Folklórny festival Tancuj, tancuj… hrdo a dôstojne vstúpil do druhého polstoročia svojej existencie, keď sa v sobotu 17. júna 2023 v Hložanoch uskutočnil jeho 51. ročník. Aj keď je ťažiskovým bodom tohto festivalu prednes tancov a choreografií z našich slovenských vojvodinských prostredí, tým druhým, taktiež mimoriadne dôležitým, vzácnym a nadovšetko pozoruhodným programom je prednes slovenských ľudových piesní v podaní speváckych skupín alebo orchestrov z Vojvodiny. Naša správa o koncerte speváckych skupín a orchestrov, ktorý sa každoročne koná v poobedňajších hodinách v hložianskom Dome kultúry (od 13.00 – 15.00 hodiny) začína sa apelom pre verejnosť, aby sa na tento vzácny koncert prišla pozrieť v omnoho väčšom počte, pretože že si tieto vystúpenia hudobníkov a spevákov skutočne zaslúžia náležitú priazeň. Keď toto píšeme, tak zároveň vzdávame kolektívne hold všetkým účastníkom, lebo už samotná tradícia festivalu hovorí o tom, že účinkujúci dobre poznajú problematiku a odporúčania porôt z minulých ročníkov a prinášajú na scénu to, čo považujú za najlepšie. Správa bude zároveň koncipovaná tak, aby jasne pomenovala veci, o ktorých si myslíme, že ich je dobre komunikovať v záujme jedného jediného cieľa: vyťažiť z potenciálu, ktorý je evidentný – maximum. Prosíme preto všetkých, aby informácie z tejto správy brali ako pohľad hudobnej teórie na hudobnú prax, ktorej funkcia okrem iného spočíva v tom, aby sme prax vedeli objasniť a zveľadiť.

Odkedy sa tradičný folklór presunul na javiskové pódiá, je skupinový spev jeho neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou. Z praktických a organizačných dôvodov vznikli oddelené koncerty tanca a spevu, a vďaka tomu sa aj ten najnáročnejší divák a poslucháč môže na tomto koncerte nerušene započúvať do mimoriadne zaujímavých prednesov piesní z našich prostredí. Odborníci a milovníci folklóru sa skutočne snažia dodržať zásady, ktoré ich vystúpenie urobia čím kvalitnejším a tak si dávajú záležať na tom, aký bude výber piesní, ako náročný bude zvolený materiál. Dennodenne počas príprav na festival pracujú na čistote prednesu a snažia sa vyvolať jedinečný umelecký dojem z celkového prednesu svojho vystúpenia tak, aby uspokojil predovšetkým vlastný zážitok z vystúpenia, preferencie obecenstva a v neposlednom rade aj odbornej poroty. Je to záslužná práca, ktorej sa ochotnícke kolektívy venujú s cieľom čo najlepšie predstaviť prostredie z ktorého prichádzajú.

Koncert 51. ročníka speváckych skupín a orchestrov charakterizovalo nižšie zastúpenie slovenských vojvodinských prostredí, avšak poukázala na to, že tie lokality, ktoré na festival posielajú účinkujúcich, pracujú sústavne a spravidla aj viacgeneračne. Úplným lídrom bola v tomto Kovačica, ktorá na festival poslala až päť skupín: ženskú, dievčenskú a chlapčenskú skupinu (Dom kultúry 3. októbra v Kovačici), tiež mužskú a ženskú spevácku skupinu (MOMS Kovačica). Pôvodne bola zahlásená účasť orchestra Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, ktorý však na koncerte nevystúpil. Odborná porota oceňuje skutočnosť, že hudobná tradícia Kovačice ani v tomto roku nesklamala, naopak, najmä v dospelých skupinách dominoval typický kovačický prednes s príznačným vibratom (ženská spevácka skupina a Bohémy, oba v mene MOMS Kovačica). To, na čo odborná porota poukazuje, je v niektorých prípadoch nadbytočné upravovanie slovenských ľudových piesní. Úprava ľudovej piesne v prípade dievčenskej speváckej skupiny pri DK 3. októbra z Kovačice v piesňach Kázala mi maťi alebo Ešťe sa ňevidám minula účel, samotné piesne hrubo narušila, lebo zrovnoprávnila resp. až potlačila hlavnú melódiu piesne. Na takéto prípady upozorňovali v minulosti aj naši predchodcovia a zasadzovali sa o to, aby hlavná línia piesne bola dominantná a jasne rozpoznateľná. Naopak pozitívny príklad úpravy ľudovej piesne predniesla ženská spevácka skupina Domu kultúry 3. októbra z Kovačice, napr. úvodná pieseň Roskvitla fialka ponúka prirodzené čisté línie druhého hlasu, ktorý je vo funkcii dotvorenia hlavnej línie a v žiadnom prípade ju nenarúša, ale podporuje a skrášľuje, a práve to by mala byť aj primárna funkcia prípadnej úpravy ľudovej piesne. Výborná je v tomto smere aj podpora sláčikov, ktorá pridala uvedenému prednesu skutočnú umeleckú úroveň. Rovnako v tomto zmysle chceme pochváliť aj prednes skupiny Bohémy, ktorú tvoria skúsení speváci a ktorá vystupovala v mene MOMS Kovačica. Veríme, že táto skupina v budúcnosti pripraví a predstaví sa aj s menej známymi banátskymi piesňami, ktorým práve oni svojimi hlasmi a interpretáciou majú možnosť vdýchnuť nový a jedinečný život.

Ďalším banátskym spolkom, ktorý vystúpil v rámci koncertu speváckych skupín bol SKOS Detvan z Vojlovice, a to mužská spevácka skupina v sprievode harmoniky a ženská spevácka skupina v sprievode sláčikového orchestra. Obe skupiny sú skúsené a majú za sebou veľký počet vystúpení doma a v zahraničí. Mužská spevácka skupina presvedčivo zaspievala piesne z tunajšieho repertoáru, avšak ženská spevácka skupina sa v tomto roku rozhodla do domáceho repertoáru vsunúť hudobné elementy, ktoré pre naše prostredie nie sú príznačné (bodkovaný rytmus). Skutočnosť, že sa čoraz viac vojvodinských Slovákov postupne integruje aj do života na Slovensku, prispieva tomu, že takéto prvky, ako niečo páčivé a efektné sa dostávajú aj do piesní spievaných u nás. Odborná porota je však názoru, že takýmto importom by sa v slovenskom vojvodinskom repertoári v záujem zachovania jeho štýlovej čistoty a predovšetkým jednoduchosti, ktorá ho charakterizuje, predsa len malo vyhýbať. Treba však vyzdvihnúť fakt, že ženská spevácka skupina z Vojlovice svoj bod predniesla na mimoriadne vysokej úrovni, presvedčivo, čisto, páčivo a vidno, že to čo predstavili na scéne, v podstate aj intenzívne žijú v slovenskom spoločenskom živote Vojlovice.

