Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Obec Stará Pazova a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzývajú detské divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 28. Prehliadku slovenskej detskej divadelnej tvorby 3xĎ.

28. Dni detského divadla 3xĎ sa budú konať v termíne od 9. – 11. decembra 2022 v sieni Slovenského divadla VHV v Starej Pazove.

Lehota na prihlasovanie účasti trvá do 15. novembra 2022.

Prehliadka aj tohto roku ponúkne všetkým účastníkom hodnotný sprievodný program a príležitosť na nové divadelné kamarátstva.

 

Prihlášku na 28. ročník prehliadky 3xĎ môžete stiahnúť v pokračovaní tejto výzvy.

Vyplnené prihlášky treba zaslať na mail:  ustavprekulturu@gmail.com,

a poštou na adresu:

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Njegošova 16/II/7

21000 Nový Sad

 

prihlaska_3xd_2022 blanko

NRSNM, ÚKVS, Obec Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 52. ročník Divadelného vavrína 2022, ktorý sa začne 28. októbra 2022 v Starej Pazove. Slávnostné vyhodnotenie a udelenie cien je plánované na 5. november 2022.

Písomnú prihlášku, ktorú si môžete stiahnúť v pokračovaní tejto správy, treba poslať najneskôr do 10. októbra 2022 na adresu:

Ústav pre kultúru vojvodinskýh Slovákov
Njegošova 16/2/7
21 000 Nový Sad,

prípadne e-mailom na adresu ustavprekulturu@gmail.com.
 
S prihláškou je potrebné zaslať fotografiu z predstavenia, obsadenie úloh a krátky text o predstavení, ktoré zverejníme v bulletine.

 Všetky bližšie informácie môžete dostať na telefónne číslo: 021 54 55 70.

S úctou,

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Prihlaska_na_Divadelny_vavrin_2022

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada dňa 26. novembra 2022 XVIII. ročník muzikologickej konferencie na tému Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorá sa uskutoční v sídle ÚKVS, v Njegošovej ulici č. 16  v Novom Sade, v Srbsku. Svojráznym leitmotívom XVIII. ročníka konferencie bude komparácia, pretože máme v úmysle predstaviť, analyzovať a porovnávať zbierky, ako aj zvukové záznamy slovenských ľudových piesní vydaných na Dolnej zemi.

V duchu myšlienky Jozefa Kresánka, ktorý vo svojom zakladajúcom diele slovenskej etnomuzikológie Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného, okrem iného, píše že je „… údelom vedy stále pracovať, ale, zdá sa, nikdy sa nedopracovať posledného slova. Toto obzvlášť platí pre výskum ľudovej piesne“. Aj my sa vhĺbime do bohatej ponuky hudobných vydaní obsahujúcich piesne, ktoré vznikli v dolnozemských lokalitách a budeme sa snažiť aj prostredníctvom fenoménu ľudovej piesne vyhľadávať to, čo nás spája, ale aj to, čo činí špecifiká jednotlivých slovenských lokalít.

Do nového ročníka sa môžu zapojiť zberatelia slovenských ľudových piesní, autori a vydavatelia zbierok a hudobných nosičov, organizátori hudobných podujatí, ale aj pedagogickí, vedeckí a výskumní pracovníci, ktorých pole pôsobnosti súvisí s hudbou dolnozemských Slovákov. Konferencia v tomto zmysle privíta najmä príspevky z okolitých krajín (Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Bulharska), v ktorých žijú (alebo kedysi žili) Slováci, ako aj príspevky odborníkov zo Slovenska.

Vyzývame preto hudobných odborníkov a záujemcov, aby návrhy na témy a stručný popis obsahu posielali na mailovú adresu sklabinska@gmail.com najneskôr do 23. októbra 2022. Úplný príspevok s požadovanými náležitosťami je potrebné odovzdať najneskôr v deň konferencie, a v tom prípade získava autor textu nárok na finančnú odmenu za text a tiež jeho zverejnenie v zborníku prác z konferencie.

Vopred sa tešíme na spoluprácu a na odborné príspevky.

Mgr. art. Milina Sklabinská PhD.,

zakladateľka konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine

a

Vladimír Francisty,

riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Slovenské vydavateľské centrum a Redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život vypisujú súťaž o najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej. Súťaž je anonymná a rukopisy treba zaslať v troch výtlačkoch pod značkou. Rozlúštenie značky, teda meno a kontakt na autora, ktorý sa za značkou skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke a všetko spolu zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Literárna súťaž Nového života najneskoršie do 15. novembra 2022.

