Slovenčina – Stránka 9 – Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

V sobotu 14. decembra sa v Kovačici konal 26. Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí. Na festivale, ktorý oficiálne otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dušanka Petráková, odznelo 13 nových skladieb v podaní mladučkých spevákov, žiakov základných škôl z Kovačice a Padiny. V mene hostiteľov sa prítomným prihovoril riaditeľ Domu kultúry 3. októbra v Kovačici Ján Tomáš a nechýbali ani privítacie slová predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Adama Jonáša.

Emina Roháriková – najlepšia interpretka festivalu

Aj na tomto ročníku festivalu boli udelené početné ceny. Víťaznou skladbou sa stala pieseň Vianoce autora Jána Dišpitera z Kovačice. Druhú cenu získala skladba Sestrička autorky Kovačičanky Maríny Benkovej a na treťom mieste zakotvila skladateľka Anita Hlavatá z Padiny s piesňou Slávna huslistka. Víťazkou v kategórii interpretov sa stala Emina Roháriková z Padiny, druhú cenu získala Padinčanka Tijana Kotvášová, a tretie miesto si vyspieval Sebastián Kizúr z Kovačice.

Chór žiakov ZŠ Mladých pokolení z Kovačice s učiteľom Pavlom Tomášom st.

Odborná porota, ktorá hodnotila skladby a spevácke výkony, pracovala v zložení: Juraj Súdi st., Pavel Tomáš ml. a Zlata Hrnčárová. Texty skladieb hodnotila profesorka slovenčiny Zuzana Putniková. Podľa jej rozhodnutia, cenu za najlepší text získala Blaženka Poliaková z Kovačice za text piesne Písmenková zábava.

Podľa rozhodnutia obecenstva, víťaznou skladbou sa stala pieseň Mamina láska, ktorú zhudobnila Mariana Marčeková Valentová z Padiny a najlepšou speváčkou podľa ich rozhodnutia bola Nina Poliaková z Kovačice.

Spoločná fotografia účastníkov festivalu (foto: Svetluša Hlaváčová)

Tohtoročnou novinkou je aj udeľovanie Ceny speváckeho zboru žiakov ZŠ Mladých pokolení, ktorý nacvičil učiteľ Pavel Tomáš st. Ich cenu si vyspievala Kovačičanka Melánia Bešková.

Cenu pre najmladšieho účastníka udelili Tare Karkušovej. Scenár festivalu mala na starosti Danica Vŕbová a moderovali ho mladí kovačickí herci Hana Hriešiková a Matej Hrk.

Festival spoločne zorganizovali Dom kultúry 3. októbra z Kovačice, kovačická Základná škola Mladých pokolení, Obec Kovačica, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

Text: Danica Vŕbová, fotografie: Michael Kotváš

Jubilejný 50. ročník Rozhlasovej súťaže recitátorov sa uskutočnil 7. decembra v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.

Túto tradičnú súťaž usporiadala Redakcia programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad a na úvod mladých recitátorov pozdravil jej zodpovedný redaktor Miroslav Gašpar. Súťaž otvorila Elena Turanská, predsedníčka Výkonnej rady NRSNM a na súťaži bol prítomný aj Vojin Popović, hlavný a zodpovedný redaktor 3. programu Rádia RTV.

Miroslav Gašpar, zodpovedný redaktor programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad

Súťaže sa zúčastnilo 66 recitátorov, ktorí súťažili v piatich kategóriách. Výkony recitátorov v prednese poézie a prózy sledovala porota v zložení: Anna Chrťanová Leskovac, Miruška Kočišová a Marína Šimáková Speváková. Porota konštatovala, že súťaž bola na vysokej úrovni, za čo vďaka patrí vytrvalým a ochotným mentorom, ktorí recitátorov pripravovali.

V kategórii prednes poézie žiakov nižších ročníkov vystúpilo 14 recitátorov a víťazkou sa stala Daša Lončarová z Báčskeho Petrovca. Dve druhé ceny získali Tara Karkušová z Kovačice a Michal Majera z Báčskeho Petrovca a tretiu cenu získala Ivona Baková zo Starej Pazovy. V kategórii prednes poézie žiakov nižších ročníkov, ktorí navštevujú hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry, vystúpilo 16 recitátorov. Najúspešnejší bol Andrej Devetak z Kysáča, druhú cenu získala Sára Poničanová z Bieleho Blata a dve tretie ceny sa dostali do rúk Kornélie Balážovej z Erdevíka a Milany Budićovej z Kysáča.

V kategórii recitátorov vyšších ročníkov základných škôl v prednese prózy vystúpilo 5 recitátorov. Prvú cenu získal Karol Lukáč z Kovačice, druhú Gabriela Anušiaková z Kysáča, kým tretiu cenu porota neudelila. V kategórii prednes poézie žiakov vyšších ročníkov sa zúčastnilo 17 recitátorov. Víťazkou sa stala Lana Ivaniševićová z Báčskeho Petrovca, druhú cenu získal Milan Majera, tiež z petrovskej školy a dve tretie ceny sa dostali do rúk Petry Kolárovej zo Starej Pazovy a Hany Hriešikovej z Kovačice.