Z Banátu prišli aj členky Kultúrno-umeleckého spolku Bratstvo z Hajdušice, konkrétne päť speváčok, ktoré zaspievali ľudové piesne za sprievodu harmoniky Jána Zvaru Mócu z Aradáča. Aj pri tejto príležitosti treba pochváliť dlhoročné hudobné aktivity Jána Zvaru Mocu na slovenskom hudobnom a národnom poli a pri úctyhodnom veku oceniť vôľu a lásku k tradíciám. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o menšie prostredie, jednoznačne oceňujeme účasť a aktivity, ktoré pri SKUS Bratstvo vykonávajú.

Ďalším, štvrtým prostredím z Banátu bol Aradáč, ktorý na odbornú porotu zapôsobil tak, že mu udelila tretiu cenu v kategórii speváckych skupín. Kultúrne centrum Aradáč a mužská spevácka skupina, ktorej hudobný materiál zvolili Ján a Miroslav Zvarovci, upravil Ondej Maglovský, nacvičila Vierka Godová a na harmonike sprevádzal Martin Torňoš zapôsobili výberom a úpravou piesní, tiež čistým, zladeným a prirodzeným prednesom, ktorý na scéne pôsobil výborne. Ide o skupinu, ktorá sa v takomto počte údajne zišla práve pre účely účasti na festivale a ukázala, že spoločnou premyslenou a hlavne odbornou prácou je možné mnohými spôsobmi zveľaďovať tradície lokálneho prostredia.

Pokiaľ ide o Sriem, na tohtoročnom koncerte speváckych skupín ho reprezentovali spolky zo Šídu, Lugu a Erdevíka. Slovenský kultúrno-osvetový spolok z Erdevíka si pripravil vystúpenie mužskej a ženskej speváckej skupiny, pre ktoré piesňový materiál vybrala Lyduška Kolárová, ktorá je aj umeleckou vedúcou spolku. Odborná porota vysoko chváli dramaturgiu vystúpenia ženskej speváckej skupiny, ktorá spočívala v tom, že dialógy z piesní si rozdelili speváčky medzi sebou a vznikol tak logický a veľmi páčiví hudobný „rozhovor“ na scéne, ktorý skutočne zapôsobil. Porota chváli celkový umelecký dojem a posmeľuje spolok, aby aj v budúcnosti rovnakým prístupom reprezentoval kultúrne dedičstvo Erdevíka.

Aj najmladšia slovenská dedina vo Vojvodine – Lug sa na festivale predstavila so ženskou a chlapčenskou speváckou skupinou. Pre Kultúrno-umelecký spolok Mladosť z Lugu materiál vybrala ich umelecká vedúca Vera Bažaľová. Chlapčenská skupina na porotu zapôsobila svojou početnosťou a čistým autentickým prednesom. Ženská spevácka skupina, ktorú vlastne tvorila aj ženská aj dievčenská skupina, okrem čistého prednesu na porotu zapôsobila aj svojou početnosťou a veľmi pútavým scénickým umiestnením, či úpravou speváčok. Celkový dojem bol na takej úrovni, že si zaslúžil aj osobitnú cenu poroty. Porota odporúča využiť aj do budúcna potenciál z Lugu, ktorý sme mali možnosť vidieť na hložianskom javisku a siahnuť po zriedkavejšie spievaných ale rovnako krásnych slovenských ľudových piesňach z Vojvodiny.

Do tretice zo Sriemu vystúpil Šíd. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota, aj keď nepatrí k tým najpočetnejším, predsa len vynakladá úsilie a úspešne sa zúčastňuje kultúrnych podujatí. Piesňový materiál vybrala Nataša Kolárová a predstavili sa veľmi presvedčivo za sprievodu harmoniky. Umelecký dojem niekedy potlačí realita, že sa o smutnom texte spieva veselo a do tanca, čo sa určite dá zjemniť vhodnou úpravou piesne takéhoto druhu. S týmto sa samozrejme stretávame aj v iných prípadoch.

Pokiaľ ide o Báčku, na javisku Domu kultúry v Hložanoch sa predstavili spevácke skupiny z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Hložian, Nového Sadu a Pivnice. Začnime našimi hostiteľmi. Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian už dlhé roky patrí k tým najlepším súborom vojvodinských Slovákov. Je to do istej miery prirodzené, lebo vyše polstoročná tradícia festivalu Tancuj, tancuj… prispela k silnému vzťahu Hložancov (Hložančanov) k hudbe, tancu, piesni. Tak mužská, ako aj ženská spevácka skupina zapôsobili na javisku aj počtom, aj celkovým dojmom. Výber piesní bol v oboch prípadoch trefný, avšak aj tu je potrebné zopakovať to, o čom sme písali pri Kovačici. Jednoducho menej je niekedy viac. Máme na mysli aj hlasitosť prednesu a najmä niektoré úpravy, ktoré žiaľ plnia opačnú funkciu od tej, ktorá bola cielená.

Kysáč reprezentovala Ustanovizeň pre kultúru z Kysáča a ženská spevácka skupina, ktorá pri nej pôsobí. Tento prednes patrí k autentickým prednesom, je to jednoducho spôsob spevu, podľa ktorého je skupina z Kysáča rozpoznateľná. Aj v tomto prípade vidno, že skupina pôsobí kontinuálne a že skúsenosti zo scény rezultujú aj v celkovo pôsobivom prejave.

Pozitívne sa možno vyjadriť aj k obom skupinám z Báčskeho Petrovca. Kultúrno umelecký spolok Petrovská družina je taktiež skupinou, ktorá dlhé roky vystupuje a táto svojrázna profesionalita sa podpisuje aj pod ich prejavom. Je to vyvážený, pokojný, čistý a presný prejav, ktorý piesňami vzdáva hold svojmu rodisku. Druhou skupinou z Báčskeho Petrovca bola dievčenská skupina pôsobiaca pri mládežníckom združení YMCA. V tomto prípade zaujala skutočnosť, že združenie, aj keď má sídlo v Petrovci, má zameranie celoslovenské a celovojvodinské a tak ich členky, ktoré prichádzajú z rôznych našich prostredí, mali na sebe kroj z vlastného prostredia. Veríme, že na túto skupinu vystúpenie v Hložanoch bude pôsobiť motivačne, aby sa postupne dopracovala k plnému využitiu svojho speváckeho potenciálu.

Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika, podobne ako aj SKUS Jednota z Hložian, už roky patrí k špičke slovenských folklórnych súborov vo Vojvodine. Jeho spevácke zložky tiež majú za sebou početné kvalitné javiskové vystúpenia, ktoré sú spravidla sprevádzané kvalitnou hudobnou zložkou a kvalitným odborným tímom. V tomto roku sme mali možnosť vypočuť si aj ženskú a aj mužskú spevácku skupinu a obe sa ovenčili cenami. Ženská spevácka skupina si veľmi dáva záležať na výbere hudobného materiálu a tak tomu bolo aj teraz. Zaujímavá dramaturgia so sólovým spevom a skupinovým prednesom za podpory sláčikového orchestra je zárukou skutočného hudobného zážitku. Na porotu však mimoriadne silno zapôsobila mužská spevácka skupina, ktorej výber piesní, ich celková úprava a predovšetkým ľahký, presný a presvedčivý prednes publiku taktiež priniesli jedinečný hudobný zážitok. Ženská spevácka skupina si tak odniesla špeciálnu cenu a mužská skupina druhú cenu a bronzovú plaketu. SKC P. J. Šafárika ako jediné vystúpilo v kategórii orchestre. Bol to veľmi vydarený bod orchestra v zložení husle, druhé husle, harmonika, cimbal a kontrabasu. Orchester funguje pod vedením Tatiany Jaškovej a zmes piesní Mamo, moja mamo vlastne predstavila tento orchester ako teleso, ktoré zahrá rôzne hudobné žánre. Porota sa však rozhodla, že cenu v kategórii orchestre neudelí, lebo jediný orchestrálny prednes nemala s kým porovnávať. Porota však mimoriadne oceňuje prácu orchestra SKC P. J. Šafárika, ktorého vystúpenie je na vysokej umeleckej úrovni.

Na záver sa chceme zmieniť aj o Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Pivnica z Pivnice, ktorý sa predstavil ženskou a mužskou speváckou skupinou. SKUS Pivnica je spolkom, ktorý taktiež stavia na bohatej tradícii Festivalu autentickej ľudovej piesne Stretnutie v pivnickom poli a preto v tomto spolku dávajú veľký dôraz na výber piesní. Porota chce preto osobitne vyzdvihnúť prístup tohto spolku k svojim programom, ktorý charakterizuje vysoké povedomie o bohatom kultúrnom dedičstve, ktorému je potrebné vdýchnuť nový život, dať nový tvar. Spolok sa totiž pri výbere piesní opiera o prvú zbierku ľudových piesní z Pivnice, ktorú zapísal Juraj Ruman (podľa slov hudobnej vedkyne Hany Urbancovej, zozbieral a zapísal 510 nápevov z Pivnice v rokoch 1929 – 1930 a texty k piesňam skompletizoval v rokoch 1949 – 1956 Pavel Žihlavský). Spolkári si teda vybrali cestu autentickosti, ale na strane druhej maximálne pracovali na tom, aby ich prednes bol ucelený, vyvážený, čistý a efektný. Úpravy týchto piesní boli urobené trefne a mimoriadne muzikálne, pridali piesňam na sile výrazu. Cesta autentickosti sa teda naplno vydarila a za to im zaslúžene patrí prvá cena a zlatá medaila.

Spomeňme si v tejto správe aj na bardov nášho hudobného života, akým bol napríklad popredný etnomuzikológ Martin Kmeť (1926 – 2011), ktorý v jednej zo svojich početných prednáškach raz povedal: „orodujem, aby sa spevácke skupiny vzmáhali a aby sa v každom ohľade zdokonaľovali i vo výbere repertoáru, v prednese a i význame v rámci kultúrno-umeleckých spolkov. Pekný hlas si ľahšie razí cestu k uplat­neniu, ťažšie je to však s udržaním a zveľaďovaním speváckych skupín“. Je to citát z prednášky Martina Kmeťa v novosadskom spolku P. J. Šafárika, ktorý si uvedomoval, aké náročné je dosahovať vysokú úroveň v skupinovom ľudovom speve, ale vzápätí, aké to je potrebné pre celistvosť zachovania nášho hudobného dedičstva. Nech sú práve jeho slová tou správnou motiváciou pre všetkých, ktorí sa vybrali cestou zachovania slovenského hudobného dedičstva vo Vojvodine. Nezabudnime, že práve Martin Kmeť zapísal na prelome tisícročí vyše 2000 slovenských ľudových piesní Slovákov vo Vojvodine (vytvoril register piesní na základe kapitálnych zbierok vojvodinských Slovákov a tých, ktoré sú nahrané v Novosadskom rozhlase). Aj v Múzeu Vojvodiny sú zapísané piesne z terénnych výskumov po Vojvodine v päťdesiatich rokov minulého storočia, sú digitalizované a na žiadosť návštevníka sú k dispozícii na vypočutie. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov je tiež množstvo zápisov v digitálnej podobe, na vyžiadanie by mali byť k dispozícii na vypočutie na mieste. Je to motivácia pre všetkých, ktorí chcú poznať príbeh našej menšiny ešte hlbšie a dôkladnejšie. Veď ľudové piesne v rukách odborníka sú ako črepiny v rukách archeológa, ktorí dáva do súvislosti našu minulosť.

S prosbou, aby práca odbornej komisie 51. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… bola pochopená ako prejav absolútneho záujmu o zachovanie, zveľadenie a rozvoj slovenskej vojvodinskej hudby a s prianím, aby každý čitateľ tejto správy mal veľa radosti z hudby,

Milina Sklabinská, predsedníčka poroty

Jarmila Juricová Stupavská, členka poroty

Slovenka Benková, členka poroty

Ocenenia v kategórii speváckych skupín:

1. cena:

SKUS Pivnica – mužská spevácka skupina: Keť ja pójďem na tú vojnu, Rukuval som za vojáčka, Pešťanská kasáreň. Umeleckí vedúci: Daniel Činčurák a Vlastislav Týr, nacvičil Ondrej Maglovský a piesňový materiál vybral kolektív.

2. cena:

SKC Pavla Jozefa Šafárika – mužská spevácka skupina: Zmes slovenských ľudových piesní Kúpiv Cigám somára. Umelecká vedúca je Tatiana Jašková a piesňový materiál vybrala Marína Kováčová.

3. cena:

KC Aradáč – mužská spevácka skupina: V aradáckom poľi je hosťíňec noví, Keť sa mi préjďeme, Keť som išou od má miľej z lampášom. Úprava zmesi: Ondrej Maglovský, nacvičila Vierka Godová, korepetítor Martin Torňoš a piesňový materiál vybrali Ján a Miroslav Zvarovci.

Špeciálne ceny získali:

  • Ženská spevácka skupina KUS Mladosť z Lugu za zmes slovenských ľudových piesní Ešťe sa

ňevidám. Umelecká vedúca a piesňový materiál vybrala Vera Bažaľová.

  • Ženská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu za zmes slovenských ľudových piesní Pod krídlom husi. Umelecká vedúca a piesňový materiál vybrala Tatiana Jašková.

Dom kultúry 3. októbra z Kovačice vyzýva deti od 7  – 10 a 11 – 14 rokov, aby neváhali a zúčastnili sa  Vojvodinského festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí

Rozspievané klenoty 2023.

 

Prosíme odborných pracovníkov základných škôl, prípadne spolkov alebo združení, aby nám najneskoršie do 2. októbra t. r. zaslali písomnú prihlášku a k tomu i telefonický potvrdili účasť jedného mladého speváka od 7 do 10 rokov a jedného mladého speváka od 11 do 14 rokov zo svojho prostredia v záverečnej – finálovej časti festivalu, ktorá sa bude konať v nedeľu 29. októbra 2023 v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici.

