V ÚKVS odznel v sobotu 26. novembra 2022 v poradí 18. ročník konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine. Zámerom tohtoročného podujatia bolo osloviť odborníkov z krajín tzv. Dolnej zeme a získať prehľad o zbierkach a o dokumentácii slovenských ľudových piesní u Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a Bulharsku a na takom podklade porovnávať, skúmať a analyzovať ich podobnosť ale aj špecifiká vo vzťahu k zbierkam Slovákov žijúcich v Srbsku. Primárnym podnetom na tento druh komparácie bola najnovšia zbierka slovenských ľudových piesní zo Starej Pazovy, ktorú v aktuálnom roku vydala Slovenská akadémia vied a na vydanie pripravila jej autorka Mgr. art. Kristína Lomenová PhD. zo Starej Pazovy.V duchu myšlienky Jozefa Kresánka, ktorý vo svojom zakladajúcom diele slovenskej etnomuzikológie Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného okrem iného, píše že je „údelom vedy stále pracovať, ale, zdá sa, obzvlášť pre výskum ľudovej piesne, nikdy sa nedopracovať posledného slova“ sme sa aj my vhĺbili do bohatej ponuky hudobných vydaní obsahujúcich piesne, ktoré vznikli nielen v dolnozemských lokalitách. Na výzvu zúčastniť sa konferencie pozitívne zareagovali mnohí odborníci, navyše pribudli aj príspevky, ktoré aj keď nekorešpondovali s tohtoročnou témou, podstatne prispeli k témam, ktorým sme sa venovali v minulosti.Takým bol napr. príspevok Dr. Nebojšu Todorovića z Fakulty umenia Univerzity v Niši, ktorý si posvietil na pôsobenie Juraja Feríka ml. v Niši a jeho prínos hudobnému rozvoju mesta Niš. Príspevok buduje na textoch, ktoré zverejňovala denná tlač a odborné časopisy a je vhodným doplnením poznatkov z konferencie, ktorá sa konala v roku 2019 na počesť Juraja Feríka st. a Juraja Feríka ml. Podobným príspevkom je aj vystúpenie prof. PhDr. Borisa Michalíka, PhD., ktorý sa spolu s prof. PhDr. Jaroslavom Čukanom, CSc. v príspevku pod názvom Inštitucionalizovaný a organizovaný piesňový a tanečný folklór v prostredí dolnozemských Slovákov zameral na kultúrny potenciál Slovákov na Dolnej zemi. Otvoril ním rad otázok, ktoré sa týkajú organizovania kultúrneho a v tom zmysle aj hudobného života a potreby posilňovania organizačných a technických kapacít krajanov.Ďalšie príspevky sa už venovali fenoménu ľudovej piesne a definovaniu toho čo nás spája, ale aj toho, čo činí špecifiká jednotlivých slovenských lokalít. Porovnávací aspekt vo výskume slovenských ľudových piesní v lokalite Stará Pazova bol názov príspevku Mgr. art. Kristíny Lomenovej, PhD. z Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied. Monografia, ktorú autorka pripravila na vydanie, obsahuje dva navzájom prepojené a súvislé celky. Ide o zápis 360 slovenských ľudových piesní zozbieraných v rámci vlastného výskumu v Starej Pazove v časovom horizonte rokov 2014 až 2021. Jeho komplementárnou súčasťou je vedecký teoretický popis všetkých relevantných súvislostí pokiaľ ide o uvedený piesňový korpus. Autorka na základe vlastného výskumu slovenskej piesňovej kultúry v Starej Pazove analyzovala a syntetizovala doterajšie publikované poznatky odborníkov, tak zo Slovenska ako aj tých z radov vojvodinských Slovákov, nevynechala však ani poznatky relevantných maďarských a svetových odborníkov a v mnohom dospela k mimoriadne zaujímavým poznatkom.Ďalším vzácnym vedeckým príspevkom bol príspevok Mgr. Kláry Erdélyi-Molnár z Výskumného centra humanitných vied Ústavu hudobnej vedy v Budapešti. Autorka sa aktívne venuje slovenským tradíciám v Maďarsku a jej etnomuzikologický výskum je zameraný na slovenské ľudové piesne a vzťahy slovenskej a maďarskej ľudovej hudby. Vo svojej prednáške opísala fundamentálne slovenské výskumy a zbierky Bélu Bartóka, resp. Zoltána Kodálya od začiatku 20. storočia. V príspevku pod názvom Zber a výskum slovenskej ľudovej hudby v Ústave hudobnej vedy v Budapešti prezentuje zvukovú a notovú slovenskú zbierku folklórneho archívu Ústavu hudobnej vedy v Budapešti a prezradila aj jej osobné ašpirácie pokiaľ ide o dokumentovanie, spracovanie a vydanie zbierok slovenských piesní z Maďarska. Obzvlášť zaujímavé bolo porovnanie melódií ľudom spievaných slovenských a maďarských piesní v Maďarsku. Rovnako