Výsledky súťaže budú zverejnené v Novom živote a slovenských vojvodinských médiách. Odmenené, ale i neodmenené kvalitné texty budú uverejnené v Novom živote.

Srdečne Vás pozývame zúčastniť sa na 56. Medzinárodnom festivale spevákov sólistov slovenských pôvodných ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli, ktorý sa bude konať v dňoch 18. až 20. novembra v Pivnici.

Na základe pravidiel festivalu z každého prostredia sa na festivale majú možnosť zúčastniť dvaja predstavitelia, ktorí navŕšili 16 rokov. Speváci musia interpretovať dve autentické ľudové piesne, a to rýchlu a pomalú. Speváci sa na festivale môžu zúčastniť trikrát.

Prihlášky na festival je potrebné zaslať do 1. októbra 2022, v elektronickej forme na mailovú adresu: svpp@skuspivnica.org.rs, alebo v písomnej forme na adresu:

SKUS Pivnica (SVPP 2022)

Vojvodinská 82,

21469 Pivnica, Srbsko

 

Výzva, pravidlá a prihláška na festival:

Prihlaska 56 Stretnutie v pivnickom poli

Výzva na účasť na Letí pieseň, letí 2022

Dom kultúry 3. októbra z Kovačice v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov pozýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby sa zúčastnili 24. festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2022, ktorý sa bude konať v nedeľu 27. novembra 2022 v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici.

 

Výzva a prihláška na festival:

vyzva-leti-piessen-leti-24-2022

prihlaska Leti piesen leti 24- 2022

Výzva na účasť na 30. festivale Rozspievané klenoty 2022

Dom kultúry 3. októbra z Kovačice pozýva deti od 7 — 10 a 11 — 14 rokov, aby neváhali a zúčastnili sa vojvodinského festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2022.
Prosíme odborných pracovníkov základných škôl, prípadne spolkov alebo združení, aby nám najneskôr do 3. októbra t. r. zaslali písomnú prihlášku a k tomu aj telefonicky potvrdili účasť jedného mladého speváka od 7 — 10 rokov, a jedného mladého speváka od 11 — 14 rokov zo svojho prostredia v záverečnej – finálovej časti festivalu, ktorá sa bude konať v nedeľu 30. októbra 2022 v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici.

 

Výzva, prihláška na festival a pravidlá festivalu:

vyzva-klenoty-30-2022

prihlaska-klenoty-30-2022

V utorok 16. augusta na scéne Peru Dobrinovića Srbského národného divadla v Novom Sade odznel koncert pod názvom Kvet rozmanitosti.

Kvet rozmanitosti je projekt, ktorého cieľom je prezentácia jednoty rozmanitosti, duchu multikulturality a interkulturality Nového Sadu a Vojvodiny prostredníctvom hudby. Je súčasťou programu Dunajské more v rámci programu Nový Sad – európske hlavné mesto kultúry, a pod jeho realizáciu sa podpisuje Ústav pre kultúru vojvodinských Rumunov v spolupráci s ústavmi pre kultúru vojvodinských Maďarov, Slovákov, Rusínov a Chorvátov pod záštitou Nadácie Nový Sad – európske hlavné mesto kultúry a Mesta Nový Sad.

Koncert štartoval piesňou Salaš u malom ritu, ktorú spoločne zahrali členovia orchestrov vojvodinských národnostných menšín. Ako prví sa v programe predstavili členovia ľudového tamburášskeho orchestra Juliana Ramača-Čamu, ktorý pôsobí pri Dome kultúry v Ruskom Kerestúre. Rusínske ľudové piesne za sprievodu kerestúrskeho orchestra zaspieval sólista Miroslav Malacko.

