V chládku slnečného júnového dňa košatými lipami ovenčený amfiteáter v Hložanoch už po päťdesiatykrát do svojho náručia srdečne privítal milovníkov tanca, spevu a hudby. Je to úctyhodné obdobie pre nás Slovákov žijúcich v tomto prostredí. Prekrásna slovenská chalupa namaľovaná na modro s prekrásnym priedomím, na ktorom naši milovníci tanca ukážu, čo vedia a záhradou, ktorá symbolizuje usilovné slovenské ruky, ako v práci v rodinnom dome, tak i tuná v náručí hložianskych hostiteľov a organizátorov, ktorí výborne odpracovali všetky festivalové požiadavky. Vojvodinskí Slováci zanechali svoje každodenné práce a húfne prišli na 50. festival Tancuj, tancuj… Svojou náladou a pozitívnou energiou slnkom ožiarený amfiteáter dýchal slovenskosťou, smiechom, srdečnými stretnutiami starých známych a priateľov, ktorí sa stretli po dvojročnej prestávke. Hložany sa stali kultúrnym strediskom všetkých Slovákov, nielen dolnozemských, ale i Slovákov z iných prostredí, ktorí vedia, že sú tu doma. Je to dôkazom, že spev, tanec a hudba sú v každom z nás, že žije s nami i teraz i do budúcna.
Dojímavými úvodnými slovami Michal Hataľa pozdravil hostí a napočítal starších pracovníkov, choreografov a hudobníkov, ktorí prispeli tomuto jubilejnému festivalu. Vzdal česť tým, ktorí každoročne zhŕňali plody našej tanečnej kultúry vo všetkých slovenských osadách. Potlesk divákov bol odkazom, že to vedia a príchodom tanečných skupín ovenčených odevom rôznych osád, ktoré predefilovali scénou, naši tanečníci hrdo a sebavedome kráčali, poukazujúc na bohatstvo a zachovanosť našej tradičnej identity slovenskosti, lebo oni sú drahokamom našej budúcnosti.
Na začiatku otváracieho ceremoniálu 50. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… sa prítomným prihovorila zístupkyňa predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany, predsedníčka obce Báčsky Petrovec, predseda Matice slovenskej v Srbsku a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Následne tanečníci Tijana Adámková a Ľuboslav Hataľa, podporení tradičnou hudobnou zvučkou a dvíhaním festivalovej vlajky, otvorili 50. Folklórny festival Tancuj, tancuj… Na záver otváracieho ceremoniálu folkloristi spolu, jeden tanečný pár z každej osady, odtancovali náš obľúbený tanec Tancuj, tancuj, vykrúcaj. Bol to krojový a tanečný zážitok, ktorý poukázal na spolupatričnosť našej slovenskej menšiny.
O 17.30 h sa začal prvý koncert tanečných súborov, na ktorom vystúpilo sedem súťažiacich skupín. O 20.00 h sa začal druhý koncert tanečných súborov, na ktorom vystúpilo desať súťažiacich skupín, a hostia, ktorí vytvorili časový priestor pre prácu odbornej poroty, hodnotiacej súťažiace súbory.
PRVÝ KONCERT, na ktorom vystúpilo sedem skupín
Táto choreografia ovenčila 50-ročnú prácu našej známej choreografky Márie Miškovicovej, ktorá bola dlhé roky majákom hložianskeho tanečného súboru. Tanečný repertoár zanechala svojim tanečníkom a súčasnému vedúcemu, ktorý majstrovsky pracuje s nimi. Tento súbor svojimi vedomosťami a entuziazmom nám predstavil minulosť známymi dolnozemskými tancami a oduševnil všetkých prítomných, ako i nás, členov poroty. Ich výstup bol revuálny, lebo ku koncu sa k šikovným a výborným tanečníkom pripojili aj naši vedúci a organizátori, čo vyvolalo obdiv obecenstva. Bol to naozaj mimoriadne premyslený, efektne a znalecky choreograficky upravený výstup s dolnozemskými prvkami. Boli to tance, ktoré pomaly zanikajú, alebo sa uplatňujú v detských súboroch, kým dospelí ich tancujú omnoho rýchlejšie, takže strácajú na svojej kvalite. Tanečníci boli naladení, ale vidno, že tanečnice boli nositeľkami celého výkonu. Svojou energiou a uvoľnenosťou vyzvali i tanečníkov a tak roztancované tanečné páry efektne priviedli tanec ku koncu.
