Ctení laureáti, vážení prítomní, je mi veľkým potešením a zároveň aj cťou, že môžem pri príležitosti odovzdania prestížnej Ceny Pro Cultura Slovaca niekoľko slov povedať o laureátovi Jánovi Nemčekovi, ktorý získal cenu za prínos v oblasti hudobného umenia.

Keď sa v Kovačici spomenie priezvisko Nemčekovci, hneď sa v mysli vynorí známa hudobne založená rodina. Totiž Nemčekovci už v minulom storočí boli chýreční muzikanti. No najvyššie z nich zatiaľ docielil Ján Nemček – hudobný pedagóg, huslista, organizátor hudobných podujatí, zakladateľ a vedúci zábavného mládežníckeho orchestra Vzlet, umelecký vedúci Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška, primáš v ľudovom orchestri Rosička, iniciátor vzniku a vedúci speváckych skupín Bohémi, Rovina a Sláviky, kantor, dirigent, korepetítor, výrobca sláčikových hudobných nástrojov, reštaurátor, hudobný mecén , proste hudobník srdcom a dušou.

Ján Nemček sa narodil v Kovačici v roku 1949. V rodisku zakončil základnú školu,  v Belehrade absolvoval strednú hudobnú školu Stevana Mokranjca a konzervatórium. Hre na hudobné nástroje sa venuje od 7. roku života. Najprv to bola hra na husliach, ktorú študoval u svojho strýka, neskôr si osvojil hru na viacerých nástrojoch. Časom sa vypracoval, bez pochlebovačného preháňania, na erudovaného hudobníka, uznávaného majstra-virtuóza.

V poslednom ročníku strednej školy sa zapojil do ochotníckej činnosti Kovačice. Stal sa členom ľudového orchestra v súbore V širom poli hruška ( hral na base) a v roku 1974 sa stal umeleckým vedúcim súboru. Vyhľadával a upravoval pesničky pre sólo spevákov a spevácke skupiny. V roku 1984 jeho zásluhou vyšla platňa a kazeta so slovenskými ľudovými pesničkami v podaní speváckej skupiny Sláviky a v roku 2004 aj ľudový orchester Rosička pod jeho vedením vydal kazetu a CD. Rovnako pod jeho dozorom kovačickí speváci a kovačické spevácke skupiny naspievali zo 200 pesničiek v Novosadskom rozhlase. Ako organizátor a umelecký vedúci súboru V širom poli hruška sa zaslúžil o rozvoj slovenskej ľudovej hudby tak v Kovačici ako aj vo Vojvodine. So súborom koncertoval nie len vo všetkých slovenských vojvodinských osadách ale aj na mnohých festivaloch a podujatiach v Srbsku , tiež na Slovensku, Rumunsku, Nemecku, Rakúsku, Česku, Macedónsku…

Krátko pracoval v Základnej škole mladých pokolení v Kovačici ako učiteľ hudobnej výchovy. V období rokov 1974 až 1980 pracoval ako pedagóg šesťročnej hudobnej školy v Pančeve vysunuté oddelenie v Kovačici. Vyškolil dve generácie mladých hudobníkov. Mnohých ovplyvnil hudbou a aj dnes sa ňou zaoberajú.

Zo dvadsať rokov zodpovedne a so cťou pôsobil v kovačickom cirkevnom zbore. Bol kantorom a zároveň aj dirigentom, korepetítorom evanjelického cirkevného spevokolu Ján Čaplovič. Ich repertoár pozostával z cirkevných, národnostných a hymnických piesní. V roku 2012 vydali CD pod názvom Nebeský bože.

Medzi všetkými prácami Jána Nemčeka nepochybne vyniká zhotovovanie sláčikových nástrojov. Je to inak rodinná tradícia. Všetko začalo v roku 1945, keď jeho dedo kúpil husle do štvorčlenného rodinného orchestra a keďže boli štyria, štyria bratia, ostatní traja si hudobné nástroje následne vyrobili sami. Unesený ich prácou a najmä výsledkom práce aj sám začal tvoriť.

