V stredu 7. októbra 2026 sa v galérii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade uskutočnila vernisáž samostatnej výstavy akademického maliara Michala Ďurovku s názvom Geológia ducha. Výstava predstavuje autorovu výtvarnú reflexiu vojvodinskej roviny, ktorú prostredníctvom farieb, línií a abstrahovaných krajinných motívov pretvára na osobitý umelecký a duchovný zážitok.
Prítomných privítala riaditeľka ÚKVS Anna Speváková. Text historičky umenia Nataši Rill predniesla Danica Vŕbová a výstavu slávnostne otvorila akademická maliarka Daniela Marková. O hudobný sprievod vernisáže sa postarala gitaristka Anna Ilićová.
Ako vo svojom texte poukazuje historička umenia Nataša Rill, v súčasnej tvorbe Michala Ďurovku dominuje asociatívna abstrakcia, pohybujúca sa na rozhraní abstraktného výtvarného prejavu a štylizovanej krajinomaľby. Ústredným motívom jeho obrazov je vojvodinská rovina, ktorú autor redukuje na základné výtvarné prvky a v rozličných obmenách ich rozvíja naprieč svojou tvorbou.
Na výstave je predstavených 29 obrazov vytvorených technikou akrylovej maľby na plátne. Významnú úlohu v nich zohrávajú farebný kolorit, rytmus horizontálnych línií a plôch, ako aj meniaca sa výška pomyselného horizontu. Tieto prvky sprostredkúvajú autorovo osobné vnímanie krajiny a jeho vnútorné prežívanie. Zároveň vytvárajú otvorený priestor na dialóg s divákom, ktorý môže v jednotlivých kompozíciách objavovať vlastné asociácie, nálady a významy.
Ďurovkova tvorba nadväzuje na tradíciu abstraktného maliarstva, ktorého výrazným predstaviteľom bol aj Mark Rothko. Kým Rothkove neraz až monumentálne farebné plochy smerujú ku kontemplatívnemu, miestami až duchovnému zážitku, Ďurovka skúma prostredníctvom žiarivého koloritu a rytmu zvlnených pásov vlastnú „geológiu roviny“. Krajina sa v jeho podaní nestáva iba vizuálnym záznamom okolitého sveta, ale aj priestorom vnútorného skúmania, v ktorom sa farba, línia a plocha spájajú do harmonického celku.
Názov Geológia ducha tak možno vnímať ako metaforu maliarovho hľadania hlbších vrstiev krajiny i vlastného vnútorného sveta. Pod povrchom roviny, charakteristickej horizontálnou otvorenosťou a zdanlivou jednoduchosťou, sa odkrýva bohatstvo farebných vzťahov, rytmov a nálad. Práve v tomto napätí medzi krajinou a abstrakciou, viditeľným a tušeným, spočíva osobitosť Ďurovkovho výtvarného jazyka.
Michal Ďurovka sa narodil 4. októbra 1972 v Novom Sade. Maliarstvo vyštudoval na Akadémii umení v Novom Sade, kde študoval v ateliéroch profesorov Halila Tikvešu a Jovana Rakidžića. Je členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) a Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS).
Počas svojej umeleckej dráhy predstavil svoju tvorbu na 35 samostatných a 137 kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Jeho diela sa nachádzajú v galerijných a súkromných zbierkach v Srbsku, Čiernej Hore, Chorvátsku, Slovinsku, na Slovensku, v Taliansku, Nemecku, Rumunsku, Maďarsku a vo Švajčiarsku.
Za svoju tvorbu získal viacero ocenení. V roku 2019 mu na 15. bienále v Báčskom Petrovci udelili Plaketu Karola Miloslava Lehotského za najlepšiu výstavu medzi dvoma bienále. V roku 2021 sa stal kolektívnym laureátom ceny na pravidelnej Jarnej výstave ULUS v Belehrade za dielo Neviditeľný portrét. V roku 2023 získal čestné uznanie na výstave výtvarných diel malého formátu slovenských akademických výtvarných umelcov zo Srbska Korene 9, ktorá sa konala v priestoroch ÚKVS v Novom Sade. Ocenenie mu udelili za dlhoročnú prácu v oblasti výtvarného umenia a za trvalo vysokú kvalitu jeho tvorby.
Výstava je verejnosti prístupná v galérii ÚKVS v Novom Sade do 30. októbra 2026.
Text a foto: Ladislav Čáni