V nedeľu 11. decembra v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici odznel 24. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí, ktorý slávnostne otvoril Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica. Tohtoročný festival priniesol pätnásť nových skladieb v podaní pätnástich sólistov, štrnástich skladateľov a textárov z Kovačice, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Lalite, Padiny, Selenče a Starej Pazovy. Úpravu piesní mal na starosti štvorčlenný orchester, ktorý sprevádzal spevákov, v zložení Ján Petrovič, Vladimír Petrovič, Daniel Cicka a Ján Petrovič.

Prednes sólistov za sprievodu hudobníkov a mnohopočetného chóru žiakov kovačickej základnej školy, ktorý doposiaľ sprevádzal spevákov na každom ročníku pod taktovkou Pavla Tomáša st., učiteľa hudby vo výslužbe, sledovala odborná porota v zložení: Ervin Malina zo Selenče (predseda), Miroslav-Juraj Béla z Pivnice a Ivan Babka z Kovačice (členovia).

Prvú cenu za skladbu udelili Samuelovi Kováčovi z Báčskeho Petrovca za skladbu Bez strachu. Druhú cenu odbornej poroty za skladbu získala Slovenka Benková z Báčskeho Petrovca za skladbu Snívaj a tretiu Pavel Ľavroš z Padiny za skladbu Nech prší dážď. Prvú cenu za interpretáciu si vyspievala Lucia Válovcová z Kovačice, druhú Martina Sklabinská z Báčskeho Petrovca a tretiu Emina Roháriková z Padiny. Texty hodnotila profesorka slovenského jazyka Zuzana Putniková z Kovačice. Cena za text Nech prší dážď dostala sa do rúk textárovi Pavlovi Ľavrošovi z Padiny.

Okrem odbornej poroty hlasovať mohlo aj obecenstvo. Najviac hlasov obecenstva za skladbu dostal Pavel Litavský z Kovačice za pieseň Slnečný deň, kým cenu obecenstva za interpretáciu dostala Nina Poliaková z Kovačice, ktorá bola zároveň odmenená aj ako najmladšia účastníčka festivalu. Podporovateľmi festivalu sú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvo kultúry a informovania, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obec Kovačica. Organizátormi i v tomto roku sú Dom kultúry 3. októbra a Základná škola Mladých pokolení v Kovačici.

 

Vo štvrtok 22. decembra, v podvečer vianočných sviatkov, v knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove  bola prezentovaná kniha Alexander Dubček z pohľadu celosvetových politikov a osobností.

Kniha Alexander Dubček z pohľadu celosvetových politikov a osobností v origináli  vyšla v roku 2021 a v tomto roku sa dožila aj srbského prekladu Aleksandar Dupček iz perspektive svetskih političara i ličnosti. Autori publikácie sú Jozef Škultéty, Jozef Mazár a kolektív a v slovenčine ju vydala Spoločnosť slovenských velikánov. Srbský preklad vydal Archív Vojvodiny v Edícii Bioblioteka – mimoriadne vydania.

Prítomných návštevníkov pozdravila a  večierok otvorila riaditeľka knižnice Dragana Milaš. Večierok moderoval a o knihe hovoril Martin Prebudila, spisovateľ a novinár. Na viac ako hodinovom literárnom večierku sa prítomným prihovoril aj spoluautor knihy Jozef Škultéty, ktorý si zaspomínal na to,  ako sa rodila myšlienka založiť Spoločnosť slovenských velikánov (2016), aké sú jej aktivity, ale hovoril aj o svojom živote a živote Alexandra Dubčeka (1921-1992). Škultéty poznamenal, že Dubček bol ľudský a charakterný politik, ktorý si vážil človeka, a pri tom poznamenal, že si niekdajšieho štátnika viac vážia v zahraničí,  ako na Slovensku.

Prítomným sa prihovoril aj zástupca riaditeľa Archívu Vojvodiny Kristián Obšust, ktorý bol aj hostiteľom návštevy zo Slovenska. On hovoril o tom, ako sa začala spolupráca Archívu Vojvodiny a Spoločnosti slovenských velikánov. Poznamenal, že knihu, ktorá vyšla k stému výročiu od narodenia Alexandra Dubčeka, do srbčiny preložila Mária Domoniová. Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami.
Dubček je inak nositeľom aj viacerých medzinárodných uznaní za ľudské práva a mier a čestných doktorátov univerzít v Bologni, Madride, Washingtone, Bruseli, Dubline a Bratislave. Je zaujímavé, že sa narodil v Uhrovci a to v tom istom dome ako 106 rokov pred ním aj ďalší slovenský velikán Ľudovít Štúr (1815 – 1856).

 

                                                                                Text a fotografie: Anna Simonovićová

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov už tradične v ústrety najkrajším sviatkom roka potešuje tých najmladších primeraným programom a darčekmi. Tohtoročná Vianočná rozprávka pre deti sa uskutočnila v piatok 23. decembra.