V celom tanečnom podaní dominoval starodávny, vo všetkých slovenských prostrediach obľúbený kovačický tanec Zagajduj, gajdoš. Aj iné tance boli z ich prostredia. Spevom tanečníkov a neskoršie i tanečníc, výborným hudobným sprievodom zakročili do tanca. Radová javisková kresba, ktorá je známa v tom prostredí, nevyužila javiskový priestor, čo vplývalo na tanečný a spevácky výkon. Tancom Zagajduj, gajdoš tanečníci poukázali na bohatú rozmanitosť tancov v banátskom prostredí. Využité boli rôzne varianty, popretkávané rôznymi prvkami, ktoré sú známe v tomto tanci a v každej jeho tanečnej kresbe. Ku koncu rýchlym čardášom tanečníci vyvrcholili v tanečnom prejave a pekným využitím javiskového priestoru úspešne odtancovali do konca.
Tento súbor v tanci podporila i spevácka skupina, ktorá výborným hudobným sprievodom doplnila spevácky a tanečný výkon. Rôznorodosť tanečných prvkov voľnosťou tanca a veselosťou tanečníkov choreografickými kresbami, ako aj javiskovým obsadením priestoru dávala dojem pivnického voľného tanca, čiže veselice, ktorá je ešte zachovaná v tomto prostredí. Využité boli rôzne varianty čardáša, aj krokovo, ale aj pohybmi tela tanečníkov (trasľavo) čo je už dosť zriedkavé v našom prostredí. Predsa, v niektorých častiach tanca bolo cítiť neistoty a krokový nesúlad tanečných párov, no to nevplývalo na efektné pôvodné tancovanie, lebo v skutočnosti tak sa to tancuje i dnes, podľa čoho je Pivnica známa.
Pekný dievčenský tanec s tanečnými prvkami prispôsobenými možnostiam tanečníc a pozorným sprievodom hudobníkov zanechal pekný dojem. Príchodom tanečníkov, ktorí sa neorganizovane približovali k tanečníčkam, úspešnou vynaliezavosťou oni to vyhladili. Do samého konca choreografie vyspelejšie tanečnice dominovali v tomto tanečnom prejave. Je to mladá tanečná skupina, ktorá má dobrý základ a vytrvalosťou v práci na zveľadení tanečných prvkov a využitím javiskového priestoru rôznymi choreografickými kresbami v štylizovanom tanci má pozoruhodnú budúcnosť.
Prekrásny choreografický, scénický a rozhovormi popretkávaný výkon nás odviedol do skutočnosti tejto osady. Usilovnosť a pracovitosť padinského Slováka znázornená bola rozhovormi na železničnej stanici, ktorá každodenne víta svojich cestujúcich a odvádza ich do práce, alebo čakáva z nej. Mimoriadne pekne a scénicky jednoducho bol znázornený príchod vlaku, ktorým niekto prichádza a niekto odchádza. Stretnutím cestujúcich a vlaku na železničnej stanici nebadateľne a znalecky scénicky a choreograficky upravené, cestujúci sa chytia do tanca. Výber tancov bol znalecky a mimoriadne dobre usporiadaný do samého konca. Tanec bol popretkávaný rozhovormi, ktoré boli krátke, výstižné a efektné. Javiskový priestor bol úplne využitý. Tanečný výkon bol na vysokej úrovni. Tancovali tance zo svojho prostredia s bohatými krokovými prvkami a výborným hudobným sprievodom podporeným speváckou skupinou. Svojím tanečno-scénickým prejavom podali nám rozprávku o živote a práci padinského ľudu.
Vekovým rozdielom tanečníkov nacvičovateľ sa snažil vytvoriť náladu na tanci v domácnosti alebo na poľane. Príchodom starších tanečníkov začala opravdivá veselica so spevom a tancom čardáša. K nim pristúpili mladšie tanečnice, ktoré tancovali v kruhu oddelene od starších tanečníkov. Tancoval sa čardáš – tzv. dvojkročka bez variantov (jednoducho). Okrasou bol sólový spev, ktorý trochu zjemnil scénickú monotónnosť. Scénicky bol nevyužitý priestor bez dialógu a s tancom charakteristicky neupraveným. Na okamih sa zdalo, že tuná ruka choreografa ani nezasiahla. Bola by tu potrebná odborná pomoc, ktorá by tento dobrý tanečný potenciál či už mladších alebo starších tanečníkov usmernila v správnom smere. V Iloku máme staré tance, ktoré bohato boli využité na veseliciach, iba je potrebné to bohatstvo prihrnúť a upraviť. Tento výkon bol iba v rytme čardáša, čo značne zmenšilo kvalitu javiskového vystúpenia.
