S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás dňa 26. júna 2025 vo veku 82 rokov navždy opustil Adam Jonáš z Bieleho Blata.
Adam Jonáš sa narodil 10. júna 1943 v Bielom Blate. Roku 1970 zakončil Strednú ekonomickú školu v Novom Sade. Celý pracovný vek odpracoval v Poľnohospodárskom družstve v Bielom Blate, kde bol šéfom účtovníctva, finančným riaditeľom, počas troch mandátov riaditeľom a do výslužby odišiel z pozície tajomníka.
Adam Jonáš prejavoval nevšedný záujem o minulosť svojho rodiska. Výsledkom toho sú náročnejšie a rozsiahlejšie práce, ktoré od roku 1985 pravidelne publikoval v rôznych zborníkoch, ako v srbčine, tak aj v slovenčine. Okrem toho vydal tri knihy o matičnej činnosti v Bielom Blate (Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate 1991 – 2001, Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate 1991 – 2011 a Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate 1991 – 2021), monografiu o Bielom Blate (Slováci v Bielom Blate 1883 – 2013) a dve knihy spracovaných poviedok z minulosti svojho rodiska (Slepý hudec, 1994 a Svedectvá doby, 2024). Publikoval aj v časopise pre pestovanie regionálnej kultúry Zavičajac od jeho založenia v roku 2000. Príspevky má aj v knihe Slováci v Srbsku a v monografii Kovačica. Bol dopisovateľom týždenníka Hlas ľudu a prispieval aj do rubriky Slovenské slovo časopisu Zrenjanin.
Adam Jonáš bol členom Iniciatívneho výboru pre zakladanie Miestneho odboru Matice slovenskej Bieleho Blata a jeho prvým tajomníkom. Tiež bol členom Dozornej rady NVU Hlas ľudu, členom Dozornej rady Matice slovenskej v Srbsku, predsedom Červeného kríža v Bielom Blate, horlivým cirkevníkom a nadovšetko kronikárom Bieleho Blata. Za svoju prácu bol odmenený matičným Uznaním za dlhodobú činnosť a od roku 2023 bol aj čestným členom Matice slovenskej v Srbsku. Od prvého ročníka fotosúbehu ÚKVS každoročne prispieval na konkurz vzácnymi dobovými fotografiami a bol jeho víťazom v roku 2015.
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v sobotu 28. júna 2025 o 14.00 hodine v Dome smútku na bieloblatskom cintoríne.
Česť jeho pamiatke!
Tradičná akcia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov zameraná na zachovanie a vytrhnutie zo zabudnutia minulosti vojvodinských Slovákov vo forme fotografických záznamov má už dlhú tradíciu a aj tohto roku bola úspešná. Témou fotosúbehu na rok 2025 bol Verejnýživot vojvodinských Slovákov. Téma veľmi široká, ale aj veľmi prínosná. Šírka a rôznorodosť kolektívnych verejných prejavov a aktivít slovenskej komunity v Srbsku by sa mohla rozčleniť na rôzne oblasti, čomu nasvedčuje rôznorodosť fotografií zaslaných na súbeh.
Účastníci fotosúbehu s organizátormi (foto: Sandra Galádiková)
Vyhodnotenie fotosúbehu konalo sa vo štvrtok 26. júna. V umeleckej časti programupredstavilo sa dueto Andrea Stanivuková a Boris Gabríni. Odmeny účastníkom odovzdávali riaditeľka ÚKVS Anna Speváková a predseda posudzovacej komisie Vladimír Valentík.
