Za nami je jubilejný 50. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… (ďalej len: FF TT), najväčší a najstarší toho druhu u nás vo Vojvodine. Verím, že sa ešte stále tešíme z pozitívnych dojmov a príjemných emócií, keď sme sa konečne, po dvoch rokoch, mohli znovu pookriať tancami, spevmi, ľudovou hudbou a ľudovým odevom, práve v „rodisku“ tohto festivalu – v Hložanoch, na jedinečnom amfiteátri.

Prvorado by som sa osobne chcel poďakovať Organizačno-správnej rade FF TT, že na tomto jubilejnom ročníku poukázala na dôležitosť tradičného odevu, a umožnila oceniť tromi cenami zúčastnené súbory, ktoré svojim odevom najviac vynikli a zaujali.

Ako som už, počas vyhodnotenia, prízvukoval na festivalovom javisku, tradičný odev nemožno hodnotiť, porovnávať ho a určovať – ktorý je hodnotnejší a ktorý je krajší. Je to veľmi náročná úloha, lebo tradičný odev určitej lokality sa musí pozorovať z hľadiska daného lokálneho spoločenstva a uplatňovať pri tom normy vkusu charakteristické pre danú lokalitu. Keď by sme pozorovali jednotlivé typy ľudového odevu v našich slovenských prostrediach, zistili by sme, že každé jedno prostredie má špecifické prvky, ktoré tento odev robia jedinečným a vzácnym. A napokon, či už sú to aradáčske čepce s pipíšom, pazovské červenkavie fodravie rékľe, pivnické zberanke, hložianske, kysáčske alebo petrovské kartúnke… – všetko to činí klenotnicu tradičného odevu vojvodinských Slovákov bohatou a nesmierne vzácnou. My, ktorí sme toto zdedili, sme priam povinní – primárne snažiť sa o uchovanie, ale aj zveľaďovanie uvedeného.

Mnohým folklórnym súborom, skupinám alebo kolektívom sa to aj darí. Cítiť to najmä tam, kde je tradičný odev ešte živý, a jeho pôvodní nositelia môžu usmerňovať členov týchto skupín. Odporúčam, aby túto možnosť aj naďalej využívali, vždy sa radili a konzultovali so staršími pamätníkmi. Nie všetci však majú takúto možnosť.

Veľmi si vážim prácu jednotlivých súborov a skupín, kde tradičný odev už nie je každodennou súčasťou ich života, a zaobstarať či pripraviť jednotlivé súčasti tradičného odevu predstavuje výzvu a námahu. Chcem touto cestou osloviť organizátorov (nie iba tohto festivalu), aby zvážili dôležitosť odborných prednášok, dielní, či seminárov, zameraných na problematiku tradičnej kultúry – či už hudobnej, tanečnej, odevnej… Aby osveta bola súčasťou našich festivalov. Verím, že by sme sa vtedy vyhýbali základným a najčastejším nepravidelnosťam na scéne – (v tomto prípade) úprave vlasov u dievčat, vo výbere vhodných doplnkov, správnemu ustrojeniu odevných súčastí,ako i lepšiemu porozumeniu funkciám sviatočného, či pracovného ľudového odevu.

Z tohtoročného, 50. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… si ceny za ľudový odev vyslúžili:

• Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica z Pivnice;
• Folklórny súbor Klasy  Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy;
• Folklórny súbor Petrovčan Mládežníckeho združenia YMCA Srbsko z Báčskeho Petrovca.

Okrem odmenených, medzi ďalšie súbory, ktoré mali vhodne zvolený a ustrojený ľudový odev určite patria aj súbory z Hložian, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Kovačice, Vojlovice a Hajdušice. Taktiež oceňujem a ďakujem aj krojovým párom, ktorí boli súčasťou tradičného defilé ulicami Hložian, a ktorí svojou prítomnosťou prispeli k slávnostnej atmosfére otváracieho ceremoniálu.

V neposlednom rade, na základe početných komentárov, skonštatoval by som, že tri ceny, ktoré sa budú (snáď aj na ďalších ročníkoch FF TT) udeľovať za ľudový odev, by v povedomí nikoho nemali byť vnímané podcenene – ako ,,iba ceny za kroj“ – ale v rovnakej rovine, či hodnotiacej stupnici ako ceny za spev a tanec alebo ľudový orchester. Nezabúdajme, že podobne ako ľudové piesne, či ľudové tance, aj ľudový odev predstavuje dôležitú a neodmysliteľnú súčasť tradičnej kultúry, bez ktorej by sme si ju nevedeli predstaviť a verím, že rovnako tak ani jej prezentáciu na scéne.

V Bratislave, 5. júla 2022                                                               

Patrik Rago, etnolog