Zároveň vás upozorňujeme na zmenu Čl. 3 Pravidiel festivalu:

„Na festivale súťažia sólisti, takže duetá a podobné skupiny môžu účinkovať len ako hostia festivalu. Na festivale súťažia speváci v dvoch vekových kategóriách:

• mladšia veková kategória (od 7 – 10 rokov);

• staršia veková kategória (od 11 – 14 rokov).

                                          Účastník, ktorý obsadil prvé miesto vo svojej kategórii, viac nemôže súťažiť v tej istej kategórii; na festivale vystúpi ako víťaz minulých ročníkov festivalu v revuálnej časti.“

Pravidlá a prihlášku si môžete stiahnúť na našej webovej stránky: www.kultura-kovacica.com/dokumenty

Písomné prihlášky v určenom čase zaslať na adresu :

DOM KULTÚRY 3. OKTÓBRA

ul.  maršala Tita 46

26 210 Kovačica

s poznámkou: Prihláška na festival Rozspievané klenoty 2023

alebo e-mailom na adresu : dkulture@gmail.com

Dodatočné informácie o Festivale Rozspievané klenoty možno získať na číslach: 013 660 666, 062 8850 814 – Ján Tomáš a 062 881 53 76 – Pavel Tomáš st., ako aj a na webovej stránke: www.kultura-kovacica.com.

 

Tlačivo výzvy a prihlášku na festival si stiahnete tuná:

vyzva-klenoty-31-2023,

prihlaska-klenoty-31-2023

Vo štvrtok 31. augusta na pôde Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny predsedníčka Dušanka Petráková spolu s podpredsedom NRSNM Jankom Havranom a úradujúcou riaditeľkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Annou Spevákovou privítali 25 člennú skupinu študentov Letnej školy ECMI.

Stanislav Černega a Aziz Berdiqulov, komunikační koordinátori v Európskom centre pre otázky menšín (European Centre for Minority Issues – ECMI) vo Flensburgu v Nemecku, každoročne organizujú letnú školu zameranú na rôzne témy týkajúce sa práv národnostných a etnických menšín v Európe, otázky nacionalizmu a ďalšie témy spojené s etnicitou a menšinami. V tomto roku sa rozhodli venovať pozornosť problematike etnických konfliktov a menšinám na Balkáne. Letná škola prebieha prevažne v Belehrade, ale štvrtok bol vyhradený pre návštevu Nového Sadu, Pokrajinskej vlády, ale aj Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V Novom Sade, v Pokrajinskom sekretariáte vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev rozoberali tému multilingvizmu vo Vojvodine, fungovania Pokajinskej vlády a projektov zameraných na multikulturalizmus a predchádzanie etnických konfliktov medzi mladými ľuďmi.

V miestnostiach NRSNM a potom aj v ÚKVS diskutovali na tému spolunažívania menšín vo Vojvodine a možností rozvoja a zlepšenia postavenia menšín. Na otázky študentov, ktorí prejavili veľký záujem o postavenie slovenskej menšiny v Srbsku, odpovedali Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM, Janko Havran, podpredseda NRSNM a Anna Speváková, riaditeľka ÚKVS.

 

Text: Anna Chrťanová Leskovac, fotografie: Nataša Simonovićová

Vo štvrtok 10. augusta bola pri príležitosti konania Slovenských národných slávností v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená samostatná výstava umeleckých prác akademickej maliarky Zdenky Márie Madackej.  V umeleckej časti programu vystúpila mladá huslistka, študentka VŠMU v Bratislave Marína Cerovská.

Konceptuálne umenie vo svoje rigidnej podobe, ktorá sa zrodila v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, spochybnilo nevyhnutnosť hmotného umeleckého diela ako nositeľa významu, resp. umeleckého obsahu, a sústredilo sa na samotnú ideu a umelcov myšlienkový proces. Samozrejme, takéto radikálne chápanie umeleckého činu v zásade nikdy nemalo reálnu šancu na dôslednú realizáciu, ale prinieslo prekvapivý potenciál a otvorilo viaceré smery pre budúce umelecké experimenty. Samotné umelecké dielo sa stalo flexibilným a nadobudlo prekvapivé a dovtedy neznáme formy a podoby. Umelci začali vedome kalkulovať s temporálnosťou a pominuteľnosťou diela a vznikajú nové umelecké formy ako sú napr. land art, performancia, event, videoumenie a pod.

Výstavu umeleckých prác Zdenky Márie Madackej pomenovanú TICHO s podtitulom Líniou medzných krajín, nie je možné v úplnosti pochopiť, ak nemáme na zreteli aj spomenuté skúsenosti konceptuálneho umenia. Na výstave sú síce prezentované práce realizované rozličnými technikami, od klasickej kresby, cez o niečo menej tradiční grafické listy, až po intermediálne a trojrozmerné inštalácie, a jej prácam nemožno uprieť ani klasické estetické (neraz až dekoratívne) hodnoty, ale charakter každého vystaveného diela a expozície ako umeleckého celku, jasne dávajú najavo, že za týmito dielami sa ukrýva hlboko premyslený a cieľavedomo artikulovaný tvorivý počin. V jednotlivých dielach cítiť aj vplyvy a dozvuky významnej predstaviteľky výtvarného postminimalizmu Evy Hesseovej (1936 – 1970), ktorá svoje umenie opisovala slovami – chaos štruktúrovaný ako nechaos. Výrazové prostriedky Zdenky Márie Madackej zaraďujú jej tvorbu k minimalistickému prúdu umenia. Jej paleta je v úplnosti zredukovaná a pozostáva z odtieňov bielej a čiernej farby, teda farieb, ktoré farbami de facto ani nie sú. Základné výtvarné prvky, s ktorými autorka operuje, sú bodka, čiara, ktorú možno vnímať ako bodku v pohybe, a rytmus. Pri organizácii týchto prvkov autorka sa často riadi princípom opakovania a rytmickosti, ktorá sa neraz približuje k presnosti matematických vzorcov, čo navodzuje pocit metafyziky a meditatívnosti. Autorka počíta s aktívnou účasťou percipientov jej diel, núka im možnosť otvoriť sa, odpútať sa od pevnej predstavy vlastnej identity, uvoľniť obvyklé hranice myslenia, sebaporozumenia a správania sa a tak hľadať cestu k niečomu novému.

Výtvarný kritik a kurátor tejto výstavy Vladimír Valentík tvorbu Zdenky Márie Madackej vníma ako čin autora demiurga, ktorý „Umelecký, nedefinovaný priestor oživuje bodkou, vlastne čiarou, a tak začína vytvárať svoj umelecký kozmos, svoj na začiatku minimalisticky, rytmicky definovaný a usporiadaný svet.“ V prácach Zdenky Márie Madackej tak možno sledovať proces tvorby, ktorý sa rodí pri bodke v prázdnom priestore a končí členitými geometrickými tvarmi – fraktálami, ktoré sú uzavreté v kruhu, v symbole dokonalosti, ktorý nás zároveň učí múdrosti cyklického vnímania sveta a vyjadruje ten najväčší z cyklov, a to kruh života a smrti.

