Slovenčina – Stránka 17 – Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Vyzývajú sa kreatívni a technicky zruční dizajnéri, aby vypracovali grafické návrhy propagačných materiálov festivalov 3 x Ď, Divadelný vavrín, Tancuj, tancuj…, Letí pieseň, letí, Rozspievané klenoty a Zlatý kľúč.

Organizátori celomenšinových prehliadok vojvodinských Slovákov si aj tohto roku dali za cieľ vypracovať kvalitný a originálny propagačný materiál. Z toho dôvodu vyzývajú dizajnérov, grafikov, výtvarníkov a všetkých tých, ktorí majú afinitu k dizajnu, aby sa zúčastnili v tvorbe tohtoročnej vizuálnej identity festivalov:

30. ročník Prehliadky detskej divadelnej tvorby 3 x Ď (8. júna 2024),
52. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… (15. júna 2024),
54. ročník Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín (október/november 2024),
43. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (október 2024),
32. ročník Vojvodinského festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty (október 2024),
26. ročník Festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí (december 2024).

Pre potreby festivalov 3 x Ď, Divadelný vavrín a Tancuj, tancuj… bude potrebné vypracovať aj informátor/bulletin v duchu navrhnutého vizuálu. Nakoľko sa tieto materiály budú realizovať bezprostredne pred termínom konania festivalov, potrebné je, aby dizajnéri v tom čase mohli spolupracovať s organizátormi, resp. ÚKVS pri ich realizácii.

Viac o podujatiach si môžete nájsť tu: https://slovackizavod.org.rs/manifestacie-festivaly-a-celomensinove-podujatia/

Podmienky:

– potrebné je zaslať originálny a doposiaľ nezverejnený návrh plagátu a pozvánky,

– uchádzači si môžu zvoliť iba jeden festival alebo môžu poslať návrhy pre viacero festivalov,

– uchádzači môžu posielať neobmedzený počet návrhov,

– návrhy treba zaslať v pdf. alebo jpeg. formáte.

Návrhy zasielajte na e-mail ustavprekulturu@gmail.com najneskôr do 1. apríla 2024 pre všetky festivaly, alebo na adresu:

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Arsu Teodorovića 11

21 000 Nový Sad.

Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova v spolupráci so Strediskom pre kultúru udelili jednotlivcom a kolektívom najprestížnejšie obecné uznanie v oblasti kultúry – Plaketu Svetlo. Na slávnosti, ktorá sa uskutočnila v piatok 26. januára v sieni divadla, udelili 28 bronzových, pätnásť strieborných a deväť zlatých plakiet, ale aj špeciálne odmeny a vyhlásili aj najúspešnejších jednotlivcov a kolektív v roku 2023, pri čom sa pri hodnotení zohľadňovali predovšetkým dosiahnuté výsledky na celoštátnych súťažiach v minulom roku.

Najúspešnejším kolektívom v minulom roku sa stalo Slovenské divadlo VHV, ktoré získalo aj zlatú plaketu za dosiahnuté výsledky na republikovej súťaži, na ktorej obsadilo druhé miesto s predstavením Kováči, Miloša Nikolića. Režisér tohto predstavenia a herec Alexander Bako prijal špeciálne uznanie za dlhodobý prínos k rozvoju ochotníckej tvorby. Okrem Baka, Plaketu Svetlo za životné dielo prijala aj Miruška Kočišová, recitátorka a všestranná kultúrna dejateľka. Posthumne toto uznanie udelili aj Sinišovi Popovovi (1962 – 2023), maliarovi a výtvarnému pedagógovi. Najúspešnejšími jednotlivcami v roku 2023 sa stali Branko Oreščanin, maliar zo Starej Pazovy a Milanko Gardović, guslar z Novej Pazovy.

Medzi deviatimi nositeľmi zlatej plakety okrem divadla VHV je aj Andrej Simendić, ktorý sa zúčastnil republikovej súťaže recitátorov. Medzi pätnástimi nositeľmi striebornej plakety sú aj Mia Jašová a Dávid Simendić, recitátori, ktorí na pokrajinskej prehliadke získali zlaté diplomy, tiež detská tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Medzi 28. nositeľmi bronzovej plakety sú aj recitátorka Petra Kolárová, detská tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka a ženská spevácka skupina tohto spolku.

Ženská spevácka skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka

Ocenenia laureátom udelili Nataša Erorová, predsedníčka Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktorá sa aj prihovorila, Ivana Nenadićová, náčelníčka Oddelenia spoločenských činností Obce Stará Pazova a Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov, ktorý sa tiež prihovoril. V mene odmenených ochotníkov sa prihovoril Alexander Bako. Toto obecné uznanie je stanovené pred viac ako polstoročím a po niekoľkoročnej prestávke bolo obnovené v roku 2011. V kratšom kultúrno-umeleckom programe sa zúčastnili ženské spevácke skupiny zo Starej Pazovy, Belegiša a Vojky.

