V sobotu 7. decembra 2024 sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnil jubilejný 20. ročník Muzikologickej konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine – Interpreti vokálnej a inštrumentálnej vážnej hudby z radov vojvodinských Slovákov

Milina Sklabinská, ideová tvorkyňa a hybná sila muzikologickej konferencie

Na samom začiatku konferencie riaditeľka ÚKVS Anna Speváková odovzdala ďakovný list Mgr. art. Miline Sklabinskej, PhD., prvej riaditeľke ÚKVS, ktorá iniciovala vznik tejto konferencie a už dvadsať rokov vytrvalo stojí pri jej organizácii, tematickom koncipovaní jednotlivých ročníkov a zabezpečovaní jej odbornej kvality. Práve vďaka Sklabinskej o Muzikologickej konferencii môžeme dnes hovoriť ako o jednom z našich najvýznamnejších kultúrno-vedeckých podujatí, ktoré doposiaľ vyprodukovalo 19 zošitov zborníkov odborných príspevkov, ktoré podrobne a odborne mapujú hudobný život vojvodinských Slovákov. 

Slađan Daniel Srdić hovoril o organistovi Jankovi Siromovi

Zahájenie tohtoročnej konferencie bolo príležitosťou aj na prezentáciu zborníka odborných prác 19. ročníka, ktorý bol venovaný jubilantkám, hudobným pedagogičkám a dirigentkám Anne Medveďovej st. a Mariene Stankovićovej Krivákovej, ktoré významným spôsobom prispeli a prispievajú k rozvoju a obohacovaniu nášho hudobného života, predovšetkým v oblasti zborového spevu. O zborníku hovoril redaktor vydania Ladislav Čáni. 

Anna Medveďová st.

Pracovnú časť konferencie otvorila Milina Sklabinská svojím príspevkom K osobnosti hudobného interpreta, ktorom poukázala na zložitý fenomén formovania vyspelého hudobného interpreta. Nasledovali príspevky venované naším popredným osobnostiam z oblasti interpretácie klasickej hudby. Slađan Daniel Srdić sa venoval nášmu poprednému organistovi Jankovi Siromovi. Milina Sklabinská priblížila pôsobenie sopranistky Kataríny Kalmárovej z Vojlovice a Sandry Samuelčíkovej z Kovačice a Ivany Ivanićovej z Vojlovice, huslistkám Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave. Katarína Verešová spracovala portréty dirigentky Anny Đurđevićovej a klaviristky Jaroslavy Lomenovej zo Starej Pazovy. Danica Vŕbova pripravila príspevky venované klaviristovi Marekovi Stupavskému, opernému spevákovi Borisovi Babíkovi a opernej speváčke Jaroslave Benkovej Vlčkovej. Katarína Melegová-Melichová svoju pozornosť upriamila na vynikajúcu huslistku Margarétu Benkovú a jubilujúcho akordeonistu Ondreja Maglovského. Anna Medveďová st. spracovala portréty klaviristky Maríny Kaňovej a operného speváka a hráča na priečnej flaute Andreja Mareka Kaňu. Jasmina Kneževićová pripravila umelecký portrét operného speváka Vladimíra Zorjana. 

Mariena Stankovićová Kriváková

Mariena Stankovićová-Kriváková si zvolila talentovanú klaviristku Ivana Novákovú. Portrét mladej huslistky Maríny Cerovskej pripravila Svetluša Hlaváčová a príspevok o huslistke pôsobiacej v Nórsku Ivane Jašovej pripravila Anna Medveďová ml. Arabela Zorjanová priblížila vývojovú cestu huslistky Lany Zorjanovej. Portrét Jaroslava Ceferu, violončelistu opery a baletu v Ljubljane, pripravila Annamária Boldocká-Grbićová. 

