Zornička

Časopis pre deti Zornička je venovaný najmladším čitateľom slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Vychádza raz v mesiaci, okrem júla a augusta a jeho čitatelia sú prevažne žiaci slovenských základných škôl vo Vojvodine. Hlavný a zodpovedný redaktor je Pavel Matúch a jeho zástupca je Martin Prebudila. Okrem toho ako členovia redakcie pracujú aj Zuzana Týrová, Andrea Speváková, Ružena Šimoniová−Černáková, Miroslav Demák a Antoine de Saint Exupéry.

Mesačník Zornička je založený roku 1939. V minulosti vychádzal pod menami Naše slniečko (1939−1941, 1945−1947), Naši pionieri (1947−1970), Pionieri (1970−1990) a od roku 1990 vychádza pod titulom Zornička.

Časopis je v súčasnosti moderným, vždy inovatývnym a kreatávnym vydaním. Začína sa úvodným slovom redaktora a galériou Zorničky, v ktorej sa uverejňujú odmenené výkresy čitateľov. Výkresy na stanovené témy do redakcie posielajú deti a desiati najlepší získavajú Zorničkine tričká a najvyššie odmenenému sa udeľuje aj kniha. Ďalej časopis naším najmladším ponúka rôzne básnické a prozaické diela predovšetkým slovenských spisovateľov, ale nachýbajú ani diela srbských a svetových autorov v preklade do slovenčiny. Nasleduje rubrika, v ktorej sa zverejňujú fotografie konkurzu pod názvom Naj-úsmev, Brat/sestra, Moj miláčik. Súťaž sa na návrh redaktora Pavla Matúcha koná už tri roky a v rámci nej najlepšiu fotografiu, ktorú zasielajú samé deti, volí a jej autora odmeňuje odborná porota. Najnovšim kútikom časopisu Zornička je Co.&MIX. Ďalšiu rubriku Pesničkáreň pripravujú Renáta a Juraj Súdiovci a po nej čitatelia dostávaju odpovede na svoje otázky v rubrike PE-PSY (Pedagogicko – psychologická služba). Zorničku spestruje aj kútik pod názvom Šakovíňa, kde sa uverejňujú rôzne zaujímavé fotografie, detské vtipy, novinky v oblasti počítačovej techniky a pod. Posledná strana je určená fotografii žiakov jednotlivých slovenských základnývh škôl vo Vojvodine. Okrem toho, časopis obsahuje aj štvorstrannú prílohu pre najmenších, ktorá pravidelne vychádza so Zorničkou a má meno Mravec. Celý časopis je vždy bohato a pestro grafický upravený vďaka ilustrátorom ako sú Ľubomir Sopka, Pavel Koza, Miško Bolf, Miša Mijatović, Duda Vukojev a Samuel Arňaš.

Dnes Zorničku vydáva Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a finančne ho podporuje Sekretariát pre informácie AP Vojvodiny, Fond Slovenské tlačené slovo NRSNM v Novom Sade, Sekretariát pre vzdelávanie a kultúru AP Vojvodiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika.

Zornička už roky pravidelne vypisuje súbeh pre spisovateľov detskej literatúry, na ktorom odborná porota volí najlepšiu báseň a poviedku. Cieľom tohto súbehu je na jednej strane podporiť už známych autorov a na druhej strane motivovať a získať mladých, budúcich spisovateľov literatúry pre deti.

Začiatky slovenskej žurnalistiky pre deti a mládež vo Vojvodine

Mravec

Mravec, „obrázkový časopis pre zábavu a poučenie“ bol detský časopis, písaný v rodinnom kruhu. Písal ho deväťročný Vladimír Konštantín Hurban v rokoch 1892-1893 v Starej Pazove, ako tretiak na ľudovej škole. Z autora Mravca sa stal najznámejší dramatik na Dolnej zemi, Vladimír Hurban Vladimírov.

Časopis vychádzal dva razy mesačne na ôsmich stranách v jednom exemplári. Spolupracovníkmi mu boli sestra Ľudmila, Miško Slančík, otec a strýko Svetozár Hurban-Vajanský, ktorý mu príspevky písal i zo segedínskeho vedenia.

V časopise boli uverejnené básne, próza (rozprávky, cestopisy, články a preklady), hádanky, rébusy, obrázky a i.

Podľa autorových možností i práce v tomto časopise sú prispôsobené deťom tohto veku. Sú rôznej literárnej hodnoty.

Slávik a Zornička

Koncom 18. storočia sa príspevky pre deti a mládež javia iba ako súčasť časopisov pre dospelých.

Ján Kopal považuje za prvé detské časopisy Slávika a Zorničku, vychadzajúce vo vojvodinskom prostredí. Tieto časopisy vydával Jozef Podhradský v rokoch 1864-1865.

Časopis Slávik vychádzal s podtitulom „Novinky pre slovenské dietky; pre obveselenie a zošľachtenie srdca“ a Zornička s podtitulom „List pre slovenských mládencov a panny; pre obveselenie a zošlechtenie srdca“. Tlačili sa v Novom Sade, v pravoslávnej Biskupskej tlačiarni. Za dva roky vyšlo 5 čísel Slávika. Jozef Podhradský bol nielen jeho vydavateľom, ale i redaktorom a najzastúpenejším autorom. Keďže tieto časopisy mali malý náklad a ich vydávanie bolo neekonomické, ďalšie vydávanie nebolo možné najmä z finančných dôvodov.