Text a fotografie: Anna Simonovićová

Tohtoročný festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA uskutoční sa od 10. do 14. apríla.

Vyplnenú prihlášku, plagát a fotografiu súboru môžete zaslať do 23. marca t. r. na adresu:

OD Janka Čemana, Vojvodinská 25, 21 469 Pivnica, alebo na mailovú adresu: jceman94@gmail.com.

Prihláška a pravidlá na stiahnutie:

Prihlaska a pravidla DIDA 2024

Ako svoje prvé tohtoročné podujatie ústav usporiadal premiéru najnovšej básnickej zbierky nášho básnika, textára, prekladateľa, autora piesní a kolegu Ladislava Čániho Nestalo sa.

Účastníci večierka (zľava): Anna Chrťanová Leskovac, Martin Prebudila, Ladislav Čáni, Zdenka Valentová Belićová a Ďula Šanta

V piatok 26. januára sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov zoskupili milovníci písaného slova, aby na cestu k čitateľom poslali zbierku básní Nestalo sa Ladislava Čániho. Túto knihu na sklonku roka 2023 vydal samotný autor a obsahuje 33 básne. Hostí a účastníkov prezentácie privítala úradujúca riaditeľka ÚKVS Anna Speváková. O básnikovej tvorbe, jeho tvorivých začiatkoch, ale aj o viac ako 40-ročnom priateľstve, ktoré prerástlo aj do kmotrovského vzťahu, dojímavo a vtipne hovoril spisovateľ Martin Prebudila.

Literátka Zdenka Valentová Belićová z tejto príležitosti prichystala esej, ktorú na večierku prečítala, a ktorú si čitatelia časopisu pre literatúru a kultúru Nový život budú môcť prečítať už v jeho prvom tohtoročnom čísle. Grafickú úpravu zbierky Nestalo sa, ako aj jej originálne ilustrácie, podpisuje akademický maliar Ďula Šanta. Prezentáciu moderovala a básne vo vlastnom výbere prečítala Anna Chrťanová Leskovac.

Obecenstvu sa prihovoril aj autor zbierky Ladislav Čáni

Nevystali ani hudobné body v prednese mladého virtuóza na klavíri Mareka Stupavského. Prekvapením večierka bol spoločný bod Ladislava Čániho a Mareka Stupavského, a to hudobno-recitačný prednes básne Láska v tieni smrti. Autor sa na záver všetkým poďakoval a vyjadril potešenie z toho, že záujem o poéziu u nás stále existuje. Zbierka básní Ladislava Čániho Nestalo sa vyšla s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Ladislav Čáni (1961) je básnik, prekladateľ, pesničkár. Vyštudoval slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Vydal básnické zbierky Glosolália (bibliofília, 1992), Zánik chrámu (1997), Po milovaní (texty piesní, 2004), Kameň na dlani (2005), Izba, o ktorej dom mlčí (2015), Veterný žalm (2017), Ni pepeo ti neće zamesti trag (2018), Deväť kruhov noci (2019), Nestalo sa (2023). S Jozefom Vargom Gbelským pripravil Antológiu slovenskej literatúry – od najstarších čias až po súčasnosť (2004). S Vladimírom Valentíkom je autorom monografie Karol Miloslav Lehotský (2004). S Ondrejom Štefankom a Adamom Svetlíkom zostavil antológiu poézie dolnozemských Slovákov Nikam a späť (2006) a s Martinom Prebudilom zostavil a do srbčiny preložil Antológiu slovenskej poézie v Srbsku – druhá polovica XX. a začiatok XXI. storočia (2019). Vydal audiokazetu a CD Ladislav Čáni a CD Malá nočná panika.

Text: Danica Vŕbová, fotografie: Nataša Simonovićová

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku

(zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca)

vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca navrhli potenciálnych ocenených na rok 2024, a to najneskôr do 29. februára 2024 e-mailom na ustavprekulturu@gmail.com a následne aj v tlačenej podobe na adresu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ulica Arsu Teodorovića 11, 21000 Nový Sad, Srbsko.

Cena Pro Cultura Slovaca sa udeľuje každoročne pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (18. apríla) počnúc rokom 2018 za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj Pamätné listy za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov.

Cenu alebo pamätný list môžu získať fyzické alebo právnické osoby z komunít dolnozemských Slovákov (Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko), alebo zo Slovenskej republiky, ak svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenskej národnostnej kultúry na Dolnej zemi.

