Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina, Báčsky Petrovec

Kultúrno-umelecký spolok, pôsobiaci pod menom Petrovská družina, existuje v Báčskom Petrovci od roku 2001. No tento spolok ako inštitúcia s významným poslaním v našich osadách nebol založený v uvedenom roku, bol vtedy iba ho premenovaný, a jeho činnosť sa aj ďalej rozvíja na základoch predchádzajúceho spolku. Skutočné začiatky tejto kultúrnej organizácie a formy pôsobenia treba hľadať ešte na konci 19. storočia.

Koniec 19. storočia bolo totiž obdobie, kedy slovenský ľud na Dolnej zemi pociťoval potrebu pozdvihnúť svoje národné povedomie. Z tohto dôvodu sa postupne začali vytvárať rôzne skupinky a ľudia sa stretávali v rozličných spolkoch a združeniach. K iniciátorom, ktorých bolo zvyčajne iba medzi vzdelanými ľuďmi, sa postupne začal pridávať i pospolitý ľud. A tak sa v roku 1891 aj Petrovčania začali organizovane stretávať s cieľom založiť si spevokol. No oficiálne povolenie na založenie Petrovského spevokolu bolo vydané až v roku 1901, keď úrady schválili stanovy spolku. Za tú dobu sa členovia aktívne podieľali na tvorbe programu. Zo začiatku spievali iba muži, prevažne cirkevné piesne. Neskôr začali usporadúvať aj divadelné predstavenia. Do roku 1905 sa ročne nacvičili po dve až päť predstavení. Predstavenia sa hrávali prevažne v krčmách, najčastejšie u Lošerov. Pred založením spevokolu, divadelné predstavenia organizovalo Petrovské divadelné ochotnícke družstvo a neskôr pôsobili paralelne. V čase prvej svetovej vojny múzy utíchli. Po skončení vojny spolok pokračoval v stopách svojej dovtedajšej činnosti. Spevokol sa teraz najviac venuje divadlu a tak sa v 30-tich rokoch spev dostal do krízy. Postupne sa situácia zlepšila a časom bol založený aj detský spevokol. Po skončení druhej svetovej vojny sa opätovne vzkriesil, no jeho činnosť postupne hasla.

Foto: Igor Bovdiš

Spolková činnosť v Petrovci prekvitala koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Takmer každá organizácia či združenie malo vtedy vlastný spolok. Venovali sa prevažne zábavám, ale i kultúrnej činnosti. No divadlo bolo akosi najatraktívnejšie, v mnohých združeniach to bola hlavná činnosť. Stručný prehľad spolkov pôsobiacich v Petrovci, ktorých činnosť navzájom súvisí a na seba nadväzuje, uvedieme chronologicky.

V roku 1891 bol založený hasičský spolok. Jeho činnosť bola zameraná hlavne na usporadúvanie tanečných zábav, ktoré sprevádzala hasičská dychová hudba. Občas nacvičili aj divadelné predstavenie.

Priemyselný čítací kruh (1897 – 1941) sa tiež zapísal do histórie spolkov. Jeho primárnou činnosťou bolo združovanie inteligencie, remeselníkov a obchodníkov pri čítaní tlače. Občas nacvičili aj divadelné predstavenie a pravidelne usporadúvali zábavy.

Ďalší spolok, ktorý v minulosti usporadúval kultúrno-umelecké programy, bol pomenovaný Kupecká mládež (1909 – 1941). Večierky sa pravidelne organizovali na Štefana a väčšinou sa končili tanečnou zábavou. Neskôr zábavy vystriedali divadelné predstavenia, ktoré členovia Kupeckej mládeže taktiež hrávali.

Foto: ÚKVS

Obdobie viacročnej produktívnej tvorby si pripísala aj Petrovská remeselnícka mládež (1909 – 1914). Podobne ako iné spolky v tom čase, aj remeselnícka mládež organizovala a hrávala divadelné predstavenia a príležitostne usporiadala i programy a zábavy.

Petrovská ochotnícka mládež (1919 – 1941) existovala v čase, keď sa spolky najčastejšie venovali divadelnej tvorbe. Po niekoľkých predstaveniach sa tým druhom umenia prestala zaoberať, zamerala sa výlučne na organizovanie tanečných zábav. V období hospodárskej krízy, v tridsiatych rokoch, Petrovská ochotnícka mládež usporadúvala aj prednášky na rôzne témy.

