Slovenský kultúrny klub v Srbsku v spolupráci s Metodickým centrom pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici dňa 24. marca 2025 organizuje v Novom Sade konferenciu na tému
Osobnosti dolnozemských Slovákov
Konferencia má za cieľ sústrediť odborníkov zo Srbska, Slovenska a z Maďarska z oblasti histórie, literatúry, výtvarníctva, divadelníctva, hudby, etnológie a iných odvetví kultúry a posvietiť si na osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju života a kultúry dolnozemských Slovákov a o ktorých bolo doposiaľ málo publikované.
Konferencia sa uskutoční v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Arse Teodorovića 11, Nový Sad) so začiatkom o 14.00 h. Konferencia je výstupom medzinárodného Ersamus + projektu Inovácia vzdelávacích postupov ako prostriedok inklúzie príslušníkov minority – Biblio.
V prípade záujmu o účasť na konferencii, prosíme prihlásiť sa na vladimirvalentik@gmail.com, resp. telefonicky na +381 63 896 72 51.
Tešíme sa na stretnutie a spoluprácu.
S úctou,
Vladimír Valentík,
predseda Slovenského kultúrneho klubu v Srbsku
www.slovenskykulturnyklub.rs
Si novinár, hlásateľ alebo moderátor a máš záujem o odborný rozvoj a reflexiu svojej práce?
Prihlás sa na workshop
MODER(N)OVANIE
Kedy?: 24. marca 2025 od 9.00 – 12.00 h
Kde?: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (Arsu Teodorovića 11, Nový Sad)
Kto?: lektor Peter Cítenyi, moderátor a redaktor banskobystrického štúdia Slovenského rozhlasu a televízie
Témy workshopu:
– príprava relácie a jej moderovanie
– čítanie spravodajského textu
– rozhovor s respondentom
– moderovanie festivalov
Prihlasovanie: do 20. marca 2025 na 062 111 75 37.
Workshop organizuje Slovenský kultúrny klub v Srbsku v rámci medzinárodného Erasmus + vzdelávacieho projektu Inovácia vzdelávacích postupov ako prostriedok inklúzie príslušníkov minority – Biblio.
Projekt podporený:
V Ústave pre kultúru vojvodinských Chorvátov v Subotici v stredu 26. februára otvorili výstavu ľudových odevov piatich menšinových spoločenstiev vo Vojvodine – maďarskej, chorvátskej, rusínskej, rumunskej a slovenskej menšiny. Výstava bola realizovaná v rámci projektu IPA Hranica, ktorá nás spája, ktorý realizujú Múzeum Istvána Türra v Baji, Pedagogická fakulta v maďarskom vyučovacom jazyku v Subotici a Ústav pre kultúru vojvodinských Maďarov zo Senty. Jedným z cieľov projektu je prezentovať kultúrnu rozmanitosť nášho regiónu a afirmovať multikulturalizmus.
Výstavu otvorili riaditeľka ÚKVM Gyöngyi Kormányos Katona a riaditeľka ÚKVCH Katarina Čeliković a ľudové odevy predstavila odborná spolupracovníčka ÚKVCH Senka Davčik s dôrazom na náročnosť ich spracovania.
Na výstave krojov sa organizačne zišli všetky ústavy menšinových kultúr v AP Vojvodine a opäť sa protvrdila ich dobrá spolupráca. Projekt bude pokračovať aj v ďalších menšinových ústavoch.
Zdroj: Hrvatska riječ
13. januára 2025
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 15. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce verejné podujatia a aktivity vojvodinských Slovákov v minulosti.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 15. ročník fotokonkurzu zameraného na podporu zberateľov archívneho materiálu a starých autentických fotografií z našej minulosti, čím chce podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov a tým prispieť jej zachovaniu a prezentácii.
Podmienky súbehu:
Na konkurz treba zasielať dobové (historické) fotografieznázorňujúce všetko, čo súvisí s tematikou verejného života: fotografie spoločenských a kultúrnych podujatí a aktivít, súťažení, konferencií, večierkov, osláv jubileí, politického života, koncertov, výstav, jarmokov, zábav, záujmových spolkov a združení (remeselníci, rybári, hasiči, čítacie spolky, filatelisti, poľovníci, ženské spolky a pod.).
Ku každej fotografii je potrebné doložiť jej popis: kto alebo čo je na zábere, prostredie (dedina / mesto), približný rok alebo desaťročie vzniku fotografie, iné známe údaje a zaujímavosti o predmete fotografie a pod.
Účastníci konkurzu môžu zaslať neobmedzený počet starých fotografií.
Fotografie možno poslať skenovanévo vysokom rozlíšení na e-mailovú adresu ustavprekulturu@gmail.com, prípadne doručiť osobne alebo poštou na adresu:
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov,
Arsu Teodorovića 11,
21 000 Nový Sad.
Originálne fotografie poskytnuté Ústavu budú digitalizované a následne vrátené majiteľovi.
Prosíme Vás, aby ste v zásielke záväzne uviedli Váš kontakt (tel. číslo, adresu a e-mail).
Termín uzávierky konkurzu je 1. mája 2025.
Účastníkov fotosúbehu očakáva zaujímavé vyhodnotenie a odmeny.
Získané fotografie spolu s ich popisom zaradíme do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Tohtoročný 30. jubilejný festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA uskutoční sa od 28. marca do 6. apríla. Prihlášky je potrebné zaslať najneskôr do 23. februára 2025.