Od prvého výrobku, ktorý zdobí Jánovu, inak bohatú zbierku, ubehlo bezmála 50 rokov. Postupne sa zdokonaľoval. Listoval v odborných knihách, no ako zdôrazňuje, veľkou oporou mu bola spolupráca s Lýdiou Pařnik-Tanasijević, inak je to prvá žena výrobkyňa huslí, potomkyňa známeho kráľovského výrobcu huslí Pražana Karla Pařnika, s ktorého dlátami aj dnes hrdo majstruje. Doteraz vyrobil viac ako 500 sláčikových nástrojov, z čoho zo 300 huslí, 60 viol, 40 čiel. Vyhotovil aj viac ako sto tambúr a 6 koncertných gitár.

Ján Nemček zhotovuje hudobné nástroje ojedinelým spôsobom – výlučne dlátom, hoblíkom, teda ručnou technikou, ktorú používali aj majstri ako Amati a Stradivarius. Okrem toho zaoberá sa aj reštauráciou. Osobitné miesto v jeho zbierke patrí husliam z roku 1510 s podobizňou Sulejmana Nádherného. Za svoj veľký úspech, keď ide o výrobu huslí , pokladá aj vyučovanie a výrobu sláčikových nástrojov na dvoch stredných školách na Slovensku v Zvolene a v Banskej Bystrici. Sláčikovému remeslu tam vyučil 4 generácie žiakov.

V poslednom období žije a tvorí v rodisku. A hlavným ťažiskom jeho práce je práve výroba sláčikových nástrojov, najmä huslí. „Husle sú moja radosť, môj život. S nimi žijem svoj sen.“ – zvykne hovoriť.

V jeho unikátnych husliach sa spája výnimočná kreativita, šikovnosť, neha, krása a láska. Láska majstra k pretrvávajúcej vášni – hudbe a k peknote.

Z množstva ocenení , ktoré zdobia rodinný dom  navštevovaný turistami z celého sveta, spomeniem iba niektoré: Jeho pričinením a pod jeho taktovkou ľudový orchester Rosička získal na festivale orchestrov v Rume štyrikrát za radom medaily: bronzovú, dve strieborné a zlatú. Takisto pod jeho taktovkou dievčenská spevácka skupina Sláviky na štátnom festivale v Leskovci roku 1970 získala prvú cenu. V januári roku 1996 sa stal splnomocnencom vtedajšieho ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca pri organizovaní husľovej výroby na Slovensku , roku 1999  primátor mesta Zvolen mu udelil plaketu čestného občana, 2019 roku Ministerstvo kultúry a informovania Srbska mu udelilo uznanie Kulturni obrazac za obetavú prácu v rozvoji kultúry v Srbsku, v tom istom roku získal aj Veľkú plaketu hudobného festivalu Carevčevi dani za výnimočný prínos v rozvíjaní a šírení ľudovej hudby , v roku 2023 mu Kovačická obec pri príležitosti životného jubilea udelila Zlatú medailu. V tom istom roku pri príležitosti Dňa štátnosti Srbska prezident Aleksandar Vučić mu odovzdal vysoké vyznamenanie Zlatú medailu za zachovanie tradície sláčikových nástrojov. Na všetky ocenenia, ďakovné listiny, diplomy, plakety, medaily je hrdý, nesmierne si ich váži , no ako sám uznáva: „Boh mi dal talent a je to pre mňa najskvelejšia medaila a najväčším uznaním či blaženým pocitom , sú jemné tóny, ktoré vyludzujú moje husle z koncertných siení takmer po celom svete.“

Ján Nemček je v súkromí jednoduchý, skromný, ponorený do svojej záľuby, do svojho umenia. Z neživého dreva vyhobľuje hudbu, ktorá zošľachťuje srdcia ľudí, je balzamom na dušu. A ako hovorí, jeho život naplnil tým, čo ho baví. A hádam aj preto viac ako 20 rokov obdarúva víťaza renomovaného festivalu huslistov Carevčevi dani v meste Veliko Gradište – husľami – vlastnoručne vyrobenými.

Vážený pán Nemček, dovoľ mi, v tejto slávnostnej a vzácnej chvíli, vo vlastnom mene a v mene zriaďovateľov ceny Pro Cultura Slovaca popriať Ti najprv pevného zdravia, potom hojnej požehnanej tvorivosti, rodinnej spokojnosti a v neposlednom rade veľa usmievavých tvárí na vašom, ako ho mnohí nazvali, čarokrásnom dvore umenia. Nech Tvoj život pretrváva oživený sen.

Ďakujem.

Mária Kotvášová Jonášová