V kategórii prednes poézie stredoškolákov a študentov vystúpilo 14 recitátorov. Víťazom sa stal Andrej Simendić, ktorý prezentoval SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Druhá cena sa dostala do rúk Mateja Hrka, predstaviteľa Obecnej knižnice v Kovačici. Dve tretie ceny získali Eleonóra Ábelovská z petrovského Gymnázia Jána Kollára a Alexandra Muchová, študentka Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade.

Odmeny pre najúspešnejších zabezpečili Výbor pre vzdelávanie NRSNM a Matica slovenská v Srbsku. Súťaž finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a organizačne Slovenské vojvodinské divadlo. Jubilejnú súťaž moderovala Svetlana Gašková, novinárka a zároveň aj režisérka divadelného predstavenia Legionári autora Jána Žolnaja, ktoré si na záver súťaže mohli recitátori a pedagógovia pozrieť v podaní malých hercov Divadla VHV z Báčskeho Petrovca.

Text a fotografie: Anna Simonovićová

Festival spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem odznel v nedeľu 8. decembra v staropazovskej divadelnej sieni.

Tohtoročný 22. festival Rozospievaný Sriem piesňou otvoril Alen Feltan zo Šídu, vlaňajší víťaz festivalu v staršej vekovej skupine. Na úvod sa prihovoril Zdenko Uheli, predseda Organizačného výboru festivalu.

Festivalu sa zúčastnilo 10 spevákov v dvoch vekových kategóriách, päť v mladšej a päť v staršej vekovej kategórii zo šiestich sriemskych prostredí. Spevákov veľmi úspešne sprevádzal sedemčlenný slovenský ľudový orchester pod vedením harmonikára Jaroslava Baláža v zložení: Igor Žolnaj, harmonika, Miroslav Pap ml. a Janko Vereš, husle, Marína Domoniová, flauta, Miroslav Lepšanović, gitara, a Branislav Kováč, kontrabas.

Výkony spevákov a ich ľudový odev hodnotili tri poroty. Odborná porota pracovala v zložení Juraj Súdi st., Juraj Kubečka a Jaroslava Vršková Opavská. Porota pre autentickosť ľudového odevu aj tohto roku pracovala v zložení Ružena Červenská a Katarína Vršková. V porote obecenstva boli predstavitelia zo všetkých prostredí, z ktorých vystupovali speváci, a to z Bingule, Lugu, Dobanoviec, Erdevíka, Starej Pazovy a chorvátskeho Iloka, čím festival nadobudol aj medzinárodný ráz.

V mladšej kategórii (od 15 do 21 rokov) vystúpili: Lea Častvenová z Bingule, Tamara Melegová z Lugu, Dária Matúšová z Erdevíka, Denis Bođanac z Iloka a Ivana Kolárová z Lugu. V staršej vekovej skupine vystúpili speváci nad 21 rokov a to: Jana Petrusová z Erdevíka, Daniela Grexová z Dobanoviec, Valentína Bođancová z Iloka, Snežana Kukučková z Lugu, Danuša Vestegová zo Starej Pazovy.

Po ukončení súťažných častí a revuálneho programu, v ktorom zahral slovenský ľudový orchester a zaspieval Igor Žolnaj, predseda odbornej poroty Juraj Súdi st. zhodnotil organizáciu tohtoročného festivalu. Aj keď sa podujatia zúčastnilo menej spevákov ako minulý rok, to predsa neubralo na jeho kvalite.

Podľa rozhodnutia poroty víťazkami festivalu sa stali Tamara Melegová z Lugu, vlaňajšia víťazka mladšej vekovej skupiny a Danuša Vestegová zo Starej Pazovy v staršej vekovej kategórii. Druhú cenu si vyspievali Ivana Kolárová z Lugu v mladšej vekovej skupine a Daniela Grexová z Dobanoviec v staršej vekovej skupine. Tretia cena sa dostala Denisovi Bođancovi z Iloka v mladšej a Snežane Kukučkovej z Lugu v staršej vekovej skupine.

Cenu obecenstva získala Valentína Bođancová z Iloka, cenu za pôvodnosť piesne získala Dária Matúšová z Erdevíka a špeciálnu cenu získala Lea Častvenová z Bingule. Odmena za autentickosť ľudového odevu sa dostala do rúk Jany Petrusovej z Erdevíka.

Ľudový orchester, ktorý sprevádzal spevákov

Odmeny najúspešnejším spevákom udelil Žeľko Čapeľa, predseda festivalového výboru, a pri udeľovaní diplomov a odmien asistovali aj najmladší aktivisti spolku Maja Stupavská a Denis Jašo. Program moderovala novinárka Zdenka Kožíková. Festival zorganizovali MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka s podporou Obce Stará Pazova a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Text a fotografie: Anna Simonovićová

Opäť sme sa zišli na kysáčskej Toriňe, čiže na nádvorí Základnej školy Ľudovíta Štúra, aby sme zažili sviatočné chvíle, keď nám všetkým, a najmä tým najmladším Zlatá brána otvorila svoje vráta dokorán.