Cena Pro Cultura Slovaca sa udeľuje:

za prínos v oblasti ľudovej kultúry;
za prínos v oblasti divadelného umenia a umeleckého prednesu;
za prínos v oblasti výtvarného umenia;
za prínos v oblasti hudobného umenia;
za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí;
za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby;
za činnosť vo vedení kultúrno-umeleckých telies tradičnej a modernej kultúry;
za úspešné riadenie kultúrnych ustanovizní;
za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí;
za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu;
za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov;
za mimoriadny kultúrny počin v slovenskom dolnozemskom i zahraničnom kontexte.

Tešíme sa na spoluprácu.

Tlačivá na stiahnutie: výzva, štatút, návrhový list a zoznam nositeľov ocenení PCS:

Výzva scan

statut_cena_pro_cultura_slovaca_na_zverejnenie_so_zmenami_2019

Navrhovy-list_cena_pro_cultura_slovaca_2024

Nositelia ocenení Pro Cultura Slovaca

Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2024, a to najneskôr do 10. februára 2024 (mailom na: kvsivankrasko@gmail.com, hlasznik@gmail.com).

Text výzvy a štatút:

vyzva_cena_ondreja_stefanka_2024

cena_OS_statut 2021

V pondelok 15. januára nás nečakane opustil televízny a divadelný režisér Ján Čáni.

Mgr. art. Ján Čáni, ArtD. (11. 2. 1971, Nový Sad – 15. 1. 2024, Báčsky Petrovec) bol diplomovaný divadelný režisér (VŠMU – 1995, Akademija dramskih umetnosti, Beograd – 2000) a doktor dramatických umení (Vysoká škola múzických umení v Bratislave – 2004, Univerzitet u Novom Sadu – 2010). Pôsobil v profesionálnom divadle (Bratislava, Kragujevac a Báčsky Petrovec) a ochotníckom divadle (Brezno, Lapovo, Kovačica, Erdevík, Hložany a Báčsky Petrovec). Bol účastníkom profesionálnych divadelných festivalov v Belehrade, Kragujevaci, Kruševaci, Pirote, Dimitrovgrade, Zreňanine, Kotore, Azerbajdžane…, ako aj prestížnych ochotníckych divadelných festivalov v Martine, Prijepolji, Pančeve, Kule, Starej Pazove, Bečeji.

Ján Čáni bol od roku 1999 zamestnancom RUV RTV Vojvodiny, kde pracoval ako režisér. V rokoch 2005 – 2006 bol riaditeľom Slovenského vojvodinského divadla.

Na profesionálnom pláne prvoradým záujmom mu bolo divadlo pre deti. Rovnako tak na teoretickom (téma doktorskej dizertácie: Svet hier – Výrazové prostriedky divadelnej réžie v divadle hranom deťmi za stavu postmoderny) ako aj praktickom poli (režisér, dramaturg a scénický výtvarník na festivaloch ocenených predstavení Bajkamo bajku, Gusari, Duchovplná rozprávka, Pirati a Alica v zázračnej krajine).

S predstaveniami pre dospelých: Murlin Murlo, Oni niotkuda, Sex noci svätojánskej, Kolobežka sa zúčastnil početných divadelných festivalov.

Bol režisérom množstva rozhlasových a televíznych projektov, tak pre deti (festivalové projekty: Bartolomej Kolumbus v Erdevíku, Naša škola, Stredosvetčania, Ako rástol Igorko…), ako aj pre dospelých (festivalové projekty: Osud salašov a salašanov, Hold jedlám zašlých čias, Petrovská zabíjačka u Rybovičovcov, Sedliacka pec…).

Organizačne preferoval medzinárodné koprodukčné projekty na relácii Nový Sad – Bratislava (Sterijino pozorje), Kragujevac – Martin (Joakim fest), Martin – Bratislava – Báčsky Petrovec (Nová dráma, Petrovské dni divadelné)… Témy jeho štúdií prezentovaných na rôznych snemovaniach (Praha, Bratislava, Martin, Kragujevac, Nový Sad…) sa týkali prevažne fenoménu menšinových (okrajových) divadelných produkcií, tak v detskom ako aj v divadle pre dospelých (napríklad publikácia Pátos národných prísah skúma smernice prvých divadelných profesionálov Dolnej zeme v Rakúsko-Uhorsku v období 1848 – 1918).

Ján Čáni bol nositeľom Ceny za vynikajúci prínos rozvoju a popularizácii divadla pre deti vo Vojvodine.

Zomrel 15. januára 2024 v Báčskom Petrovci.

Komemorácia zosnulému bude v sobotu 20. januára o 13. hodine v Slovenskom vojvodinskom divadle.

