Už na začiatku roka 2023 milovníkom poézie v Starej Pazove boli predstavené dve básnické zbierky: prvotina Marjana Karavlu a piata zbierka básní Kataríny Hricovej.
Literárny večierok, ktorý sa uskutočnil 18. januára v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića, bol venovaný premiére prvej básnickej zbierky Marjana Karavlu Čovek na sred puta (Človek uprostred cesty). Karavlu mnohí poznajú ako akademického maliara, ktorý za sebou má 15 samostatných a viacero spoločných výstav doma a v zahraničí. Početné obecenstvo na literárnom večierku bolo však prijemne prekvapené jeho prvou zbierkou básní a krátkych poviedok. Knihu vydali Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova a Stredisko pre kultúru Stará Pazova, kde je Karavla zamestnaný ako odborný spolupracovník pre výtvarné umenie.
Prvý tohtoročný večierok v knižnici otvorila Nataša Filipová, ktorá si nostalgicky zaspomínala na zašlé časy, keď spolu s Karavlom chodievali do pazovskej základnej školy. O literárnej tvorbe Marjana Karavlu hovorila Anđelka Maliová, novinárka a recenzentka knihy, ktorá vo forme dialógu s autorom prítomným ozrejmila základné charakteristiky Karavlovej literárnej tvorby. Poznamenala, že Karavla vo svojej básnickej zbierke svet okolo seba maľuje, ibaže nie štetcom, lež slovami. Ukážku z autorovej prvotiny na večierku prečítala Sanja Dragašová, bývalá recitátorka a Karavlova kolegyňa.
Ako samotný autor povedal, prvú báseň napísal 23. decembra 1992 počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vzdialenosť od rodiska a neblahé roky boli jeho inšpiráciou. Potom sa tieto dva druhy umenia doplňovali, ibaže sa verejnosti doteraz prezentoval ako maliar a na vydanie svojej prvej básnickej zbierky sa odhodlal až po tridsiatich rokoch písania. Krátke poviedky, alebo poézia v próze, vznikli po roku 2000, keď sa do Starej Pazovy už vrátil zo štúdia. Súbežne so srbskými textami autor píše aj po slovensky a básne napísané v srbčine v zásade neprekladá.
Už o deň neskoršie, teda 19. januára, v staropazovskom slovenskom evanjelickom kostole bola prezentovaná tvorba duchovnej poézie pazovskej spisovateľky a poetky Kataríny Hricovej. Básnická zbierka Spln v oku je piatou zbierkou poetky, a svoju premiéru mala v októbri minulého roku v knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove. Tentoraz sa prezentácia konala v rámci biblickej hodiny v kostole a vzbudila veľký záujem nielen veriacich, ale aj iných milovníkov poézie.
Básnickú zbierku Spln v oku Kataríny Hricovej vydalo v roku 2022 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha obsahuje štyri básnické cykly: Modlitba, Prílivy a odlivy, Nedotýkajte sa mojich mesiacov a Keď v živote začneš umierať.O knihe hovoril a niekoľko básní prečítal kazateľ Janko Bako. Samotná autorka ozrejmila ako vznikli niektoré básne z jej najnovšej knihy. Večierok bol svojráznym vyznaním viery Kataríny Hricovej, ktorá jej, ako povedala, pomohla prekonať tie najťažšie chvíle v živote v boji s chorobou. V mene Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi sa prítomným prihovoril Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský.

Text a fotografie: Anna Simonovićová

V sobotu 14. januára v miestnostiach SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove slávnostne uviedli do života fotomonografiu pod názvom Dedičstvo, ktoré pretrváva autora Petra Dešića.

Monografia obsahujúca vzácne fotografie pazovského ľudového kroja, ale aj obyčaje a portréty Slovákov z tohto prostredia, zachytené objektívom talentovaného fotografistu Petra Dešića z Čelareva, vzbudila veľký záujem Pazovčanov a cezpoľných hostí, medzi ktorými bol aj Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva SR. Klub VHV bol vyplnený do posledného miesta a v obecenstve bolo dosť návštevníkov, práve v slovenskom ľudovom kroji. Organizátormi premiéry, okrem Petra Dešića, boli aj MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v mene ktorých sa prihovorila Libuša Lakatošová, predsedníčka spolku, ktorá aj moderovala program.

Obecenstvu sa najprv prihovoril autor knihy, Petar Dešić, ktorý hovoril ako sa fotenie slovenského kroja vo Vojvodine začalo. Pripomenul, že sa to začalo v roku 2014 v Selenči a potom pokračovalo takmer vo všetkých osadách, v ktorých žijú Slováci. V Starej Pazove začal fotografovať v novembri 2016 a čoskoro pochopil, že tu nejde iba o ľudový kroj a folklór ale, že je to nehmotné dedičstvo, ktoré treba zachovať, v tomto prípade fotografiami aj v knihe. Snažil sa, aby na fotografiách neboli iba modely, ale aj život, teda zvyky a obyčaje na autentických miestach. V knihe sú fotografie z obdobia rokov 2016 až 2019, avšak do Starej Pazovy sa Petar vracal aj potom, lebo, ako povedal, v rodinách je dosť zachovaných starodávnych krojov aj napriek tomu, že je 21. storočie.

Na príprave fotenia ľudových krojov nápomocnou rukou, okrem početných pazovských rodín, bola aj Anna Balážová, ktorá Dešića zoznámila s históriou ľudového kroja a ktorá sa prihovorila aj na premiére tejto publikácie. Okrem toho, že vyjadrila radosť, že patrila do tímu, ktorý pripravoval fotenie a knihu, hovorila aj o slovenskom ľudovom kroji kedysi a dnes. O reprezentatívnej knihe poznamenala, že je vzácna, lebo od zabudnutia chráni kultúrne dedičstvo, na ktoré si mladšie generácie budú môcť nielen zaspomínať, prečítať, ale aj pozrieť na fotografiách.