Zdenka Mária Madacká sa narodila 2. februára 1967 v Novom Sade. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade a po odchode do Kanady absolvovala štúdium kresby a maľby na Vysokej škole výtvarných umení na Univerzite v Lethbridge. Roku 2008 ukončila aj magisterské štúdium kresby a intermédií na Fakulte umenia a dizajnu Univerzity Alberta v Edmontone. Výtvarná verejnosť v Srbsku sa po prvýkrát s jej výtvarnou tvorbou stretla roku 2007 na Bienále slovenských výtvarníkov v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci a na spoločnej výstave kysáčskych výtvarníkov v Kysáči.

Samostatne vystavovala v Srbsku a Kanade a je spoluzakladateľkou umeleckej skupiny M.E.D.I.U.M., s ktorou sa zúčastnila viacerých významných umeleckých podujatí v Kanade.

Výstava Ticho – líniou medzných priestorov bude pre verejnosť otvorená do 8. septembra.

 

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Nataša Simonović

Aradská oblasť Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku usporiada v období od 21. – 24. septembra 2023 v Nadlaku 23. Prehliadku sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je…

Z tejto príležitosti pozývame na prehliadku aj jedného alebo dvoch sólistov z Vašej lokality (školy alebo organizácie). Spevákov môže sprevádzať maximálne jedna osoba.

Prosíme, aby ste nám účasť na prehliadke obratom písomne potvrdili na priloženej prihláške a zároveň zaslali aj znotovaný materiál alebo audionahrávku dvoch piesní – jedna pomalá a jedna rýchla (viď pravidlá) – s ktorými Vaši sólisti vystúpia v rámci programu (pre podrobnejšie informácie – priložené materiály).

Organizátori zabezpečujú pre účastníkov ubytovanie a stravu na celú dobu pobytu. Cestovné a poistenie hradí vysielajúca strana alebo účastník.

Poznamenávame, že prítomnosť účastníkov v Nadlaku od štvrtka do nedele je nutná, pretože každý súťažiaci skúša s orchestrom vo štvrtok, zúčastňuje sa skúšok v piatok a sobotu, vystupuje v rámci súťažných koncertov v piatok a sobotu (každý deň po jednej piesni) a v nedeľu sa zúčastňuje galakoncertu a vyhlásenia výsledkov.

Potvrdenie o účasti a znotovaný materiál (prípadne audionahrávku) prosíme odoslať najneskôr do 28. augusta 2023. Prihlášku a znotovaný materiál prosíme zaslať elektronicky (mailom) na adresu: jucancristina@yahoo.com.

 

Prihláška na festival a pravidlá festivalu:

 prihlaska_2023

pravidla_2023_na rozosielanie

pozv_uc_univ_2023

Vernisáž výstavy výtvarných diel malého formátu slovenských akademických výtvarných umelcov zo Srbska Korene 9 sa v pondelok 17. júla uskutočnila v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Výtvarný kritik Sava Stepanov vo svojom texte v katalógu skonštatoval: „Výstava so symbolickým názvom Korene sa svojím takmer desaťročným trvaním stala významným prejavom nielen vojvodinských Slovákov, ale i výtvarného umenia Vojvodiny. Popri bienále v Báčskom Petrovci táto výstava prác malého formátu neustále prezentuje najaktuálnejšie výsledky z ateliérov umelcov rôznych generácií. To robí z tvorivosti slovenských umelcov živý organizmus, podstatnú súčasť celkovej kultúry slovenskej komunity, ale aj súčasného vojvodinského umenia.“

Uvedomujúc si význam výstavy, ktorú už deväť rokov organizuje staropazovský akademický maliar Ján Agarský a ktorá neraz musela meniť miesto svojho konania, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov logicky ponúkol pomocnú ruku a priestor svojej galérie ako trvalé sídlo výstavy. Výstava sa tým pádom už po druhýkrát konala v ústave a ústav sa tak aj formálne stal jej spoluorganizátorom s peknou perspektívou, že táto spolupráca zostane trvalým modelom jej organizácie.

Na 9. ročníku Koreňov svoje práce vystavilo 23 autorov všetkých generácií: Jozef Klátik, Michal Ďurovka, Dragana Oluićová, Zvonimír Pudelka, Štefica Radovanovová, Svetlana Miháľová, Jasna Opavská, Vesna Opavská, Suzana Sankovićová, Martina Hlodová, Marjan Karavla, Rastislav Škulec, Pavel Čáni, Mária Zdenka Madacká, Miroslav Havrilov, Mária Gašková, Ľupka Ergová, Mária Galátová Ćirovićová, Ján Agarský, Daniela Marková, Alena Klátiková, Miroslav Pavlovič a Laslo Kolár.

Výstava od svojho vzniku, napriek svojmu primárnemu zameraniu na práce malého formátu, nikdy neklesla na prezentovanie miniatúr, ako štúdií, resp. škíc pre budúce práce veľkého formátu. Zámerom organizátora výstavy Jána Agarského a členov doterajších porôt od začiatku bolo prezentovať výtvarné práce malého formátu ako plnohodnotné umelecké diela, ktoré v úplnosti korešpondujú so súčasnými umeleckými tendenciami a zároveň autorom poskytujú dostatočný priestor pre kritickú komunikáciu s výzvami dnešného dynamického sveta.

Členovia tohtoročnej poroty, ktorá pracovala v zložení Sava Stepanov, predseda, Ján Agarský a Ladislav Čáni, členovia, sa jednohlasne rozhodla Cenu Korene udeliť akademickému maliarovi Jozefovi Klatíkovi, ktorý už roky vytrvalo prehodnocuje a skúma potenciál abstraktného výtvarného jazyka ako odpoveď na stúpajúcu agresivitu a chaotickosť našej každodennosti. Jozef Klátik tak opäť potvrdil, ako to trefne skonštatoval aj Sava Stepanov, že hlavnou starosťou dnešných umelcov nie je iba vytváranie niečoho nového, ale vyjadrenie autentického prejavu, autonómneho postoja, ktorý otvára nové priestory pre voľnú tvorivosť.

Komisia sa tento raz rozhodla udeliť aj čestné uznania za dlhoročnú prácu vo výtvarnom umení a neustále vysokú kvalitu výtvarných prác a to Michalovi Ďurovkovi, Marjanovi Karavlovi a Vesne Opavskej.

Výstava Korene 9 bude v ÚKVS otvorená do 4. augusta a svoje pokračovanie bude mať v septembri a to v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove.

