Folklórny festival Tancuj, tancuj… hrdo a dôstojne vstúpil do druhého polstoročia svojej existencie, keď sa v sobotu 17. júna 2023 v Hložanoch uskutočnil jeho 51. ročník. Aj keď je ťažiskovým bodom tohto festivalu prednes tancov a choreografií z našich slovenských vojvodinských prostredí, tým druhým, taktiež mimoriadne dôležitým, vzácnym a nadovšetko pozoruhodným programom je prednes slovenských ľudových piesní v podaní speváckych skupín alebo orchestrov z Vojvodiny. Naša správa o koncerte speváckych skupín a orchestrov, ktorý sa každoročne koná v poobedňajších hodinách v hložianskom Dome kultúry (od 13.00 – 15.00 hodiny) začína sa apelom pre verejnosť, aby sa na tento vzácny koncert prišla pozrieť v omnoho väčšom počte, pretože že si tieto vystúpenia hudobníkov a spevákov skutočne zaslúžia náležitú priazeň. Keď toto píšeme, tak zároveň vzdávame kolektívne hold všetkým účastníkom, lebo už samotná tradícia festivalu hovorí o tom, že účinkujúci dobre poznajú problematiku a odporúčania porôt z minulých ročníkov a prinášajú na scénu to, čo považujú za najlepšie. Správa bude zároveň koncipovaná tak, aby jasne pomenovala veci, o ktorých si myslíme, že ich je dobre komunikovať v záujme jedného jediného cieľa: vyťažiť z potenciálu, ktorý je evidentný – maximum. Prosíme preto všetkých, aby informácie z tejto správy brali ako pohľad hudobnej teórie na hudobnú prax, ktorej funkcia okrem iného spočíva v tom, aby sme prax vedeli objasniť a zveľadiť.

Odkedy sa tradičný folklór presunul na javiskové pódiá, je skupinový spev jeho neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou. Z praktických a organizačných dôvodov vznikli oddelené koncerty tanca a spevu, a vďaka tomu sa aj ten najnáročnejší divák a poslucháč môže na tomto koncerte nerušene započúvať do mimoriadne zaujímavých prednesov piesní z našich prostredí. Odborníci a milovníci folklóru sa skutočne snažia dodržať zásady, ktoré ich vystúpenie urobia čím kvalitnejším a tak si dávajú záležať na tom, aký bude výber piesní, ako náročný bude zvolený materiál. Dennodenne počas príprav na festival pracujú na čistote prednesu a snažia sa vyvolať jedinečný umelecký dojem z celkového prednesu svojho vystúpenia tak, aby uspokojil predovšetkým vlastný zážitok z vystúpenia, preferencie obecenstva a v neposlednom rade aj odbornej poroty. Je to záslužná práca, ktorej sa ochotnícke kolektívy venujú s cieľom čo najlepšie predstaviť prostredie z ktorého prichádzajú.