Radosť zo sviatku detského folklóru bola o to väčšia, lebo sa toto veľkolepé podujatie konalo po 30. krát. Podobne ako aj roky predtým, aj teraz sa konalo na radosť detí, ako aj ich rodičov, z ktorých väčšina v minulosti aktívne účinkovala na zámockom pódiu.

Spomenutý areál sa každoročne stáva strediskom detských hier, tancov, hudby, spevu, riekaniek, porekadiel, vyčítaniek, či proste zvykov a obyčají, ktoré nám do vena, ako duchovné bohatstvo vštepovali naší predchodcovia. Zo stanoviska odborných pedagógov každá účasť na takomto festivale u väčšiny detí prebúdza obrazotvornosť uspatú najmä intenzívnym používaním modernej technológie a dáva im príležitosť, aby v rámci svojich možností vyjadrili vlastnú zručnosť fyzickou a mentálnou aktivitou.

Ako obvykle, pri otváracej časti galakoncertu, ako ústredného programu festivalu, na javisko boli vyzvané páry, predstavitelia každého účinkujúceho súboru. Hneď potom sa početnému obecenstvu prihovoril Pavel Surový, riaditeľ Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrneho centra Kysáč a zároveň aj riaditeľ festivalu, ktorý privítal vzácnych hostí a vyzval ich ku príhovoru. Z javiska Zlatej brány sa prihovárali: Dušanka Petráková, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Predrag Rajić, poradca predsedu Vlády pre vnútornú politiku, Jeho excelencia pán Michal Pavúk, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, Igor Petrovčík, starosta mestskej časti Košice – Staré Mesto a Dalibor Rožić, člen Mestskej rady pre kultúru mesta Nový Sad, ktorý následne festival aj otvoril. Zaznela už dobre známa zvučka DFF Zlatá brána, mohutná vlajka festivalu bola vztýčená vysoko na žrdi a tak sa festival mohol začať.

Opierajúc sa o kritériá hodnotenia od článku 13 až po článok 17, ktoré sú súčasťou Pravidiel DFF Zlatá brána, všetky výkony súťažiacich účastníkov festivalu pozorne sledovala a dôkladne hodnotila odborná porota, ktorá pracovala v zložení: Ján Slávik (ideový tvorca, zakladateľ tohto festivalu a choreograf), Ruženka Ďuríková (profesorka slovenského jazyka a literatúry a choreografka), ktorí hodnotili tanečné čísla a Tatiana Jašková (hudobná redaktorka v RTV Vojvodina, hudobníčka a speváčka), ktorá hodnotila spevácke a hudobné čísla.

30. Folklórneho festivalu Zlatá brána 2024 sa zúčastnili deti z Kysáča – 2 DFS, Aradáča – 1 DFS, Erdevíka – 1 DFS, Báčskeho Petrovca – 2 DFS a 1 DSS, Padiny – 2 DFS, Ľuby – 1 DFS, Lugu – 1 DFS, Hložian – 1 DFS, Kovačice – 3 DFS, Bingule – 1 DFS, Nového Sadu – 1 DFS, Pivnice – 2 DFS, Vojlovice – 1 DFS a 1 DĽO, Kulpína – 2 DFS, Selenče – 1 DFS a 1 DĽO. Revuálne vystúpili deti z Belehradu a Bratislavy.

Členovia Odbornej poroty si všimli, že výkony detských folklórnych súborov na festivale z roka na rok zaznamenávajú nárast kvality prednesu choreografií. Súbory čoraz častejšie používajú naše tradičné detské hry obsahujúce už spomenuté riekanky, vyčítanky a detské piesne. Deti v staršom veku praktikujú aj štylizované tance a porota to pripúšťa pod podmienkou, aby boli primerané ich veku. Rovnako tak treba konštatovať, že niektoré detské súbory za posledných niekoľko rokov už štandardne predvádzajú svoje výkony na pozoruhodnej umeleckej úrovni, samozrejme ďakujúc aj šikovným autorom a nacvičovateľom. Treba pochváliť aj adekvátne používanie rekvizít, ktoré choreografiám pridávajú ešte vyššiu hodnotu (ak sú rekvizity priliehavé a dobre využité).

Odborná porota odporúča, aby autori choreografií a umeleckí vedúci dbali na výber primeraných ľudových piesní, tanečných prvkov a motívov, ktoré zodpovedajú tematickému obsahu choreografie a veku tanečníkov. Taktiež, aby dbali na dynamiku deja, zároveň treba striedať tempá a tonality, aby divákovi držalo pozornosť, aby nemal pocit nudy. Uplatňujúc tieto pravidlá všetci účastníci v choreografii svoj výkon povznesú na vyššiu umeleckú úroveň.