Arabela Zorjanová

Pri príležitosti 20. ročníka Muzikologickej konferencie – Slovenská hudba vo Vojvodine ÚKVS pripravil koncert popredných interpretov vážnej hudby. O nekaždodenný zážitok sa zaslúžili gitaristka Anna Ilićová, huslista Igor Havran, klavirista Marek Stupavský, operný spevák Vladimír Zorjan a vyvrcholením koncertu bolo vystúpenie mladej šestnásťročnej huslistky Lany Zorjanovej, nositeľky viacero prestížnych svetových ocenení pre mladých hudobníkov. 20. Muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine bola finančne podporená Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. 

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Ladislav Čáni, D. Vŕbová

Menšinové ústavy (menovite Ústavy pre kultúru vojvodinských Maďarov, Rumunov, Rusínov, Chorvátov a Slovákov) pokračujú v spolupráci na IPA projekte Border that unites us / Hranica, ktorá nás spája. Pripomenieme, že prvá časť projektu odštartovala v júni, keď v Múzeu Istvána Türra v Baji odznel spoločný koncert folklórnych skupín týchto národností. Projekt pokračoval výstavou ľudových odevov, ktorá bola slávnostne otvorená 27. novembra v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Maďarov v Sente. 

Ľudové odevy piatich národnostných menšín (zľava): chorvátskej, slovenskej, rusínskej, rumunskej a maďarskej enklávy

Každá menšina sa snažila na výstave predstaviť svoj najautentickejší ľudový odev, a tak sa náš ústav rozhodol zveriť túto úlohu dvom osvedčeným „krojárkam”, členkám Spolku žien Slovenka z Hložian Anne Hataľovej a Anne Hruškárovej. Dve Anny pre výstavu prichystali tradičný sviatočný ženský a mužský ľudový odev báčskeho typu z medzivojnového obdobia. 

Tím Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov zúčastnený na tomto projekte

Nášmu ústavu sa dostala aj ďalšia úloha, a to spestriť program otvárania vernisáže hudobným bodom. Na výstave, ktorú otvorili riaditeľka ÚKVM Gyöngyi Kormányos Katona a námestník pokrajinského tajomníka poverený kultúrou národnostných menšín Zoltán Kudlik, zaspieval ľudový spevák Jaroslav Kriška z Hložian v harmonikovom sprievode Ivana Galamboša. 

Jaroslav Kriška a Ivan Galamboš

Projekt Border that unites us / Hranica, ktorá nás spája bude pokračovať ďalšou výstavou už vo februári, kedy predstavíme náš ľudový odev z územia Banátu. 

Text: Danica Vŕbová, fotografie: ÚKVM

Insitné maliarstvo z Kovačice, prvok nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska, bolo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. O tomto rozhodol Medzivládny výbor pre zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na 19. zasadnutí, ktoré sa konalo v Asuncióne v Paraguaji od 2. do 7. decembra 2024. 

Insitné maliarstvo z Kovačice bolo zapísané do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska v roku 2012. Toto umenie vzniklo pod vplyvom slovenskej ľudovej tvorivosti a charakteristické je používaním olejových farieb, intenzívnym koloritom a zobrazovaním tradičnej kultúry – historických, spoločenských a morálnych hodnôt komunity. Výstižne zobrazuje dedinské prostredie a každodenný život tunajších Slovákov.

Ako osobitná forma naivného umenie sa začalo rozvíjať už v tridsiatych rokoch 20. storočia. Z Kovačice sa tento druh umenia postupne rozšíril aj do iných miest a v druhej polovici 20. storočia sa zviditeľnil na celoštátnej i medzinárodnej úrovni.

Nominácia do Reprezentatívneho zoznamu UNESCO bola pripravená v spolupráci s Centrom nehmotného kultúrneho dedičstva a navrhovateľmi: Obcou Kovačica, Galériou a Nadáciou Babka a Galériou insitného umenia Kovačica. Podporu pri príprave nominácie poskytlo Múzeum Vojvodiny, Múzeum vojvodinských Slovákov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Mestská knižnica Kovačica a ďalšie inštitúcie a jednotlivci. 