O knihe hovorili aj hostia z Chorvátska a Maďarska, ktorí s Dešićom spolupracovali. Josip Forjan, riaditeľ Kultúrneho strediska Travno a etnológ zo Záhrebu poznamenal, že je fascinujúce, že sa Dešić pôvodom z Bosny, ktorý jednu dobu žil v Chorvátsku, pustil do takéhoto projektu. Jediným vysvetlením toho môže byť láska k ľudovému kroju, k tradícii. Dodal, že Petar objektívom svojho fotoaparátu zaznamenal nielen kroje, ale autentickým spôsobom aj dobu. Poďakoval sa rodinám, ktoré ho prijali a ukázali bohatstvo ľudového kroja.

Mirko Mihaljević, predseda KUS Lipa z dediny Semeljci v Slavónii, ktorý sa zaoberá aj vypracovaním ľudových krojov, do popredia vysunul ako sa Dešić dôkladne pripravuje pre každé fotenie, lebo chce znázorniť každú drobnosť. Vyjadril nádej, že sa staršej generácii, ktorá ešte nosí kroje v každodennom živote, podarí vštepiť lásku k ľudovému kroju a tradícii mladej generácie.

Emil Ruppa, zberateľ maďarského kroja z dediny Bogojevo, ktorý s Dešićom spolupracuje šesť rokov, poznamenal, že ho oduševňuje archaickosť pazovského kroja a tá spätosť kroja so starými remeslami, obyčajmi, zvykmi, cirkvou. Aj jemu Petar pomohol, aby sa vášnivejšie zaoberal minulosťou, lebo pri každom fotení v Bogojeve vždy žiadal, aby zrekonštruoval staré zvyky a obyčaje.

Tünde Seres, etnografka a organizátorka kultúrnych udalostí z Maďarska poznamenala, že prichádza z prostredia, kde je tiež bohatá národnostná rôznorodosť, v ktorej Petar hľadal posledné stopy zachovaného ľudového kroja. Ako etnografka sa snaží vyhľadávať spojenie medzi krojmi a tak zistila, že aj v jej kraji, ako aj u tunajších Slovákov, dominuje modrá farba sukieň. V Pazove videla nielen pekné kroje, ale sa aj naučila niečo nové, keď ide o techniky pletenia a zistila aj to, že niektoré pesničky, ktoré tu počula, majú totožnú melódiu aj v jej kraji.

Dr. Vladimir Stojanović, profesor na fakulte prírodných vied v Novom Sade, často píše o kultúrnom dedičstve a to ho spojilo s Petrom. Jeho dva dojmy z tejto knihy sa týkajú koloritu celkovej fotografie a dynamiky fotografií. Petar fotil obyčaje a každodenné práce, v ktorých sú ľudia taký prirodzený, akoby z vlastnej pamäti vyťahovali scénky, ktoré videli, alebo ich zažili. V tom je aj veľkosť Petrových fotografii a veľká hodnota tejto knihy, ktorá zostáva trvalým svedectvom dedičstva pazovských Slovákov a jednej doby.

Vydavateľom fotomonografie Dedičstvo, ktoré pretrváva, ktorá vyšla na sklonku roka 2022 je Matica slovenská v Srbsku. Tlačenie finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Žeľko Čapeľa, predseda SKOS Šafárik a MOMS Dobanovce a samotný autor. Kniha je napísaná v slovenskom, srbskom a anglickom jazyku.

 

Text a fotografie: Anna Simonovićová

Folklórny festival Tancuj, tancuj…

Hložany

  1. júna 2022

 

Správa odbornej poroty hodnotiacej spevácke skupiny a orchestre

 

Na 50. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… v Hložanoch sa nám v rámci koncertu speváckych skupín a ľudových orchestrov predstavilo sedemnásť ansámblov, z čoho deväť ženských speváckych skupín, šesť mužských speváckych skupín a dva ľudové orchestre. Na hložianskej scéne, v dome kultúry v sobotu 18. júna vystúpilo stopäťdesiatsedem spevákov a zo dvadsať hudobníkov z deviatich slovenských prostredí Vojvodiny. V budúcnosti by sme na festivale radi privítali predstaviteľov aj z ďalších našich prostredí.

Odborná porota sa pochvalyhodne zmieňuje o celkovej umeleckej úrovni všetkých vystupujúcich. Speváci a hudobníci predviedli hodnotný hudobný materiál z klenotnice našej slovenskej ľudovej hudobnej tvorivosti. Všetci boli adekvátne nacvičení a pripravení na vystúpenie, čo je výborným výsledkom, vzhľadom na nedávno zriedkavo stretanie sa ansámblov na skúškach, ako i na vystúpeniach, z už známych dôvodov pandémie.

Spevácke skupiny svoj program predviedli: a capella,  so sprievodom jednej alebo dvoch harmoník, alebo harmoniky a gitary, ale i za sprievodu menšieho, alebo väčšieho ľudového orchestra. Niektorí jednotlivci – inštrumentalisti svojim hudobným prednesom vynikli a veľmi pomohli celkovému dojmu z vystúpenia. Speváci spievali hlavne jednohlasné, ale i dvojhlasné úpravy ľudových piesní.  Spevácke skupiny na javisko priniesli už spievané slovenské ľudové piesne z Vojvodiny a zo Slovenska, ale sme si vypočuli aj tie menej počuté. Do budúcnosti by sme odporúčali pátrať po menej známych piesňach. Také nám v svojich zaujímavých prejavoch predviedli spevácke skupiny z Pivnice, ktoré na javisku zapôsobili zvlášť svojou mnohopočetnosťou, čo zvlášť chceme vyzdvihnúť a pochváliť. Pri spolupráci speváckych skupín so sprievodnými nástrojmi, už či sólistami, duetami, alebo aj orchestrom, dôležité je vyváženie speváckeho s nástrojovým korpusom. Pri niektorých vystúpeniach tieto momenty zavážili až natoľko že sa stali odpudzujúcim prvkom a nie elementom, ktorý by mal pomôcť k celkovému umeleckému dojmu z vystúpenia. U iných sa, ďakujúc trefnej a vyváženej spolupráci spevákov a hudobníkov, prišlo ku veľmi kvalitnému hudobno-vokálno-nástrojovému scénickému predvedeniu.  