Minulý rok toto podujatie dostalo iné rúcho, než ho malo doposiaľ – namiesto klasického programu školských detí a predškolákov, Vianočná rozprávka prerástla na súťaž žiakov základných škôl o najkrajšiu prácu venovanú tematike Mikuláša, Vianoc, Nového roka, zimy. Odozva žiakov a škôl aj tento raz bola nad rámec očakávania: na súťaž prispelo 406 prác, ktoré vytvorilo 389 detí vo veku 2 až 14 rokov. Práce prišli z týchto prostredí: z Jánošíka, Padiny, Bieleho Blata, Aradáča, Erdevíka – Ľuby, Lugu – Suseka, Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Pivnice, Lalite, Selenče, Hložian a Kysáča.

Aj keď si všetky došlé práce určite zaslúžili pozornosť a priazeň, pre ich veľký počet a obmedzený výstavný priestor nebolo ich možné všetky vystaviť. Neľahkú úlohu hodnotenia žiackych prác mali akademickí maliari Ďula Šanta, predseda komisie a Danijel Babić, a spisovateľ pre deti a herec Ján Žolnaj. Z kopy detských prác komisia napokon určila 20 najúspešnejších, ktoré boli vystavené v galérii ÚKVS  a zároveň boli aj vytlačené v podobe pohľadníc.

20 najúspešnejších prác vypracovali: Lukáš Červený, žiak 5. ročníka ZŠ 15. októbra v Pivnici, Bianka Holúbková, žiačka 4. ročníka ZŠ maršala Tita z Padiny, Daniela Mučajová, žiačka 4. ročníka ZŠ Bratstvo z Aradáča, Hana Dudková, žiačka tretieho ročníka ZŠ Jovana Popovića zo Suseka – Lugu, Petra Sýkorová, žiačka 8. ročníka a Máša Lončarová, žiačka 6. ročníka ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca, Lenka Karaćová, žiačka 3. ročníka, Tibor Martuliak a Noemi Gajdošová, žiaci 4. ročníka ZŠ Jána Amosa Komenského z Kulpína, Jasna Mrđová, žiačka 6. ročníka ZŠ T. G. Masaryka z Jánošíka, Lana Tordajová, žiačka 6. ročníka ZŠ Ľudovíta Štúra z Kysáča, Marija Grbićová, žiačka 7. ročníka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, Stefan Medoš, žiak 4. ročníka ZŠ Savu Šumanovića z Erdevíka, Marína Mravíková, žiačka 3. ročníka ZŠ Nestora Žučného z Lalite.

Podľa mienky odborníkov 3 najlepšie práce v kategórii žiakov nižších ročníkov nakreslili: Jakob Petráš, žiak 3. ročníka ZŠ Jána Kollára zo Selenče, Elena Vrabčeniaková, žiačka 2. ročníka ZŠ Jána Kollára zo Selenče a Dávid Poničan, prváčik zo ZŠ Bratstva a jednoty z Bieleho Blata. V kategórii vyšších ročníkov komisia ocenila práce Anny Vrškovej, žiačky 7. ročníka ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina z Hložian, Lucie Beličkovej, žiačky 8. ročníka a Emy Stojanovovej, žiačky 5. ročníka ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca.

Slávnostný program vyhodnotenia súťaže Vianočná rozprávka otvoril riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty. Rozhodnutie komisie zdôvodnil jej člen Ján Žolnaj, ktorý v pokračovaní prítomným odmeneným žiakom porozprával o svojej najnovšej knihe poviedok pre deti Mišozemšťan, ktorá sa nadväzuje na jeho literárnu prvotinu Čaroslovník. Obe tieto knihy si našli cestu aj k odmeneným účastníkom súťaže. Svojráznym darčekom týmto žiakom boli aj scénky, ktoré podľa poviedok z knihy Mišozemšťan zdramatizovala Svetlana Gašková a zahrali Aleksandar a Miroslav Kolárovci. Po tomto zaujímavom a komickom prednese nasledovalo udeľovanie cien a spoločná fotografia, na pamiatku. Podujatie podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