 

Text a fotografie: Ladislav Čáni

Štvrtý ročník literárnej súťaže Dolnozemské zlaté pero prebiehal v dňoch 4. až 6. júla v Bratislave. Vyhodnotenie súťaže sa každoročne koná symbolicky 5. júla, keď si na Slovensku pripomínajú nielen štátny sviatok – Deň Cyrila a Metoda, ale aj pamätný Deň zahraničných Slovákov. Tohto roku sa vyhodnotenie konalo za prítomnosti odmenených autorov, ktorí vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave pobudli tri dni. Vyhodnotenie sa konalo v priestoroch Bulharského kultúrneho inštitútu. Organizátor – Spolok Slovákov z Bulharska sa postaral nielen o program na samotnom vyhodnotení, ale účastníci sledovali aj program v sade Janka Kráľa venovaný Dňu zahraničných Slovákov a vierozvestcom sv. Cyrila a Metoda.

Cieľom literárnej súťaže je prezentácia tvorby Slovákov na Dolnej zemi a hlavnou myšlienkou je vzdať úctu slovenskému slovu na Dolnej zemi. Súťaž je určená pre všetky vekové kategórie, teda pre školákov, stredoškolákov a dospelých, ktorí píšu poéziu a prózu. Odmenené práce boli doteraz zverejňované iba na webovej stránke Spolku, avšak tohto roku sú publikované aj v tlačenom zborníku. Novinkou do tretice je aj to, že autori mali tento rok možnosť porozprávať sa s porotou, vypočuť si ich rady k písaniu a vyjadriť svoj pohľad na literatúru. Tento ročník je venovaný stému výročiu príchodu do Bulharska prvej učiteľky Márie Matějovskej, ktorá položila základy slovenského školstva v Gornej Mitropolji, Podeme, Brašljanici a Vojvodove.

Vyhodnotenie súťaže svojou prítomnosťou poctili – Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí a riaditeľ Slovenského domu v Prahe, Jozef Schwarz z miestneho odboru MS, Anna Horvátová, podpredsedníčka MS v Srbsku, Michal Hronec, podpredseda Spolku Slovákov z Maďarska a Rudolf Hajduk, predseda Spolku Slovákov z Rumunska. V mene organizátora prítomných hostí pozdravila Katarína Koňariková, predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska, ktorá poznamenala, že štvrtý ročník súťaže by sa mohol nazvať aj Zlaté pero Vojvodiny, lebo najviac prác prišlo zo Srbska a to z Báčskeho Petrovca, Padiny, Starej Pazovy, Kovačice, Pivnice a z Hložian. Skonštatovala, že aj napriek úsiliu sa doteraz nepodarilo povzbudiť k písaniu Slovákov v Rumunsku a Maďarsku.

Porota pracovala v zložení: Miroslav Demák, predseda a členovia Zlatka Matláková a Pavol Tomašovič. V mene porotcov sa prihovoril Miroslav Demák, ktorý si zaspomínal na našich predkov, ktorí na Dolnú zem prišli s Bibliou a Tranovského kancionálom, teda boli gramotní, vedeli čítať. Medzi nimi prišiel aj Jozef Podhradský, jeden z najväčších a najplodnejších básnikov, ktorý v Novom Sade založil prvé dva slovenské časopisy pre deti – Slávik a Zornička. Vtedy ani na Slovensku nevychádzali časopisy pre deti a nemali ich ani Srbi, Maďari, Rusíni, Nemci, Rumuni v Novom Sade. Zdá sa, že sa tá láska k písaniu zaštepila aj generáciám po ňom a pretrváva až dodnes.

Vladimír Skalský vo svojom príhovore pripomenul, že zo 120 organizácii Slovákov vo svete v 24 krajinách sveta medzi tie najaktívnejšie patria organizácie na Dolnej zemi. Je fascinujúce to, že si zadržali svoju identitu ako aj to, že kamkoľvek dolnozemský Slováci odchádzajú, zakladajú si svoje spolky. Dodal, že Cyril a Metod na Slovensko priniesli písmo a prvé veľké literárne dielo ako piliere chrámov pamäti a takými piliermi dnes sú aj diela súťažiacich.

Slávnostnú ceremóniu vyhodnotenia súťaže otvorila fenomenálnou hrou na klavír Zuzana Petríková a všetky víťazné práce čítala Vierka Šišoláková.

Prvú cenu za prózu v prvej kategórii získala Noema Grnčová z Padiny, druhú Emília Tárnociová, tretiu Ivana Paulíniová, obe zo základnej školy v Báčskom Petrovci. V druhej kategórii pre stredoškolákov prvú a tretiu cenu neudelili a druhú dostala Kristína Soviljová z Hložian. V kategórii dospelých prvú cenu získala Alexandra Muchová z Báčskeho Petrovca, druhú Katarína Arňašová, tiež z Petrovca, tretiu Ján Špringeľ z Kovačice a špeciálnu cenu dostala Anna Malková zo Starej Pazovy. Pri hodnotení poézie sa porota rozhodla udeliť iba ceny v kategórii dospelých. Prvú cenu dostala Patrícia Kmeťková z Pivnice, druhú Alexandra Muchová z Báčskeho Petrovca a tretiu Ružena Kraticová z Padiny a Anna Simonovićová zo Starej Pazovy.

Samotné vyhodnotenie prebiehalo vo veľmi priateľskej atmosfére. „Príchodom autorov z Dolnej zeme dostala súťaž punc, ktorý v predošlých ročníkoch chýbal a dúfam, že budeme mať dostatok finančných prostriedkov aj pre ďalšie ročníky. Iba ocenenie nestačí.“ povedala Katarína Koňariková predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska. Dodala, že k tomu patria aj stretnutia a rozhovory so širšou verejnosťou a to je viac, ako akýkoľvek diplom, či vecná cena. “Veľmi si vážime, že prišli, pretože svojou prítomnosťou priniesli kúsok Dolnej zeme aj sem k nám. Opäť sme mohli počuť mäkkú krajanskú slovenčinu, ktorá mnohým pripomenula starých rodičov.” uzavrela Koňariková.

Anna Simonovićová

V Bratislave, v Sade Janka Kráľa pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva, 5. júla predpoludním odznel hodinový slávnostný program k Pamätnému Dňu zahraničných Slovákov, ktorý je na Slovensku zároveň aj štátnym sviatkom sv. Cyrila a Metoda. Prepojenie týchto dvoch sviatkov skrýva v sebe aj silnú vnútorná väzbu medzi Slovákmi materskej krajiny a tých roztrúsených po svete. Práve tí z rôznych kútov sveta sa v to slnečné predpoludnie stretli na tomto mieste a predviedli krásny program na potešenie všetkých prítomných.

Slávnostným príhovorom program otvoril Miloš Koterec, predseda ÚSŽZ, ktorý okrem iného povedal, že vzťah Slovenskej republiky k rodákom, ktorí sa po stáročia, v rôznych historických etapách, sťahovali do rôznych končín sveta s nádejou na lepší život, je integrálnou a dôležitou súčasťou nášho národnoštátneho života. A kameň, pri ktorom sa stretávame, sa stal symbolom úcty a posolstvom duchovnej jednoty, národnej spolupatričnosti Slovákov doma i v zahraničí.