tak podnetný bol aj príspevok Zoltána Lászla Havaša z Filozofickej fakulty v Budapešti, ktorý predstavil dielo Jána Šutinského, významnej osobnosti zo svete hudby Slovákov v Maďarsku. Impresívne sú najmä jeho orchestrálne úpravy slovenských ľudových a cirkevných piesní.Pre oblasť juhovýchodnej Európy, v ktorej nachádzame slovenské autentické národnostné spoločenstvá, je príznačný jednotný kultúrny kód a preto bolo zaujímavé sledovať príspevky o Slovákoch z Rumunska, Chorvátska a tých, ktorí kedysi žili v Bulharsku. Slovenka z rumunského Bihora Mgr. Adriana Fúriková sa už roky venuje zbieraniu, dokumentácii, klasifikácii a prezentácii slovenských piesní z oblasti Bihor a Salai. Výsledkom sú početné práce, ale aj autorské CD Na Siplackem moste, ktoré účastníci konferencie mali možnosť dostať na pamiatku od autorky. Uvedené prostredie v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia silno ovplyvnili piesne nahrané v Rádiu Nový Sad, na ktorého vlny sa mohli naladiť aj obyvatelia Bihora a tak dnes v tamojšom folklóre nachádzame silné zastúpenie piesní alebo ich častí spievaných vo Vojvodine. Mgr. Sandra Vukšić Kralj, riaditeľka Slovenského centra Našice predniesla príspevok na tému Dokumentácia slovenských ľudových piesní v Chorvátsku. Aj keď je komunita Slovákov v Chorvátsku mimoriadne činná, o čom svedčí veľmi vysoká účasť takmer všetkých matíc slovenských v kultúrnom živote menšiny, najmä na festivaloch a prehliadkach, vydanie obsiahlej zbierky piesní Slovákov z Chorvátska je zatiaľ výzvou pre etnomuzikológov a budúce projekty na tomto poli. Veľký posun sa uskutočnil aj počas realizácie vzdelávacieho spoločného dolnozemského projektu Ja som, ktorý mapoval pôvodné jazykové a hudobné prejavy tejto komunity. Do tretice o Slovákoch, ktorí sa v rámci migrácií dostali najjužnejšie od materskej krajiny a to do Bulharska hovorila Ing. Katarína Koňariková PhD., ktorá je aj predsedníčkou Spolku Slovákov z Bulharska. Ide o potomkov tých Slovákov, ktorí sa po druhej svetovej vojne z Bulharska presídlili na Slovensko v rámci akcie Mať volá. Zamerala sa na publikácie, ktoré zostavil učiteľ Ján Michalko Ej, bugári, bugári a Naši v Bulharsku, ktoré mapujú päťdesiat rokov života, práce, piesní a zvykov Slovákov v Bulharsku a ktorú Spolok Slovákov z Bulharska pripravil na vydanie v roku 2008. Vzácnym zdrojom informácii o hudobnom živote dolnozemských Slovákov je aj Krajanské múzeum, ktoré pôsobí pri Matici slovenskej v Martine. O tejto zbierke hovorila PhDr. Zuzana Pavelcová, riaditeľka uvedeného múzea. Krajanské múzeum obsahuje hudobniny Slovákov z Juhoslávie, Maďarska a Rumunska a práve tieto vzácne artefakty môžu podstatne doplniť naše poznatky o hudobnom živote tunajších Slovákov.Konferenčný deň aj v tomto roku priniesol rad nových poznatkov a informácií, kontaktov a perspektív. Festivaly autentickej ľudovej piesne, ktoré sa konajú v Pivnici v Srbsku, v Nadlaku v Rumunsku a novšie aj v Iloku v Chorvátsku nám ukazujú, že spoločnými silami všetko zvládneme nie len ľahšie, ale aj kvalitnejšie. Svedčia o tom aj mnohé ďalšie dolnozemské projekty, ktoré si zakladajú na rovnakom slovenskom dolnozemskom kóde. Aj preto je dobre zosieťovať sa v každom ohľade a navzájom sa podporovať vo výskumnej či tvorivej a prezentačnej činnosti.18. konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine našim zahraničným hosťom ponúkla aj hudobný zážitok a to prednes skladieb Aká si mi krásna E. Suchoňa a úprav slovenských ľudových piesní v podaní Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca. V ústrety konferencii sa v piatok večer v Kultúrnej stanici Eđšeg uskutočnil jedinečný koncert Ansámbla Františka Báleša, ktorý predviedol autorské skladby na verše slovenských básnikov. Koncert usporiadala Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.Muzikologickú konferenciu Slovenská hudba vo Vojvodine, ako aj vydanie zborníka prác na tému Život a dielo Kvetoslavy Benkovej, ktorej bola venovaná naša 17. konferencia v roku 2021 podporili ÚSŽZ a Ministerstvo kultúry Republiky Srbsko a organizačne zastrešil Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Text: Milina Sklabinská, fotografie: Danica Vŕbová