiť, že naši predkovia (rovnako ako všade inde, v iných kultúrach), vnímali hudbu, spev a tanec ako súčasť ich života, sprevádzali všetky významné, či už veselé alebo smutné udalosti v živote človeka. V minulosti mal ľudový tanec rôzne funkcie, dnes ho vnímame iba cez zábavnú, taktiež mal rôzne pevné formy a pod. Chceme iba naznačiť, že ľudový tanec je potrebné vnímať ako súčasť tradičnej kultúry a v jej kontextoch a preto je tieto informácie potrebné zisťovať, skúmať, porovnávať, aby výsledky práce (v tomto prípade choreografickej tvorby) boli pravdivé, vlastné, vychádzali z logických a dramaturgických sledov, dodržali základné pravidlá choreografickej tvorby, ktoré väčšine súborov chýbali.

V choreografiách prevládali čardášové motívy (v rôznych tempách), ktoré sú typické pre našu tanečnú kultúru a úroveň interpretácie piesní celkove na festivale stúpla. Zloženie hudobných orchestrov bolo vo väčšine prípadov relevantné, len sprievodné hudobné nástroje nebolo dobre počuť. Toto je pripomienka pre organizátora, že na úkor zlého zvuku nebolo dobre počuť orchestre, čo mohlo ochudobniť celkový prednes tanečníkov a spevákov a toto by sa nemalo opakovať. Potrebné je zabezpečiť kvalitných zvukárov a techniku a každý súbor dobre ozvučiť na generálke.

Do budúcna by sme uprednostnili na festivale novú tvorbu pred opakovanou, ide o festival, prehliadku, ktorá je zároveň aj prezentáciou činnosti a tvorby tanečných, hudobných a speváckych telies v rámci kultúrno-umeleckých spolkov v danom roku. Na základe uvedeného odporúčame všetkým tanečným pedagógom, choreografom, hudobníkom, spevákom, aby sa zdokonaľovali, vzdelávali, keď je možné zúčastňovali sa školení v tejto oblasti, kde je priestor okrem nadobudnutia nových poznatkov, aj na diskusiu, podrobnú analýzu a pod.

Potrebné je mať na mysli pri tvorbe aj to, že každý jeden záznam z festivalu je dnes zverejnený na sociálnych sieťach a v médiách, rýchlo sa šíri svetom, preto si treba uvedomiť, že toto je práca s kultúrnym dedičstvom, ktoré by sme mali odovzdávať a šíriť v čo najadekvátnejšej neskreslenej podobe. Taktiež sme spoločne s Patrikom Ragom mienky, že by hodnotenie tradičného odevu na tomto festivale nemalo byť separátne, keďže tradičný odev je jednak súčasťou tradičnej kultúry a jednak dopĺňa a vizuálne obohacuje predvedenie každého čísla na javisku, je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Do budúcna odporúčame toto zmeniť v pravidlách a navýšiť počet členov odbornej poroty hodnotiacej tanečné skupiny v zmysle uvedeného návrhu. Keď ide o samotné pravidlá festivalu, potrebné ich je aktualizovať vzhľadom na terminológiu, spresnenie rozdelenia kompetencií medzi organizátormi, konkretizovať povinnosti, zloženie a početnosť porôt, spresniť termíny a pod., pričom sme otvorení k debate a môžeme byť nápomocní pri ich príprave a budeme radi, ak nás prizvete.

Oceneným gratulujeme a prajeme veľa úspechov v ďalšej práci a rovnako všetkým účastníkom ďakujeme za účasť, za to, že sa venujú hudobnému a tanečnému folklóru, ktorý je spolu s tradičným odevom súčasťou tradície našich predkov, ktoré si aj na tento spôsob ochraňujeme a zanechávame v pamäti ďalším generáciám.

Hodnotili a správu napísali:

Anna Medveďová – predsedníčka odbornej komisie a Zdenka Bobáčeková