„Krajania sú neoddeliteľnou súčasťou krajiny a slovenskej kultúry.“ – povedal Peter Mišík, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. On vyjadril nádej, že sa spolupráca bude rozvíjať na základe vzájomného partnerstva a angažovania osobností a krajanských organizácii. Dodal, že prioritnú úlohu v tom zohráva práve ÚSŽZ a základom spolupráce je novoprijatá Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí z roku 2022, v ktorej krajania vystupujú ako formujúca sila partnerstva s veľkou váhou dôvery, zodpovednosti a serióznosti.

V mene Slovákov zo Srbska sa prihovorila Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM, ktorá prítomným zagratulovala k Dňu Cyrila a Metoda, vierozvestcov, ktorí na Veľkú Moravu prišli pred viac ako tisíc rokmi. Tá línia bratskej slovanskej vzájomnosti sa neprerušila ani do dnešných dní. Petráková vo svojom príhovore ďalej skonštatovala, že tie väzby sú silné aj medzi našimi krajanmi a vybudované vzťahy sú pevné nie iba vo vzťahu so Slovenskom ako materskou krajinou, ale aj medzi krajanmi, tou zelenou vetvou Slovákov, ktorí žijú roztrúsení po celom svete. V mene Matice slovenskej v Srbsku svojou prítomnosťou toto podujatie poctila podpredsedníčka Anna Horvátová.

Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku vo svojom príhovore poznamenal, že zahraničný Slováci sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského života, histórie, kultúry a budúcnosti. Už tri storočia dolnozemskí Slováci žijú mimo materskej krajiny, v ineoetnickom prostredí, ale si zachovávajú slovenčinu, slovenskú tradíciu a kultúru.

Irena Tymková, predsedníčka a zakladateľka FS Domovina vo Windsore v Kanade sa vo svojom príhovore zamerala na štyridsaťročnú prácu tohto súboru a poznamenala, že ich cieľom je prostredníctvom tanca a spevu zachovávať slovenské kultúre dedičstvo. Za originálne kroje, v ktorých tancujú, sa poďakovala ÚSŽZ.

Kristína Lukáčová, učiteľka slovenčiny a vedúca FS Spolkár v Argentíne, priniesla pozdravy v mene štyroch spolkov, ktoré tam pôsobia a Simona Vrabcová, riaditeľka Slovenského divadla v Londýne priniesla pozdravy Slovákov zo Spojeného kráľovstva. Obe sa poďakovali za možnosť účasti na tomto podujatí, ktoré je pre nich veľmi emotívne a veria, že spolupráca bude pokračovať.

Po príhovoroch odznel hudobno poetický program, v ktorom vystúpili speváčky Renáta Rybárová z Hložian a Michaela Marková z Kovačice, hudobníci Ján Marko a Zlatko Klinovský, Simona Vrabcová s členmi divadla z Londýna, Levente Galda a členovia umeleckého Pilíšskeho súboru z Maďarska, spevácky zbor Ozvena z Budapešti. V programe odzneli krásne ľudové pesničky zo starej vlasti a z rodiska, kde dnes Slováci žijú, ale aj zhudobnená báseň Modlitba za Slovensko Milana Rúfusa, pieseň Aká si mi krásna Eugena Suchoňa a skladba Franza Liszta venovaná Cyrilovi a Metodovi. Verše Andreja Ferka, Pavla a Juraja Mučajiho dojímavo zarecitovala televízna a divadelná herečka Andrea Karnasová.

Po programe predstavitelia inštitúcii zo Slovenska, organizácii a zahraničných spolkov položili kytice kvetov ku kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Na záver účastníci programu a všetci prítomní zaspievali pieseň Po nábreží. Nejedna slza z oka zakotúľala sa počas emotívneho programu, ktorý podľa scenára Michala Babiaka moderovala Milina Sklabinská.

Anna Simonovićová

Množstvo tanečných, speváckych a hudobných ochotníkov z celej Vojvodiny, ale aj z Kraljeva, Chorvátska a zo Slovenska, zoskupilo sa v sobotu 17. júna na našom najmasovejšom celomenšinovom podujatí, Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… v Hložanoch. Aj 51. ročník festivalu odznel v štandardnej podobe: štartoval koncertom speváckych skupín a ľudových orchestrov v Dome kultúry, pokračoval sprievodom všetkých účastníkov festivalu a vyvrcholil dvomi koncertmi folklórnych súborov v amfiteátri, no nechýbali ani bohaté sprievodné podujatia.

Koncert speváckych skupín a ľudových orchestrov

Po privítacích slovách úradujúcej riaditeľky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anny Spevákovej, v hložianskom Dome kultúry odštartoval koncert speváckych skupín a ľudových orchestrov. Svoje hlasové schopnosti odmeralo dvadsať päť mužských, ženských, chlapčenských a dievčenských skupín z Báčskeho Petrovca, Pivnice, Kysáča, Kovačice, Starej Pazovy, Nového Sadu, Vojlovice, Hajdušice, Aradáča, Lugu, Erdevíka, Hložian a chorvátskeho Iloku. Ľudové orchestre tohto roku nesúťažili, keďže sa obecenstvu dokonca predstavil iba jeden – ľudový orchester Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu. Neľahkú úlohu mala porota hodnotiaca výkony tohto koncertu, ktorá pracovala v zložení: Milina Sklabinská, predsedníčka poroty, Jarmila Juricová Stupavská a Slovenka Benková, členky. Ich rozhodnutie znie takto: v kategórii ľudových orchestrov porota sa rozhodla tohto roku neudeliť cenu. 

Keď ide o spevácke skupiny, na porotu tohto roku najviac zapôsobili spevy mužských speváckych skupín. Tak si prvú cenu vyspievali členovia mužskej speváckej skupiny Folklórneho súboru V pivnickom poli SKUS Pivnica z Pivnice, ktorá s odborným vedením Ondreja Maglovského zaspievala slovenské ľudové piesne Keť ja pójďem na tú vojnu, Rukuval som za vojáčka a Pešťanská kasáreň. Piesňový materiál zvolil kolektív, a ako umeleckí vedúci podpisujú sa Daniel Činčurák a Vlastislav Týr. Druhú cenu si vyspievala mužská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika, ktorú zmes slovenských ľudových piesní Kúpiv Cigám somára vo výbere Maríny Kováčovej nacvičila Tatiana Jašková.

Tretím miestom sa ovenčili členovia mužskej speváckej skupiny Kultúrneho centra Aradáč z Aradáča pod taktovkou Vierky Godovej, ktorí zaspievali pesničky: V aradáckom poľi je hosťiňec noví, Keť sa mi préjďeme a Keť som išou od má miľej z lampášom. Piešňový materiál vybrali Ján a Miroslav Zvarovci, zmes upravil Ondrej Maglovský a korepetítorom skupiny bol Martin Torňoš. Ani tohto roku nevystali špeciálne ceny. Získali ich ženská spevácka skupina KUS Mladosť z Lugu s umeleckou vedúcou Verou Bažaľovou, ako aj ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika, ktorú pripravila Tatiana Jašková. Koncertom speváckych skupín a ľudových orchestrov prítomných priaznivcov slovenskej ľudovej hudby sprevádzala Andrea Stanivuková.