Text a fotografie: Danica Vŕbová

V piatok 16. decembra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov konala  prezentácia štyroch najnovších knižných titulov Víťazoslava Hronca, jedného z našich najproduktívnejších autorov – básnika, prozaika, literárneho kritika, bibliografa, zostavovateľa antológií a prekladateľa.Sonety, Rozhovory, Nestvorený svet a Zlatú knihu slovenskej poézie sú tituly Hroncových najnovších kníh, ktoré v minulom a bežnom roku vydalo Slovenské vydavateľské centrum. O týchto knižných vydaniach hovorili Dr. Marína Šimáková-Speváková, profesorka na Oddelení slovakistiky FF UNS a Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, ktorý následne spisovateľovi aj odovzdal autorské výtlačky. Večierok moderoval pracovník ÚKVS a spisovateľ Ladislav Čáni, ktorý v mene organizátorov privítal prítomných milovníkov písaného slova. Umeleckú časť večierka vynikajúcim klavírnym prednesom spestril Marek Stupavský.Obsahom zbierky básní Sonety sú celky Medzi dvoma ohňami, Nasvietiť do tiem a Z preletu vtákov napísaných po slovensky a báseň Pesma zaradená do časti Inorečovo, ktorú autor napísal po srbsky a uverejnil pod pseudonymom Branislav Hristić v časopise Preobraženja roku 1991. Víťazoslav Hronec mal vždy blízko k filozofii a vo svojej tvorbe sa jej ustavične dotýka. Práve tá spona sa manifestuje v knihe Nestvorený svet, zbierke filozofických a literárnokritických textov – esejí. Kniha pozostáva z dvoch častí. Prvá, Vstup do metafyziky obsahuje text Predtým a potom, kým v druhej časti Dokorán, donaha sú ďalšie štyri texty.Hronec si dal záležať aj na dôkladnom výbere svojich rozhovorov, teda interview s novinármi a spisovateľmi, ktoré zahrnul do knihy Rozhovory. Aj v nej možno spozorovať filozofickú nitku, ktorú autor prepája vo svojich názoroch o tvorbe a literatúre všeobecne. Štvrtou prezentovanou knihou je Zlatá kniha slovenskej poézie, do ktorej zostavovateľ zaradil výber zo slovenskej poézie od jej začiatkov až po dnes, čo z nej robí kapitálne dielo našej literatúry.Víťazoslav Hronec sa narodil 7. augusta 1944 v Pivnici. Základnú školu navštevoval v Boľovciach, v Pivnici, v Bajši a v Báčskom Petrovci. Do gymnázia chodil v Báčskom Petrovci a v Zemune. Študoval na lekárskej fakulte v Belehrade. Pôsobil ako novinár v týždenníku Hlas ľudu, ako redaktor knižných vydaní vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade a bol šéfredaktorom časopisu Nový život.

 

 

Text a fotografie: Danica Vŕbová

Umelecký maratón Pavla Popa 13. decembra zavítal aj do jeho rodiska. V ten deň sa v Starej Pazove uskutočnili hneď tri vernisáže jeho výstav a na jednej z nich sa uskutočnila aj premiéra najnovšieho Pazovského kalendára.Milovníci výtvarného umenia v Starej Pazove v podvečer vianočných sviatkov si môžu na troch retrospektívnych výstavách pozrieť výber z bohatého opusu vynikajúceho umelca, staropazovského rodáka Pavela Popa. Tri výstavy v jednom dni sú pokračovaním veľkého umeleckého maratónu venovaného tretiemu výročiu úmrtia tohto vynikajúceho umelca (1948 – 2019), akademického maliara a grafika, ktorý sa  realizuje rámci projektu Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry.Prvá vernisáž sa konala v predsieni pazovského divadla a zúčastnili sa jej, okrem milovníkov výtvarného umenia a rodákov, aj Nataša Milenovićová, manželka Pavla Popa, jej sestra Jasna a jeho dcéra Ana-Leda Popová. O živote významného umelca Pavla Popa a jeho obrazoch vystavených v tomto priestore hovoril Martin Prebudila, ktorý si zaspomínal aj na niektoré anekdoty zo života umelca, ktorých je hodne, či tých zapísaných, či nezaznamenaných. Nataša Milenovićová sa poďakovala prítomným za návštevu a organizátorom za dobrú organizáciu výstav a hovorila aj o tom, ako vznikla idea veľkého umeleckého maratónu. Jasna Milenovićová, Natašina sestra, prečítala báseň, ktorú napísala, keď sa dozvedela, že nás Pavel navždy opustil. K peknému umeleckému zážitku prispela aj Tara Lazićová, mladá klaviristka zo Starej Pazovy.V aule divadelnej sály je vystavených sedem zo 40 autorových veľkých prác, ktorými majster Pavel Pop vzdal hold veľkým umelcom, čie dielo poznačilo uplynulé milénium. Súčasťou tejto výstavy je aj portrét Pavla Popa, ktorý vypracovala Suzana Sankovićová.Druhá výstava bola otvorená o hodinku neskôr a to na starej Hurbanovskej fare. Na tejto výstave je vystavené desať portrétov z bohatého opusu Popovej portrétnej tvorby, ktorú tvorí asi  70 obrazov. Práve na tomto mieste, teda na pazovskej fare, sa pred štyrmi rokmi, tiež 13. decembra, uskutočnila posledná výstava Pavla Popa v jeho rodisku. Vtedy umelec daroval cirkevnému zboru portrét Benjamína Reussa, prvého evanjelického farára v Starej Pazove, a olejomaľbu podľa Rembranta Návrat márnotratného syna dobrému otcovi. Na to si zaspomínal farár staropazovský a senior sriemsky Igor Feldy, ktorý hovoril aj o matke Pavla Popa, ktorá bola veľmi aktívna v cirkevnom zbore.Po otvorení výstavy bola premiéra ročenky Pazovský kalendár na rok 2023, ktorej sa pred štyrmi rokmi zúčastnil aj Pavel Pop. O ročenke, ktorej ústrednou témou je pazovská literatúra od príchodu Slovákov do Pazovy až po súčasnosť, hovoril najprv jej redaktor Martin Prebudila. Potom o svojej práci na textoch v ročenke hovorila Katarína Džunková z Košíc, ktorá už druhý rok prispieva do kalendára a ktorá poskytla aj vzácne fotografie Pazovského kalendára v Petrovhrade. Svojím príhvorom o práci na kalendári sa pridali aj pazovská nevesta z Bardejova Mária Vršková, ktorá bola aj jazykovou redaktorkou kalendára a dlhoročná spolupracovníčka Pazovského kalendára Anna Simonovićová. Ročenka vyšla s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy a početných donátorov. Po premiére kalendára sa uskutočnila už tradičná ochutnávka mladých pazovských vín.Tretia vernisáž sa konala v Galérii Miry Brtkovej, kde je vystavených desať abstraktných pastelov, ktoré neboli často vystavované a v Starej Pazove sú prezentované po prvýkrát. O obrazoch, ktoré vznikli po roku 2000 a ktoré predstavujú posun od kresieb a grafík k abstraktným obrazom, hovoril akademický maliar Marjan Karavla. On poznamenal, že Staropazovčania môžu byť hrdí na takého vynikajúceho umelca, ktorý miloval svoje rodné mesto a tak ho zakreslil na svetovú mapu umenia. Po šiestich výstavách v Novom Sade a dvoch v Sriemskych Karlovciach uskutočnených počas leta, výstavami v rodnom meste, v mesiaci narodenia umelca, končí veľký umelecký maratón, povedala Pavlova manželka. Prítomným ozrejmila, že umelecký maratón zorganizovali rodáci s priateľmi, aby sa nezabudlo na prácu predovšetkým dobrého človeka, bohéma a špičkového umelca.Keď sa v jeden deň do troch hodín vmestí niekoľko krásnych podujatí, ktoré prezrádzajú, že nič sa nedeje náhodou, nezostáva nič iné iba sa k ním vrátiť. Milovníci výtvarného umenia sa na tieto tri výstavy môžu prísť pozrieť do polovice januára nasledujúceho roka a čitatelia si Pazovský kalendár môžu listovať počas celého roka.