Koncert 51. ročníka speváckych skupín a orchestrov charakterizovalo nižšie zastúpenie slovenských vojvodinských prostredí, avšak poukázala na to, že tie lokality, ktoré na festival posielajú účinkujúcich, pracujú sústavne a spravidla aj viacgeneračne. Úplným lídrom bola v tomto Kovačica, ktorá na festival poslala až päť skupín: ženskú, dievčenskú a chlapčenskú skupinu (Dom kultúry 3. októbra v Kovačici), tiež mužskú a ženskú spevácku skupinu (MOMS Kovačica). Pôvodne bola zahlásená účasť orchestra Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, ktorý však na koncerte nevystúpil. Odborná porota oceňuje skutočnosť, že hudobná tradícia Kovačice ani v tomto roku nesklamala, naopak, najmä v dospelých skupinách dominoval typický kovačický prednes s príznačným vibratom (ženská spevácka skupina a Bohémy, oba v mene MOMS Kovačica). To, na čo odborná porota poukazuje, je v niektorých prípadoch nadbytočné upravovanie slovenských ľudových piesní. Úprava ľudovej piesne v prípade dievčenskej speváckej skupiny pri DK 3. októbra z Kovačice v piesňach Kázala mi maťi alebo Ešťe sa ňevidám minula účel, samotné piesne hrubo narušila, lebo zrovnoprávnila resp. až potlačila hlavnú melódiu piesne. Na takéto prípady upozorňovali v minulosti aj naši predchodcovia a zasadzovali sa o to, aby hlavná línia piesne bola dominantná a jasne rozpoznateľná. Naopak pozitívny príklad úpravy ľudovej piesne predniesla ženská spevácka skupina Domu kultúry 3. októbra z Kovačice, napr. úvodná pieseň Roskvitla fialka ponúka prirodzené čisté línie druhého hlasu, ktorý je vo funkcii dotvorenia hlavnej línie a v žiadnom prípade ju nenarúša, ale podporuje a skrášľuje, a práve to by mala byť aj primárna funkcia prípadnej úpravy ľudovej piesne. Výborná je v tomto smere aj podpora sláčikov, ktorá pridala uvedenému prednesu skutočnú umeleckú úroveň. Rovnako v tomto zmysle chceme pochváliť aj prednes skupiny Bohémy, ktorú tvoria skúsení speváci a ktorá vystupovala v mene MOMS Kovačica. Veríme, že táto skupina v budúcnosti pripraví a predstaví sa aj s menej známymi banátskymi piesňami, ktorým práve oni svojimi hlasmi a interpretáciou majú možnosť vdýchnuť nový a jedinečný život.

Ďalším banátskym spolkom, ktorý vystúpil v rámci koncertu speváckych skupín bol SKOS Detvan z Vojlovice, a to mužská spevácka skupina v sprievode harmoniky a ženská spevácka skupina v sprievode sláčikového orchestra. Obe skupiny sú skúsené a majú za sebou veľký počet vystúpení doma a v zahraničí. Mužská spevácka skupina presvedčivo zaspievala piesne z tunajšieho repertoáru, avšak ženská spevácka skupina sa v tomto roku rozhodla do domáceho repertoáru vsunúť hudobné elementy, ktoré pre naše prostredie nie sú príznačné (bodkovaný rytmus). Skutočnosť, že sa čoraz viac vojvodinských Slovákov postupne integruje aj do života na Slovensku, prispieva tomu, že takéto prvky, ako niečo páčivé a efektné sa dostávajú aj do piesní spievaných u nás. Odborná porota je však názoru, že takýmto importom by sa v slovenskom vojvodinskom repertoári v záujem zachovania jeho štýlovej čistoty a predovšetkým jednoduchosti, ktorá ho charakterizuje, predsa len malo vyhýbať. Treba však vyzdvihnúť fakt, že ženská spevácka skupina z Vojlovice svoj bod predniesla na mimoriadne vysokej úrovni, presvedčivo, čisto, páčivo a vidno, že to čo predstavili na scéne, v podstate aj intenzívne žijú v slovenskom spoločenskom živote Vojlovice.

Z Banátu prišli aj členky Kultúrno-umeleckého spolku Bratstvo z Hajdušice, konkrétne päť speváčok, ktoré zaspievali ľudové piesne za sprievodu harmoniky Jána Zvaru Mócu z Aradáča. Aj pri tejto príležitosti treba pochváliť dlhoročné hudobné aktivity Jána Zvaru Mocu na slovenskom hudobnom a národnom poli a pri úctyhodnom veku oceniť vôľu a lásku k tradíciám. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o menšie prostredie, jednoznačne oceňujeme účasť a aktivity, ktoré pri SKUS Bratstvo vykonávajú.

Ďalším, štvrtým prostredím z Banátu bol Aradáč, ktorý na odbornú porotu zapôsobil tak, že mu udelila tretiu cenu v kategórii speváckych skupín. Kultúrne centrum Aradáč a mužská spevácka skupina, ktorej hudobný materiál zvolili Ján a Miroslav Zvarovci, upravil Ondej Maglovský, nacvičila Vierka Godová a na harmonike sprevádzal Martin Torňoš zapôsobili výberom a úpravou piesní, tiež čistým, zladeným a prirodzeným prednesom, ktorý na scéne pôsobil výborne. Ide o skupinu, ktorá sa v takomto počte údajne zišla práve pre účely účasti na festivale a ukázala, že spoločnou premyslenou a hlavne odbornou prácou je možné mnohými spôsobmi zveľaďovať tradície lokálneho prostredia.

