V stredu 6. novembra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnil program slávnostného vyhodnotenia 14. kola fotosúbehu zameraného na športový život vojvodinských Slovákov.

Spoločná fotografia účastníkov a organizátorov

Šport a športové súťaženia sú kulturologickým fenoménom 20. storočia. Oživovanie antických tradícií na sklonku 19. storočia obnovením Olympijských hier môžeme považovať za začiatok niečoho, na čo ani slovenská komunita v bývalej Juhoslávii, respektíve Srbsku, nezostala imúnna. Už v období po prvej svetovej vojne sme mali vynikajúceho atléta Janka Bulíka, ktorý sa 3. októbra 1920 na prvých štátnych majstrovstvách Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov stal víťazom v skoku do diaľky. Treba podotknúť, že Bulík bol aj vynikajúcim bežcom, a iba zranenie ho znemožnilo zúčastniť sa v roku 1924 olympijských hier v Paríži. Nejak v tom období sa začali v našich prostrediach zakladať aj spolky Sokolskej jednoty, ktoré šírili športový duch telovýchovy a dôraz kládli predovšetkým na gymnastiku a gymnastické cvičenia. Začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia v jednotlivých našich dedinách početným mladíkom učaril dnes neodmysliteľný šport – futbal. Najambicióznejší v tom smere bol Slovenský športový klub v Báčskom Petrovci, založený roku 1923, teda pred viac ako sto rokmi, ktorý okrem športového súťažiaceho ducha, zdôrazňoval aj slovenskú národnostnú príslušnosť svojich futbalistov. Tak v medzivojnovom období, ako aj v období po druhej svetovej vojne, keď bol premenovaný na FK Mladosť, sa vedenie klubu snažilo do svojich radov priviesť najtalentovanejších a najlepších futbalistov z menšich slovenských prostredí z celej Vojvodiny. Spomeňme si tak napríklad na Laliťanov, učiteľov Andreja Privratského a Jána Pavlisa, alebo na Jánošíčana Martina Listmajera. Práve dvadsiate roky tohto 21. storočia budú príležitosťou na pripomínanie si storočníc futbalu aj v iných našich dedinách. Okrem futbalu a ojedinelého úspechu v atletike Janka Bulíka, neskoršie prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, v slovenských dedinách sa postupne objavovali aj iné, menej populárne športy.

Správu poroty prečítal jej člen Ladislav Čáni

Fotografie nás ubezpečujú a dokladujú nám, že sa v našich dedinách hrávali tenis, hádzaná, volejbal, ba aj hokej, krátko síce, ale s veľkým úspechom, čo máme doložené aj na tomto fotosúbehu. Menej je však známe, že sa v Petrovci v tridsiatych rokoch minulého storočia po otvorení bazénu na Sokolskom cvičišti vo Vrbare konali aj prvé plavecké preteky a prvé zápasy vo vodnom póle.

Jeden z tohtoročných víťazov je aj Hložanec Ondrej Zahorec

Šport sa teda v dvadsiatom storočí stal aj súčasťou národnostného života vojvodinských Slovákov. Vo vyše storočnom trvaní tohto fenoménu v rámci novodobej kultúry vojvodinskí Slováci si vytvorili aj vlastné dejiny športu. Práve toto bolo pohnútkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov zmapovať v rámci svojho tradičného podujatia – fotosúbehu aj túto oblasť národného života Slovákov v Srbsku. Súbeh sa aj tohto roku podaril. Na adresu Ústavu sme dostali početné fotografie od účastníkov, či spolupracovníkov z početných prostredí (vyše 800 fotografií) a tak znovu dostali príležitosť kvalitne doplniť databázu fotografií našej ustanovizne. Na súbeh tohto roku prispeli: Adam Jonáš z Bieleho Blata, Anna Galambošová z Hložian, Anna Speváková z Báčskeho Petrovca, Anna Vršková zo Starej Pazovy, Dragan Brkljač z Nového Sadu, Elena Giricová z Temerina, Ján Labát z Petrovca, Juraj Pucovský z Lalite, Michal Hataľa st. z Hložian, Miroslav Gašpar z Lugu, resp. z Nového Sadu, Ružena Bartošová z Petrovca, Ina Grbićová z Maglića, Rastislav Zorňan z Nového Sadu, Viera Đorđevićová z Báčskej Palanky, Viera Zorňanová z Lalite, Vladimír Brňa z Pivnice, Vladimír Fekete z Báčskej Palanky, Vladimír Hudec z Hajdušice, Zuzana Dudková z Hložian, Knižnica Štefana Homolu a Stolnotenisový klub Mladosť z Báčskeho Petrovca. Veľkú snahu vynaložili, posielajúc veľký počet hodnotných fotografií, najmä Ondrej Zahorec z Hložian a Ján Špringeľ z Kovačice. Na tohtoročný súbeh fotografie zaslalo 21 účastníkov a dve inštitúcie.

Jednu z troch rovnoprávnych cien si zaslúžila aj Elena Giricová z Temerina

Keď ide o fotografie, bolo z čoho vyberať, hoci žánrovo skutočných športových fotografií bolo vskutku málo. Prevažovali klasicky nafotené športové družstvá, ale pre výstavu sme vybrali aj niekoľko portrétnych, resp. fotografií celej figúry športovcov, ktoré nám vhodným spôsobom sprítomňujú výzor športového úboru v minulosti v jednotlivých obdobiach. Z druhej strany na súbeh prišlo aj hodne starých raritných fotografií, hoci aj početné fotografie, ktoré vznikli pred päťdesiatimi, šesťdesiatimi, či sedemdesiatimi rokmi, tiež už majú svoju historickú dimenziu.

Vyhodnotenia sa zúčastnila veľká väčšina účastníkov fotokonkurzu

Komisia v zložení Anna Speváková, Ladislav Čáni a Vladimír Valentík sa rozhodla oceniť troch účastníkov súbehu, ktorí poslali najväčší počet historicky hodnotných fotografií a to: Jána Špringeľa z Kovačice a Ondreja Zahorca z Hložian, ale aj Elenu Giricovú z Temerina, ktorá na súbeh zaslala veľmi kvalitné a hodnotné fotografie fotografované pred deväťdesiatimi rokmi medzi kysáčskymi sokolmi. Ondrej Zahorec nám, okrem iných, poslal aj fotografiu mužstva FK Meteór z Hložian z roku 1931, potom rodinu Rojkovú z Hložian s tenisovou raketou z roku 1928 a iné historicky zaujímavé a raritné fotografie. Medzi rovnako vzácne fotografie môžeme zaradiť aj fotografiu Janka Bulíka ako športovca z roku 1920, fotografiu kovačických sokolov, kovačických tenistov pred druhou svetovou vojnou, celok SŠK Petrovec z roku 1928, alebo fotografiu ženského hádzanárskeho klubu z Petrovca, ktoré nám zaslal Ján Špringeľ z Kovačice.

Tatiana Jašková a Ðorđe Petriško

Na programe vyhodnotenia fotosúbehu odzneli aj hudobné body speváčky Tatiany Jaškovej, ktorú na klavíri sprevádzal Ðorđe Petriško. Všetkým účastníkom tohtoročného fotosúbehu Športový život vojvodinských Slovákov patrí úprimná vďaka za snahu vynaloženú na zachovaní kolektívnej pamäti v oblasti športového života slovenskej komunity na týchto priestoroch.

Text: Vladimír Valentík, fotografie: Nataša Simonovićová