Otvárací ceremoniál a prvý koncert folklórnych skupín

Po prechode cez javisko festivalovej vlajky a po odznení oficiálnej festivalovej hymny, na javisko vystúpil predseda Organizačno-správnej rady 51. FF Tancuj, tancuj… Michal Hataľa st. a privítal početných divákov a vzácnych hostí. Po ňom nasledovali aj príhovory predstaviteľov spoluorganizátorov festivalu: Stanislava Srnku, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany, Jasny Šprochovej, predsedníčky Obce Báčsky Petrovec a Dušanky Petrákovej, predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Aj keď trochu mrholilo, počasie predsa dovolilo, aby sa krojovaný sprievod dedinou uskutočnil tak, ako obvykle. Otvárací ceremoniál už tradične pokračoval prechodom cez javisko všetkých účastníkov festivalu, ktorí predtým predefilovali dedinou. Na javisku sa párom, ktoré reprezentovali účinkujúcich 51. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… pripojili predstavitelia minuloročného víťaza – Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian (vlani zvíťazili s choreografiou Jaroslava Krišku Pekári), menovite Vladimír Kriška a Veronika Bažaľová, ktorí v pekárskych úboroch príležitostne festival otvorili a následne ponúkali chlebom a soľou vzácnych hostí. Nasledoval spoločný tanec všetkých párov na javisku, ako je to už zvykom, no tentokrát na ľudovú pieseň obľúbenú vo všetkých regiónoch Vojvodiny – Borovka, borovka. Otvárací ceremoniál odznel v hudobnom sprievode ľudového orchestra pod taktovkou Ondreja Maglovského. Inšpirovaná Vojvodinou, autorkou scenára a režisérkou otváracieho programu bola koordinátorka festivalu Danica Vŕbová, ktorej v réžii bol nápomocnou rukou Jaroslav Kriška. V prvom koncerte tanečných skupín predstavili sa: seniorská tanečná skupina KUS Zvolen z Kulpína, folklórna skupina SKOS Erdevík z Erdevíka, mladšia tanečná skupina Folklórneho súboru V pivnickom poli SKUS Pivnica z Pivnice, mládežnícka tanečná skupina KUS Mladosť z Lugu, Seniorský folklórny súbor Rozmarín Domu kultúry 3. októbra z Kovačice, mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian, ako aj dva hosťujúce súbory – seniorská tanečná skupina Rusínskeho kultúrneho centra z Nového Sadu a Folklórny súbor Cifra Maďarského kultúrno-umeleckého spolku Szirmai Károlyho z Temerina.

Druhý koncert folklórnych skupín a revuálna časť festivalu

V druhom koncerte tanečných skupín, ktorý bol odvysielaný aj v priamom prenose na RTV 2, zatancovali nasledovné súbory: seniorská tanečná skupina KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca, folklórny súbor SKUS Slnečnica z Padiny, Folklórny súbor Vreteno Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrneho centra Kysáč z Kysáča, Folklórny súbor Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, staršia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian, mládežnícka tanečná skupina KUS Zvolen z Kulpína, Hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška DK 3. októbra z Kovačice, Folklórny súbor Šafárik SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, staršia tanečná skupina FS V pivnickom poli SKUS Pivnica z Pivnice.

Diváci potom zatlieskali hosťujúcemu súboru Srbského kultúrneho centra Stefana Nemanju z Kraljeva, ktorý vystúpil v revuálnej časti festivalu, kým porota hodnotila výkony súťažiacich tanečníkov. Na javisku sa s hosťami z Kraljeva striedali hostia zo Slovenska: heligonkári Ľuboš Laššák a Marek Naniaš, ako aj výborní sóloví speváci Jozef Šulek, Andrea Vranská a Eva Kyzúrová. Revuálny program spestrili aj naši špičkoví speváci – trojnásobní víťazi Medzinárodného festivalu spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní V pivnickom poli, Martina Agarská a Rastislav Struhár, v harmonikovom sprievode Ondreja Maglovského.

Podľa hodnotenia posudzovacej komisie, ktoré netrpezlivým ochotníkom a priaznivcom folklórneho dedičstva prezradili všetci traja jej členovia, najlepším súborom a absolútnym víťazom na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… stala sa staršia tanečná skupina Folklórneho súboru V pivnickom poli SKUS Pivnica na čele s choreografom a umeleckým vedúcim Jankom Merníkom (pôvodný tanec V zime na tanci). Sošku NRSNM pivnickému súboru odovzdala predsedníčka NRSNM Dušanka Petráková. Druhú cenu si vytancoval Folklórny súbor Šafárik SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu s choreografiou Ivana Slávika Hrala sa ďievčina, ktorú nacvičil umelecký vedúci Filip Ďurík. Porota, pracujúca v zložení: Zdenka Bobáčeková, Vladislav Pop a Ján Slávik, predseda poroty, rozhodla sa tretie miesto udeliť mladšej tanečnej skupine KOS Jednota z Hložian za štylizovaný tanec Jaroslava Krišku Zažeň, Jaňík, ovce…, ktorý súbor aj nacvičil. Špeciálna cena za tanečný výkon na 51. FF Tancuj, tancuj… aj tohto roku šla do rúk folklórneho súboru SKUS Slnečnica z Padiny na čele s Annou Halajovou.

Odborník, ktorý mal na starosti ohodnotiť najlepšie krojovaných účastníkov 51. Folklórneho festivalu Tancuj,  tancuj… bol etnológ Marijan Pavlov. Tri rovnoprávne ceny rozhodol sa udeliť členom SKOS Erdevík z Erdevíka, SKUS Slnečnica z Padiny a SKUS Pivnica z Pivnice. Program otváracieho ceremoniálu, prvého a druhého koncertu folklórnych súborov moderovali Anna Chrťanová Leskovac a Rastislav Labát. Autorkou scenára prvého a druhého koncertu tanečných skupín, ako aj koncertu speváckych skupín, je Katarína Melegová-Melichová.

Sprievodné podujatia

Na poschodí Domu kultúry hostieľský Spolok žien Slovenka pripravil výstavu pod názvom V jednu všednú sobotu v minulosti. Už tradične Asociácia slovenských spolkov žien v spolupráci so Spolkom žien Slovenka organizovala jarmok, na ktorom si návštevníci festivalu mohli vychutnať domáce pochúťky a kúpiť ručné práce, ktoré ponúkali hosťujúce spolky žien, ako aj predstavitelia hložianskych združení. V Dome kultúry boli nainštalované aj tri ďalšie výstavy: 30. Hložianska paleta – výstava hložianskych výtvarných umelcov, výstava fotografií Svet starých očami mladých a 110 rokov divadelníctva v Hložanoch.

Pod organizáciu 51. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… v Hložanoch podpisujú sa Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Miestne spoločenstvo Hložany a Obec Báčsky Petrovec.

 

Text: Danica Vŕbová, fotografie: Cifra media

Návrat hore