Kultúrna mapa

Legenda

Osobitná rubrika portálu pomenovaná Kultúrna mapa, Vám ponúka možnosť zoznámiť sa s kultúrnym a spoločenským životom Slovákov v Srbsku začnúc od sťahovania Slovákov do jednotlivých prostredí až po súčasnosť, kde zvlášť pozornosť venujeme aktuálnemu postaveniu kultúry.

Problematike sťahovania Slovákov na Dolnú zem a osídľovania Banátu, Báčky a Sriemu sa venoval aj známy slovenský historik a petrovský rodák Ján Sirácky, ktorý prvé začiatky sťahovania umiestňuje do druhej polovice 17. storočia. Podľa neho, v tom období mnohí poddaní, najmä zo severnejších stolíc Slovenska, opúšťajú svojich zemepánov a odchádzajú do južnejších slovenských stolíc, niektorí i ďalej na juh, do stolíc, ktoré sú dnes na území Maďarskej republiky. Tieto pohyby možno považovať za začiatky sťahovania Slovákov na Dolnú zem, ktoré zosilneli najmä v prvej polovici 18. storočia, ale pokračovali i v druhej polovici a doznievali celé 19. storočie. Následkom toho vzniklo na Dolnej zemi v oblastiach medzi Dunajom a Tisou, v békešskej oblasti, čiastočne aj v terajšom severovýchodnom Maďarsku, ako aj v Báčke, Banáte a v Srieme (dnes vo Vojvodine – Srbsko) pomerne silné slovenské osídlenie. Menšie skupiny Slovákov sa osadili v dnešnom Rumunsku (v okolí Nadlaku), Chorvátsku (v okolí Našíc) a v Bulharsku (v okolí Gornjej Mitropolje).

Vznik slovenského osídľovania Dolnej zeme časovo súvisí predovšetkým s veľkými osídľovacími akciami habsburského dvora a uhorských zemepánov usilujúcich sa o zaľudnenie Uhorska obyvateľstvom spoza hraníc krajiny i o presťahovanie domáceho obyvateľstva z hustejšie obývaných krajov do oblastí spustnutých po dlhotrvajúcej tureckej okupácii Uhorska.

Ako sa ďalej rozvíjal národný, kultúrny a spoločenský život slovenskej komunity v Srbsku, snaží sa prostredníctvom 34. spracovaných prostredí priblížiť Vami otvorená Kultúrna mapa tohto portálu. Každé prostredie obsahuje historické a geograficko-demografické údaje, vyzdvihujú sa špecifiká lokality a jeho aktuálna kultúrna turistická ponuka. Autori pozornosť venujú zvlášť súčasnému životu Slovákov v jednotlivých dedinách, resp. mestách a do popredia vsúvajú ich kultúrne obsahy a podujatia.