Pokiaľ ide o Sriem, na tohtoročnom koncerte speváckych skupín ho reprezentovali spolky zo Šídu, Lugu a Erdevíka. Slovenský kultúrno-osvetový spolok z Erdevíka si pripravil vystúpenie mužskej a ženskej speváckej skupiny, pre ktoré piesňový materiál vybrala Lyduška Kolárová, ktorá je aj umeleckou vedúcou spolku. Odborná porota vysoko chváli dramaturgiu vystúpenia ženskej speváckej skupiny, ktorá spočívala v tom, že dialógy z piesní si rozdelili speváčky medzi sebou a vznikol tak logický a veľmi páčiví hudobný „rozhovor“ na scéne, ktorý skutočne zapôsobil. Porota chváli celkový umelecký dojem a posmeľuje spolok, aby aj v budúcnosti rovnakým prístupom reprezentoval kultúrne dedičstvo Erdevíka.

Aj najmladšia slovenská dedina vo Vojvodine – Lug sa na festivale predstavila so ženskou a chlapčenskou speváckou skupinou. Pre Kultúrno-umelecký spolok Mladosť z Lugu materiál vybrala ich umelecká vedúca Vera Bažaľová. Chlapčenská skupina na porotu zapôsobila svojou početnosťou a čistým autentickým prednesom. Ženská spevácka skupina, ktorú vlastne tvorila aj ženská aj dievčenská skupina, okrem čistého prednesu na porotu zapôsobila aj svojou početnosťou a veľmi pútavým scénickým umiestnením, či úpravou speváčok. Celkový dojem bol na takej úrovni, že si zaslúžil aj osobitnú cenu poroty. Porota odporúča využiť aj do budúcna potenciál z Lugu, ktorý sme mali možnosť vidieť na hložianskom javisku a siahnuť po zriedkavejšie spievaných ale rovnako krásnych slovenských ľudových piesňach z Vojvodiny.

Do tretice zo Sriemu vystúpil Šíd. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota, aj keď nepatrí k tým najpočetnejším, predsa len vynakladá úsilie a úspešne sa zúčastňuje kultúrnych podujatí. Piesňový materiál vybrala Nataša Kolárová a predstavili sa veľmi presvedčivo za sprievodu harmoniky. Umelecký dojem niekedy potlačí realita, že sa o smutnom texte spieva veselo a do tanca, čo sa určite dá zjemniť vhodnou úpravou piesne takéhoto druhu. S týmto sa samozrejme stretávame aj v iných prípadoch.

Pokiaľ ide o Báčku, na javisku Domu kultúry v Hložanoch sa predstavili spevácke skupiny z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Hložian, Nového Sadu a Pivnice. Začnime našimi hostiteľmi. Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian už dlhé roky patrí k tým najlepším súborom vojvodinských Slovákov. Je to do istej miery prirodzené, lebo vyše polstoročná tradícia festivalu Tancuj, tancuj… prispela k silnému vzťahu Hložancov (Hložančanov) k hudbe, tancu, piesni. Tak mužská, ako aj ženská spevácka skupina zapôsobili na javisku aj počtom, aj celkovým dojmom. Výber piesní bol v oboch prípadoch trefný, avšak aj tu je potrebné zopakovať to, o čom sme písali pri Kovačici. Jednoducho menej je niekedy viac. Máme na mysli aj hlasitosť prednesu a najmä niektoré úpravy, ktoré žiaľ plnia opačnú funkciu od tej, ktorá bola cielená.

Kysáč reprezentovala Ustanovizeň pre kultúru z Kysáča a ženská spevácka skupina, ktorá pri nej pôsobí. Tento prednes patrí k autentickým prednesom, je to jednoducho spôsob spevu, podľa ktorého je skupina z Kysáča rozpoznateľná. Aj v tomto prípade vidno, že skupina pôsobí kontinuálne a že skúsenosti zo scény rezultujú aj v celkovo pôsobivom prejave.