Sokolská jednota (1920 – 1941) bola založená predovšetkým s cieľom zveľaďovania fyzickej aktivity. Po založení družstva sa táto jej činnosť rozšírila na kultúrne aktivity. Členovia Sokolskej jednoty sa zapojili do organizácie Slovenských národných slávností a stali sa hybnou silou pri príprave tejto manifestácie. Počet jej členov sa neustále zvyšoval (v roku 1935 mala 253 členov) a tým pádom bolo aj viac možností pôsobiť v rôznych oblastiach. Práve Sokolská jednota nacvičila najviac divadelných predstavení spomedzi všetkých aktívnych spolkov a jej kultúrne programy obsahovali aj spevy, recitácie a tance. Tanečná skupina nacvičila Moravskú a neskôr aj Slovenskú besedu. Spolok Sokolskej jednoty sa bezpochyby najviac pričinil o zveľadenie kultúrneho života v medzivojnovom období a položil dobré základy pre pôsobenie ďalších spolkov.

Foto: Igor Bovdiš

Združenie slovenských žiakov (1922 – 1941) bolo druhé najaktívnejšie združenie, pôsobiace v medzivojnovom období. Bolo iba jedným z mnohých krúžkov, ktoré fungovali v rámci gymnázia. Venovali sa hlavne divadelným predstaveniam. Zo začiatku hrali menej náročné predlohy, ale postupne si volili čoraz zložitejšie diela, dokonca nacvičili aj predstavenia v srbskom jazyku. Pravidelne usporadúvali svätosávsku zábavu, jej kultúrnu náplň tvorili spevy, literárne pásma, hudba a samozrejme divadelné predstavenia. Združenie slovenských žiakov prezentovalo svoju činnosť aj za chotárom, hosťovalo takmer v každej vojvodinskej osade obývanej Slovákmi.

Založením Matice slovenskej v Juhoslávii (v roku 1932), vznikla inštitúcia, ktorá začala systematickejšie usmerňovať okrem iného aj kultúrny život slovenskej menšiny. Bolo stanovených sedem odborov, ktorým sa mala venovať: ľudovýchovný, národohospodársky, literárny, divadelný, hudobný, národopisný a historický. Jedným z väčších podujatí matičnej činnosti bolo organizovanie prvej divadelnej súťaže pod názvom Divadelné závody. Jej cieľom bolo okrem iného pozdvihnutie úrovne divadelných predstavení a posmelenie inscenovať hodnotnejšie a náročnejšie diela. Keďže záujem o divadlo bol veľký a hrali ho ochotníci takmer v každom spolku, bolo čoraz viacej dôvodov na vznik samostatnej divadelnej inštitúcie. A tak v roku 1948 z podnetu Matice slovenskej v Petrovci bolo založené Slovenské ústredné ochotnícke divadlo. Zaujímavosťou bolo, že v rámci divadla sa v 50. rokoch nacvičovali aj folklórne tance. Od tohto sa neskôr upustilo a divadlo sa postupne zmenilo na ochotnícke, poloprofesionálne a neskôr aj na profesionálne. Odvtedy sa divadlo uberá svojou cestou samostatne, a v spolkoch zostáva viacej priestoru na realizáciu v iných oblastiach.

Foto: Anna Francistyová

V roku 1948 činnosť Matice slovenskej v Juhoslávii zanikla. Medzeru, ktorá vznikla jej zánikom, v tom istom roku v Petrovci zaplnil novovzniknutý Kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra. Po ťažkom začiatku sa nie veľmi funkčnému vedeniu predsa podarilo dosiahnuť pozitívne výsledky. Na vtedajšom okresnom festivale mládeže v roku 1950 sa zúčastnilo viac ako 40 folklórnych skupín a jeho víťazom sa stala práve folklórna skupina Kultúrno-osvetového spolku Ľ. Štúra spolu s folklórnou skupinou Učiteľskej školy. No už v nasledujúcich rokoch činnosť spolku zanikla. Jeho členovia sa síce usilovali o obnovenie činnosti pod menom Petrovský spevokol, ale sa im to nepodarilo.

Ďalšie teleso založené po rozpustení spolku Ľ. Štúra bol Kultúrno-umelecký spolok Jána Marčoka (1953 – 1970). Bol to mládežnícky spolok, prevažná časť nových členov sa doň zapojovala hneď po skončení základnej školy. Spolku sa darilo od prvého roku založenia. Jeho činnosť bola zameraná prevažne na hudbu a tanečný folklór. Organizovali zábavy, večierky, celovečerné programy, a vystupovali pri oslavách všetkých sviatkov: Dňa republiky, Dňa oslobodenia, Sviatku práce, rôznych výročí a pod. Kultúrno-umelecké programy, pripravované jeho členmi, boli bohaté, každoročne sa usporadúvali najmenej dva koncerty, na ktorých vystupovali rozhlasoví speváci, snažili sa obohatiť domáci kultúrny život vystúpeniami kvalitných spolkov z iných prostredí, a aj sami často hosťovali. No koncom šesťdesiatych rokov sa členovia spolku začali deliť na dva tábory. V dome kultúry pôsobila hudobná škola, spevácke a tanečné skupiny a druhá časť sa presunula do Miestnej konferencie mládeže, a tiež sa podieľala na dianí v kultúrnom živote. Z tohto dôvodu kultúrno-umelecký spolok Jána Marčoka zanikol v roku 1970.