 

Text a fotografie: Anna Simonovićová

V Starej Pazove sa v sobotu 10. decembra uskutočnila 28. Prehliadka detskej divadelnej tvorby 3 X Ď.Do divadelnej krajiny v Starej Pazove už po 28. krát zavítali mladí divadelníci, aby predviedli svoje malé divadelné zázraky. Žiaľ, tohto roku na dosky, ktoré znamenajú svet sa zázraky podarilo priniesť iba Staropazovčanom a Binguľčanom. Ostatné detské divadelné súbory sa k zázrakom nedopracovali a do divadelnej krajiny neprišli. Divadelnú krajinu zázrakov otvorila Libuška Lakatošová, predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka, ktorá vyjadrila ľútosť nad skutočnosťou, že do divadelnej krajiny zavítali iba dva súbory, zároveň však prejavila aj nádej, že o rok účastníkov bude viacej. Malých – veľkých hercov pozdravil aj Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva SR v Belehrade, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil význam divadla v zachovávaní materinského jazyka.Poviedky pre deti Márie Kotvášovej-Jonášovej boli inšpiráciou obom súborom. Staropazovský súbor zo Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka predviedol predstavenie Moje prvé rande v réžii Ivana Ječmena a Alexandra Materáka a súbor zo SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule inscenáciu Mama, poď sa hrať v réžii Tijany Farkašovej.Výkony hereckých súborov sledoval Peter Hudák, režisér z Púchova zo Slovenska a detská porota v zložení Ema Lakatošová, Tamara Očovajová a Lena Stankovićová z pazovskej základnej školy. Kým sa členky detskej poroty a porotca rozhodovali, komu udelia ceny, v divadelnej sále pre divákov bolo premietané bábkové divadielko Detského divadelného štúdia Ochotníček z Púchova.