Kovačické insitné umenie je ďalším zápisom so slovenským pôvodom do tohto svetového zoznamu. V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO je už zastúpených deväť slovenských prvkov, a to fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005, 2008), terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), horehronský viachlasný spev (2017), modrotlač (2018), drotárstvo (2019), sokoliarstvo – živé dedičstvo ľudstva (2021) a tradície spojené s chovom koní plemena lipican (2022). 

Zdroj: Nematerijalno kulturno nasleđe Srbije – Intangible Cultural Heritage Serbia

Viac informácií: https://ich.unesco.org/en/RL/naive-painting-practices-of-kovaica-02104

 

Z iniciatívy Mgr. Samuela Koruniaka, PhD., lektora slovenského jazyka na Katedre slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom, v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa už pravidelne organizuje seminár zameraný na oblasť slovenskej filológie. Štvrtý ročník tohto odborného školenia spracoval tému slovenčiny v kontexte jazykovej kultúry, kultivovania a regulácie jazyka a konal sa 15. novembra v priestoroch ÚKVS. 

Mgr. Samuel Koruniak, PhD.

Štvrtý ročník seminára sa primárne venoval otázkam jazykovej kultúry, čiže problematike kultivovania a regulácie slovenčiny a to nielen vo vojvodinskom prostredí. Cieľom seminára nebolo klasické vysvetlenie správnosti/nesprávnosti, spisovnosti/nespisovnosti jazykových prvkov, ale predovšetkým aplikácia vhodnejšieho výrazu, slovného spojenia, aby sme sa ako používatelia jazyka neodkláňali od normy spisovnej slovenčiny, ale zároveň zachovávali aj mimojazykové skutočnosti. Účastníci seminára si posvietili aj na niektoré špecifické znaky našej „vojvodinskej slovenčiny, ktorá do svojho jazykového systému prebrala niektoré prvky, ktoré súčasná slovenčina na Slovensku nepozná, prípadne využíva iné výrazy.

Tohtoročný seminár mal štandardne praktickú a teoretickú časť, čiže účastníčkam a účastníkom ponúkal odpovede na niektoré otázky, ktoré sú často prítomné nielen pri našich prehovoroch, ale na ktoré nevieme promptne reagovať a nájsť vhodnejší ekvivalent. 

Prof. Dr. Anna Makišová

Úvodnú prednášku mala na starosti domáca lingvistka, prof. Dr. Anna Makišová z Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, ktorá, okrem prezentácie doteraz vydaných publikácií z oblasti jazykovej kultúry a regulovania jazyka v našom prostredí, predostrela aj možnosti kultivovania spisovnej slovenčiny. Jazyková kultúra tu musí uplatňovať diametrálne iné metódy a parametre, keďže sú tu prítomné iné jazykové a mimojazykové skutočnosti, ako aj iné jazykové kontakty a prítomný je diferenciačne iný status slovenčiny oproti tomu, ktorý sa vyskytuje na Slovensku. 

Mgr. Iveta Vančová

Pracovníčky Oddelenia jazykovej kultúry a terminológie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave Mgr. Judita Páleníková a Mgr. Iveta Vančová predstavili možnosti a služby tejto inštitúcie, ktoré môže využívať verejnosť na Slovensku aj v zahraničí. Zároveň predstavili aj niektoré publikácie, ktoré obsahujú súhrn jazykových poučiek, kratších textov z jazyka, na ktoré v rámci svojich aktivít reagovali, prípadne sa nachádzajú v elektronickej podobe, alebo už boli uverejnené v iných populárno-náučných časopisoch. 

Mgr. Judita Páleníková

Druhá časť výstupu mala praktický charakter, v rámci ktorého sa Páleníková a Vančová zamerali na opakujúce sa jazykové nezrovnalosti, s ktorými zápasia používatelia jazyka na Slovensku, ako aj na ojedinelé „jazykové problémy, na ktoré reagujú pracovníci spomenutého oddelenia. Takisto naznačili, akým spôsobom usmerňujú používateľov jazyka. 

Spoločná fotografia účastníkov seminára (foto: L. Čáni)

Tohtoročný seminár absolvoval rekordný počet frekventantov (až 28), ktorým riaditeľka ÚKVS Anna Speváková na záver odovzdala certifikát o absolvovaní tohto odborného školenia. 