Dueto Andrea Stanivuková a Boris Gabríni
Úhrne tohto roku na fotosúbeh prišlo vyše 950 fotografií z týchto prostredí: Biele Blato, Stará Pazova, Báčsky Petrovec, Temerin, Nový Sad, Pivnica, Báčska Palanka, Hajdušica, Hložany a Kysáč. Fotografie zaslali 18 účastníci fotosúbehu, z čoho 17 jednotlivci a jedno združenie – Dobrovoľný hasičský spolok z Petrovca. Fotografie vznikali v rôznych obdobiach a mnohé z nich predstavujú klenoty kolektívnej pamäti vojvodinských Slovákov. Komisia v zložení Anna Speváková, Danica Vŕbová, Ladislav Čáni a Vladimír Valentík mala neľahkú prácu vybrať tie najvýznamnejšie a najatraktívnejšie, podľa ich dobrozdania a zaradiť ich do výstavy. Mnohé zo zaslaných fotografií majú hodnotu dokumentu historickej udalosti v jednotlivých prostrediach, akou je napríklad udeľovanie ďakovných listín a vyznamenaní kysáčskym legionárom v 20. rokoch 20. storočia, či záber z otvorenia novej budovy základnej školy v Hajdušici roku 1968, alebo Domu smútku v Bielom Blate roku 2004… Z druhej strany sú tu aj jedinečné fotozábery povestného vláčika Lora v Hajdušici, spoločná fotografia kostímovaných Bieloblatčanov pri natáčani historckého filmu Trójska vojna, alebo antologická fotografia pouličného predaja zmrzliny… Najstaršie fotografie prišli z Petrovca z Dobrovoľného hasičského spolku, kde sa okrem spoločných fotografií hasičov v dobových hasičských rovnošatách stretáme aj s petrovskou hasičskou dychovou hudbou, s hasičským dorastom z roku 1910, alebo “váľaním mája”. Vzácne a atraktívne fotografie z verejného života Kysáčanov v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou aj tohto roku zaslala Elena Giricová z Temerína. Charakteristická a zároveň aj vzácna pre tohtoročný fotosúbeh je účasť jednotlivcov, ktorí nám priblížili minulosť menších slovenských prostredí, akými sú Laliť – vďaka Jaroslave Belániovej z Pivnice, Biele Blato – vďaka Adamovi Jonášovi, alebo Hajdušica – vďaka Vladimírovi Hudecovi… Početné vzácne fotografie poslala na fotosúbeh aj Zuzana Dudková z Hložian, Mária Andrášiková z Petrovca, Zuzana Ďurovková z Kysáča, Janko Merník a Vladimír Brňa z Pivnice, Anna Vršková zo Starej Pazovy, Želmíra Hylová, Štefan Čáni a Vladislav Ďurovka z Nového Sadu, ktorým srdečne ďakujeme a vážime si ich snahu a prínos v zachovávaní našej kolektívnej vizuálnej identity z bližšej alebo ďalšej minulosti.
Hoci všetkých účastníkov považujeme za víťazov, pravidlá fotosúbehu nám nakladali zvoliť si tých najprínosnejších. Tohto roku sme sa rozhodli oceniť snahu troch účastníkov fotosúbehu Verejný život vojvodinských Slovákov, a to:
Martina Prebudilu zo Starej Pazovy, ktorý nám zaslanými fotografiami pripomenul skvelý literárny život vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia, ale aj otvorenie divadelnej siene v Starej Pazove pred päťdesiatimi rokmi.
Vladimírovi Hudecovi z Hajdušice, ktorý nám priblížil tradičné spojenie Hajdušičanov so svetom kedysi a až do 70. rokov minulého storočia – vláčik Lora poháňaný koňmi ale aj iné fotografie z minulosti tejto dediny.
Viere Đorđevićovej z Báčskej Palanky, ktorá medzi početnými fotografiami z verejného života v Pivnici poslala nie veľmi častý záber, akým je súťaž v orbe mladých pivnických poľnohospodárov.
Ďakujeme ešte raz za účasť vo fotosúbehu a víťazom gratulujeme. Víťazmi sme však všetci, pokým sa staráme o svoje korene a o svoju minulosť, lebo si iba tak zabezpečíme budúcnosť.
