Prvý ročník konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine sa uskutočnil 16. apríla 2005 v Novom Sade s cieľom teoreticky reflektovať hudobný život vojvodinských Slovákov a zabezpečiť výskum a trvalú dokumentáciu skutočností z hudobnej oblasti našej komunity naprieč hudobnými formami a žánrami. Muzikologické konferencie sa konali bez prestávok a v roku 2024, keď sa uskutočnil 20. ročník, môžeme bilancovať nasledovne: na konferenciách zaznelo a publikovaných bolo 164 vedeckých, odborných, výskumných, dokumentačných a publicistických textov a štúdií, ktoré napísali úhrnne 104 autori pochádzajúci zo Srbska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska, zo Slovenska a z Českej republiky. Zborníky prác, ako konkrétne výstupy z konferencií boli pravidelne publikované v slovenskom jazyku, obsahujú však abstrakty v slovenskom a srbskom jazyku, výnimočne aj v iných jazykoch. Týchto vyše 160 textov a štúdií prinieslo do celkovej dokumentácie života vojvodinských Slovákov rad známych, ale aj menej známych príspevkov a faktov a prispelo tak k zachovaniu a zviditeľneniu mnohých skutočností z hudobného života vojvodinských Slovákov.

Počas dvadsiatich ročníkov sme na konferencii privítali popredné mená slovenskej muzikológie, ako sú napríklad PhDr. Oskár Elschek, Dr. Sc., PhDr. Alica Elscheková, Dr. Sc., PhDr. Hana Urbancová, Dr. Sc., PhDr. Stanislav Dúžek, CSc., PaedDr. Bernard Garaj, CSc., Mgr. art. Vladimír Michalko, ArtD. a mnohé ďalšie početné významné osobnosti, ktoré sa vo svojich príspevkoch zamerali na aspekty našej slovenskej vojvodinskej hudobnej tradície. K autorom, ktorí svoje príspevky publikovali najčastejšie zaraďujeme Juraja Feríka (5 príspevkov), Annu Medveďovú st. (6 príspevkov), Marienu Stankovićovú Krivákovú (6 príspevkov), Mgr. art. Milinu Sklabinskú, PhD. (12 príspevkov), PaedDr. Juraja Súdiho, PhD. (7 príspevkov), Mgr. art. Kristínu Lomenovú, PhD. (6 príspevkov), Mgr. art Slovenku Benkovú, ArtD. (6 príspevkov), Kvetoslavu Benkovú (3 príspevky), Katarínu Melegovú Melichovú (7 príspevkov), Ľudmilu Berediovú Stupavskú (4 príspevky), atď. 

Od druhého ročníka mala konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine aj svoje každoročné nosné témy, a tak sme spracovali nasledovné oblasti: K otázkam dokumentácie ľudovej tvorby Slovákov vo Vojvodine (2006), K výskumu tradičnej hudby vojvodinských Slovákov (2007), Slovenské hudobno-folklórne festivaly – súčasnosť a budúcnosť (2008), 60 rokov slovenskej hudobnej tvorby v Novosadskom rozhlase (2009), Inovačné metódy v hudobnej pedagogike (2010), Zborový spev vojvodinských Slovákov (2011), Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov (2012), Slovenská vojvodinská hudba a jej zastúpenie na Slovensku (2013), Hudobné umenie v živote človeka (2014), Dramaturgia a manažment hudobných podujatí (2015), Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa (2016), Slovenskí hudobní skladatelia pôsobiaci vo Vojvodine (2017), Prínos Juraja Feríka st. a Juraja Feríka ml. do hudobného života vojvodinských Slovákov (2018), Výskum, dokumentácia a prezentácia hudby vojvodinských Slovákov (2019), Výročia v oblasti hudby a aktuálne otázky z hudobného života vojvodinských Slovákov (2020), Život a dielo Kvetoslavy (Čániovej) Benkovej (2021), Zbierky slovenských ľudových piesní na Dolnej zemi (2022), Petrovským hudobným pedagogičkám a zborovým dirigentkám Anne Medveďovej st. a Mariene Stankovićovej Krivákovej k životným jubileám (2023) a Interpreti vokálnej a inštrumentálnej vážnej hudby z radov vojvodinských Slovákov (2024). V súlade s tematickým zameraním konferencií sme neraz organizovali sprievodné koncerty, ktoré boli ojedinelými ukážkami hudobných diel slovenských autorov.

Vydaných je presne 19 zborníkov prác, ktoré natrvalo dokumentujú naše dejiny a súčasnosť a tak prehlbujú vedomosti o hudobnom živote vojvodinských Slovákov. Konferencia je doménou teórie hudby a jej úlohou je v konečnom dôsledku v pozitívnom smere ovplyvňovať aj hudobnú prax. Prajeme si, aby teoretické reflexie mali len a len kladný dopad na našu hudobnú prax a aby sa raz položené štandardy dodržovali a v tom lepšom prípade aj zveľaďovali.

Text: Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD., fotografie: z archívu ÚKVS