Text a fotografie: Danica Vŕbová

V stredu 6. novembra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnil program slávnostného vyhodnotenia 14. kola fotosúbehu zameraného na športový život vojvodinských Slovákov.

Spoločná fotografia účastníkov a organizátorov

Šport a športové súťaženia sú kulturologickým fenoménom 20. storočia. Oživovanie antických tradícií na sklonku 19. storočia obnovením Olympijských hier môžeme považovať za začiatok niečoho, na čo ani slovenská komunita v bývalej Juhoslávii, respektíve Srbsku, nezostala imúnna. Už v období po prvej svetovej vojne sme mali vynikajúceho atléta Janka Bulíka, ktorý sa 3. októbra 1920 na prvých štátnych majstrovstvách Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov stal víťazom v skoku do diaľky. Treba podotknúť, že Bulík bol aj vynikajúcim bežcom, a iba zranenie ho znemožnilo zúčastniť sa v roku 1924 olympijských hier v Paríži. Nejak v tom období sa začali v našich prostrediach zakladať aj spolky Sokolskej jednoty, ktoré šírili športový duch telovýchovy a dôraz kládli predovšetkým na gymnastiku a gymnastické cvičenia. Začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia v jednotlivých našich dedinách početným mladíkom učaril dnes neodmysliteľný šport – futbal. Najambicióznejší v tom smere bol Slovenský športový klub v Báčskom Petrovci, založený roku 1923, teda pred viac ako sto rokmi, ktorý okrem športového súťažiaceho ducha, zdôrazňoval aj slovenskú národnostnú príslušnosť svojich futbalistov. Tak v medzivojnovom období, ako aj v období po druhej svetovej vojne, keď bol premenovaný na FK Mladosť, sa vedenie klubu snažilo do svojich radov priviesť najtalentovanejších a najlepších futbalistov z menšich slovenských prostredí z celej Vojvodiny. Spomeňme si tak napríklad na Laliťanov, učiteľov Andreja Privratského a Jána Pavlisa, alebo na Jánošíčana Martina Listmajera. Práve dvadsiate roky tohto 21. storočia budú príležitosťou na pripomínanie si storočníc futbalu aj v iných našich dedinách. Okrem futbalu a ojedinelého úspechu v atletike Janka Bulíka, neskoršie prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, v slovenských dedinách sa postupne objavovali aj iné, menej populárne športy.

Správu poroty prečítal jej člen Ladislav Čáni

Fotografie nás ubezpečujú a dokladujú nám, že sa v našich dedinách hrávali tenis, hádzaná, volejbal, ba aj hokej, krátko síce, ale s veľkým úspechom, čo máme doložené aj na tomto fotosúbehu. Menej je však známe, že sa v Petrovci v tridsiatych rokoch minulého storočia po otvorení bazénu na Sokolskom cvičišti vo Vrbare konali aj prvé plavecké preteky a prvé zápasy vo vodnom póle.