Ľudový orchester Rumunov z Vojvodiny úradne bol založený v roku 2017, i keď v rôznych formách existoval aj predtým, s cieľom prezentácie pôvodnej ľudovej hudby vojvodinských Rumunov. Pre tento koncert pripravili zmes ľudových tancov a jednu pôvodnú rumunskú ľudovú pieseň, ktorú predviedla sólistka Valentína Sekešanová.Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pre potreby koncertu Kvet rozmanitosti – spoločného koncertu orchestrov tradičnej hudby piatich národnostných menšín, vytvoril komorný sláčikový orchester zložený z popredných hudobníkov vojvodinských Slovákov s bohatými skúsenosťami a početnými vystúpeniami na domácich a zahraničných pódiách. Orchester tvorili Juraj Súdi ml. (prvé husle), Marína Cerovská (druhé husle), Pavel Tomáš ml. (viola), Vladimír Kolárik (cimbal) a Ervín Malina (kontrabas), ktorý sa pričinil aj ako umelecký vedúci orchestra. Ich koncertný bod tvorila malá suita slovenských ľudových piesní z Vojvodiny.

Ľudovú hudbu vojvodinských Maďarov priblížil jeden z najznámejších maďarských ľudových orchestrov vo Vojvodine, orchester Juhász. Založený je v Subotici pred dvomi desaťročiami a pestuje pôvodnú maďarskú hudbu, ale vo sojom repertoári má aj rumunské, srbské, chorvátske a slovenské melódie. Komorný tamburášsky orchester Chorvátskeho hudobného združenia Festival bunjevački pisama zo Subotice tvoria poprední inštrumentalisti, ktorí sa podieľajú na pestovaniu a zachovávaniu autentickej vojvodinskej tamburáškej tradície. Za ich sprievodu zaspievala sólistka Mária Kováčová rod. Jaramazović. Spoločne interpretovali piesne chorvátskej národnostnej menšiny z Vojvodiny, zo severa Báčky, Sriemu a Podunavlja.

V pokračovní koncertu odzneli aj ľudové melódie vojvodinských národnostných menšín v predvedení všetkých účinkujúcich orchestrov. V rámci Kvetu rozmanitosti koncertovali aj Lelo Nika, svetoznámy majster na harmonike a Bela Mavrak, svetoznámy vojvodinský tenor. Tento mimoriadne vydarený a navštívený koncert spoločne uzavreli všetky menšinové orchestre piesňou Tiho noći.Koncert moderovala Anna Zorňanová-Kulíková.

Text a fotografie: Danica Vŕbová

V pondelok 15. augusta 2022 zomrela vo veku 70 rokov Dagmar Mária Anoca, významná osobnosť slovenského kultúrneho života v Rumunsku. Všestranná rodáčka z Nadlaku sa nezmazateľne zapísala do oblasti kultúry, literatúry, literárnej vedy, pedagogiky, ako aj poetickej a publicistickej tvorby v slovenskom dolnozemskom prostredí, za čo bola ocenená aj cenou Pro Cultura Slovaca a medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.Z textu laudatia od prof. Dr. Kataríny Šebovej Maruzsovej pri príležitosti odovzdávania ceny Pro Cultura Slovaca 2021 vyberáme:
„Dagmar Mária Anoca sa natrvalo zapísala do dejín dolnozemskej literatúry, kultúry, literárnej a lingvistickej vedy, o čom popri jej impozantnej publikačnej aktivite svedčia početné knižné vydania jej diel, z ktorých vyniká monografia Slovenská literatúra v Rumunsku (2002, 2010, Vydavateľstvo Ivana Kraska, Nadlak). Význam monografie spočíva medzi iným v tom, že sa jej autorka ako prvá podujala na napísanie literárnohistorickej monografie v oblasti dolnozemskej literatúry. V knihe zmapovala, systematizovala a syntetizovala vývinové oblúky literatúry Slovákov v Rumunsku, popritom sa venovala aj širším dolnozemským kultúrnohistorickým súvislostiam a vypracovala aj odbornú terminológiu platnú aj v širšej dolnozemskej literárnej vede.

Monografia sa stala autorkiným emblematickým dielom, ku ktorej prilieha aj jej ďalší významný vedecko-pedagogický skutok – vypracovala koncepciu vyučovania dolnozemskej literatúry s osobitným dôrazom na literatúru Slovákov v Rumunsku, pre študentov slovakistiky bukureštskej univerzity – ktorú vedenie školy prijalo a zaradilo medzi povinne voliteľné predmety učebných plánov. Dagmar Mária Anoca so svojimi dejinami literatúry Slovákov v Rumunsku a zavedením predmetu – dolnozemská literatúra – do učebného programu univerzity, prispela k zavŕšeniu procesu konštituovania sa literatúry Slovákov v Rumunsku.