Pozitívne sa možno vyjadriť aj k obom skupinám z Báčskeho Petrovca. Kultúrno umelecký spolok Petrovská družina je taktiež skupinou, ktorá dlhé roky vystupuje a táto svojrázna profesionalita sa podpisuje aj pod ich prejavom. Je to vyvážený, pokojný, čistý a presný prejav, ktorý piesňami vzdáva hold svojmu rodisku. Druhou skupinou z Báčskeho Petrovca bola dievčenská skupina pôsobiaca pri mládežníckom združení YMCA. V tomto prípade zaujala skutočnosť, že združenie, aj keď má sídlo v Petrovci, má zameranie celoslovenské a celovojvodinské a tak ich členky, ktoré prichádzajú z rôznych našich prostredí, mali na sebe kroj z vlastného prostredia. Veríme, že na túto skupinu vystúpenie v Hložanoch bude pôsobiť motivačne, aby sa postupne dopracovala k plnému využitiu svojho speváckeho potenciálu.

Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika, podobne ako aj SKUS Jednota z Hložian, už roky patrí k špičke slovenských folklórnych súborov vo Vojvodine. Jeho spevácke zložky tiež majú za sebou početné kvalitné javiskové vystúpenia, ktoré sú spravidla sprevádzané kvalitnou hudobnou zložkou a kvalitným odborným tímom. V tomto roku sme mali možnosť vypočuť si aj ženskú a aj mužskú spevácku skupinu a obe sa ovenčili cenami. Ženská spevácka skupina si veľmi dáva záležať na výbere hudobného materiálu a tak tomu bolo aj teraz. Zaujímavá dramaturgia so sólovým spevom a skupinovým prednesom za podpory sláčikového orchestra je zárukou skutočného hudobného zážitku. Na porotu však mimoriadne silno zapôsobila mužská spevácka skupina, ktorej výber piesní, ich celková úprava a predovšetkým ľahký, presný a presvedčivý prednes publiku taktiež priniesli jedinečný hudobný zážitok. Ženská spevácka skupina si tak odniesla špeciálnu cenu a mužská skupina druhú cenu a bronzovú plaketu. SKC P. J. Šafárika ako jediné vystúpilo v kategórii orchestre. Bol to veľmi vydarený bod orchestra v zložení husle, druhé husle, harmonika, cimbal a kontrabasu. Orchester funguje pod vedením Tatiany Jaškovej a zmes piesní Mamo, moja mamo vlastne predstavila tento orchester ako teleso, ktoré zahrá rôzne hudobné žánre. Porota sa však rozhodla, že cenu v kategórii orchestre neudelí, lebo jediný orchestrálny prednes nemala s kým porovnávať. Porota však mimoriadne oceňuje prácu orchestra SKC P. J. Šafárika, ktorého vystúpenie je na vysokej umeleckej úrovni.

Na záver sa chceme zmieniť aj o Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Pivnica z Pivnice, ktorý sa predstavil ženskou a mužskou speváckou skupinou. SKUS Pivnica je spolkom, ktorý taktiež stavia na bohatej tradícii Festivalu autentickej ľudovej piesne Stretnutie v pivnickom poli a preto v tomto spolku dávajú veľký dôraz na výber piesní. Porota chce preto osobitne vyzdvihnúť prístup tohto spolku k svojim programom, ktorý charakterizuje vysoké povedomie o bohatom kultúrnom dedičstve, ktorému je potrebné vdýchnuť nový život, dať nový tvar. Spolok sa totiž pri výbere piesní opiera o prvú zbierku ľudových piesní z Pivnice, ktorú zapísal Juraj Ruman (podľa slov hudobnej vedkyne Hany Urbancovej, zozbieral a zapísal 510 nápevov z Pivnice v rokoch 1929 – 1930 a texty k piesňam skompletizoval v rokoch 1949 – 1956 Pavel Žihlavský). Spolkári si teda vybrali cestu autentickosti, ale na strane druhej maximálne pracovali na tom, aby ich prednes bol ucelený, vyvážený, čistý a efektný. Úpravy týchto piesní boli urobené trefne a mimoriadne muzikálne, pridali piesňam na sile výrazu. Cesta autentickosti sa teda naplno vydarila a za to im zaslúžene patrí prvá cena a zlatá medaila.