Niektoré umelecké telesá priniesli na scénu tematicky ladené zmesy slovenských ľudových piesní, čo je veľkým prínosom.

Odborná porota pracovala v zložení: Nataša Kolárová zo Šídu, Pavel Tomáš st. z Kovačice a Juraj Súdi st. zo Selenče.

V konkurencii speváckych skupín, špeciálne ceny získali:

  • Staršia mužská spevácka skupina Korheli – SKOS Detvan z Vojlovice (250 bodov)
  • Mužská spevácka skupina KOS Jednota z Hložian (251 bodov).

Tretie, rovnoprávne ceny v kategórii speváckych skupín získali:

  • Mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca (262 bodov)
  • Ženská spevácka skupina SKOS Detvan z Vojlovice (272 bodov).

Druhú cenu v kategórii speváckych skupín získala:

  • Ženská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu (281 bodov)

Prvú cenu v kategórii speváckych skupín získala:

  • Dievčenská spevácka skupina Perla Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru z Kovačice (285 bodov)

Druhú cenu v kategórii ľudových orchestrov získal:

  • Ľudový orchester Domu kultúry Michala Babinku z Padiny (266 bodov)

Prvú cenu v kategórii ľudových orchestrov získal:

  • Ľudový orchester SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu (284 bodov).

Všetkým oceneným srdečne blahoželáme a tešíme sa na stretnutie na ďalšom ročníku Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… v Hložanoch.

 

V mene trojčlennej odbornej poroty,

PaedDr. Juraj Súdi, PhD.

Za nami je jubilejný 50. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… (ďalej len: FF TT), najväčší a najstarší toho druhu u nás vo Vojvodine. Verím, že sa ešte stále tešíme z pozitívnych dojmov a príjemných emócií, keď sme sa konečne, po dvoch rokoch, mohli znovu pookriať tancami, spevmi, ľudovou hudbou a ľudovým odevom, práve v „rodisku“ tohto festivalu – v Hložanoch, na jedinečnom amfiteátri.

Prvorado by som sa osobne chcel poďakovať Organizačno-správnej rade FF TT, že na tomto jubilejnom ročníku poukázala na dôležitosť tradičného odevu, a umožnila oceniť tromi cenami zúčastnené súbory, ktoré svojim odevom najviac vynikli a zaujali.

Ako som už, počas vyhodnotenia, prízvukoval na festivalovom javisku, tradičný odev nemožno hodnotiť, porovnávať ho a určovať – ktorý je hodnotnejší a ktorý je krajší. Je to veľmi náročná úloha, lebo tradičný odev určitej lokality sa musí pozorovať z hľadiska daného lokálneho spoločenstva a uplatňovať pri tom normy vkusu charakteristické pre danú lokalitu. Keď by sme pozorovali jednotlivé typy ľudového odevu v našich slovenských prostrediach, zistili by sme, že každé jedno prostredie má špecifické prvky, ktoré tento odev robia jedinečným a vzácnym. A napokon, či už sú to aradáčske čepce s pipíšom, pazovské červenkavie fodravie rékľe, pivnické zberanke, hložianske, kysáčske alebo petrovské kartúnke… – všetko to činí klenotnicu tradičného odevu vojvodinských Slovákov bohatou a nesmierne vzácnou. My, ktorí sme toto zdedili, sme priam povinní – primárne snažiť sa o uchovanie, ale aj zveľaďovanie uvedeného.

Mnohým folklórnym súborom, skupinám alebo kolektívom sa to aj darí. Cítiť to najmä tam, kde je tradičný odev ešte živý, a jeho pôvodní nositelia môžu usmerňovať členov týchto skupín. Odporúčam, aby túto možnosť aj naďalej využívali, vždy sa radili a konzultovali so staršími pamätníkmi. Nie všetci však majú takúto možnosť.

Veľmi si vážim prácu jednotlivých súborov a skupín, kde tradičný odev už nie je každodennou súčasťou ich života, a zaobstarať či pripraviť jednotlivé súčasti tradičného odevu predstavuje výzvu a námahu. Chcem touto cestou osloviť organizátorov (nie iba tohto festivalu), aby zvážili dôležitosť odborných prednášok, dielní, či seminárov, zameraných na problematiku tradičnej kultúry – či už hudobnej, tanečnej, odevnej… Aby osveta bola súčasťou našich festivalov. Verím, že by sme sa vtedy vyhýbali základným a najčastejším nepravidelnosťam na scéne – (v tomto prípade) úprave vlasov u dievčat, vo výbere vhodných doplnkov, správnemu ustrojeniu odevných súčastí,ako i lepšiemu porozumeniu funkciám sviatočného, či pracovného ľudového odevu.

Z tohtoročného, 50. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… si ceny za ľudový odev vyslúžili:

  • Slovenský kultúrno-umelecký spolok PivnicaPivnice;
  • Folklórny súbor Klasy  Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy;
  • Folklórny súbor Petrovčan Mládežníckeho združenia YMCA SrbskoBáčskeho Petrovca.

 

Okrem odmenených, medzi ďalšie súbory, ktoré mali vhodne zvolený a ustrojený ľudový odev určite patria aj súbory z Hložian, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Kovačice, Vojlovice a Hajdušice. Taktiež oceňujem a ďakujem aj krojovým párom, ktorí boli súčasťou tradičného defilé ulicami Hložian, a ktorí svojou prítomnosťou prispeli k slávnostnej atmosfére otváracieho ceremoniálu.

V neposlednom rade, na základe početných komentárov, skonštatoval by som, že tri ceny, ktoré sa budú (snáď aj na ďalších ročníkoch FF TT) udeľovať za ľudový odev, by v povedomí nikoho nemali byť vnímané podcenene – ako ,,iba ceny za kroj“ – ale v rovnakej rovine, či hodnotiacej stupnici ako ceny za spev a tanec alebo ľudový orchester. Nezabúdajme, že podobne ako ľudové piesne, či ľudové tance, aj ľudový odev predstavuje dôležitú a neodmysliteľnú súčasť tradičnej kultúry, bez ktorej by sme si ju nevedeli predstaviť a verím, že rovnako tak ani jej prezentáciu na scéne.