Podľa ocenenia Petra Hudáka prvú cenu a zlatú plaketu získal staropazovský súbor a druhú súbor z Bingule. Cenu za najúspešnejšiu dramatizáciu získali Ivan Ječmen a Anička Balážová a za réžiu Ivan Ječmen a Alexander Materák zo staropazovskej školy. Cenu za najúspešnejšie kostýmy dostali rodičia hercov zo Starej Pazovy. Cenu za najúspešnejšiu scénografiu Tijana Farkašová, Daroslav Farkaš a Jaroslav Žembery z Bingule.Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu dostala Mária Grbićová zo Starej Pazovy a cena za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú mužskú postavu nebola udelená. Ceny za najúspešnejšie stvárnenú mužskú a ženskú vedľajšiu postavu dostali Staropazovčania Kristián Poliovka a Edita Hudecová. Cenu za najúspešnejších debutantov prehliadky dostali Jozef Kováč a Dávid Petrić zo Starej Pazovy a cenu za najúspešnejšie debutantky získali Milica Maľová, Mária Kaňová, Mia Častvenová a Ivana Špehárová z Bingule.Detská porota sa rozhodla za najlepšiu herečku v pazovskom predstavení vyhlásiť Editu Hudecovú a v binguľskom Leu Častvenovú. Podľa ocenenia malých porotcov, cenu za najsympatickejšieho herca udelili Kristiánovi Poliovkovi z pazovského a najsympatickejšej herečke Nikoline Gašparovej z binguľského súboru. Cenu za najkomickejšieho herca/herečku udelili Vasilovi Vrškovi zo Starej Pazovy a Viktórii Dubovskej z Bingule. Cenu za najsympatickejší herecký pár dostali Mária Grbićová a Tatiana Babinková a najlepší kostým mala Mia Jašová, všetky tri zo Starej Pazovy.Po vyhlásení najúspešnejších na prehliadke 3 X Ď sa v klube VHV uskutočnila dielňa, ktorú mal na starosti uznávaný režisér Peter Hudák z Detského divadelného štúdia Ochotníček z Púchova, ktorý sa najprv podrobne porozprával s režisérmi oboch predstavení, a to nielen o tom, čo pripravili, ale aj o textoch a iných divadelných prvkoch. Potom s hercami uskutočnil niekoľko hereckých cvičení.Spoluorganizátormi 28. Prehliadky slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 X Ď boli NRSNM, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a festival finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Priatelia prehliadky 3 X Ď aj v tomto ročníku boli pazovská základná škola a Stredisko pre kultúru. Detskú divadelnú krajinu zatvorila Libuška Lakatošová so želaním o krásne nadchádzajúce sviatky.

 

Text a fotografie: Anna Simonovićová

 

Prečítajte si aj správu odbornej poroty 28. prehliadky 3 X Ď:

Správa odbornej poroty 28. Prehliadky slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 X Ď

Tohto roku na 28. Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 X Ď v Starej Pazove sme si pozreli predstavenie Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule oboje s použitím dramatického textu Márie Kotvášovej-Jonášovej. Obe predstavenia zároveň tak priniesli aktuálne vzťahové témy. Námetom boli napäté vzťahy i nedorozumenia medzi deťmi a rodičmi.

Predstavenie detí zo Starej Pazovy sa navyše dotklo témy dospievania a prvých lások. Silnou stránkou tohto predstavenia boli dobre vystavané dialógy a presvedčivý herecký prejav, zvlášť dievčenskej časti súboru. Bolo vidieť, že herečky boli spoluautorkami niektorých mizanscén. Škoda preto, že tento ich autorský vklad nebol využitý častejšie a nevtiahli nás do dievčenského sveta, ktorý mohol byť pre diváka zaujímavý. Nedostatkom dramatického textu bolo rýchle ukončenie hlavnej zápletky bez vygradovania príbehu a pointa ostala len v textovej polohe.

S podobným dramatickým nedostatkom sa potýkali aj deti z Bingule. Príbeh negradoval, pohyboval sa v jednej hladine. Vrchol príbehu prišiel tiež len vo verbálnej rovine a nepriniesol očakávanú katarziu. Kladom inscenácie je ale zanietenosť hercov, aj režisérky. Fakt, že sa snaží prinášať na javisko slovenský dramatický text, aktuálnu tému a prepája rôzne generácie detí pri práci na spoločnom diele. Mladý vek režisérky a jej zanietenie je prísľubom premyslenej práce s deťmi a je vidieť záujem o kvalitu.

Aj napriek tomu, že 28. Prehliadka hostila len dve predstavenia treba povedať, že výberom tém sa kvalitatívne posunula. Snaha o riešenie aktuálnych problémov a využitie originálnych textov je veľmi chvályhodné. Obom súborom sa nedá uprieť urputnosť a pracovitosť, s ako postavili predstavenia. Môžu byť inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa s akýchkoľvek dôvodov prehliadky nezúčastnili. Verím, že budúci rok bude divadelná žatva bohatšia a v Pazove neuvidíme len 3 X Ď, ale minimálne 8-krát.

Obom účinkujúcim kolektívom tohoročnej prehliadky srdečne blahoželám a prajem veľa energie do tvorivej práce.

Navrhujem udeliť nasledovné ceny:

Cenu za najúspešnejšie kostýmy – rodičom hercov zo Starej Pazovy v predstavení Moje prvé rande v podaní ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

Cenu za najúspešnejšiu scénografiu – Tijane Farkašovej, Daroslavovi Farkašovi a  Jaroslavi Žemberymu  v predstavení Mama, poď sa hrať v podaní SKUS M. R. Štefánika z Bingule.