Keď ide o odev, obuv a účesy účastníkov jednotlivých choreografií odporúčame najprv vyhľadať a potom aj dôkladne si naštudovať potrebný materiál pre choreografiu a jej dej. V prvom rade tu myslíme na staré dobre zachované fotografie z obdobia, ktoré sa plánuje spracovať. Dobre vieme, že sa dievčatá v minulosti hrávali bosé a nehrávali sa v naškrobených kartunkách alebo šifonkách, ani vo sviatočných sukniach a geceliach. Pri chlapcoch to máme podobne a treba pouvažovať, kedy sú košele vypásané a kedy musia byť zapásané.

Keď ide o hudobný doprovod, najmä pri detských hrách radíme použiť jednoduchšie ľudové nástroje v podobe diatonickej harmoniky (heligónky), alebo ústnej harmoniky a drumblí. Pri takom zložení sa dajú použiť aj rôzne bicie rytmické pomôcky. Štylizované choreografie pre dospelejších tanečníkov môže sprevádzať jednoduchá hudobná zostava, ako napríklad: harmonika alebo husle, basa a kontra. K tomu sa môžu pridať pomocní speváci/speváčky pod podmienkou, že sú ich spevácke výkony kvalitné a vek zosúladený s tanečníkmi na javisku.

Dúfame, že tieto naše postrehy a pripomienky pomôžu choreografom a umeleckým vedúcim skvalitniť ich prácu v budúcnosti.

Po hodnotení a dôkladnom zvažovaní posudkov, v obmedzenom časovom úseku, členovia odbornej poroty sa zhodli, aby sa ceny udelili nasledovne:

Prvá cena a soška Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny: DFS Vločka ZŠ Mladých pokolení z Kovačice
Druhá cená: DFS Pramienok ZŠ Jána Kollára zo Selenče
Tretia cena: DFS Zvončeky SKOS Erdevík z Erdevíka

Rovnoprávne špeciálne ceny:

DFS Šafáriček SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu
DFS KUS Petrovská družina (st. skupina) z Báčskeho Petrovca
DFS Hruštička DK 3. októbra (st. skupina) z Kovačice
DĽO SKOS Detvan z Vojlovice

Cena ideového tvorcu a zakladateľa festivalu:

DFS Vienok UKV KC Kysáč z Kysáča

Cena riaditeľa festivalu:

DFS SKUS Slnečnica pri ZŠ maršala Tita (ml. skupina) z Padiny

Tohtoročný 30. Detský folklórny festival Zlatá brána mal prívlastok medzinárodný a ako aj po roky minulé mal svoj informačný bulletin.

Okrem nedele 23. júna 2024, festival sa konal aj v piatok 21. júna 2024 v Predškolskej ustanovizni Lienka, kde boli usporiadané rôzne výstavy a neskoršie na zámku Zlatej brány bolo predvedené bábkové predstavenie divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom. Taktiež v sobotu 22. júna 2024 na zámku Zlatej brány vystúpilo Baletné štúdio Tropikana Motion z Rumenky a Detský folklórny súbor Klnka z Bratislavy.

V mene odbornej poroty:

Ján Slávik, predseda

***

Na zámku Zlatej brány sa v nedeľu 23. júna naplno roztočil jubilejný 30. súťažný galakoncert detských folklórnych súborov z našich prostredí. Divákom sa v revuálnej časti predstavili aj hostia, Detský folklórny súbor Kultúrno-umeleckého spolku Svätého Savu z Belehradu a Detský folklórny súbor Klnka z Bratislavy, zo Slovenskej republiky a tým dali priestor členom odbornej porote na zhodnotenie výkonov malých folkloristov.

Obecenstvo, ako aj porota s nadšením sledovalo vystúpenia 25. hudobno-tanečných čísel. Okrem detských tancov a hier, vystúpila aj jedna dievčenská spevácka skupina a dva detské ľudové orchestre.

Hudobný sprievod tanečných skupín bol celkovo kvalitný, aj keď niektoré súbory sprevádzali jeden, alebo dvaja hudobníci, najčastejšie harmonikár, respektíve aj huslista. Početnejší ľudový orchester mali Petrovčania, Lužania, Hložanci, Kovačičania (zloženie orchestra tvorili prevažne deti), Novosadčania, Pivničania, Kulpínčania a Selenčania. Žiaľ, zvukovo a technicky neboli hudobníci zosúladení, keďže na niektorých miestach bolo počuť vynikanie jednotlivých nástrojov.

Takmer všetky tance obsahovali aj spev v choreografiách, no niektoré súbory spev, ktorý sprevádzal tanec, žiaľ nemali (napr.: DFS Vienok Kultúrneho centra Kysáč). Väčšina orchestrov prihliadala na tonality, ktoré boli prispôsobené detskému hlasovému rozpätiu. V prvom rade by som pochválila spev Erdevíčanov, Padinčanov a Kovačičanov.