 

 

V Bratislave, 5. júla 2022                                                               

Patrik Rago, etnolog                                       

           

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku,

a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku

(zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca)

 

vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca navrhli potenciálnych ocenených na rok 2023, a to najneskôr do 28. februára 2023 e-mailom na ustavprekulturu@gmail.com a následne aj v tlačenej podobe na adresu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ul. Arse Teodorovića 11, 21 000 Nový Sad, Srbsko.

Cena Pro Cultura Slovaca sa udeľuje každoročne pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (18. apríl) počnúc rokom 2018 za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj Pamätné listy za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov.

Cenu alebo pamätný list môžu získať fyzické osoby alebo právnické osoby z komunít dolnozemských Slovákov (Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko), alebo zo Slovenskej republiky, ak svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenskej národnostnej kultúry na Dolnej zemi.

Cena Pro Cultura Slovaca sa udeľuje:

  1. a) za prínos v oblasti ľudovej kultúry;
  2. b) za prínos v oblasti divadelného umenia a umeleckého prednesu;
  3. c) za prínos v oblasti výtvarného umenia;
  4. d) za prínos v oblasti hudobného umenia;
  5. e) za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí;
  6. f) za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby;
  7. g) za činnosť vo vedení kultúrno-umeleckých telies tradičnej a modernej kultúry;
  8. h) za úspešné riadenie kultúrnych ustanovizní;
  9. i) za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí;
  10. j) za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu;
  11. k) za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov;
  12. l) za mimoriadny kultúrny počin v slovenskom dolnozemskom i zahraničnom kontexte.

 

Tešíme sa na spoluprácu!

 

S úctou,

Vladimír Francisty

riaditeľ ÚKVS

v mene zriaďovateľov

 

Tlačivá – text výzvy, štatút a návrhový list stiahnete tuná:

ProCultura 2023 vyzva

statut_cena_pro_cultura_slovaca_na_zverejnenie_so_zmenami_2019

Navrhovy list_cena_pro_cultura_slovaca_2023

V chládku slnečného júnového dňa košatými lipami ovenčený amfiteáter v Hložanoch už po päťdesiatykrát do svojho náručia srdečne privítal milovníkov tanca, spevu a hudby. Je to úctyhodné obdobie pre nás Slovákov žijúcich v tomto prostredí. Prekrásna slovenská chalupa namaľovaná na modro s prekrásnym priedomím, na ktorom naši milovníci tanca ukážu, čo vedia a záhradou, ktorá symbolizuje usilovné slovenské ruky, ako v práci v rodinnom dome, tak i tuná v náručí hložianskych hostiteľov a organizátorov, ktorí výborne odpracovali všetky festivalové požiadavky. Vojvodinskí Slováci zanechali svoje každodenné práce a húfne prišli na 50. festival Tancuj, tancuj… Svojou náladou a pozitívnou energiou slnkom ožiarený amfiteáter dýchal slovenskosťou, smiechom, srdečnými stretnutiami starých známych a priateľov, ktorí sa stretli po dvojročnej prestávke. Hložany sa stali kultúrnym strediskom všetkých Slovákov, nielen dolnozemských, ale i Slovákov z iných prostredí, ktorí vedia, že sú tu doma. Je to dôkazom, že spev, tanec a hudba sú v každom z nás, že žije s nami i teraz i do budúcna.

            Dojímavými úvodnými slovami Michal Hataľa pozdravil hostí a napočítal starších pracovníkov, choreografov a hudobníkov, ktorí prispeli tomuto jubilejnému festivalu. Vzdal česť tým, ktorí každoročne zhŕňali plody našej tanečnej kultúry vo všetkých slovenských osadách. Potlesk divákov bol odkazom, že to vedia a príchodom tanečných skupín ovenčených odevom rôznych osád, ktoré predefilovali scénou, naši tanečníci hrdo a sebavedome kráčali, poukazujúc na bohatstvo a zachovanosť našej tradičnej identity slovenskosti, lebo oni sú drahokamom našej budúcnosti.

            Na začiatku otváracieho ceremoniálu 50. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… sa prítomným prihovorila zístupkyňa predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany, predsedníčka obce Báčsky Petrovec, predseda Matice slovenskej v Srbsku a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Následne tanečníci Tijana Adámková a Ľuboslav Hataľa, podporení tradičnou hudobnou zvučkou a dvíhaním festivalovej vlajky, otvorili 50. Folklórny festival Tancuj, tancuj… Na záver otváracieho ceremoniálu folkloristi spolu, jeden tanečný pár z každej osady, odtancovali náš obľúbený tanec Tancuj, tancuj, vykrúcaj. Bol to krojový a tanečný zážitok, ktorý poukázal na spolupatričnosť našej slovenskej menšiny.

            O 17.30 h sa začal prvý koncert tanečných súborov, na ktorom vystúpilo sedem súťažiacich skupín. O 20.00 h sa začal druhý koncert tanečných súborov, na ktorom vystúpilo desať súťažiacich skupín, a hostia, ktorí vytvorili časový priestor pre prácu odbornej poroty, hodnotiacej súťažiace súbory.

PRVÝ KONCERT, na ktorom vystúpilo sedem skupín

  1. KOS JEDNOTA – staršia tanečná skupina, Hložany – pôvodné tance

Táto choreografia ovenčila 50-ročnú prácu našej známej choreografky Márie Miškovicovej, ktorá bola dlhé roky majákom hložianskeho tanečného súboru. Tanečný repertoár zanechala svojim tanečníkom a súčasnému vedúcemu, ktorý majstrovsky pracuje s nimi. Tento súbor svojimi vedomosťami a entuziazmom nám predstavil minulosť známymi dolnozemskými tancami a oduševnil všetkých prítomných, ako i nás, členov poroty. Ich výstup bol revuálny, lebo ku koncu sa k šikovným a výborným tanečníkom pripojili aj naši vedúci a organizátori, čo vyvolalo obdiv obecenstva. Bol to naozaj mimoriadne premyslený, efektne a znalecky choreograficky upravený výstup s dolnozemskými prvkami. Boli to tance, ktoré pomaly zanikajú, alebo sa uplatňujú v detských súboroch, kým dospelí ich tancujú omnoho rýchlejšie, takže strácajú na svojej kvalite. Tanečníci boli naladení, ale vidno, že tanečnice boli nositeľkami celého výkonu. Svojou energiou a uvoľnenosťou vyzvali i tanečníkov a tak roztancované tanečné páry efektne priviedli tanec ku koncu.