Cenu za najúspešnejšiu dramatizáciu Ivanovi Ječmenovi a Aničke Balážovej v predstavení Moje prvé rande v podaní ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

Cenu za najúspešnejšiu réžiu – Ivanovi Ječmenovi a Alexandrovi Materákovi v predstavení Moje prvé rande v podaní ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

Okrem toho navrhujem udeliť:

Cenu za najúspešnejších debutantov prehliadky – Jozefovi Kováčovi a Dávidovi Petrićovi v predstavení Moje prvé rande v podaní ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

Cenu za najúspešnejšie debutantky prehliadky – Milica Maľová, Mária Kaňová, Mia Častvenová a Ivana Špehárová v predstavení Mama, poď sa hrať v podaní SKUS M. R. Štefánika z Bingule.

Cenu za najúspešnejšie stvárnenú mužskú epizódnu postavu – Kristiánovi Poliovkovi v predstavení Moje prvé rande v podaní ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

Cenu za najúspešnejšie stvárnenú ženskú epizódnu postavu – Edite Hudecovej v predstavení Moje prvé rande v podaní ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú mužskú postavu – navrhujem neudeliť.

Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu – Márii Grbićovej v predstavení Moje prvé rande v podaní ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

 

A na záver navrhujem udeliť:

Druhú cenu – striebornú plaketu predstaveniu – Mama, poď sa hrať v podaní SKUS M. R. Štefánika z Bingule.

Prvú cenu predstaveniu Moje prvé rande v podaní ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.

        

        

V Starej Pazove,  10. decembra 2022    

Peter Hudák

V Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci sa 3. decembra uskutočnil 48. ročník Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov.Na rozdiel od predošlých dvoch rokov, tohtoročná súťaž recitátorov prebiehala tak, ako roky skôr, lebo súťažiaci recitovali básne na javisku pred obecenstvom. Totiž v roku 2020 sa súťaž pre pandémiu nekonala, vlani prebiehala online a tohto roku na radosť všetkých účastníkov – na javisku. Tohtoročnú súťaž otvorila Tatiana Vujačićová, predsedníčka NRSNM. Recitátorov a ich pedagógov pozdravili Martin Prebudila, zodpovedný redaktor rozhlasového programu v slovenskej reči a Vojin Popović, hlavný a zodpovedný redaktor 3. programu Rádia Nový Sad.

Aj keď súťaž aj tentoraz usporiadala Redakcia programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad, súťaž sa nekonala v jej priestoroch tak, ako to bolo zvykom doteraz, ale v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci a to z objektívnych dôvodov. Odmeny pre najúspešnejších recitátorov zaobstarali Výbor pre vzdelávanie NRSNM a Matica slovenská v Srbsku.

Tohtoročná súťaž zoskupila 42 recitátorov zo základných, stredných a vysokých škôl takmer z celej Vojvodiny. Účastníci  súťažili v piatich kategóriách a ich výkony sledovala odborná porota v zložení: Marína Šimáková-Speváková, Anna Chrťanová-Leskovac a Miruška Kočišová.

Podľa rozhodnutia poroty, v kategórii prednesu poézie žiakov nižších ročníkov, kde súťažilo 8 recitátorov, víťazkou sa stala Tamara Kuľová z Padiny. Druhú cenu získala Alena Búriková z Aradáča a dve tretie ceny získali Ema Juricová z Padiny a Lucia Kámaňová z Pivnice.

V súťaži žiakov, ktorí chodia na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry,  vystúpilo 7 recitátorov a víťazom sa stal Bojan Čorba z Bieleho Blata. Druhú cenu získala Klára Keravica z Pivnice a tretiu Andrea Šulcová z Čelareva.

V kategórii žiakov vyšších ročníkov základnej školy v prednese prózy sa zúčastnili traja žiaci a porota sa rozhodla udeliť dve ceny. Prvú cenu získal Saša Pixiades z Kysáča a druhú Mila Ragová zo Selenče.

V najpočetnejšej skupine, kde sa v prednese poézie predstavilo 13 žiakov vyšších ročníkov, porota nemala ľahkú úlohu, lebo tu bolo viacej dobrých výkonov, než bolo možné udeliť cien. Víťazom v tejto kategórii sa stal Milan Hrk z Kovačice, druhú cenu získal Milan Majera z Báčského Petrovca a dve tretie získali Ksenija Vujačićová z Báčskeho Petrovca a Mia Jašová zo Starej Pazovy.

V kategórii stredoškolákov a študentov vystúpilo 11 recitátorov. Prvú cenu získala Alexandra Muchová, študentka slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, druhú cenu získal Andrej Simendić, predstaviteľ  SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a dve tretie ceny získali Eleonóra Ábelovská a Tatiana Filipovićová – obidve žiačky petrovského gymnázia.

Organizátori súťaže pripravili pre účastníkov návštevu Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom.

