„Deti, ja som Mikuláš, modlite sa Otčenáš. Mrcha deťom nesiem korbáče, dobrým orechy a koláče.“
Jedným zo sviatkov z predvianočného cyklu je deň Mikuláša. Na tento deň sa najviac tešia deti, lebo dostanú darčeky a sladkosti. No, najprv musia svoje topánky vyčistiť a položiť do okna, a až potom si môžu byť isté, že do rána v nich bude prekvapenie. Hovorí sa, že dobré deti dostanú sladkosti a tie neposlušné prút zo stromu, zemiak, cibuľu.
Mikuláš sa narodil v roku 280 n. l. v meste Patari v Malej Ázii, od otca Teofana a matky Nony. Rodičia mu boli vzornými kresťanmi a v tom duchu vychovávali aj svojho syna. Po ich smrti všetko rozdelil chudobným a stal sa mníchom v kláštore Nový Sion, a tak si nevšednou obetavosťou a zmyslom pre spravodlivosť získal obľubu v najširších vrstvách obyvateľstva Byzantskej ríše. Predpokladá sa, že zomrel 6. decembra 343. roku a podľa pravoslávnych 19. decembra, keď oslavujú zimný deň Sv. Nikolu. Niekoľko storočí neskôr, keď Turci – seldžukovia dobíjali maloázijské mestá, boli v roku 1096 jeho pozostatky prenesené do talianskeho mesta Bari. Bolo to dňa 22. mája a tento sa dodnes oslavuje u pravoslávnych veriacich ako letný Sv. Nikola.
V období feudalizmu bol patrónom rybárov, pltníkov, lodníkov, zlatníkov, pastierov, detí, žiakov a dospelých dievčat. V stredoveku boli populárne mikulášske sprievody, ktoré vykonávali najčastejšie študenti a uskutočňovali sa v mestách. Mikuláš bol odiaty do príslušného rúcha a predstavoval biskupa. Tieto sprievody zanikli až po zákaze Jozefa II. Potom na obchôdzky chodili trojčlenné skupinky pozostávajúce z Mikuláša, čerta a anjela. Navštevovali len známe domy, aby odovzdali deťom sladkosti, ktoré rodičia pre ne prichystali. Tieto sprievody sa obmedzovali výlučne na mestské a šľachtické prostredie. Odlišná situácia bola na dedinách, kde sa tieto masky začínajú zjavovať až v 19. storočí.
Na Mikuláša nastupovali do popredia obavy pred strigami a škodlivými nadprírodzenými vplyvmi, v dôsledku čoho sa ženy ráno podľa možnosti zdržiavali doma. Chlapi sa báli ísť do hory, aby ich neprivalil strom alebo nestihlo iné nešťastie. Tam, kde dievčatá nerealizovali ľúbostné čary na Ondreja, urobili tak na Mikuláša. Známe sú aj pranostiky na Mikuláša, ktoré sledujú počasie a predpovedajú úrodu: “Keď na Mikuláša sneží, bude požehnaný rok”.