Spomeňme si v tejto správe aj na bardov nášho hudobného života, akým bol napríklad popredný etnomuzikológ Martin Kmeť (1926 – 2011), ktorý v jednej zo svojich početných prednáškach raz povedal: „orodujem, aby sa spevácke skupiny vzmáhali a aby sa v každom ohľade zdokonaľovali i vo výbere repertoáru, v prednese a i význame v rámci kultúrno-umeleckých spolkov. Pekný hlas si ľahšie razí cestu k uplat­neniu, ťažšie je to však s udržaním a zveľaďovaním speváckych skupín“. Je to citát z prednášky Martina Kmeťa v novosadskom spolku P. J. Šafárika, ktorý si uvedomoval, aké náročné je dosahovať vysokú úroveň v skupinovom ľudovom speve, ale vzápätí, aké to je potrebné pre celistvosť zachovania nášho hudobného dedičstva. Nech sú práve jeho slová tou správnou motiváciou pre všetkých, ktorí sa vybrali cestou zachovania slovenského hudobného dedičstva vo Vojvodine. Nezabudnime, že práve Martin Kmeť zapísal na prelome tisícročí vyše 2000 slovenských ľudových piesní Slovákov vo Vojvodine (vytvoril register piesní na základe kapitálnych zbierok vojvodinských Slovákov a tých, ktoré sú nahrané v Novosadskom rozhlase). Aj v Múzeu Vojvodiny sú zapísané piesne z terénnych výskumov po Vojvodine v päťdesiatich rokov minulého storočia, sú digitalizované a na žiadosť návštevníka sú k dispozícii na vypočutie. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov je tiež množstvo zápisov v digitálnej podobe, na vyžiadanie by mali byť k dispozícii na vypočutie na mieste. Je to motivácia pre všetkých, ktorí chcú poznať príbeh našej menšiny ešte hlbšie a dôkladnejšie. Veď ľudové piesne v rukách odborníka sú ako črepiny v rukách archeológa, ktorí dáva do súvislosti našu minulosť.

S prosbou, aby práca odbornej komisie 51. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… bola pochopená ako prejav absolútneho záujmu o zachovanie, zveľadenie a rozvoj slovenskej vojvodinskej hudby a s prianím, aby každý čitateľ tejto správy mal veľa radosti z hudby,

Milina Sklabinská, predsedníčka poroty

Jarmila Juricová Stupavská, členka poroty

Slovenka Benková, členka poroty

Ocenenia v kategórii speváckych skupín:

1. cena:

SKUS Pivnica – mužská spevácka skupina: Keť ja pójďem na tú vojnu, Rukuval som za vojáčka, Pešťanská kasáreň. Umeleckí vedúci: Daniel Činčurák a Vlastislav Týr, nacvičil Ondrej Maglovský a piesňový materiál vybral kolektív.

2. cena:

SKC Pavla Jozefa Šafárika – mužská spevácka skupina: Zmes slovenských ľudových piesní Kúpiv Cigám somára. Umelecká vedúca je Tatiana Jašková a piesňový materiál vybrala Marína Kováčová.

3. cena:

KC Aradáč – mužská spevácka skupina: V aradáckom poľi je hosťíňec noví, Keť sa mi préjďeme, Keť som išou od má miľej z lampášom. Úprava zmesi: Ondrej Maglovský, nacvičila Vierka Godová, korepetítor Martin Torňoš a piesňový materiál vybrali Ján a Miroslav Zvarovci.

Špeciálne ceny získali:

• Ženská spevácka skupina KUS Mladosť z Lugu za zmes slovenských ľudových piesní Ešťe sa

ňevidám. Umelecká vedúca a piesňový materiál vybrala Vera Bažaľová.

• Ženská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu za zmes slovenských ľudových piesní Pod krídlom husi. Umelecká vedúca a piesňový materiál vybrala Tatiana Jašková.