Česť jeho pamiatke!

Otvorením tretej bienálnej výstavy staropazovských akademických maliarov v Starej Pazove oslávili dvadsiate výročie založenia galérie Miry Brtkovej.

Zľava: Vladimír Valentík, Vladimír Kerkez a Marjan Karavla

Toho 12. decembra o 12. hodine v roku 2003 tiež bol slnečný deň, práve taký, ako aj tohto roku, kedy si v Starej Pazove zaspomínali na dvadsiate výročie založenia a úspešnej činnosti galérie, povedal Vladimír Valentík, výtvarný kritik a člen Rady galérie, otvárajúc výstavu staropazovských akademických maliarov. Dodal, že azda preto slnko sprevádza prácu tejto galérie a umelcov, ktorí v nej vystavujú. Počas týchto dvadsiatich rokov galéria mala veľký význam pre vo výtvarnú kultúru a to nielen v Starej Pazove, ale aj vo Vojvodine, Srbsku a medzinárodnej scéne. Galéria je médiom výtvarného umenia jedného prostredia poznamenal Valentík a prízvukoval, že toto prostredie má veľký počet významných výtvarných umelcov, ktorí si zaslúžili, aby svoje práce vystavovali nielen v galériách vo veľkých mestách, ale aj vo vlastnom prostredí. Je to jeden z cieľov založenia galérie, ale aj jeden z cieľov založenia bienále staropazovských výtvarných umelcov.

Na slávnosti k 20. výročiu galérie, ktorá už päť rokov nesie meno našej multimediálnej umelkyne Miry Brtkovej, o dvadsaťročnej práci hovorili Marjan Karavla, odborný spolupracovník pre výtvarné umenie a Vladimír Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru. Obaja poznamenali, že za dve desaťročia v galérii bolo viac ako 200 samostatných a kolektívnych výstav, kedy sa predstavilo viac ako 300 umelcov. Riaditeľ sa poďakoval všetkým, ktorí pomáhali a podávajú nápomocnú ruku aj dnes, a medzi nimi okrem lokálnej samosprávy, sú to aj samotní umelci a verné obecenstvo, ktoré ich podporuje. Dodal, že práve to opodstatňuje otvorenie galérie pred dvadsiatimi rokmi.

Galéria vznikla z malého amfiteátra v starom Galantovom dome, kde predtým bola knižnica a na prvej výstave sa prezentovali: Mira Brtková, Pavel Pop, Zoran Kačarević, Jozef Klátik, Ján Stupavský, Ján Agarský a Marjan Karavla, spomenul Karavla. Dodal, že sa počas roka organizuje desať výstav, hlave profesionálnych výtvarných umelcov a počas dvoch letných mesiacov organizujú v galérii stálu expozíciu obrazov z fondu Strediska pre kultúru, v ktorom je viac ako sto umeleckých diel, lebo každý autor ponecháva jedno vlastné dielo. Stará Pazova je multinacionálne prostredie, v ktorom slovenská národnostná menšina výrazne pôsobí na kultúrnom poli, tak ochotníckom, ako aj profesionálnom umeleckom prejave. Z jej radov sú aj výtvarný umelci uznávaný na týchto priestoroch, v krajine a mimo nášho štátu. Karavla pripomenul, že v galérii vystavovali aj početní autori, ktorí pracujú v rámci výtvarných združení, akými sú Združenie výtvarných umelcov Stará Pazova, Leonardo zo Starých Bánoviec, Vodice z Golubiniec a Združenie umelcov z Novej Pazovy.

Na prvej výstave v galérii vystavovalo sedem autorov a po dvadsiatich rokoch je ich jedenásť. Na aktuálnej výstave venovanej jubileu galérie sú vystavené aj práce popredných umelcov, ktorý už nie sú medzi nami. Mira Brtková je zastúpená svojím Bielym obrazom z jej posledného tvorivého obdobia. Pavel Pop má vystavenú grafiku Paridov súd, ktorá bola odmenená v portugalskej Madeire. Okrem týchto autorov, ktorí už patria k dejinám tunajšieho výtvarného umenia, svoje práce vystavili aj sochár Ján Stupavský, a akademický maliari Jozef Klátik, Ján Agarský a Marjan Karavla. Z predstaviteľov mladšej nastupujúcej generácie sú zastúpené Martina Hlodová a Dragana Olujićová. Vystavené sú aj keramické diela Slobodanky Pačaninovej, Milice Jakšićovej a sochára Miroslava Havrilova.

Spoločná fotografia vystavujúcich maliarov a sochárov

Výstava bude sprístupnená do 10. januára 2024.

Text a fotografie: Anna Simonovićová