Dagmar Mária Anoca sa narodila 28. decembra 1951 v rumunskom Nadlaku. Jej rodičia Mária Suchanská Anoca a Vasile Anoca boli nadlackou spoločnosťou uznávaní a vysoko ctení pedagógovia, ktorí stáli pri zrode a rozvíjaní slovenského stredného školstva v Rumunsku. Písali a prekladali učebnice, koncipovali učebné osnovy, neustále sa prekutávali v knihách, čo Dagmar sledovala od malička. Vďaka tejto inšpiratívnej rodinnej atmosfére sa u nej už v detstve prejavil záujem o knihy, a obvzlášť o literatúru. Nie náhodou ju rodičia vychovávali v domienke, že bude spisovateľkou. V priebehu času dokázala, že prognóza rodičov bola správna.

Po ukončení slovenskej sekcie nadlackého lýcea (1970) vedie jej cesta na univerzitu v Bukurešti, kde začína študovať slovenčinu a rumunčinu. Jej výber aprobácie predurčuje rodinná tradícia pestovania rovnako akceptovaných, harmonicky sa prelínajúcich dvoch jazykov a kultúr: kultúru matky Slovenky a kultúru otca Rumuna. Pocit dvojdomovosti od mladi vníma a prežíva prirodzene, stáva sa východiskom jej tolerantného, otvoreného a prijímajúceho postoja k iným kultúram. Prejavom toho je v súčasnosti napríklad členstvo v národnostnej komisii Zväzu spisovateľov Rumunska, v ktorej sa sledujú a oceňujú najhodnotnejšie literárne diela autorov rôznych národností žijúcich v Rumunsku.

Od roku 1971 pokračuje v štúdiach svojej pôvodnej aprobácie na FFUK v Bratislave. Dostáva sa tu do bezprostredného kontaktu s najnovšími poznatkami z oblasti slovenskej literárnej vedy a lingvistiky, ktoré podnetne pôsobia na jej neskoršiu profesijnú kariéru. Zaujmú ju napr. prednášky profesora Jozefa Minárika o slovenskej ľudovej slovesnosti, ktoré sa pre ňu stali oporným bodom pri výskume nadlackej slovenskej ľudovej tvorby. Vo svojej monografii Literatúra Slovákov v Rumunsku ju vníma ako základ, na ktorom sa rozvinula neskoršia slovenská literatúra v Rumunsku. V súvislosti s jazykom ľudovej slovesnosti zase nadväzuje na znalosti získané z dialektológie u profesora Pavla Ondrusa. Jej pohľad na poéziu podnetne ovplyvnili významní súdobí básnici Milan Rúfus a Pavol Bunčák, ktorí toho času prednášali na univerzite súčasnú slovenskú a svetovú literatúru. Bratislave môže ďakovať aj za stretnutie a nadviazanie kontaktov s dolnozemskými študentmi zo Srbska a z Maďarska. Jej stretnutie so študentmi z Dolnej zeme z dnešného pohľadu možno vnímať ako zárodok oživotvorenia od druhej polovice 80. rokov minulého storočia sa postupne formujúcej a rozrastajúcej dolnozemskej kultúrnej vzájomnosti.