Prosíme Vás, aby ste spolu s prihláškou poslali fotografiu, ktorá bude uverejnená v bulletine, a plagát (jpg alebo pdf formát, veľkosť A3 a rezolúcia 300 dpi), ktorý bude vytlačený a uverejnený na výstave plagátov účinkujúcich predstavení na festivale DIDA 2025.
Ak spracúvate nový text dolnozemského autora, pošlite ho v štyroch (4) exemplároch pre členov posudzovacej komisie.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku
(zriaďovateliaCenyProCulturaSlovaca)
vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca navrhli potenciálnych ocenených na rok 2025, a to najneskôr do 28. februára 2025 e-mailom na ustavprekulturu@gmail.coma následne aj v tlačenej podobe na adresu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ulica Arsu Teodorovića 11, 21000 Nový Sad, Srbsko.
Cena Pro Cultura Slovaca sa udeľuje každoročne pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (18. apríla) počnúc rokom 2018 za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj Pamätné listy za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov.
Cenu alebo pamätný list môžu získať fyzické alebo právnické osoby z komunít dolnozemských Slovákov (Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko), alebo zo Slovenskej republiky, ak svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenskej národnostnej kultúry na Dolnej zemi.
Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2025, a to najneskôr do 10. februára 2025 (e-mailom na: kvsivankrasko@gmail.com, hlasznik@gmail.com).
V piatok 3. januára nás nečakane opustil akademický maliar, kultúrny a osvetový pracovník Pavel Čáni.
Foto: teraz.sk
Akademický maliar a grafik Mr. Pavel Čáni (19. 6. 1953 – 3. 1. 2025) patril medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov v Srbsku. Jeho maliarska a najmä grafická tvorba na sklonku minulého a na začiatku tohto storočia zanechala hlbokú stopu v dejinách slovenského výtvarného umenia v Srbsku. Pavel Čani bol však popredným výtvarným umelcom aj v kontexte srbského a slovenského výtvarného umenia. Jeho početné spoločné a samostatné výstavy v popredných galériách v Belehrade a Novom Sade, ale aj na Slovensku, v Bratislave, Trnave, Žiline, Banskej Bystrici, ale aj v Poľsku v Krakove, nezostali nepovšimnuté. Dostali sa mu aj prestížne ceny, akou je napríklad Identifikačný kód Slovenska, ktorá mu bola slávnostne udelená na Bratislavskom hrade, Cena Pro Cultura Slovaca na rok 2023, Cena NRSNM za výnimočný prínos k rozvoju, zachovávaniu a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, atď. Jeho tvorbe sa dostali ocenenia v Taliansku, ale prirodzene aj v Srbsku. Z druhej strany Pavel Čáni sa pričinil aj o organizáciu výtvarného života vojvodinských Slovákov. Bol členom Galérie Blatno. Bol pri zakladaní Galérie K. M. Lehotského na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci, kde bol vyše dvadsať rokov výtvarným pedagógom. Bol riaditeľom Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci a potom osamostatneného Múzea vojvodinských Slovákov, ktoré zastrešovali aj Galériu Zuzky Medveďovej. Z tohto postu odišiel aj do dôchodku. Pavel Čáni okrem toho všetkého uvedeného vynikajúce ilustroval knihy pre deti a patril medzi najvýznamnejších autorov exlibrisov v Srbsku. Pre novosadský Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov namaľoval niekoľko významných osobností z dejín vojvodinských Slovákov. Pavel Čáni začal študovať umenie najprv v Trnave na Slovensku a čoskoro potom pokračoval v štúdiu grafiky na Umeleckej akadémii v Novom Sade u profesora Halila Tikvešu.
Najintenzívnejšie maliarske začiatky Pavla Čániho boli práve pred odchodom na akadémiu v Novom Sade, ktorú skončil roku 1979. Po základnej vojenskej službe absolvoval v roku 1982 aj postgraduálne štúdium grafiky na Fakulte výtvarných umení v Belehrade u profesora Marka Krsmanovića. Čoskoro potom sa zamestnal ako výtvarný pedagóg na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci, kde pôsobil do roku 2007. V tom období žil v Petrovaradíne. Neskoršie sa stal riaditeľom Slovenského vojvodinského divadla, v rámci ktorého pôsobilo aj Národné múzeum a Galéria Zuzky Medveďovej. V tom období sa presťahoval do Kulpína.
Prvú samostatnú výstavu obrazov Pavel Čáni usporiadal roku 1980 v Splite a potom nasledovali ďalšie – vyše tridsať v bývalej Juhoslávii a v dnešnom Srbsku, na Slovensku, Holandsku a v Poľsku. Zároveň vystavoval aj na početných spoločných výstavách (vyše 400) v celom svete, od Japonska po USA, ako i vo svetových metropolách výtvarného umenia v Paríži a New Yorku. Za umeleckú tvorbu sa mu dostali početné ocenenia a uznania doma i v zahraničí. Jeho voľné grafické listy sa nachádzajú aj v niekoľkých svetoznámych umeleckých zbierkach grafickej tvorby. Okrem voľnej grafickej tvorby, Pavel Čáni sa zaoberal aj úžitkovou grafikou ako ilustrátor kníh pre deti a v jednom období aj ako ilustrátor nášho časopisu pre deti Zornička.