Text: Vladimír Valentík, foto: Danica Vŕbová
V piatok 6. júna 2025 sa v Starej Pazove uskutočnil 31. ročník Prehliadky slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. Súťažnej časti prehliadky sa zúčastnili štyri divadelné predstavenia: Raňajkový klub autora Johna Hughesa v réžii Ivana Ječmena a Alexandra Materáka – v podaní žiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy; Snehulienka a sedem trpaslíkov autorov Bratov Grimmovcov v réžii Snežany Garafiátovej a v podaní Základnej školy maršala Tita z Padiny; Kráľovský festival autora Todeho Nikoletića v réžii Anny Kolekovej a Terezy Žiakovej a v podaní ZŠ Jána Kollára zo Selenče a Nepokoje v knižnici autora Predraga Trajkovića v réžii Tijany Farkašovej a v podaní členov SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule. Hosťom prehliky bol Detský divadelný súbor Ochotníckeho divadla Ðorđa Damjanova Ðekšu z Jašu Tomića, ktorý zahral predstavenie Kapitán John Peoplefox Dušana Radovića.
Odborná porota pracovala v zložení Svetlana Gašková, Alexander Bako a Ján Privizer a detskú porotu tvorili: Maja Stupavská, Andrej Baláž, Stela Cerovská, Lea Jašová a Leona Fabianová. Koordinátorkou festivalu bola Danica Vŕbová a umeleckým vedícim Alexander Bako. Na otvorení prehliadky hrala talentovaná harfistka z Kovačice Olga Siantová a odznela aj recitácia v prednese Staropazovčanky Ivony Bakovej. Prehliadku slávnostne otvorila zástupkyňa veľvyslanca SR v Srbsku Katarína Konswaldová. Ceny na záver prehliadky udeľovala Tatiana Vujačićová, podpredsedníčka NRSNM. Spoluorganizátormi 31. prehliadky 3 x Ď boli: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Obec Stará Pazova. Finančne prispel i Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Zo správy odbornej poroty preberáme: ,,Odborná porota kladne hodnotí úsilie divadelných ochotníkov, ktorí sa snažia zachovávať ochotnícku divadelnú činnosť a materinský jazyk vo svojich prostrediach. Vyjadrujeme vieru a nádej, že sa nasledovný ročník Prehliadky 3 x Ď uskutoční v stanovenom termíne a za účasti ešte väčšieho počtu divadelných súborov.”
Výsledky hodnotenia odbornej poroty
– Špeciálne ceny za herecký výkon:
Bjornovi Kášovi za stvárnenie postavy Sluhu v predstavení Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče.
Nadi Ragovej za stvárnenie postavy Šaša v predstavení Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče.
Ivane Sládkovej za stvárnenie postavy Alisy v predstavení Raňajkový klub ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.
Milici Maľovej za stvárnenie postavy Červenej čiapočky v predstavení Nepokoje v knižnici SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule.
Emine Rohárikovej za stvárnenie postavy Zrkadla v predstavení Snehulienka a sedem trpaslíkov ZŠ maršala Tita z Padiny.
Cenu per najúspešnejšieho debutanta: Mateovi Tomšíkovi za stvárnenie postavy Druhého rytiera v predstavení Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče.
Cenu za najúspešnejšie stvárnenú epizódnu ženskú postavu: Mii Častvenovej za stvárnenie postavy Šialeného klobučníka v predstavení Nepokoje v knižnici SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule.
Cenu za najúspešnejšie stvárnenú epizódnu mužskú postavu: Lorisovi Sabovi za stvárnenie postavy Poradcu v predstavení Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče.
Cenu pre najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu: Anne Durgalovej za stvárnenie postavy Macochy v predstavení Snehulienka a sedem trpaslíkov ZŠ maršala Tita z Padiny.
Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú mužskú postavu: Danielovi Pisklovi za stvárnenie postavy Bendera v predstavení Raňajkový klub ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.
– Odborná porota navrhla udeliť i ďalšie ceny:
Špeciálnu cenu za neúnavné zachovávanie ochotníckeho divadla v Padine: Snežane Garafiátovej z Padiny,
Cenu za dramatizáciu: Ivanovi Ječmenovi za predstavenie Raňajkový klub ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy,
Cenu za najúspešnejšie kostýmy: Anne Kolekovej a Tereze Žiakovej za predstavenie Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče,
Cenu za najúspešnejšiu scénografiu: Anne Kolekovej a Tereze Žiakovej za predstavenie Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče,
Cenu za najúspešnejšiu réžiu: Anne Kolekovej a Tereze Žiakovej za predstavenie Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče,
Tretiu cenu – bronzovú plaketu: divadelnému predstaveniu Nepokoje v knižnici SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule,
Druhú cenu – striebornú plaketu: divadelnému predstaveniu Raňajkový klub ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy,
Prvú cenu a zároveň aj cenu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, sošku Miry Brtkovej, odborná porota udeľuje predstaveniu Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče.