Pekný a zaujímavý choreografický začiatok. Začalo to spevom jedného tanečného páru, ku ktorému prichádzajú tri tanečnice, a zasa tri tanečnice so spevom a tancom. Výborné využitie piesne, v ktorej bol realizovaný i ženský i mužský tanec. V druhej časti piesne tanečníci prichádzajú k tanečníčkam a zapájajú sa do tanca. Nevyužitý javiskový priestor, tancovalo sa v strede javiska s chudobnými choreografickými kresbami. Nenaladení tanečníci bledo pôsobili a akoby nevoľne tancovali, i keď vidno, že majú dobré tanečné základy. Tanečníci môžu preukázať tanečne viacej, sú dobrým potenciálom do budúcna. Vyrastali a tanečne dozrievali spolu, sú perspektívna tanečná skupina, ktorá dosiahne pekné výsledky. Prajeme im aj naďalej úspešnú prácu.
DRUHÝ KONCERT TANEČNÝCH SKUPÍN 50. FOLKLÓRNEHO FESTIVALU TANCUJ, TANCUJ…
V rámci časového obmedzenia choreografického prejavu, priam vykúzlená bola novosadská krčma so stolmi, krčmárom s čašníkmi, fotografickým prístrojom, návštevníkmi, medzi ktorými bola i jedna nenaladená manželka, ktorá sa úspešne hádala s manželom, kým mu nezobrala peniaze. K tomu mimoriadny hudobný sprievod s veselou mládežou plnou pozitívnej energie a dobrým výberom tancov, ktoré sa tancovali pred sto rokmi, uviedla nás do sveta minulosti. Bolo to prekvapením pre pozorovateľov, ako i pre porotu. Krčmár svojím sólo tancom privítal tanečníkov v odevoch priliehavých obdobiu deja. Mimoriadne upravené dejové a tanečné výkony, priestorové využitie a voľné tance choreograficky upravené štylizovanými prvkami, späté s hudbou, veľkou rýchlosťou menením choreografických kresieb viedol dej od začiatku do konca. Tanečníci tancovali atraktívne, prakticky výborne nacvičení a vidno skúsení svoj pôžitok k tancu nekryli. Výber piesní zodpovedal tanečnému výkonu a krokovým prvkom vyvolenému tancu. Ideovo je veľmi pekne podaná krčmárska nálada tých čias.
Početne menšia skupina tanečníkov, ale výborne zásobená tanečnými vedomosťami, s piesňou vystúpila v rytme staropazovského čardáša ako i spôsobu tancovania. Trasľavým pazovským spôsobom tancovania čardáša v radovom a kruhovom podaní s okrasami primeranými tomuto spôsobu. I v párovom tanci i v samostatnom tanci tanečníčok, a najmä v tanci šikovných a naladených tanečníkov s bohato ozdobenými tanečnými prvkami, zanechal výborný dojem. Výber piesní a tancov, ako i sám prednes, podporený výborným hudobným sprievodom a tanečníkmi v prekrásnom staropazovskom odeve, špecifickom nielen pre toto prostredie, ale i širšie, úctyhodne tento tanečný súbor prezentoval svoju osadu.
Skúsená tanečná skupina nás zaviedla do chmeľnice, v ktorej si usilovní petrovskí občania prirábali pre živobytie. Scénicky pekne upravený javiskový priestor ozdobený mnohými vecami potrebnými v oberačke s oberačmi primerane oblečenými pre túto prácu. Oberači – tanečníci, textom a tancom predstavili koniec chmeľovej oberačky. Tancovali tance svojho prostredia, ktoré boli bohaté tanečnými prvkami a rôznorodosťou samých tancov, ktoré sa striedali na ľudových veseliciach. Tance popretkávané textami, ktoré sa nepočuli, piesňami, ktoré sa tiež nepočuli, predsa len dominovali výborne využitým javiskovým priestorom. Prekrásny dojem zanechal tanec s košíkmi. Choreograf znalecky a výstižne využil košíky v tanci tanečníc ako i v spoločnom párovom tanci, ktorý však prerástol do kruhového tanca, ktorý bol atraktívny a znalecky prezentovaný. V takom umeleckom pokračovaní všetky tance mali krokovú špecifickosť až do konca.