Jeden z tohtoročných víťazov je aj Hložanec Ondrej Zahorec

Šport sa teda v dvadsiatom storočí stal aj súčasťou národnostného života vojvodinských Slovákov. Vo vyše storočnom trvaní tohto fenoménu v rámci novodobej kultúry vojvodinskí Slováci si vytvorili aj vlastné dejiny športu. Práve toto bolo pohnútkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov zmapovať v rámci svojho tradičného podujatia – fotosúbehu aj túto oblasť národného života Slovákov v Srbsku. Súbeh sa aj tohto roku podaril. Na adresu Ústavu sme dostali početné fotografie od účastníkov, či spolupracovníkov z početných prostredí (vyše 800 fotografií) a tak znovu dostali príležitosť kvalitne doplniť databázu fotografií našej ustanovizne. Na súbeh tohto roku prispeli: Adam Jonáš z Bieleho Blata, Anna Galambošová z Hložian, Anna Speváková z Báčskeho Petrovca, Anna Vršková zo Starej Pazovy, Dragan Brkljač z Nového Sadu, Elena Giricová z Temerina, Ján Labát z Petrovca, Juraj Pucovský z Lalite, Michal Hataľa st. z Hložian, Miroslav Gašpar z Lugu, resp. z Nového Sadu, Ružena Bartošová z Petrovca, Ina Grbićová z Maglića, Rastislav Zorňan z Nového Sadu, Viera Đorđevićová z Báčskej Palanky, Viera Zorňanová z Lalite, Vladimír Brňa z Pivnice, Vladimír Fekete z Báčskej Palanky, Vladimír Hudec z Hajdušice, Zuzana Dudková z Hložian, Knižnica Štefana Homolu a Stolnotenisový klub Mladosť z Báčskeho Petrovca. Veľkú snahu vynaložili, posielajúc veľký počet hodnotných fotografií, najmä Ondrej Zahorec z Hložian a Ján Špringeľ z Kovačice. Na tohtoročný súbeh fotografie zaslalo 21 účastníkov a dve inštitúcie.

Jednu z troch rovnoprávnych cien si zaslúžila aj Elena Giricová z Temerina

Keď ide o fotografie, bolo z čoho vyberať, hoci žánrovo skutočných športových fotografií bolo vskutku málo. Prevažovali klasicky nafotené športové družstvá, ale pre výstavu sme vybrali aj niekoľko portrétnych, resp. fotografií celej figúry športovcov, ktoré nám vhodným spôsobom sprítomňujú výzor športového úboru v minulosti v jednotlivých obdobiach. Z druhej strany na súbeh prišlo aj hodne starých raritných fotografií, hoci aj početné fotografie, ktoré vznikli pred päťdesiatimi, šesťdesiatimi, či sedemdesiatimi rokmi, tiež už majú svoju historickú dimenziu.

Vyhodnotenia sa zúčastnila veľká väčšina účastníkov fotokonkurzu

Komisia v zložení Anna Speváková, Ladislav Čáni a Vladimír Valentík sa rozhodla oceniť troch účastníkov súbehu, ktorí poslali najväčší počet historicky hodnotných fotografií a to: Jána Špringeľa z Kovačice a Ondreja Zahorca z Hložian, ale aj Elenu Giricovú z Temerina, ktorá na súbeh zaslala veľmi kvalitné a hodnotné fotografie fotografované pred deväťdesiatimi rokmi medzi kysáčskymi sokolmi. Ondrej Zahorec nám, okrem iných, poslal aj fotografiu mužstva FK Meteór z Hložian z roku 1931, potom rodinu Rojkovú z Hložian s tenisovou raketou z roku 1928 a iné historicky zaujímavé a raritné fotografie. Medzi rovnako vzácne fotografie môžeme zaradiť aj fotografiu Janka Bulíka ako športovca z roku 1920, fotografiu kovačických sokolov, kovačických tenistov pred druhou svetovou vojnou, celok SŠK Petrovec z roku 1928, alebo fotografiu ženského hádzanárskeho klubu z Petrovca, ktoré nám zaslal Ján Špringeľ z Kovačice.

Tatiana Jašková a Ðorđe Petriško

Na programe vyhodnotenia fotosúbehu, ktorý moderovala Danica Vŕbová, odzneli aj hudobné body speváčky Tatiany Jaškovej, ktorú na klavíri sprevádzal Ðorđe Petriško. Všetkým účastníkom tohtoročného fotosúbehu Športový život vojvodinských Slovákov patrí úprimná vďaka za snahu vynaloženú na zachovaní kolektívnej pamäti v oblasti športového života slovenskej komunity na týchto priestoroch.

Text: Vladimír Valentík, fotografie: Nataša Simonovićová

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyhlasuje súťaž o najkrajšiu výtvarnú prácu žiakov základných a materských škôl Vianočná rozprávkaTémou súťaže sú Vianoce, Mikuláš, Lucka, Nový rok, zimné obyčaje a reálie súvisiace so zimou.