Na základe propozícií Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, zúčastniť sa môžu okrem tanečných skupín aj sólisti na hudobných nástrojoch, spevácke skupiny a zbory a detské orchestre. V orchestroch, ktoré sprevádzajú tance, môžu byť aj dospelí, pokým v orchestroch ktoré majú osobitný bod, môžu účinkovať výlučne deti do 15 rokov. Tohto roku sme počúvali aj prednes Orchestríka Základnej školy Jána Kollára zo Selenče, ktorý spolu so žiakmi Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci predviedol zmes slovenských ľudových piesní. Výkon bol na vysokej úrovni, no na základe hore spomenutých propozícií, nemohol súťažiť. Vedúcim orchestra bol Juraj Súdi starší. Ako 21. bod vystúpil Detský orchester SKOS Detvan z Vojlovice – Pančeva, ktorý predviedol zmes piesní pod názvom Višli hviezdi od Dunaja. Piesne upravil a nacvičil Vladimír Kolárik. Orchester mal náročný a dobre nacvičený piesňový materiál, zaujímavé zloženie (husle, harmonika, klarinet a kontrabas), kvalitnú súhru a dynamiku, čo korunovalo kvalitným celkovým dojmom a získanou špeciálnou cenou odbornej poroty. Keď ide o spev dievčenskej speváckej skupiny Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina z Báčskeho Petrovca, bol to kvalitný prednes, no nie celkom presvedčivý. Čistota prednesu bola dobrá, tiež súhra s orchestrom.

Posledné roky zaznamenávame čoraz menší počet detských orchestrov a málo speváckych skupín. Možno by bolo reálnejšie tieto prednesy hodnotiť a oceniť v osobitných kategóriách, nie spolu s tanečnými bodmi. Tiež by bolo lepšie, keby zloženie sprevádzajúcich orchestrov tvorili najmladší nositelia našej jedinečnej tradičnej kultúry, ktorí by na takýto spôsob nadobudli väčšiu skúsenosť a pričinili sa o zachovanie ľudových orchestrov v našich prostrediach.

Tatiana Jašková,

členka odbornej poroty MDFF Zlatá brána

K životnému jubileu – sedemdesiatinám novinára Jána Filipa v klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka 7. decembra usporiadali prezentáciu monografie Ako štyri ročné obdobia zostavovateľa Martina Prebudilu.

Literárny večierok spevom otvoril operný spevák Boris Babík. Prítomných a hostí zo žilinského samosprávneho kraja, kde Staropazovčan Ján Filip súčasne žije, privítala Libuška Lakatošová, predsedníčka spolku, ktorá si spomenula na predkov, ktorí spod Tatier prišli na Dolnú zem a na ich potomkov, ktorí sa pod Tatry ako Ján Filip vrátili. Pripomenula, že okrem životného Filip zaznamenáva aj pracovné jubileum – 50 rokov novinárčenia.

Zostavovateľ Martin Prebudila pripomenul, že je táto publikácia svojráznym svedectvom doby, lebo v tom období vznikol FS Klasy, detský tanečný súbor Pukance, prehliadka 3 x Ď, a on stál pri ich zrode. Spomenul si aj na obdobie rokov 1989 až 1993, kedy s Filipom spolupracoval ako so šéfredaktorom slovenskej redakcie TV Nový Sad. V tom období sa Filipovi podarilo značne vyriešiť vysielací čas v slovenskej reči, začal sa vysielať Denník, publicistické relácie Čas a Aktuality, následne rodinný magazín Dotyky.

Na názov knihy ho nakopli Vivaldi a Bajagova pieseň Štyri ročné obdobia. Kniha sa začína zimou, lebo sa 2. decembra 1954 Filip narodil, pokračuje školáckou a novinárskou jarou, slnečným žurnalistickým letom v rodnom kraji až po plodnú publicistickú jeseň života vo vlasti predkov. Jubilant si spomenul, že začínal ako dopisovateľ týždenníka Hlas ľudu, pokračoval vo Vzlete, pôsobil aj v experimentálnom slovenskom rozhlase v Starej Pazove, krátko v novosadskom rozhlase a potom v televízii. Po zlomovom roku 1993, kedy sa odsťahoval do Žiliny, pokračoval v novinárčení v regionálnom týždenníku Cieľ. Pribudlo redaktorstvo v denníkoch Národná obroda a SME, Žilinské noviny. Potom, ako hovorí, sa vrece rozsypalo s programovým vedením publicistiky. Najprv to bolo rádio Fajn, potom Rádio ZET a nakoniec regionálne Rádio SEVER. Výber upravených 80 relácii Profily a portréty v rámci nezávislej európskej produkcie vysielala aj Slovenská redakcia Rádio Nový Sad počas štyroch rokov.

Takto by sa mohla skrátka sublimovať žurnalistická cesta Jána Filipa, o čom sa môže prečítať v knihe, v ktorej sú aj spomienky najbližších spolupracovníkov a kamarátov. Knihu na literárnom večierku borovičkou spoločne pokrstili jubilant, zostavovateľ, predsedníčka spolku a Matúš Krajči, riaditeľ odboru Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja. Slová vďaky Filipovi, bardovi žurnalistiky v Žiline, od ktorého sa naučil poctivému novinárstvu, adresoval Róbert Kašša, poslanec Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, ktorý zahlásil aj premiéru knihy v Žiline.