  1. FS V ŠÍROM POLI HRUŠKA, seniori, DK 3. októbra Kovačica – pôvodný tanec

V celom tanečnom podaní dominoval starodávny, vo všetkých slovenských prostrediach obľúbený kovačický tanec Zagajduj, gajdoš. Aj iné tance boli z ich prostredia. Spevom tanečníkov a neskoršie i tanečníc, výborným hudobným sprievodom zakročili do tanca. Radová javisková kresba, ktorá je známa v tom prostredí, nevyužila javiskový priestor, čo vplývalo na tanečný a spevácky výkon. Tancom Zagajduj, gajdoš tanečníci poukázali na bohatú rozmanitosť tancov v banátskom prostredí. Využité boli rôzne varianty, popretkávané rôznymi prvkami, ktoré sú známe v tomto tanci a v každej jeho tanečnej kresbe. Ku koncu rýchlym čardášom tanečníci vyvrcholili v tanečnom prejave a pekným využitím javiskového priestoru úspešne odtancovali do konca.

  1. FS V PIVNICKOM POLI, Pivnica, staršia skupina – pôvodné tance

Tento súbor v tanci podporila i spevácka skupina, ktorá výborným hudobným sprievodom doplnila spevácky a tanečný výkon. Rôznorodosť tanečných prvkov voľnosťou tanca a veselosťou tanečníkov choreografickými kresbami, ako aj javiskovým obsadením priestoru dávala dojem pivnického voľného tanca, čiže veselice, ktorá je ešte zachovaná v tomto prostredí. Využité boli rôzne varianty čardáša, aj krokovo, ale aj pohybmi tela tanečníkov (trasľavo) čo je už dosť zriedkavé v našom prostredí. Predsa, v niektorých častiach tanca bolo cítiť neistoty a krokový nesúlad tanečných párov, no to nevplývalo na efektné pôvodné tancovanie, lebo v skutočnosti tak sa to tancuje i dnes, podľa čoho je Pivnica známa.

  1. SKOS DETVAN, mladšia tanečná skupina, Vojlovica – štylizovaný tanec

Pekný dievčenský tanec s tanečnými prvkami prispôsobenými možnostiam tanečníc a pozorným sprievodom hudobníkov zanechal pekný dojem. Príchodom tanečníkov, ktorí sa neorganizovane približovali k tanečníčkam, úspešnou vynaliezavosťou oni to vyhladili. Do samého konca choreografie vyspelejšie tanečnice dominovali v tomto tanečnom prejave. Je to mladá tanečná skupina, ktorá má dobrý základ a vytrvalosťou v práci na zveľadení tanečných prvkov a využitím javiskového priestoru rôznymi choreografickými kresbami v štylizovanom tanci má pozoruhodnú budúcnosť.

  1. FS SKUS SLNEČNICA, Padina – zvyk

Prekrásny choreografický, scénický a rozhovormi popretkávaný výkon nás odviedol do skutočnosti tejto osady. Usilovnosť a pracovitosť padinského Slováka znázornená bola rozhovormi na železničnej stanici, ktorá každodenne víta svojich cestujúcich a odvádza ich do práce, alebo čakáva z nej. Mimoriadne pekne a scénicky jednoducho bol znázornený príchod vlaku, ktorým niekto prichádza a niekto odchádza. Stretnutím cestujúcich a vlaku na železničnej stanici nebadateľne a znalecky scénicky a choreograficky upravené, cestujúci sa chytia do tanca. Výber tancov bol znalecky a mimoriadne dobre usporiadaný do samého konca. Tanec bol popretkávaný rozhovormi, ktoré boli krátke, výstižné a efektné. Javiskový priestor bol úplne využitý. Tanečný výkon bol na vysokej úrovni. Tancovali tance zo svojho prostredia s bohatými krokovými prvkami a výborným hudobným sprievodom podporeným speváckou skupinou. Svojím tanečno-scénickým prejavom podali nám rozprávku o živote a práci padinského ľudu.

  1. FS SKOS ĽUDOVÍTA ŠTÚRA, mladšia tanečná skupina, Ilok – obyčaj

Vekovým rozdielom tanečníkov nacvičovateľ sa snažil vytvoriť náladu na tanci v domácnosti alebo na poľane. Príchodom starších tanečníkov začala opravdivá veselica so spevom a tancom čardáša. K nim pristúpili mladšie tanečnice, ktoré tancovali v kruhu oddelene od starších tanečníkov. Tancoval sa čardáš – tzv. dvojkročka bez variantov (jednoducho). Okrasou bol sólový spev, ktorý trochu zjemnil scénickú monotónnosť. Scénicky bol nevyužitý priestor bez dialógu a s tancom charakteristicky neupraveným. Na okamih sa zdalo, že tuná ruka choreografa ani nezasiahla. Bola by tu potrebná odborná pomoc, ktorá by tento dobrý tanečný potenciál či už mladších alebo starších tanečníkov usmernila v správnom smere. V Iloku máme staré tance, ktoré bohato boli využité na veseliciach, iba je potrebné to bohatstvo prihrnúť a upraviť. Tento výkon bol iba v rytme čardáša, čo značne zmenšilo kvalitu javiskového vystúpenia.

  1. FS KUS ŠTEFÁNIKA, Laliť – štylizovaný tanec

Pekný a zaujímavý choreografický začiatok. Začalo to spevom jedného tanečného páru, ku ktorému prichádzajú tri tanečnice, a zasa tri tanečnice so spevom a tancom. Výborné využitie piesne, v ktorej bol realizovaný i ženský i mužský tanec. V druhej časti piesne tanečníci prichádzajú k tanečníčkam a zapájajú sa do tanca. Nevyužitý javiskový priestor, tancovalo sa v strede javiska s chudobnými choreografickými kresbami. Nenaladení tanečníci bledo pôsobili a akoby nevoľne tancovali, i keď vidno, že majú dobré tanečné základy. Tanečníci môžu preukázať tanečne viacej, sú dobrým potenciálom do budúcna. Vyrastali a tanečne dozrievali spolu, sú perspektívna tanečná skupina, ktorá dosiahne pekné výsledky. Prajeme im aj naďalej úspešnú prácu.