Práce môžu byť realizované ľubovoľnou technikou (kresba, akvarel, tempera, koláž…) na formáte nie väčšom ako 353 x 500 mm (B3).

Ku každej zaslanej práci je potrebné uviesť meno žiaka, ročník, školu, mesto a kontakt na žiaka, resp. na pedagóga. Do súťaže sa môžu prihlásiť žiaci prvého a druhého stupňa základných škôl, ako aj žiaci materských škôl, teda škôlkari.

 

Výtvarné práce treba zaslať poštou, alebo priniesť osobne na adresu:

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Arsu Teodorovića 11

21 101 Nový Sad

 

najneskôr do 6decembra 2024.

 

Došlé práce budú hodnotiť naši uznávaní výtvarní umelci a pedagógovia, ktorí urobia selekciu prác pre spoločnú výstavu, a tie najlepšie práce budú vytlačené vo forme pohľadníc.

Účastníkov súťaže čakajú priliehavé odmeny.

Vopred sa tešíme na spoluprácu s Vami.

 Váš Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

 

Prihláška: https://forms.gle/XnCGQJo4VjtuMLWq7

Termín na zaslanie prihlášky: do 3. 11. 2024 (v prihláške nájdete podrobné informácie k dielňam aj o lektorkách).

Poplatok: 30 euro (strava a ubytovanie) – platí sa na mieste.

Poplatok: 10 euro (bez stravy a ubytovania) – platí sa na mieste.

V pravidelnom jesennom termíne v nedeľu 20. októbra v Dome kultúry v Selenči prebiehal 43. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Aj tohto roku bol i v priamom prenose Televízie Vojvodina.

Festival otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM

Ako spoluorganizátori a financovatelia usporiadali ho: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Obec Báč, Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára v Selenči a Miestne spoločenstvo Selenča.

Pri otvorení festivalu auditóriu v sieni sa prihovorili Marína Balabanová, zástupkyňa predsedu Obce Báč a predsedníčka Organizačno-správnej rady festivalu, a Lela Milinovićová, predsedníčka Obce Báč. Festival slávnostne otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Moderátori Anna Zorňanová a Miroslav Gašpar privítali aj ďalších vzácnych hostí.

Autor víťaznej skladby Mirko Ilić

V repertoári tohto festivalového ročníka bolo 10 skladieb. Skladby a interpretácie hodnotila odborná porota v zložení: ako predsedníčka profesorka solfeggia a vedúca redakcie hudobného programu Rádio-televízie Vojvodina Snežana Janjuševićová-Jevtićová a členovia: tanečník, hudobník, komunitný organizátor a team leader Ondrej Druga zo Slovenskej republiky a diplomovaný dramatický a zvukový umelec, hudobník, skladateľ a spevák Ondrej Pavčok.

Tatiana Jašková si interpretovala vlastnú skladbu odmenenú 3. cenou

Autorské texty piesní posudzovala Zdenka Valentová-Belićová. Spevákov sprevádzal festivalový orchester v zložení: Miroslav Hemela (gitara), Pavel Pavlíni (basgitara), Ladislav Kekez (klaviatúry) a Daniel Kočonda (bicie).

Podľa rozhodnutia „hudobnej“ poroty 1. cenu za skladbu a zároveň aj Cenu NRSNM– sošku akademickej sochárky Miry Brtkovej – získal Mirko Ilić za skladbu Život je hra. Je aj autorom textu, upravovateľom skladby je Rastislav Srnka a interpretovala ju Iveta Anna Ilićová so sprievodnými vokálmi Irenou Ilićovou a Sandrou Galádikovou.

Druhú cenu za skladbu Keď sa nám pohľady stretnú získala Tatiana Jašková, ktorá si ju aj interpretovala. Autorom textu je Martin Prebudila a hudobnú produkciu podpísal Ervín Malina.