Bol to tanečný výkon v rytme čardáša, ako na poľane, kde sa stretáva mládež a dospelí. Ich nálada ich usmernila k spevu bez sprievodu hudby, hudobníci zahrali a tanečníci sa točili v pároch, kruhovo, čardášovým krokom. Bolo to pekné náladové ovenčené stretnutie. Menia sa piesne, čardáš zostáva, spieva sa a naladení tanečníci majú z toho bohatý zážitok. Náš ľud si sám tvoril čardášové okrasy, ale ich bolo málo, preto zo štylizácií tu nemáme nič. Dievčenský tanec bol pekný, čistý ako krokovo, tak aj spevácky, až kým neprišiel okamih, že ďalej nemohli. Zostali bez dychu. Musíme dbať na hranicu možností, zvlášť pre mladšie tanečné súbory.
Mnohopočetná tanečná skupina s veľmi pekným tanečným vystúpením vyplnila celý javiskový priestor. Výstižným výberom piesní a pivnických tancov zrelo a znalecky usporiadaných do jedného celku s nebadateľnými prechodmi do rôznych formácií využitím celkového tanečného potenciálu výborných tanečníkov, časove prebehlo celé choreografické vystúpenie v okamihu. Spev, tanec a hudba boli jeden celok. Vidno, že Pivnica, ktorá žiari špecifickosťou svojho nárečia, ale aj spevu, hudby, krojov a tancov vytrvalo zachováva svoje kultúrne bohatstvo. Česť patrí tým, ktorí roky nešetrili seba a pracovali venujúc svoj voľný čas, aby boli tým, čím sú, aby tancovali to, čo im predkovia zanechali a aby sme my všetci, dolnozemskí Slováci, boli na nich hrdí.
Vysokou a nadovšetko znaleckou štylizáciou v obmedzenom časovom priestore sa nielen tancovalo, ale i miesilo, pieklo a upieklo to, čo je všetkým nám najvzácnejšie – chlieb. Vstúpili sme do pekárne. V prekrásnom bielom odeve ako tanečníkov, tak i tanečníčok vidno, že táto osada sa naozaj stala tanečným centrom dolnozemských Slovákov. Vidno, že vedenie a správa spolku nešetrí na prostriedkoch, ktoré sú potrebné jednému vrcholnému tanečnému súboru. Na tanečnom priestore prekrásna pekáreň, zásobená všetkými pomôckami, privítala tanečníkov – pekárov. Výborne upravená piecka, do ktorej sa na lopatách kládli chlebíky – tanečnice, ktoré o chvíľu už boli v tanci. Aj pekári – tanečníci – sa dali do tanca efektne znázorňujúc pekárske remeslo. Piesne, hudba a tanec splynuli v jedno. Dialógy boli tak znalecky využité, že všetko prebiehalo takou rýchlosťou, na ktorej by mohli závidieť i profesionálne súbory. Striedaním textu, spevu, práce, tanca a hudby ako i dokonalosťou tanečného výkonu, tento súbor svojou energiou a tanečne, ako i herecky ukázal, že dlhoročná práca prináša plody.
Skúsený a dobre nacvičený tanečný súbor predniesol štylizované tance, ktoré sú už v ich prostredí udomácnené. Pekný výber piesní s primeranými krokovými ozdobami pekne prednesenými a využitím javiskového priestoru pôsobil zrelo. Súbor a jeho kvalita tanca vyžaduje obohatenie, ako v choreografických kresbách, tak i v zložitejších krokových formách. Tento výborný súbor, tanečne dobre pripravený, bohatstvom zmien a krokových foriem by dostal väčšiu tanečnú dynamiku, ktorá by zlepšila tanečný výkon. Tým by i sama štylizácia tanca bola bohatšia, zaujímavejšia, lebo neopakovaním istých tanečných foriem by dalo bohatší choreografický celok.
Mnohopočetná tanečná skupina roztancovaná a skúsená, pekne nám znázornila kolotoč v tanci otáčaním dievčat v peknom kovačickom odeve. Bolo to zaujímavé pre pozorovateľa. Rôzne tanečné prvky boli vtkané do tanca, ale zdĺhavosťou a opakovaním stratili na celkovom dojme. Efektnejšie by bolo všetky tanečné obrazy a krokové formy zložiť do choreografického celku, ktoré by samotnou rýchlosťou a častejšími zmenami ako i tanečnými formami pôsobili omnoho efektnejšie.