 

DRUHÝ KONCERT TANEČNÝCH SKUPÍN 50. FOLKLÓRNEHO FESTIVALU TANCUJ, TANCUJ…

 

  1. FS ŠAFÁRIK SKC P. J. ŠAFÁRIKA, Nový Sad – štylizovaný tanec

V rámci časového obmedzenia choreografického prejavu, priam vykúzlená bola novosadská krčma so stolmi, krčmárom s čašníkmi, fotografickým prístrojom, návštevníkmi, medzi ktorými bola i jedna nenaladená manželka, ktorá sa úspešne hádala s manželom, kým mu nezobrala peniaze. K tomu mimoriadny hudobný sprievod s veselou mládežou plnou pozitívnej energie a dobrým výberom tancov, ktoré sa tancovali pred sto rokmi, uviedla nás do sveta minulosti. Bolo to prekvapením pre pozorovateľov, ako i pre porotu. Krčmár svojím sólo tancom privítal tanečníkov v odevoch priliehavých obdobiu deja. Mimoriadne upravené dejové a tanečné výkony, priestorové využitie a voľné tance choreograficky upravené štylizovanými prvkami, späté s hudbou, veľkou rýchlosťou menením choreografických kresieb viedol dej od začiatku do konca. Tanečníci tancovali atraktívne, prakticky výborne nacvičení a vidno skúsení svoj pôžitok k tancu nekryli. Výber piesní zodpovedal tanečnému výkonu a krokovým prvkom vyvolenému tancu. Ideovo je veľmi pekne podaná krčmárska nálada tých čias.

  1. FS KLASY SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA, Stará Pazova – štylizovaný tanec

Početne menšia skupina tanečníkov, ale výborne zásobená tanečnými vedomosťami, s piesňou vystúpila v rytme staropazovského čardáša ako i spôsobu tancovania. Trasľavým pazovským spôsobom tancovania čardáša v radovom a kruhovom podaní s okrasami primeranými tomuto spôsobu. I v párovom tanci i v samostatnom tanci tanečníčok, a najmä v tanci šikovných a naladených tanečníkov s bohato ozdobenými tanečnými prvkami, zanechal výborný dojem. Výber piesní a tancov, ako i sám prednes, podporený výborným hudobným sprievodom a tanečníkmi v prekrásnom staropazovskom odeve, špecifickom nielen pre toto prostredie, ale i širšie, úctyhodne tento tanečný súbor prezentoval svoju osadu.

  1. FS KUS PETROVSKÁ DRUŽINA, Báčsky Petrovec – obyčaj

Skúsená tanečná skupina nás zaviedla do chmeľnice, v ktorej si usilovní petrovskí občania prirábali pre živobytie. Scénicky pekne upravený javiskový priestor ozdobený mnohými vecami potrebnými v oberačke s oberačmi primerane oblečenými pre túto prácu. Oberači – tanečníci, textom a tancom predstavili koniec chmeľovej oberačky. Tancovali tance svojho prostredia, ktoré boli bohaté tanečnými prvkami a rôznorodosťou samých tancov, ktoré sa striedali na ľudových veseliciach. Tance popretkávané textami, ktoré sa nepočuli, piesňami, ktoré sa tiež nepočuli, predsa len dominovali výborne využitým javiskovým priestorom. Prekrásny dojem zanechal tanec s košíkmi. Choreograf znalecky a výstižne využil košíky v tanci tanečníc ako i v spoločnom párovom tanci, ktorý však prerástol do kruhového tanca, ktorý bol atraktívny a znalecky prezentovaný. V takom umeleckom pokračovaní všetky tance mali krokovú špecifickosť až do konca.

  1. STARŠIA TANEČNÁ SKUPINA SKOS DETVAN, Vojlovica – pôvodné a štylizované tance

Bol to tanečný výkon v rytme čardáša, ako na poľane, kde sa stretáva mládež a dospelí. Ich nálada ich usmernila k spevu bez sprievodu hudby, hudobníci zahrali a tanečníci sa točili v pároch, kruhovo, čardášovým krokom. Bolo to pekné náladové ovenčené stretnutie. Menia sa piesne, čardáš zostáva, spieva sa a naladení tanečníci majú z toho bohatý zážitok. Náš ľud si sám tvoril čardášové okrasy, ale ich bolo málo, preto zo štylizácií tu nemáme nič. Dievčenský tanec bol pekný, čistý ako krokovo, tak aj spevácky, až kým neprišiel okamih, že ďalej nemohli. Zostali bez dychu. Musíme dbať na hranicu možností, zvlášť pre mladšie tanečné súbory.

  1. FS V PIVNICKOM POLI, mladšia tanečná skupina, Pivnica – pôvodné tance

Mnohopočetná tanečná skupina s veľmi pekným tanečným vystúpením vyplnila celý javiskový priestor. Výstižným výberom piesní a pivnických tancov zrelo a znalecky usporiadaných do jedného celku s nebadateľnými prechodmi do rôznych formácií využitím celkového tanečného potenciálu výborných tanečníkov, časove prebehlo celé choreografické vystúpenie v okamihu. Spev, tanec a hudba boli jeden celok. Vidno, že Pivnica, ktorá žiari špecifickosťou svojho nárečia, ale aj spevu, hudby, krojov a tancov vytrvalo zachováva svoje kultúrne bohatstvo. Česť patrí tým, ktorí roky nešetrili seba a pracovali venujúc svoj voľný čas, aby boli tým, čím sú, aby tancovali to, čo im predkovia zanechali a aby sme my všetci, dolnozemskí Slováci, boli na nich hrdí.