Po návrate z bratislavských štúdií (1975) sa zapája do nadlackého kultúrneho života. Stáva sa členkou literárneho krúžku Ivana Krasku, v rámci ktorého sa aktívne podieľa na realizovaní tvorivého pracovného programu štrukturovaného jeho predsedom Ondrejom Štefankom. Púšťa sa do tejto práce plná elánu, zodpovedne a cieľavedome, pritom sa venuje aj písaniu básní, pripravuje svoju dizertačnú prácu, Jazyk a štýl Mila Urbana v komparačnom kontexte, ktorú obháji v roku 1980 v Bukurešti. Učí prváčikov na nadlackej ľudovej škole, a na ich podnet sa venuje detskej poézii (Knižka pre prvákov 1982) Neskôr sa zamestnáva v nadlackom lýceu, kde učí slovenčinu a rumunčinu. Do roku 1980 je členkou miestneho ochotníckeho divadla. Od roku 1982 študuje na Ľudovej škole umenia, na odbore dizajn. Spod jej pera vychádza aj prozaické dielo Kniha príbehov alebo poltóny, 1988. V roku 1992 konkurzným konaním sa dostáva na Univerzitu v Bukurešti, kde pôsobí až do odchodu do dôchodku (2018). Ako vysokoškolská pedagogička sa popri vyučovaní venuje aj písaniu vedeckých prác, o čom hovorí nasledovne „(…) píšem i s pocitom, že je to najlepšia cesta, ako slúžiť slovenskej kultúre v prostredí, kde žijem.“ Do zväzku Hľadanie sférického priestoru (1997) sú zaradené literárnokritické a esejistické, kým do knihy Literárne reflexie (1997) literárnoteoretické a komparatívne články a štúdie. V roku 1998 vychádza jej lingvistická práca Fonetika a fonológia slovenčiny, v ktorej porovnáva fonetické a fonologické javy slovenčiny a rumunčiny. Kniha Misellanea slovacica (2012) obsahuje výber článkov o jazyku, literatúre a kultúre Slovákov v Rumunsku.

V tvorbe Dagmar Márie Anoca zohráva dôležité miesto aj jej počtom a tematikou bohatá a rozsiahla publikačná činnosť. Písala články, príspevky rôzneho druhu a štúdie o rôznorodých témach – slovenská literatúra; slovenská literatúra v Rumunsku; rumunská literatúra; pedagogika; nadlacké ochotnícke divadlo; nadlacké výtvarné umenie; detská literatúra; preklad; lingvistika – ktoré vychádzali v nespočetných domácich a zahraničných časopisoch, zborníkoch, literárnych periodikách, spoločensko-kultúrnych časopisoch, atď. Uvádzame ich iba v limitovanom počte: Literárny týždenník; Slovenská reč; Irodalmi szemle; Barátság; Bárka; Slovenčinár; Ľudové noviny; Slavica Szegediensia; Romanoslavica; Arca; Kriterion; Neue Banater Zeitung; Literika; Orizont; Nový život; Létünk; Variácie (antológia); Naše snahy; Naše snahy plus; Dolnozemský Slovák; Rovnobežné zrkadlá – Oglinzi paralele atď. V posledných vymenovaných časopisoch v jednej osobe bola prispievateľka a redaktorka. Je členkou mnohých spolkov a združení, je laureátkou viacerých odborných a literárnych cien.

Pri hodnotení tvorby Dagmar Márie Anoca sa zvyčajne odvoláva na jej všestrannosť, vyplývajúcu z jej talentovosti a nekaždodennej rozhľadenosti umožňujúcej jej úspešne sa preukázať vo viacerých disciplínach. V jej kompletnej tvorbe možno identifikovať istú dominantnú črtu prerážajúcu druhové a žánrové hranice, nakoľko sa jej poézia a vedecké dielo rodí v procese sústavného kladenia si otázok a v zanovitom hľadaní odpovedí. Ťažko je určiť poradie jej prác na rebríčku kvality, veď v každej oblasti vytvorila trvanlivé hodnoty. Renomovaní posudzovatelia jej tvorby: Peter Andruška, Corneliu Barborică, Michal Harpáň, Michal Babiak, ako aj Patrik Šenkár sa však zhodli na tom, že je v prvom rade poetkou. Doteraz jej vyšli tieto básnické zbierky: Knihy rozlúčok 1985; Synonymia 1993 (za ktorú dostala cenu Zväzu spisovateľov v Rumunsku); Kniha stretnutí 1995; Ročné obdobia 1996; Melanchólia 2000; Stratený archetyp 2014; Renesančný kruh 2017.

Dagmar Mária Anoca svojou doterajšou všestrannou tvorbou – či ide o poéziu, vedecko-výskumnú činnosť, publicistickú a pedagogickú alebo inú kultúrnu aktivitu, celý svoj doterajší život šírila a šíri dobré meno slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí. Vytvára, prezentuje, propaguje a nezištne aj podporuje tieto fenomény, čím si zaslúžila uznanie svojho bližšieho a širšieho prostredia.“

Krajanský svet prišiel o mimoriadnu osobnosť, vyslovujeme úprimnú sústrasť príbuzným aj krajanom v Rumunsku a celej Dolnej zemi.

Zdroj: Portál Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Návrat hore