Podľa dobových požiadaviek, v každej tu uverejnenej práci, sú prítomné moralizujúce a náboženské zložky. Okrem Podhradského, v časopise uverejňoval aj Daniel Bachát. Z vojvodinských spisovateľov tu svoje práce uverejňovali novosadský učiteľ Ján Tobiáš Langhoffer a aradáčsky národovec, publicista a spisovateľ Leopold Abaffy.

Jozef Podradský sa snažil vytvoriť ozajstný detský časopis, no príspevky uverejnené v ňom boli na hranici literatúry pre deti a literatúry pre dospelých.

Na začiatku 20. storočia vychádzala v Budapešti Zornička s podnázvom „Novinky pre naše dietky“. Jej majiteľom a vydavateľom sa stal Viktor Sekey. Zásluhu na jej vytvorení mal aj Ján Čajak. Aj keď táto Zornička nevychádzala v našom prostredí má pre nás význam preto, lebo ju čítali žiaci v našich školách a prispievali do nej aj vojvodinskí autori.

Roku 1925 časopis Zornička začal vychádzať v Starej Pazove. Jej vydavateľom, hlavným zostavovateľom a redaktorom bol Ferdinand (Ferdo) Klátik. Časopis vychádzal v slovenčine a v češtine.

Keď po roku 1927 v Starej Pazove zanikla Zornička, vojvodinskí Slováci nemali svoj časopis pre deti. Po trinásťročnej prestávke Školský odbor Matice slovenskej v Juhoslávii podnikol prípravy na vydanie detského časopisu. Jeho vydávanie a redigovanie zveril učiteľke Adele Čajakovej Petrovičovej, ktorej sa spolu so svojimi spolupracovníkmi podarilo založiť jeden z najvýznamnejších detských časopisov vo Vojvodine, časopis Naše slniečko.

V tom čase na Slovenku vychádzal rovnomenný detský časopis Slniečko, ktorý bol vlastne i vzorom dolnozemskému časopisu. Prvé číslo tohto časopisu vyšlo v roku 1939 a takmer celé ho autorsky vyplnila sama Adela Petrovičová. S nedostatkom prispievateľov časopis zápasil takmer pol roka. Problémom boli i materiálne výdavky, čo sa ukázalo na samej forme časopisu. Keďže bola aj cena problematická, redakcia sa rozhodla zvýšiť počet odoberateľov a to prostredníctvom učiteľov, ktorí si na tento cieľ mali získať školopovinné deti. Po tomto časopis vychádzal v náklade vyše 3000 kusov a tak sa stal i čítankou a učebnicou.

Časopis vychádzal ako mesačník počas školského roka. Redigovala ho Adela Petrovičová, ilustrovala Zuzka Medveďová a vydávala Matica Slovenská v Juhoslávii.

Práce v prvých číslach sa niesli v kresťanskom duchu, s národným a sociálnym prifarbením, no boli tu i humoristické a fantastické literárne príspevky. Boli tu prítomné básne, rozprávky, poviedky, črty a bájky slovenských dolnozemských autorov, tiež autorov zo Slovenska a preklady z inojazyčných literatúr. Svoju tvorbu tu uverejňovali Juraj Mučaji, Adela Petrovičová, Mariena Czoczeková-Eichardtová, Oľga Babylonová-Garayová, Júlia Párnická,… Ich úlohou bolo vplývať na žiaka moralizátorsky, ovplyvniť ho v pozitívnom zmysle.

Stále rubriky boli napr. Ančička nám píše, ktorú mala na starosti Zuzka Medveďová, alebo Ďurko Prepelička píše, o ktorú sa starala učiteľka Emília Labáthová. Zaujímavosti z prírodných vied sa uverejňovali v rubrike Čo sme dosiaľ nevedeli, Naše slniečko nám sdelí, ktorú redigovali Ján Pavlov a Michal Kyseľa. Okrem spomenutých, boli tu i rubriky Práca a hra, Hádanky, Ukážky zo žiackych prác.

Počas vojny časopis nevychádzal. Po vojne začalo Naše slniečko vychádzať roku 1946 s podnázvom „Časopis pre školskú mládež Matice slovenskej vo FĽR Juhoslávii“. Zo začiatku ho redigovala Oľga Babylonová Garajová a vychádzalo v dvojčíslach. Od mája 1947 časopis vychádzal pod menom Naši pionieri. Prvé číslo Našich pionierov sa ničím neodlišuje od Nášho slniečka. Redigovali ho Zlatko Klátik, Samuel Miklovic, Samuel Dubovský a Andrej Čelovský.

Keďže v tom období Slováci vo Vojvodine nemali mládežnícky časopis, Naši pionieri sa rozdelili na Pionierov, časopis pre deti do 12 rokov a mládežnícky časopis Vzlet. Hlavným redaktorom oboch sa stal Ján Kopčok a od roku 1972 Juraj Tušiak. Od septembra roku 1982 sa šéfredaktorom stal Miroslav Demák. Roku 1990 Pionieri menia názov na meno Zornička, v ktorej vychádza príloha pre najmenších Mravec.

Katarína Mosnáková a Anna Maragreta Valentová