Úspešný odmenený trojlístok skladby Kvapka v mori: Gabriela Nosáľová, Željko Suchánek a Tereza Garajová

Dostali sme sa k skladbe s najviac ocenení na festivale Zlatý kľúč. Je to skladba Kvapka v mori, za ktorú tretiu cenu za hudbu získal Željko Suchánek (urobil aj hudobnú úpravu), textárka Tereza Garajová dostala cenu za najlepší text a speváčka Gabriela Nosáľová si vyspievala Cenu za interpretáciu.

Diváci v sieni Domu kultúry v Selenči svoju cenu určili pre autora, textára a interpreta Dina Poliaka. Jeho skladbu Rád mám ťa upravili Juraj Súdi st. a Dominik Turanský.

Účastníci revuálnej časti: skupina Ondro a kamaráti

Ceny udeľovali Marína Balabanová, zástupkyňa predsedníčky Obce Báč a predsedníčka Organizačno-správnej rady festivalu, Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM, Lela Milinovićová, predsedníčka Obce Báč, a Anna Speváková, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Koordinátormi festivalu boli Juraj Súdi st. a Ervín Malina a autorkou sprievodného textu Katarína Melegová-Melichová.

V revuálnej časti festivalu sa predstavila skupina Ondro a kamaráti. Ide o projekt zameraný na experimentálne spracovanie slovenskej ľudovej hudby. Novinkou tohtoročného festivalu je, že vďaka spolupráci s Hontiansko-ipeľským osvetovým strediskom vo Veľkom Krtíši víťazná skladba zo Zlatého kľúča odznie i na celoslovenskom festivale neprofesionálnej hudobnej scény, sólistov, duet a kapiel vo Veľkom Krtíši v máji budúceho roku.

 

 

Zdroj: hl.rs (Hlas ľudu)

Autorka príspevku: Anna Francistyová

Vážené dámy / Vážení páni, milé kolegyne / milí kolegovia,

radi by sme Vás pozvali na ďalší (4.) ročník workshopu/seminára Slovenčina v kontexte jazykovej kultúry, kultivovania a regulácie jazyka, ktorý sa uskutoční v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS; Arse Teodorovića 11, 21 000 Nový Sad) v piatok 15. novembra 2024 (so začiatkom o 9.45 hod.).

Prihlášku na workshop je potrebné zaslať elektronicky najneskôr do 11. novembra 2024 na e-mail: ustavprekulturu@gmail.com alebo saminokoruniak@gmail.com.

Dôležité informácie:
  • Za účasť na workshope sa neplatí žiaden poplatok.

  • Cestovné náklady pre účastníčky/účastníkov hradí ÚKVS.

  • Pre každú účastníčku/každého účastníka bude počas prestávok pripravené menšie občerstvenie, rovnako bude zabezpečený aj obed.

  • Účastníčkam/Účastníkom budú udelené certifikáty o absolvovaní workshopu/seminára.

V prípade akýchkoľvek otázok a nejasností nás neváhajte kontaktovať.

Cieľ workshopu/seminára

Štvrtý ročník workshopu/seminára sa bude primárne venovať otázkam jazykovej kultúry, čiže problematike kultivovania a regulácie slovenčiny, nielen vo vojvodinskom prostredí. Pokúsime sa predostrieť možnosti a metódy regulovania jazyka, predovšetkým jeho spisovnej, najprestížnejšej podoby. Spoločne sa budeme snažiť odpovedať na otázky z hľadiska vhodnejšieho výberu jazykových prvkov, ktoré nás každodenne sprevádzajú pri používaní jazyka. Cieľom workshopu/seminára nebude klasické vysvetlenie správnosti/nesprávnosti, spisovnosti/nespisovnosti jazykových prvkov, ale predovšetkým aplikácia vhodnejšieho výrazu, slovného spojenia, na jednej strane, aby sme sa ako používatelia jazyka neodkláňali od normy spisovnej slovenčiny, ale zároveň zachovávali aj mimojazykové skutočnosti.