Detská porota na 31. festivale 3 x Ď udelila diplomy za najlepšie stvárnenú ženskú alebo mužskú postavu v každom predstavení. Sú to:
V predstavení Raňajkový klub ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy: Petre Kolárovej za stvárnenú postavu Pani učiteľky Vernonovej,
V predstavení Snehulienka a sedem trpaslíkov ZŠ maršala Tita z Padiny: Andreji Topálovej za stvárnenú postavu Snehulienky,
V predstavení Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče: Nadi Ragovej za stvárnenú postavu Šaša,
V predstavení Nepokoje v knižnici SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule: Milici Maľovej za stvárnenú postavu Červenej čiapočky.
– Okrem uvedených, detská porota udelila i nasledujúce ceny:
Najsympatickejší herec: Loris Sabo v predstavení Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče,
Najsympatickejšia herečka: Petra Kolárová v predstavení Raňajkový klub ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy,
Najkomickejší herec: Bjorn Káša v predstavení Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče,
Najkomickejšia herečka: Anita Bogdanovićová v predstavení Raňajkový klub ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy,
Najsympatickejší kostým: Michaela Tótová v predstavení Raňajkový klub ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy,
Najsympatickejší herecký pár: Emina Roháriková a Anna Durgalová v predstavení Snehulienka a sedem trpaslíkov ZŠ maršala Tita z Padiny. Tiež: Marcelovi Ilčíkovi a Eme Lončarovej v predstavení Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče.
– Detská porota udelila i nasledujúce diplomy: Diplom kolektívu predstavenia Kráľovský festival ZŠ Jána Kollára zo Selenče a Diplom debutantom v predstavení Nepokoje v knižnici SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule.
Zdroj: NRSNM
Foto: Svetluša Hlaváčová
14. júna sa v Hložanoch uskutočnil 53. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… Festival mal, ako aj obvykle, tri koncerty. Prvým bol koncert speváckych skupín a ľudových orchestrov v Dome kultúry, kde sa spolu predstavilo 33 speváckych skupín a 3 ľudové orchestre, ktorých výkony hodnotila odborná porota v zložení: Milina Sklabinská, Rastislav Struhár a Zuzana Špringeľová Đukićová. V mene Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov koncert otvorila riaditeľka Anna Speváková.
Aradáčania – víťazi v kategórii speváckych skupín
V pokračovaní nasledovalo slávnostné defilé všetkých účastníkov festivalu, ktorí sa prezentovali od samotného centra osady až po amfiteáter, kde následne začal prvý koncert tanečných skupín a po ňom pokračoval aj druhý v priamom televíznom prenose RTV Vojvodiny. Na úvod programu sa prihovorili predseda Organizačno-správnej rady festivalu Michal Hataľa st., predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Stanislav Srnka, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dušanka Petráková a predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Viera Krstovská. Scenár a réžiu otváracieho programu, v ktorom sa zúčastnili predstavitelia všetkých spolkov, ľudoví speváci Anna Berédiová zo Selenče, Lyduška Kolárová z Erdevíka a Pavel Hološ z Padiny, ako aj orchester pod taktovkou Ondreja Maglovského, mala na starosti koordinátorka festivalu Danica Vŕbová. Konferans troch festivalových koncertov napísala Katarína Melegová Melichová a čítali ho moderátorky Andrea Stanivuková, Jarmila Paulíková a Elena Vršková.