 

                                                                      Text a fotografie: Anna Simonovićová

V ÚKVS odznel v sobotu 26. novembra 2022 v poradí 18. ročník konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine. Zámerom tohtoročného podujatia bolo osloviť odborníkov z krajín tzv. Dolnej zeme a získať prehľad o zbierkach a o dokumentácii slovenských ľudových piesní u Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a Bulharsku a na takom podklade porovnávať, skúmať a analyzovať ich podobnosť ale aj špecifiká vo vzťahu k zbierkam Slovákov žijúcich v Srbsku. Primárnym podnetom na tento druh komparácie bola najnovšia zbierka slovenských ľudových piesní zo Starej Pazovy, ktorú v aktuálnom roku vydala Slovenská akadémia vied a na vydanie pripravila jej autorka Mgr. art. Kristína Lomenová PhD. zo Starej Pazovy.V duchu myšlienky Jozefa Kresánka, ktorý vo svojom zakladajúcom diele slovenskej etnomuzikológie Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného okrem iného, píše že je „údelom vedy stále pracovať, ale, zdá sa, obzvlášť pre výskum ľudovej piesne, nikdy sa nedopracovať posledného slova“ sme sa aj my vhĺbili do bohatej ponuky hudobných vydaní obsahujúcich piesne, ktoré vznikli nielen v dolnozemských lokalitách. Na výzvu zúčastniť sa konferencie pozitívne zareagovali mnohí odborníci, navyše pribudli aj príspevky, ktoré aj keď nekorešpondovali s tohtoročnou témou, podstatne prispeli k témam, ktorým sme sa venovali v minulosti.Takým bol napr. príspevok Dr. Nebojšu Todorovića z Fakulty umenia Univerzity v Niši, ktorý si posvietil na pôsobenie Juraja Feríka ml. v Niši a jeho prínos hudobnému rozvoju mesta Niš. Príspevok buduje na textoch, ktoré zverejňovala denná tlač a odborné časopisy a je vhodným doplnením poznatkov z konferencie, ktorá sa konala v roku 2019 na počesť Juraja Feríka st. a Juraja Feríka ml. Podobným príspevkom je aj vystúpenie prof. PhDr. Borisa Michalíka, PhD., ktorý sa spolu s prof. PhDr. Jaroslavom Čukanom, CSc. v príspevku pod názvom Inštitucionalizovaný a organizovaný piesňový a tanečný folklór v prostredí dolnozemských Slovákov zameral na kultúrny potenciál Slovákov na Dolnej zemi. Otvoril ním rad otázok, ktoré sa týkajú organizovania kultúrneho a v tom zmysle aj hudobného života a potreby posilňovania organizačných a technických kapacít krajanov.Ďalšie príspevky sa už venovali fenoménu ľudovej piesne a definovaniu toho čo nás spája, ale aj toho, čo činí špecifiká jednotlivých slovenských lokalít. Porovnávací aspekt vo výskume slovenských ľudových piesní v lokalite Stará Pazova bol názov príspevku Mgr. art. Kristíny Lomenovej, PhD. z Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied. Monografia, ktorú autorka pripravila na vydanie, obsahuje dva navzájom prepojené a súvislé celky. Ide o zápis 360 slovenských ľudových piesní zozbieraných v rámci vlastného výskumu v Starej Pazove v časovom horizonte rokov 2014 až 2021. Jeho komplementárnou súčasťou je vedecký teoretický popis všetkých relevantných súvislostí pokiaľ ide o uvedený piesňový korpus. Autorka na základe vlastného výskumu slovenskej piesňovej kultúry v Starej Pazove analyzovala a syntetizovala doterajšie publikované poznatky odborníkov, tak zo Slovenska ako aj tých z radov vojvodinských Slovákov, nevynechala však ani poznatky relevantných maďarských a svetových odborníkov a v mnohom dospela k mimoriadne zaujímavým poznatkom.Ďalším vzácnym vedeckým príspevkom bol príspevok Mgr. Kláry Erdélyi-Molnár z Výskumného centra humanitných vied Ústavu hudobnej vedy v Budapešti. Autorka sa aktívne venuje slovenským tradíciám v Maďarsku a jej etnomuzikologický výskum je zameraný na slovenské ľudové piesne a vzťahy slovenskej a maďarskej ľudovej hudby. Vo svojej prednáške opísala fundamentálne slovenské výskumy a zbierky Bélu Bartóka, resp. Zoltána Kodálya od začiatku 20. storočia. V príspevku pod názvom Zber a výskum slovenskej ľudovej hudby v Ústave  hudobnej vedy v Budapešti prezentuje zvukovú a notovú slovenskú zbierku folklórneho archívu Ústavu hudobnej vedy v Budapešti a prezradila aj jej osobné ašpirácie pokiaľ ide o dokumentovanie, spracovanie a vydanie zbierok slovenských piesní z Maďarska. Obzvlášť zaujímavé bolo porovnanie melódií ľudom spievaných