Lucia pochádzala zo Syrakúz a zomrela ako martýrka okolo roku 300. Podľa legendy, ktorej najstarší variant je v Danteho Božskej komédii, Lucii ako kresťanke vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči. Situáciu vyriešila tým, že si ich vylúpila a na miske poslala svojmu obdivovateľovi. Panna Mária ju za to odmenila novými, ešte krajšími očami. Lucia bola svätica, mučeníčka, v románských a severských krajinách patrónkou svetla, uzdraviteľkou chorých očí. Na zobrazeniach jej znakmi sú: miska s očami, ktorú drží v ruke, dýka a rana v hrudi, tiež svetielko označujúce božskú múdrosť. Deň Lucie bol do prijatia gregoriánského kalendára roku 1582 najkratším dňom v roku, kedy podľa poverových predstáv vrcholila činnosť zlých síl. Bol považovaný za stridží deň, a z tohto pramenila predstava, že Lucia bola najväčšia bosorka, ktorá ani v ohni nezahynula. Vznikla aj legenda o mučeníckej smrti Sv. Lucie, ktorá mala byť upálená, ale oheň jej neublížil. Lucia bola považovaná za ochrankyňu pradenia a priadok a preto platil zákaz priasť a šiť. V tento deň platil zákaz vstupu cudzej ženy na hospodársky dvor, nesmelo sa nič požičať, ani vrátiť.
Na Luciu sa konali predpovede počasia, a to pozorovaním počasia od 13. decembra do 24. decembra, pričom každému dňu zodpovedal daný mesiac v budúcom roku. Najväčší okruh však zahŕňali ľúbostné čary zamerané na otázky manželského partnera a sobáša (za pomoci snov, varenia halušiek s kartičkami s menami mládencov a pod.).
Lucie boli ženy oblečené do bielych šiat alebo obtočené plachtou, s tvárami zakrytými hlboko do čela a obielenými múkou vchádzali do domov a ometali steny, kúty husím krídlom alebo štetkou. Niekedy skúšali deti z modlitieb, bili ich varechou, obdarúvali. Niekde boli Lucie oblečené do bielych alebo tmavých šiat, niekde prichádzali poticho, niekde zase hlučne so smiechom.
Na Slovensku sa s menom Lucia stretávame veľmi často. U nás sa toto meno takmer nevyskytuje.