53. FFTT otvorili jeho minuloroční víťazi – Vojlovičania
Bohatý program folklórnych súborov sledovala odborná porota v zložení: Ružena Červenská, Milorad Lonić a Janko Merník. Ľudový odev všetkých účastníkov hodnotila etnologička Marta Týrová. Na festivale sa predstavili aj hosťujúce spolky, a to: Folklórny súbor Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, Rusínske kultúrne centrum z Nového Sadu, KUS Petra Petrovića Njegoša z Lovćenca, Matica slovenská Radoš a SKUS Ľudovíta Štúra z Iloka (Chorvátsko), Združenie Banátski Poliaci a KUS Tihomira Ostojića z Ostojićeva a Združenie pre kultúru a umenie Rumunov Viketija Petrovića Bokaluca z Toraku.
Folklórny súbor Kokavan z Kokavy nad Rimavicou
Na sám záver boli udelené plakety a diplomy najúspešnejším. V kategórii ľudových orchestrov: 1. cena – SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, 2. cena – Dom kultúry 3. októbra z Kovačice a 3. cena – SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.
V kategórii speváckych skupín špeciálne ceny získali: ženská spevácka skupina KUS Sládkovič z Boľoviec, ženská spevácka skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, miešaná spevácka skupina KUS Bratstvo z Hajdušice, ženská spevácka skupina SKOS Erdevík z Erdevíka a ženská spevácka skupina SKOS Detvan z Vojlovice. Ceny v tejto kategórii získali: 1. cenu mužská spevácka skupina KC Aradáč z Aradáča, 2. cenu ženská spevácka skupina KC Kysáč z Kysáča a 3. cenu dievčenská spevácka skupina KUS Jána Kollára zo Selenče.
Areál hložianskeho amfiteátra
V kategórii tanečných skupín špeciálne ceny získali: tanečná skupina Matice slovenskej Hviezdoslav z Radoša z Chorvátska, FS Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, tanečná skupina KUS Mladosť z Lugu, seniorská tanečná skupina FS Vreteno z Kysáča, seniorská tanečná skupina FS Rozmarín Domu kultúry 3. októbra z Kovačice, miešaná tanečná skupina KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca, staršia tanečná skupina KUS Zvolen z Kulpína a FS SKUS Erdevík z Erdevíka. Ceny získali: 1. cenu mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian, 2. cenu staršia tanečná skupina FS V pivnickom poli SKUS Pivnica z Pivnice a 3. cenu FS SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu. Absolútnym víťazom 53. ročníka festivalu sa stala mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian, ktorá získala aj sošku Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.
Absolútnym víťazom sa stala mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian
Tri rovnoprávne ceny pre ľudový odev šli do rúk: mladšej tanečnej skupine KOS Jednota z Hložian, staršej tanečnej skupine FS V pivnickom poli SKUS Pivnica z Pivnice a SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu.
Počas celého festivalového dňa prebiehal i Jarmok ľudovej tvorivosti, kde slovenské ženské spolky, umelci, remeselníci a výrobcovia suvenírov mali príležitosť prezentovať svoju činnosť. Festival ponúkol aj početné sprievodné podujatia: večierok slovenskej hudby, výstavu obrazov Karola Bartoša Pamiatka na rok 1975, výstavu Spolku žien Slovenka Tradičné slovenské ketene, výstavu 32. Hložianska paleta a galakoncert KOS Jednota z Hložian a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou.
Časť predstaviteľov odmenených skupín
Spoluorganizátormi festivalu boli Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Hložany a KOS Jednota z Hložian.
Text: D. Vŕbová, foto: Cifra media
V sobotu 24. mája sa v rámci IPA projektu Hranica, ktorá nás spája, ktorý organizoval Ústav pre kultúru vojvodinských Maďarov, konal štvrtý spoločný program menšinových ústavov. Projekt je zameraný na prezentáciu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva maďarskej, rumunskej, chorvátskej, rusínskej a slovenskej národnostnej menšiny.
Na spoločnej výstave, ktorá sa konala v sentskej synagóge, ústav v spolupráci s viacerými spolkami slovenských žien prezentoval slovenský ľudový odev zo všetkých troch regiónov Vojvodiny, a to z Padiny (Banát), Starej Pazovy (Sriem) a z Hložian (Báčka). Výstavu ľudových odevov piatich národnostných menšín sprevádzala aj výstava fotografií autora Petra Dešića, ktorá ľudové odevy spomenutých národností zachytila v reálnych životných situáciách – počas poľných prác, v kostole, počas modlitby, v domácnosti, atď.