slovenských a maďarských piesní v Maďarsku. Rovnako tak podnetný bol aj príspevok Zoltána Lászla Havaša z Filozofickej fakulty v Budapešti, ktorý predstavil dielo Jána Šutinského, významnej osobnosti zo svete hudby Slovákov v Maďarsku. Impresívne sú najmä jeho orchestrálne úpravy slovenských ľudových a cirkevných piesní.Pre oblasť juhovýchodnej Európy, v ktorej nachádzame slovenské autentické národnostné spoločenstvá, je príznačný jednotný kultúrny kód a preto bolo zaujímavé sledovať príspevky o Slovákoch z Rumunska, Chorvátska a tých, ktorí kedysi žili v Bulharsku. Slovenka z rumunského Bihora Mgr. Adriana Fúriková sa už roky venuje zbieraniu, dokumentácii, klasifikácii a prezentácii slovenských piesní z oblasti Bihor a Salai. Výsledkom sú početné práce, ale aj autorské CD Na Siplackem moste, ktoré účastníci konferencie mali možnosť dostať na pamiatku od autorky. Uvedené prostredie v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia silno ovplyvnili piesne nahrané v Rádiu Nový Sad, na ktorého vlny sa mohli naladiť aj obyvatelia Bihora a tak dnes v tamojšom folklóre nachádzame silné zastúpenie piesní alebo ich častí spievaných vo Vojvodine. Mgr. Sandra Vukšić Kralj, riaditeľka Slovenského centra Našice predniesla príspevok na tému Dokumentácia slovenských ľudových piesní v Chorvátsku. Aj keď je komunita Slovákov v Chorvátsku mimoriadne činná, o čom svedčí veľmi vysoká účasť takmer všetkých matíc slovenských v kultúrnom živote menšiny, najmä na festivaloch a prehliadkach, vydanie obsiahlej zbierky piesní Slovákov z Chorvátska je zatiaľ výzvou pre etnomuzikológov a budúce projekty na tomto poli. Veľký posun sa uskutočnil aj počas realizácie vzdelávacieho spoločného dolnozemského projektu Ja som, ktorý mapoval pôvodné jazykové a hudobné prejavy tejto komunity. Do tretice o Slovákoch, ktorí sa v rámci migrácií dostali najjužnejšie od materskej krajiny a to do Bulharska hovorila Ing. Katarína Koňariková PhD., ktorá je aj predsedníčkou Spolku Slovákov z Bulharska. Ide o potomkov tých Slovákov, ktorí sa po druhej svetovej vojne z Bulharska presídlili na Slovensko v rámci akcie Mať volá. Zamerala sa na publikácie, ktoré zostavil učiteľ Ján Michalko Ej, bugári, bugári a Naši v Bulharsku, ktoré mapujú päťdesiat rokov života, práce, piesní a zvykov Slovákov v Bulharsku a ktorú Spolok Slovákov z Bulharska pripravil na vydanie v roku 2008. Vzácnym zdrojom informácii o hudobnom živote dolnozemských Slovákov je aj Krajanské múzeum, ktoré pôsobí pri Matici slovenskej v Martine. O tejto zbierke hovorila PhDr. Zuzana Pavelcová, riaditeľka uvedeného múzea. Krajanské múzeum obsahuje hudobniny Slovákov z Juhoslávie, Maďarska a Rumunska a práve tieto vzácne artefakty môžu podstatne doplniť naše poznatky o hudobnom živote tunajších Slovákov.Konferenčný deň aj v tomto roku priniesol rad nových poznatkov a informácií, kontaktov a perspektív. Festivaly autentickej ľudovej piesne, ktoré sa konajú v Pivnici v Srbsku, v Nadlaku v Rumunsku a novšie aj v Iloku v Chorvátsku nám ukazujú, že spoločnými silami všetko zvládneme nie len ľahšie, ale aj kvalitnejšie. Svedčia o tom aj mnohé ďalšie dolnozemské projekty, ktoré si zakladajú na rovnakom slovenskom dolnozemskom kóde. Aj preto je dobre zosieťovať sa v každom ohľade a navzájom sa podporovať vo výskumnej či tvorivej a prezentačnej činnosti.18. konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine našim zahraničným hosťom ponúkla aj hudobný zážitok a to prednes skladieb Aká si mi krásna E. Suchoňa a úprav slovenských ľudových piesní v podaní Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca. V ústrety konferencii sa v piatok večer v Kultúrnej stanici Eđšeg uskutočnil jedinečný koncert Ansámbla Františka Báleša, ktorý predviedol autorské skladby na verše slovenských básnikov. Koncert usporiadala Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.Muzikologickú konferenciu Slovenská hudba vo Vojvodine, ako aj vydanie zborníka prác na tému Život a dielo Kvetoslavy Benkovej, ktorej bola venovaná naša 17. konferencia v roku 2021 podporili ÚSŽZ a Ministerstvo kultúry Republiky Srbsko a organizačne zastrešil Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

 

Text: Milina Sklabinská, fotografie: Danica Vŕbová

Návrat hore