Vážené dámy, vážení páni, ctení hostia, milí priatelia slovenskej kultúry,
dnes stojíme pred výnimočnou príležitosťou vzdať hold podujatiu, ktoré sa počas šiestich desaťročí stalo nielen symbolom umeleckej vytrvalosti, ale aj jedným z najvýznamnejších pilierov kultúrnej identity vojvodinských a dolnozemských Slovákov.
Stretnutie v pivnickom poli je festival, ktorý svojím významom dávno prekročil hranice jednej obce, jedného regiónu i jedného štátu. To, čo sa v januári roku 1966 začalo ako skromná iniciatíva skupiny mladých nadšencov v Pivnici, vyrástlo na medzinárodne rešpektované podujatie, ktoré už šesťdesiat rokov uchováva, rozvíja a odovzdáva slovenskú ľudovú pieseň ďalším generáciám.
Začiatky festivalu boli skromné, no nesené pevnou vierou v hodnotu tradície. Keď sa mladí ľudia v Pivnici rozhodli vytvoriť priestor pre spevákov slovenských ľudových piesní, možno ani netušili, že zakladajú podujatie, ktoré sa stane súčasťou kultúrnej pamäti celého spoločenstva. Ich cieľ bol jednoduchý a zároveň nesmierne vzácny – umožniť mladým spevákom vystúpiť na javisku, podporiť uchovávanie pôvodných piesní a vytvoriť miesto stretávania, vzájomného učenia sa a kultúrnej spolupatričnosti.
Prvé Stretnutie v pivnickom poli uskutočnené v dňoch 22. a 23. januára 1966 spojilo spevákov zo slovenských dedín Vojvodiny. Od tých čias sa však festival neustále rozrastal. Do Pivnice začali prichádzať účastníci z ďalších krajanských prostredí, z Chorvátska, Rumunska, Maďarska a neskôr aj hostia a účinkujúci z mnohých ďalších krajín sveta. Pivnica sa tak stala miestom, kde slovenská ľudová pieseň prekračuje hranice štátov a spája ľudí prostredníctvom spoločnej kultúrnej pamäti.
Šesťdesiat rokov nepretržitého trvania predstavuje obdivuhodnú kontinuitu. Počas týchto desaťročí sa na javisku festivalu vystriedalo viac než tisícpäťsto spevákov a zazneli takmer tri tisícky piesní. Za každou z nich sa skrýva konkrétny človek, rodina, dedina, ale aj spomienky a emócie prenášané z generácie na generáciu. Festival sa stal miestom, kde ožívajú piesne našich starých rodičov, piesne práce, lásky, smútku i radosti – piesne, ktoré by bez podobných podujatí možno postupne upadli do zabudnutia.
Mimoriadna hodnota Stretnutia v pivnickom poli spočíva práve v tom, že nikdy nevnímalo ľudovú pieseň iba ako pozostatok minulosti. Od svojho vzniku festival chápal hodnotu kultúrneho dedičstva a prirodzene spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Systematicky povzbudzoval spevákov k vyhľadávaniu starých a zabudnutých piesní, podporoval zberateľskú činnosť a motivoval mladé generácie, aby objavovali dedičstvo svojich predkov. Vďaka tomu sa festival stal nielen umeleckým, ale aj kultúrno-dokumentačným a identitotvorným priestorom.
Osobitnú hodnotu má aj fakt, že festival neustále objavoval nové talenty. Práve v Pivnici po prvý raz vystúpili mnohí speváci, ktorí sa neskôr stali známymi interpretmi v rozhlase, televízii či kultúrnom živote vojvodinských Slovákov. Festival tak nebol iba miestom uchovávania tradície, ale aj priestorom rastu, povzbudenia a kultúrnej kontinuity.
Neoddeliteľnou súčasťou festivalu bola vždy aj hudba a ľudový odev. Pivnický orchester a hudobníci, ktorí desaťročia sprevádzali účinkujúcich, vytvárali autentickú atmosféru a dodávali piesňam ich prirodzenú silu. Rovnako významnú úlohu zohrával ľudový odev – vizuálna pamäť dedín, regiónov a rodinných tradícií. Každý vyšívaný detail, každá farba a každý kus odevu rozpráva príbeh prostredia, z ktorého speváci prichádzajú. Festival preto právom venoval pozornosť aj zachovávaniu autentického ľudového odevu, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou umeleckého výrazu podujatia.
Za úspechom a kontinuitou festivalu však stoja predovšetkým ľudia. Generácie organizátorov, členov Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica, dobrovoľníkov, odborných spolupracovníkov, hudobníkov, moderátorov i priaznivcov festivalu, ktorí venovali podujatiu nespočetné hodiny práce, energie a nadšenia.
Hybnou silou festivalu je Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, ktorý patrí medzi najvýznamnejších nositeľov a ochrancov slovenského kultúrneho dedičstva vo Vojvodine. Počas desaťročí svojej činnosti neúnavne rozvíja folklór, hudbu, spev, tanec a odovzdáva tieto hodnoty mladším generáciám. Svojou prácou významne prispieva k zachovaniu národnej identity Slovákov žijúcich v Srbsku a zároveň dôstojne reprezentuje svoju dedinu, komunitu i krajinu doma i v zahraničí.
Spolok je symbolom obetavosti, tvorivosti a lásky ku kultúre. Vďaka zanieteniu mnohých generácií jeho členov sa stal miestom stretávania, vzdelávania a umeleckého rastu. Jeho prínos k rozvoju kultúrneho života a k upevňovaniu priateľských vzťahov medzi krajanmi a materskou krajinou si zasluhuje úctu, uznanie a vďaku.
Dnes, keď si pripomíname šesťdesiate výročie Stretnutia v pivnickom poli, vzdávame úctu nielen jednému festivalu, ale všetkým generáciám ľudí, ktorí verili, že ľudová pieseň má svoje miesto aj v súčasnom svete. Vzdávame hold tým, ktorí pochopili, že kultúrna identita sa nezachováva sama od seba, ale iba vďaka každodennej práci, láske k tradícii a ochote odovzdávať dedičstvo ďalej.
Stretnutie v pivnickom poli dnes predstavuje živý most medzi minulosťou a budúcnosťou. Je dôkazom, že slovenská ľudová pieseň na Dolnej zemi stále žije, oslovuje nové generácie a zostáva jedným z najcennejších prejavov našej kultúrnej identity.
Za mimoriadny prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov vyslovujeme festivalu úprimné poďakovanie, uznanie a hlbokú úctu.
Moji Pivničania,
srdečne Vám blahoželám pri príležitosti udelenia Ceny Pro Cultura Slovaca a prajem Vám veľa zdravia, síl a elánu do ďalšich ročníkov festivalu. Nech Stretnutie v pivnickom poli aj naďalej spája ľudí, uchováva naše piesne a pripomína nám, kým sme.
V Báčskom Petrovci 27. mája 2026
Mgr. Anna Séčová-Pintírová