  1. FS SKOS JEDNOTA, mladšia tanečná skupina, Hložany – štylizovaný tanec

Vysokou a nadovšetko znaleckou štylizáciou v obmedzenom časovom priestore sa nielen tancovalo, ale i miesilo, pieklo a upieklo to, čo je všetkým nám najvzácnejšie – chlieb. Vstúpili sme do pekárne. V prekrásnom bielom odeve ako tanečníkov, tak i tanečníčok vidno, že táto osada sa naozaj stala tanečným centrom dolnozemských Slovákov. Vidno, že vedenie a správa spolku nešetrí na prostriedkoch, ktoré sú potrebné jednému vrcholnému tanečnému súboru. Na tanečnom priestore prekrásna pekáreň, zásobená  všetkými pomôckami, privítala tanečníkov – pekárov. Výborne upravená piecka, do ktorej sa na lopatách kládli chlebíky – tanečnice, ktoré o chvíľu už boli v tanci. Aj pekári – tanečníci – sa dali do tanca efektne znázorňujúc pekárske remeslo. Piesne, hudba a tanec splynuli v jedno. Dialógy boli tak znalecky využité, že všetko prebiehalo takou rýchlosťou, na ktorej by mohli závidieť i profesionálne súbory. Striedaním textu, spevu, práce, tanca a hudby ako i dokonalosťou tanečného výkonu, tento súbor svojou energiou a tanečne, ako i herecky ukázal, že dlhoročná práca prináša plody.

  1. KUS ZVOLEN, mládežnícka tanečná skupina, Kulpín – štylizovaný tanec

Skúsený a dobre nacvičený tanečný súbor predniesol štylizované tance, ktoré sú už v ich prostredí udomácnené. Pekný výber piesní s primeranými krokovými ozdobami pekne prednesenými a využitím javiskového priestoru pôsobil zrelo. Súbor a jeho kvalita tanca vyžaduje obohatenie, ako v choreografických kresbách, tak i v zložitejších krokových formách. Tento výborný súbor, tanečne dobre pripravený, bohatstvom zmien a krokových foriem by dostal väčšiu tanečnú dynamiku, ktorá by zlepšila tanečný výkon. Tým by i sama štylizácia tanca bola bohatšia, zaujímavejšia, lebo neopakovaním istých tanečných foriem by dalo bohatší choreografický celok.

  1. FS V ŠÍROM POLI HRUŠKA, mládežnícka skupina, DK 3. októbra, Kovačica – obyčaj

Mnohopočetná tanečná skupina roztancovaná a skúsená, pekne nám znázornila kolotoč v tanci otáčaním dievčat v peknom kovačickom odeve. Bolo to zaujímavé pre pozorovateľa. Rôzne tanečné prvky boli vtkané do tanca, ale zdĺhavosťou a opakovaním stratili na celkovom dojme. Efektnejšie by bolo všetky tanečné obrazy a krokové formy zložiť do choreografického celku, ktoré by samotnou rýchlosťou a častejšími zmenami ako i tanečnými formami pôsobili omnoho efektnejšie.

  1. FS PETROVČAN YMCA, Báčsky Petrovec – obyčaj

Roztancovaná tanečná skupina pekným príchodom na priadky zobrazila starú obyčaj, známu vo všetkých slovenských osadách, ktorý sa zachoval dodnes. Tanečnice svojim prekrásnym spevom privítali tanečníkov. Zanechali práce a dali sa do tanca, ktorý bol popretkávaný textami. Pekné dejové upravenie, rýchle a šikovné prechody zvelebili kvalitu tomuto tanečnému výkonu. Hudobný sprievod bol v úlohe tanca a efektne sledoval dej. Javiskový priestor využitý, tance pekne upravené s krokovými ozdobami a rôznymi variantmi čardáša. Odchod pekne, premyslene realizovaný a okrášlený tancom domácich, ktorý sólovým tancom vyprevadili hostí.

  1. FS VRETENO KC KYSÁČ – štylizovaný tanec

Je to súbor, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie vrcholové súbory štylizovaného spôsobu tancovania v našom prostredí. Tanečníci vedení svojím choreografom majú mimoriadnu tanečnú techniku, takže s množstvom tanečných prvkov, ktoré sú vtkané do piesní a rýchlymi tanečnými zmenami dorástli požiadavkám choreografa, ktorý znalecky usporiadal ako piesne, tak i tance, ktoré výborný orchester hudobne sleduje. Dostávame dojem, že tanečníci rýchlosťou výkonu akoby leteli javiskovým priestorom. Plní pozitívnej energie tancujú aj dušou aj srdcom. Táto choreografia štylizovaných tancov poukázala nám na to, ako sa má pracovať v tejto oblasti tanečného výkonu. Primerané piesne, pekný spev, množstvo tanečných zmien, využitie tanečného priestoru, použitie tanečných prvkov tvorí mimoriadne úspešný a atraktívny celok.

 