V rámci domu kultúry produktívne tvorili tanečné zložky, (folklórna a rytmická), ľudový orchester priatelia a tiež aj dievčenská spevácka skupina. Pod vedením Jána Ďuricu dievčenské okteto nahralo v štúdiu novosadského rozhlasu vyše dvesto piesní, čím výrazne prispeli do fonotéky slovenskej (prevažne petrovskej) ľudovej piesni.

Foto: ÚKVS

V roku 1964 bola oslava dvadsiateho výročia založenia XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády (VÚSB). Pri tejto príležitosti bol založený spevácky zbor, ktorý sa pravidelne zúčastňoval rôznych kultúrnych podujatí a festivalov. So zborom XIV. VÚSB, ako umeleckí vedúci pracovali Ján Ďurica a Ján Jašo. Členovia tohto zboru tvorili jadro nového spolku, ktorý vznikol v roku 1984. Kultúrno-umelecký spolok Braňova družina si v stanovách určil, že bude pracovať vo folklórnej, speváckej, hudobnej a literárnej oblasti. Predsedníctva sa ujali Pavel Mučaji a Andrej Meleg. Za úspešnými rokmi práce v spolku stál choreograf Ján Pavlov-Huci a neskôr aj profesor telesnej výchovy Štefan Častven. So speváckymi skupinami pracovali profesorky hudby Anna Medveďová a Mariena Kriváková-Stankovićová. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia na území bývalej Juhoslávie sa nežilo ľahko a z existenčných dôvodov sa Braňova družina rozhodla zmeniť svoje meno na meno firmy- sponzora.

A tak tu od roku 1993 pôsobí kultúrno-umelecký spolok Slovenská sporiteľňa. Postupne si vybojoval i miestnosti na svoju činnosť. Zmeny nastali aj v jeho organizačnej štruktúre. Okrem Štefana Častvena, ako choreografky pôsobili aj Tatiana Kriváková-Amidžićová, R. Červenská a čiastočne i Ján Kováč. Vedúci orchestra bol harmonikový hudobný virtuóz Ondrej Maglovský z Kulpína, ktorý zároveň nacvičoval spevácke skupiny. Spolku sa darilo vo všetkých zložkách a všetkých vekových kategóriách. V tomto období rozkvetu činnosti spolku bol predsedom Miroslav Šproch. V roku 1996 sa z tradície pestovania chmeľu v Petrovci zrodila idea usporiadať udalosť pod názvom Dni chmeľu a piva, ktorá sa úspešne organizuje dodnes. Ukončenie spolupráce medzi spolkom a sponzorom v roku 2001 znamenalo aj opätovnú zmenu názvu. Z navrhnutých variantov (Petrovec, Slovenský spevokol, Petrovčan) sa ujal návrh Petrovská družina.

Predchádzajúci spolok mal výrazne aktívne obdobie, v ktorom dosiahol kvalitné výsledky a svojim nástupcom nasadil latku pomerne vysoko. V Petrovskej družine činnosť stagnovala, a klesol aj počet členov. No tí, čo v spolku zotrvali, sa vzchopili, zvolili si nové vedenie, z ktorého mnohí zotrvali dodnes. Predsedníčkou sa stala Kvetoslava Benková, vyštudovaná etnomuzikologička, venovala sa spevu, dramaturgii a práci v rozhlase. V súčasnosti nacvičuje aj spevácke skupiny. Choreografie nacvičujú T. Kriváková-Amidžićová a Zdenka Bobáčeková a s divadelníkmi pracovala Daniela Legíňová Sabová. Postupne sa zaznamenali aj prvé výsledky. Pribudli i noví členovia, ktorých je v súčasnosti všetkých spolu zhruba sto dvadsať. V úspešnej práci pokračujú a ak aj v budúcnosti pôjdu po stopách svojich predkov a budú vytrvalí, zaistia si pevné miesto v histórii petrovských spolkov. Pravdepodobne pod iným menom.

Marijan Pavlov

Reference: 

Melegová-Melichová, Katarína: Báčsky Petrovec. In: Spolkografia. Nový Sad: NRSNM, 2005 (Stará Pazova: Savpo). s. 5 – 52.