Jubilujúci novinár Filip sa poďakoval všetkým, ktorí priložili ruku, aby kniha uzrela svetlo sveta, tiež prítomným na večierku a osobitne sesternici Zuzane Filipovej, ktorá vypracovala rodokmeň Filipovej rodiny. Literárny večierok sa zakončil spevom Borisa Babíka a následne podpisovaním knihy, ktorú dostali všetci prítomní.

Text a fotografie: Anna Simonovićová

Prvý ročník konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine sa uskutočnil 16. apríla 2005 v Novom Sade s cieľom teoreticky reflektovať hudobný život vojvodinských Slovákov a zabezpečiť výskum a trvalú dokumentáciu skutočností z hudobnej oblasti našej komunity naprieč hudobnými formami a žánrami. Muzikologické konferencie sa konali bez prestávok a v roku 2024, keď sa uskutočnil 20. ročník, môžeme bilancovať nasledovne: na konferenciách zaznelo a publikovaných bolo 164 vedeckých, odborných, výskumných, dokumentačných a publicistických textov a štúdií, ktoré napísali úhrnne 104 autori pochádzajúci zo Srbska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska, zo Slovenska a z Českej republiky. Zborníky prác, ako konkrétne výstupy z konferencií boli pravidelne publikované v slovenskom jazyku, obsahujú však abstrakty v slovenskom a srbskom jazyku, výnimočne aj v iných jazykoch. Týchto vyše 160 textov a štúdií prinieslo do celkovej dokumentácie života vojvodinských Slovákov rad známych, ale aj menej známych príspevkov a faktov a prispelo tak k zachovaniu a zviditeľneniu mnohých skutočností z hudobného života vojvodinských Slovákov.

Počas dvadsiatich ročníkov sme na konferencii privítali popredné mená slovenskej muzikológie, ako sú napríklad PhDr. Oskár Elschek, Dr. Sc., PhDr. Alica Elscheková, Dr. Sc., PhDr. Hana Urbancová, Dr. Sc., PhDr. Stanislav Dúžek, CSc., PaedDr. Bernard Garaj, CSc., Mgr. art. Vladimír Michalko, ArtD. a mnohé ďalšie početné významné osobnosti, ktoré sa vo svojich príspevkoch zamerali na aspekty našej slovenskej vojvodinskej hudobnej tradície. K autorom, ktorí svoje príspevky publikovali najčastejšie zaraďujeme Juraja Feríka (5 príspevkov), Annu Medveďovú st. (6 príspevkov), Marienu Stankovićovú Krivákovú (6 príspevkov), Mgr. art. Milinu Sklabinskú, PhD. (12 príspevkov), PaedDr. Juraja Súdiho, PhD. (7 príspevkov), Mgr. art. Kristínu Lomenovú, PhD. (6 príspevkov), Mgr. art Slovenku Benkovú, ArtD. (6 príspevkov), Kvetoslavu Benkovú (3 príspevky), Katarínu Melegovú Melichovú (7 príspevkov), Ľudmilu Berediovú Stupavskú (4 príspevky), atď.

Od druhého ročníka mala konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine aj svoje každoročné nosné témy, a tak sme spracovali nasledovné oblasti: K otázkam dokumentácie ľudovej tvorby Slovákov vo Vojvodine (2006), K výskumu tradičnej hudby vojvodinských Slovákov (2007), Slovenské hudobno-folklórne festivaly – súčasnosť a budúcnosť (2008), 60 rokov slovenskej hudobnej tvorby v Novosadskom rozhlase (2009), Inovačné metódy v hudobnej pedagogike (2010), Zborový spev vojvodinských Slovákov (2011), Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov (2012), Slovenská vojvodinská hudba a jej zastúpenie na Slovensku (2013), Hudobné umenie v živote človeka (2014), Dramaturgia a manažment hudobných podujatí (2015), Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa (2016), Slovenskí hudobní skladatelia pôsobiaci vo Vojvodine (2017), Prínos Juraja Feríka st. a Juraja Feríka ml. do hudobného života vojvodinských Slovákov (2018), Výskum, dokumentácia a prezentácia hudby vojvodinských Slovákov (2019), Výročia v oblasti hudby a aktuálne otázky z hudobného života vojvodinských Slovákov (2020), Život a dielo Kvetoslavy (Čániovej) Benkovej (2021), Zbierky slovenských ľudových piesní na Dolnej zemi (2022), Petrovským hudobným pedagogičkám a zborovým dirigentkám Anne Medveďovej st. a Mariene Stankovićovej Krivákovej k životným jubileám (2023) a Interpreti vokálnej a inštrumentálnej vážnej hudby z radov vojvodinských Slovákov (2024). V súlade s tematickým zameraním konferencií sme neraz organizovali sprievodné koncerty, ktoré boli ojedinelými ukážkami hudobných diel slovenských autorov.