LAUREÁTOM 50. FOLKLÓRNEHO FESTIVALU TANCUJ, TANCUJ… JE KOS JEDNOTA Z HLOŽIAN

DRUHÚ CENU ZÍSKAL FS V PIVNICKOM POLI Z PIVNICE, mladšia skupina

TRETIA CENA SA DOSTALA FS ŠAFÁRIK SKC PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA Z NOVÉHO SADU

ŠPECIÁLNU CENU ZÍSKAL FS SKUS SLNEČNICA Z PADINY

*

Všeobecný dojem o tanečných súboroch 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… nás presviedča, že naša tanečno-hudobná a spevácka tvorba má čoraz vyspelejšiu kvalitu vo všetkých oblastiach. Tance sú obrazovo dokonalejšie, premyslené choreografickými kresbami a bohatšie dolnozemskými tanečnými prvkami. Oblečenie je prispôsobené deju tanca, čo umožňuje prezentovať bohatstvo nášho dedičstva a rôznorodosť, ktorá umožnila poukázať na krojové bohatstvo našich osád. Spev bol uplatnený vo všetkých súboroch, čo pozitívne vplývalo na tanečný výkon, lebo tanečne oslobodilo tanečníkov a vyvolalo v nich náladu, ktorú preniesli i na obecenstvo. Hudobné sprievody boli v službách tanca. Vidno, že máme mimoriadnych hudobníkov, ktorí sú nositeľmi celého tanečného výkonu. Niektorým tanečným skupinám by bola potrebná odborná pomoc, ktorú môžu dostať na organizovaných stretnutiach s odborníkmi, alebo priamym kontaktom s nimi pred alebo počas tvorby choreografických celkov. Týmto spôsobom by zlepšili svoju prácu a sám tanečný výkon by mal väčšiu hodnotu. Je skutočnosťou, že sa nám zmenšuje tanečný potenciál odchodom mládeže už či do škôl alebo za prácou, ale to neznamená, že i malý počet tanečníkov svojou kvalitou nemôže dosiahnuť vysokú úroveň. Vyzvala by som menšie osady, aby pracovali s tými, ktorých majú a tak zachovali svoju slovenskosť. Usilovnou prácou do budúcna kráčame presvedčení, že sa budeme každoročne stretávať a tešiť týmto stretnutiam, ktoré nás zbližujú. Zaslúžila si to naša minulosť a zasluhuje si to i naša budúcnosť a nadovšetko i naša slovenská národnostná menšina, žijúca v tomto prostredí.

 

V mene odbornej poroty hodnotiacej výkon tanečných skupín,

Ružena Červenská

 

Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2023, a to najneskôr do 10. februára 2023 (mailom na: kvisivankrasko@gmail.com, hlasznik@gmail.com).

 

Text výzvy a štatút:

cena_OS_statut 2021

vyzva cena OS 2023

V rámci osláv 250. výročia prisťahovania Slovákov do Kysáča – 1773 – 2023, Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka z Kysáča vypisuje súbeh na Kysáčske literárne pero.

Vyzývame všetkých autorov z Kysáča, ktorí píšu po slovensky, už či poéziu alebo prózu, aby zaslali svoje práce predsedovi KUS Vladimíra Mičátka Michalovi Francistymu na mailovú adresu: miso.francisty@gmail.com. Tri básne alebo jeden prozaický text je potrebné zaslať do 31. januára bežného roka alebo priniesť osobne. Vyzývame aj žiakov vyšších ročníkov základnej školy, aby sa zúčastnili so svojimi literárnymi prácami. Vítané sú aj texty a básne v nárečovej slovenčine.

Práce bude hodnotiť redaktorka a editorka Katarína Melegová-Melichová, ktorá najlepším odovzdá ceny v utorok 14. februára 2023. Všetci účastníci dostanú primerané darčeky.

Oslávme krásnym slovom aj toto jubileum Kysáča.

 

V Dobanovciach sa  v stredu 28. decembra pri príležitosti 20. výročia obnovenia činnosti spolku, MOMS a Aktívu žien a 10. výročia otvorenia Slovenského národného domu úspešne uskutočnil vianočno-novoročný koncert.

Tohtoročné jubileá v SKOS Šafárik počas roka oslávili skromne, minivýstavami a vďaka snahe predsedu spolku Žeľka Čapeľu a predsedníčky MOMS Danici Galátovej, na sklonku roka sa uskutočnil aj koncert, na ktorom sa predstavili noví členovia spolku. Je ich síce menej, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi, ale sa malá hŕstka tamojších Slovákov vzmohla a po niekoľkoročnej prestávke opäť rozprúdila činnosť spolku a úspešne zorganizovala vianočno-novoročný program.

Program sa niesol v znamení slovenských ľudových piesní, ktoré z úprimného srdca zaspievala sedemčlenná spevácka skupina v zložení: Daniela Greksová. Žeľko Mikuľa, Anđela Gotovuša, Mária Ćirovićová-Galátová, Danica Galátová, Naďa Čapeľová a Daniel Ristić. Osvedčení speváci, ale aj tí, ktorí si pred mikrofón zastali po prvýkrát, slovenské ľudové piesne zaspievali ako sólisti, v duete, či ako trio. Na harmonike ich sprevádzal Janko Marčok. Každé vystúpenie diváci, ktorí neboli len z Dobanoviec, ale aj z Boľoviec a Starej Pazovy, odmenili búrlivým potleskom a nejednu pesničku zaspievali spolu s interpretmi na javisku.

Na záver programu sa prítomným prihovoril Žeľko Čapeľa, predseda spolku, ktorý sa poďakoval všetkým, ktorí priložili ruku, aby sa aktivita spolku pred dvadsiatimi rokmi obnovila a naplno rozprúdila a neskoršie aj vybudoval nový Slovenský národný dom. Osobitná vďaka za to patrí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a NRSNM. Čapeľa hovoril aj o početných úspechoch, ktoré zožali na festivaloch Rozospievaný Sriem, V pivnickom poli, Rozospievané klenoty, Zlatá brána, Tancuj, tancuj

Program svojou prítomnosťou poctili zástupcovia Veľvyslanectva SR v Srbsku Monika Podsklanová-Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca a Boris Konček, tretí tajomník. Zástupkyňa veľvyslanca sa poďakovala za dobrú spoluprácu s tamojším spolkom, ktorú si vážia a  všetkým zaželala pevné zdravie, spokojnosť v práci či rodine a aby si aj naďalej zachovávali slovenskosť.

K tohtoročným jubileám Dobanovčanom zagratuloval aj Igor Jovanović, zástupca predsedu Zhromaždenia mesta Belehrad, ktorý im zaželal, aby aj naďalej zachovávali svoju kultúru, jazyk, tradíciu, lebo je to najväčšie bohatstvo aj v Srieme aj v meste Belehrad.

Po programe sa pokračovalo v družnom rozhovore a, ako to v Dobanovciach tradične býva, aj v tanci, do ktorého hral orchester Pazovskí kacúri. Vianočno-novoročným koncertom Dobanovčania ukázali, že im entuziazmus nechýba, aj keď ich po dvadsiatich rokoch ubudlo. Uplynulý rok Dobanovčania vyprevadili piesňou a už začiatkom tohto roku v tamojšom spolku plánujú zorganizovať tradičné priadky a potom aj ďalší celovečerný program.

 

Text a fotografie: Anna Simonovićová

Návrat hore