Roztancovaná tanečná skupina pekným príchodom na priadky zobrazila starú obyčaj, známu vo všetkých slovenských osadách, ktorý sa zachoval dodnes. Tanečnice svojim prekrásnym spevom privítali tanečníkov. Zanechali práce a dali sa do tanca, ktorý bol popretkávaný textami. Pekné dejové upravenie, rýchle a šikovné prechody zvelebili kvalitu tomuto tanečnému výkonu. Hudobný sprievod bol v úlohe tanca a efektne sledoval dej. Javiskový priestor využitý, tance pekne upravené s krokovými ozdobami a rôznymi variantmi čardáša. Odchod pekne, premyslene realizovaný a okrášlený tancom domácich, ktorý sólovým tancom vyprevadili hostí.
Je to súbor, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie vrcholové súbory štylizovaného spôsobu tancovania v našom prostredí. Tanečníci vedení svojím choreografom majú mimoriadnu tanečnú techniku, takže s množstvom tanečných prvkov, ktoré sú vtkané do piesní a rýchlymi tanečnými zmenami dorástli požiadavkám choreografa, ktorý znalecky usporiadal ako piesne, tak i tance, ktoré výborný orchester hudobne sleduje. Dostávame dojem, že tanečníci rýchlosťou výkonu akoby leteli javiskovým priestorom. Plní pozitívnej energie tancujú aj dušou aj srdcom. Táto choreografia štylizovaných tancov poukázala nám na to, ako sa má pracovať v tejto oblasti tanečného výkonu. Primerané piesne, pekný spev, množstvo tanečných zmien, využitie tanečného priestoru, použitie tanečných prvkov tvorí mimoriadne úspešný a atraktívny celok.
LAUREÁTOM 50. FOLKLÓRNEHO FESTIVALU TANCUJ, TANCUJ… JE KOS JEDNOTA Z HLOŽIAN
DRUHÚ CENU ZÍSKAL FS V PIVNICKOM POLI Z PIVNICE, mladšia skupina
TRETIA CENA SA DOSTALA FS ŠAFÁRIK SKC PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA Z NOVÉHO SADU
ŠPECIÁLNU CENU ZÍSKAL FS SKUS SLNEČNICA Z PADINY
*
Všeobecný dojem o tanečných súboroch 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… nás presviedča, že naša tanečno-hudobná a spevácka tvorba má čoraz vyspelejšiu kvalitu vo všetkých oblastiach. Tance sú obrazovo dokonalejšie, premyslené choreografickými kresbami a bohatšie dolnozemskými tanečnými prvkami. Oblečenie je prispôsobené deju tanca, čo umožňuje prezentovať bohatstvo nášho dedičstva a rôznorodosť, ktorá umožnila poukázať na krojové bohatstvo našich osád. Spev bol uplatnený vo všetkých súboroch, čo pozitívne vplývalo na tanečný výkon, lebo tanečne oslobodilo tanečníkov a vyvolalo v nich náladu, ktorú preniesli i na obecenstvo. Hudobné sprievody boli v službách tanca. Vidno, že máme mimoriadnych hudobníkov, ktorí sú nositeľmi celého tanečného výkonu. Niektorým tanečným skupinám by bola potrebná odborná pomoc, ktorú môžu dostať na organizovaných stretnutiach s odborníkmi, alebo priamym kontaktom s nimi pred alebo počas tvorby choreografických celkov. Týmto spôsobom by zlepšili svoju prácu a sám tanečný výkon by mal väčšiu hodnotu. Je skutočnosťou, že sa nám zmenšuje tanečný potenciál odchodom mládeže už či do škôl alebo za prácou, ale to neznamená, že i malý počet tanečníkov svojou kvalitou nemôže dosiahnuť vysokú úroveň. Vyzvala by som menšie osady, aby pracovali s tými, ktorých majú a tak zachovali svoju slovenskosť. Usilovnou prácou do budúcna kráčame presvedčení, že sa budeme každoročne stretávať a tešiť týmto stretnutiam, ktoré nás zbližujú. Zaslúžila si to naša minulosť a zasluhuje si to i naša budúcnosť a nadovšetko i naša slovenská národnostná menšina, žijúca v tomto prostredí.
V mene odbornej poroty hodnotiacej výkon tanečných skupín,
Ružena Červenská