Vydaných je presne 19 zborníkov prác, ktoré natrvalo dokumentujú naše dejiny a súčasnosť a tak prehlbujú vedomosti o hudobnom živote vojvodinských Slovákov. Konferencia je doménou teórie hudby a jej úlohou je v konečnom dôsledku v pozitívnom smere ovplyvňovať aj hudobnú prax. Prajeme si, aby teoretické reflexie mali len a len kladný dopad na našu hudobnú prax a aby sa raz položené štandardy dodržovali a v tom lepšom prípade aj zveľaďovali.

Text: Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD., fotografie: z archívu ÚKVS

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov už tradične svoje posledné podujatie v roku venoval deťom. V ústave sa totiž 20. decembra konalo slávnostné vyhodnotenie 4. kola súťaže pre najkrajšiu výtvarnú prácu žiakov základných škôl Vianočná rozprávka. Organizátori sa rozhodli, že od tohto ročníka súťaž rozšíria, a tak do konkurzu zapojili aj materské školy, čo rezultovalo veľmi peknou odozvou. Na adresu ústavu prispelo celkovo 387 výtvarných prác zo 17 vojvodinských prostredí a zo Slovenska, presnejšie z Námestova.

Do súťaže zaslali práce žiaci zo 16 základných a 7 materských škôl. Prítomných na priliehavom programe privítala riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Speváková. Odborná porota hodnotiaca práce pracovala v zložení Zvonimír Pudelka, akademický maliar, výtvarný kritik a pedagóg a Ďula Šanta, akademický maliar a grafický dizajnér a mala neľahkú úlohu zvoliť 20 najlepších prác, ktoré následne boli vytlačené aj v podobe vianočných pohľadníc.

Odbornú porotu tvorili Ďula Šanta a Zvonimír Pudelka

Výstava, ktorá je pri tejto príležitosti nainštalovaná v galérii ústavu, obsahuje najlepších 59 prác zo všetkých zúčastnených škôl. Program vyhodnotenia spestrili aj mladé talenty: 6-ročná klaviristka Mia Zorjanová z Nového Sadu, mladí recitátori Gabriela Anušiaková a Andrej Devetak z Kysáča, víťazka festivalu Rozspievané klenoty v mladšej kategórii Maša Košútová z Kovačice a víťazka rovnakého festivalu v staršej kategórii a laureátka prvej ceny pre interpretáciu na festivale Letí pieseň, letí Emina Roháriková z Padiny. Tieto dve mladé speváčky hudobne sprevádzalo duteo Ondrej Maglovský a Miroslav Hemela.

Správa odbornej poroty znie nasledovne:

Kritériá hodnotenia:

kreativita
originalita
technická úroveň
dodržiavanie témy

Ako po minulé roky aj o tohtoročný súbeh na tému Vianočná rozprávka, ktorý už tradične organizuje ÚKVS, bol veľmi veľký záujem. Práce boli zaslané zo slovenských materských škôl a základných škôl z prostredí Aradáč, Báčsky Petrovec, Biele Blato, Erdevík, Hložany, Kovačica, Kulpín, Kysáč, Laliť, Padina, Pivnica, Stará Pazova, Selenča, Silbaš a zo Šídu.

Aj tohtoročnej súťaže sa zúčastnili žiaci zo zahraničia, presnejšie z Námestova zo Slovenskej republiky. Týmto sa pomaly Vianočná rozprávka stáva tradičnou a medzinárodnou súťažou. Porota hodnotí žiacke výtvarne práce na tému Vianočná rozprávka veľmi pozitívne. Deti prejavili svoju kreativitu a originalitu v umeleckom výtvarnom vyjadrovaní a technickú zručnosť.

Títo mladí nádejní umelci sa snažili vytvoriť originálne diela, čo si veľmi vážime a oceňujeme na výbornú. A každá z prác, ktorá na súbeh prišla, si zaslúži pochvalu a obdiv. Práce boli rôznorodé, žiaci sa snažili zakomponovať do svojich diel aj tradičné vianočné prvky, ako sú stromček, darčeky, dedko Mráz, ale aj iné rozličné motívy a fantáziu. Ale mali sme tu aj práce, na ktorých znázornili ľudové prvky ako aj niektoré staré obyčaje počas vianočných sviatkov.

Technická úroveň prác bola na vysokej úrovni. Žiaci sa snažili čo najlepšie spracovať svoje nápady rôznymi technikami a prevedením. Mnohé z prác boli technicky dobre zvládnute a esteticky pôsobivé. V prevedení s bohatým koloritom vytvorené rozličnými technikami, od klasických až po súčasné média, akými sú kresba, akvarel, maľba, koláž atď…

Všetci žiaci a ich práce, ktoré nám prišli na súbeh, si zaslúžia pochvalu a uznanie, a do budúcna autorom želáme nové a skvelé kreatívne práce.

Musíme uznať, že tohto roku bolo zaslaných veľmi veľa prác a z takého veľkého množstva bolo ťažko vybrať tie, ktoré sú – budú vystavené. Z celkového počtu porota napokon vybrala 59 prác, ktoré sú vystavené v priestoroch ÚKVS. Rovnako náročné bolo vybrať 20 prác, ktoré ústav vytlačí vo forme pohľadníc a k tomu ešte aj 9 najlepších prác v troch kategóriách, ktoré si zaslúžia ocenenie.