Zároveň sa fokusujeme aj na niektoré špecifické znaky našej „vojvodinskej“ slovenčiny, ktorá do svojho jazykového systému prebrala niektoré prvky, ktoré súčasná slovenčina na Slovensku nepozná, prípadne využíva iné výrazy. V tomto zmysle sa spoločne pokúsime nájsť vhodné ekvivalenty, ktoré by sledovali normu spisovnej slovenčiny, ale rovnako by zachovali spoločensko-politické a pragmatické skutočnosti slovenčiny vo vojvodinskom prostredí.

Náplň workshopu

Tohtoročný workshop/seminár bude mať štandardne praktickú a teoretickú časť, čiže účastníčkam a účastníkom ponúkne odpoveď na niektoré otázky, ktoré sú často prítomné nielen pri našich prehovoroch, ale na ktoré nevieme promptne reagovať a nájsť vhodnejší ekvivalent. Kolegyne z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v BA, presnejšie z oddelenia jazykovej kultúry a terminológie, predstavia svoje možnosti a služby, ktoré môže využívať verejnosť nielen na Slovensku. Zároveň nám predstavia aj niektoré publikácie, ktoré zahŕňajú súhrn jazykových poučiek, kratších textov z jazyka, na ktoré v rámci svojich aktivít reagovali, prípadne sa nachádzajú v elektronickej podobe, alebo už boli uverejnené v iných populárno-náučných časopisoch.

Druhá časť výstupu bude mať praktický charakter, kde sa kolegyne zamerajú na opakujúce sa jazykové nezrovnalosti, s ktorými zápasia používatelia jazyka na Slovensku, ako aj na ojedinelé „jazykové problémy“, na ktoré reagujú pracovníci spomenutého oddelenia. Takisto naznačia, akým spôsobom usmerňujú používateľov jazyka. Pre vybrané jazykové prvky budeme spoločne hľadať vhodný ekvivalent. Zároveň sa pokúsime odpovedať na Vaše otázky týkajúce sa problematiky praktického používania jazyka (vopred nám ich môžete poslať elektronicky, prípadne dané otázky dať počas workshopu/seminára), ktoré sú možno charakteristické pre naše jazykové spoločenstvo a slovenčina na Slovensku dané prvky nerozlišuje, resp. ich nemá vo svojom jazykovom fonde. Spoločne sa pokúsime odpovedať na to, aké metódy zvoliť pri využívaní, prípadne modifikovaní daných výrazov – vybrať sa cestou a akceptovať dané prvky ako štandardné v našom vojvodinskom jazykovom kontexte, alebo ich nahradiť vhodným, slovenským ekvivalentom?

Úvodnú prednášku bude zastrešovať domáca lingvistka, konkrétne profesorka na Oddelení slovakistiky Univerzity v Novom Sade prof. Dr. Anna Makišová, ktorá okrem prezentácie doteraz vydaných publikácií v kontexte jazykovej kultúry a regulovania jazyka v našom prostredí predostrie aj možnosti kultivovania spisovnej slovenčiny. Jazyková kultúra tu musí uplatňovať diametrálne iné metódy a parametre, keďže sú tu prítomné iné jazykové a mimojazykové skutočnosti, ako aj iné jazykové kontakty a prítomný je diferenciačne iný status slovenčiny oproti tomu, ktorý sa vyskytuje na Slovensku.

Zároveň sa pokúsime zodpovedať, či v súčasnosti stačí daná regulácia jazyka, keďže sa jazykové chyby permanentne v prehovoroch či v písaných textoch vyskytujú a vôbec, ako obmedziť opakujúce sa jazykové nezrovnalosti.

Cieľová skupina:
  • pracovníci v médiách – novinárky/novinári,

  • jazykové redaktorky/jazykoví redaktori,

  • prekladateľky/prekladatelia a tlmočníčky/tlmočníci,

  • právničky/právnici,

  • študentky/študenti slovakistiky,

  • učitelia/učiteľky na základných a stredných školách s vyučovacím jazykom slovenským,

  • širšia kultúrno-spoločenská verejnosť, ktorá má blízko k danej téme.

 

 

Program seminára/workshopu a prihláška na stiahnutie: Program workshopu-seminára 2024, Prihláška na seminár-workshop 2024

Návrat hore