Komisia v zložení Ďula Šanta a Zvonimír Pudelka sa rozhodla oceniť práce a udeliť ceny nasledujúcim žiakom, ktorí svoje výtvarne práce na danú tému vypracovali veľmi kreatívne a technicky zdatne:

Ceny v kategórii materských škôl získali:

1. Nátan Pintír, 5 rokov, Detský útulný pobyt Koráb, Pivnica

2. Lea Francistyová, 6 rokov, PU Včielka, Kulpín

3. Andrea Častvanová, PU Kolibrík, Selenča

Ceny v kategórii nižších ročníkov ZŠ získali:

1. Lejla Šlemenderová, 4. ročník ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

2. Simeon Pintír, 4. ročník ZŠ 15. októbra, Pivnica

3. Anna Cerovská, 2. ročník ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Ceny v kategórii žiakov vyšších ročníkov ZŠ získali:

1. Iva Chrťanová, 8. ročník ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

2. Emília Grňová, 5. ročník ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

3. Daniela Filipovićová, 7. ročník ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Medzi 20 najlepších sú zaradené aj práce, ktoré vytvorili: Nina Čelovská (PU Včielka, Kysáč), Iva Jovnášová (ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova), Alisa Dragićová (ZŠ maršala Tita, Padina), Natália Takarićová (ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina, Hložany), Lana Ivaniševićová (ZŠ Jana Čajaka, Báčsky Petrovec), Melánia Kolárová (ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín), Jasminka Náhla (MŠ Veterná, Námestovo, Slovenská republika), Leona Blatnická (ZŠ 15. októbra, Pivnica), Anna Durgalová (ZŠ maršala Tita, Padina), Elena Vrabčeniaková (ZŠ Jána Kollára, Selenča) a Ðurđica Kolárová (ZŠ Savu Šumanovića, Erdevík).

Ústav každé odmenené dieťa obdaroval vianočným balíkom, ktorý obsahoval aj knihy zadovážené s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Text: Danica Vŕbová, Zvonimír Pudelka, fotografie: Ladislav Čáni

Margaréta Benková (1983 – 2024) bola jednou z najtalentovanejších huslistiek z radov vojvodinských Slovákov. Na husliach začala hrať ako 9-ročná. Základnú hudobnú školu skončila v Novom Sade v triede M. Zimovej. V roku 1999 sa stala poslucháčkou Konzervatória v Bratislave v triede prof. M. Karlíkovej, ktoré ukončila ako absolventka roka. Bakalárske štúdium absolvovala na VŠMU v Bratislave (2006). Odbory koncertného a magisterského štúdia ukončila na Hudobnej akadémii v Zürichu. Zúčastnila sa viacero súťaží: Republiková súťaž v Belehrade (1998 – 1. miesto), Cena AP Vojvodiny (1998 – Talent roka), Súťaž mladých huslistov Juhoslávie (1998 – 2. miesto), Súťaž slovenských konzervatórií (2002 – absolútna víťazka). Absolvovala rad vystúpení doma a v zahraničí. Pôsobila v mnohých komorných telesách a orchestroch. V roku 2009 pôsobila v špičkovom orchestri Tonhalle-Orchester Zürich a bola aj členkou orchestra Musikkollegium vo Winterthure.

Česť jej pamiatke!

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov nadviazal spoluprácu s Medzinárodným centrom detskej literatúry Zmajeve dečje igre, čo 10. decembra vyústilo do usporiadania literárneho večierka a výtvarnej dielne v priestoroch ústavu.

Zľava: Anna Čobrdová, Dušica Marinovićová a Zdenka Valentová Belićová

Stredobodom večierka bola prezentácia zbierky slovenských ľudových rozprávok Zázračný mlynček / Čarobni mlinčić, ktoré vybrala a do srbčiny preložila Zdenka Valentová Belićová. Zostavovateľka a prekladateľka prítomnému detskému publiku priblížila proces prípravy tejto publikácie a prečítala z nej niekoľko úryvkov.

Večierok navštívili aj žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra z Kysáča s profesorkou Ľudmilou Berediovou Stupavskou

Večierok hravým spôsobom moderovala predstaviteľka centra Zmajeve dečje igre Dušica Marinovićová, ktorá pre túto príležitosť so svojimi kolegami prichystala aj výstavu ilustrácií z knihy. Napokon slovo patrilo aj mladej ilustrátorke Anne Čobrdovej z Pivnice, ktorá toto vydanie spestrila originálnymi ilustráciami.

Ilustrácie mladej Pivničanky Anny Čobrdovej

Okrem domácich Novosadčanov podujatia sa zúčastnili aj žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra z Kysáča so svojou učiteľkou Ľudmilou Berediovou Stupavskou a predstavili sa recitáciami a dvomi ľudovými piesňami.

Prítomné deti sa na záver programu zúčastnili aj výtvarnej dielne inšpirovanej motívmi z knihy, ktorú viedla Anna Čobrdová.

Text a fotografie: Danica Vŕbová