Po otvorení výstavy program pokračoval na nádvorí synagógy prezentáciou nehmotného kultúrneho dedičstva v podobe folklórnych pásiem. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v tomto programe zastupovali dievčenská spevácka skupina a folklórny súbor Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian, ktorí predstavili kúsok speváckeho a tanečného materiálu Slovákov z Vojvodiny. Projekt bude pokračovať ďalším programom v septembri, a to v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Rumunov v Zreňanine.
Text: D. Vŕbová, foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Maďarov, Anna Speváková
Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku,
Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku,
Čabianska organizácia Slovákov
(zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka)
vyzývajúorganizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2025, a to najneskôr do 30. júna 2025 (e-mailom na: hlasznik@gmail.com, biapascu@gmail.com).
Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne počnúc rokom 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z nasledovných podmienok:
a) za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí;
b) za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí;
c) za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí;
d) za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí.
Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročneajmaximálne päť pamätných listov Samuela Tešedíka za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania, pri príležitosti životného jubilea.
Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.
Valjevo aj tento rok hostilo celoštátnu súťaž recitátorov, ktorá sa uskutočnila 16. a 17 mája v organizácii Ústredného zväzu ochotníkov kultúry Srbska a Strediska pre kultúru Valjevo. 56. prehliadky recitátorov Srbska pod názvom Básnik môjho ľudu sa zúčastnilo 99 recitátorov.
V piatok súťažili recitátori mladšej vekovej skupiny, čiže žiaci nižších ročníkov základných škôl a najstaršej vekovej skupiny, čiže stredoškoláci a študenti, kým v sobotu vystúpili recitátori strednej vekovej skupiny, čiže žiaci vyšších ročníkov základnej školy.
Vo všetkých troch skupinách republikovej súťaže a medzi predstaviteľmi Vojvodiny vystúpili aj piati recitátori, ktorí recitovali po slovensky. V mladšej vekovej skupine to bol Michal Majera, v strednej Milan Majera, obaja z Báčskeho Petrovca a Hana Hriešiková z Kovačice. V najstaršej vekovej skupine vystúpili Matej Hrk z Kovačice a Andrej Simendić zo Starej Pazovy. O ich nácvik sa postarali Miluška Anušiaková Majerová z Báčskeho Petrovca, Eva Poliaková Hrková a Mária Kotvášová Jonášová z Kovačice a Anna Simonovićová zo Starej Pazovy.
Najlepší výkon v prednese krásneho slova podal Andrej Simendić zo Starej Pazovy, ktorý získal maximálny počet bodov odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení Dr. Radovan Knežević, profesor dikcie, predseda a členovia: Mgr. Andrijana Videnovićová, profesorka dikcie, Dr. Milica Živkovićová, profesorka srbského jazyka a literatúry, režisér Miroslav Trifunović a herečka Doroteja Vukovićová.
Okrem diplomu, zlatej plakety a knižnej odmeny za obsadené prvé miesto Andrej Simendić dostal aj plaketu Dr. Branivoja Ðorđevića ako najlepší recitátor tohtoročnej prehliadky Básnik môjho ľudu. Odmenu za úspešnú pedagogickú prácu prijala aj jeho mentorka Anna Simonovićová. Tak sa skvelý recitátor, inak študent práva, ktorý od základnej školy recituje po slovensky, zapísal do plejády najlepších recitátorov v Srbsku. Pripomenieme, že pred štyrmi rokmi to bola Jana Rumanová tiež zo Starej Pazovy a treba povedať aj to, že každý rok medzi najlepšími v každej vekovej skupine boli aj recitátori z iných slovenských prostredí.
Anna Simonovićová
Po dlhej a zákernej chorobe nás dnes opustil univerzitný profesor, historik, prekladateľ, vydavateľ bibliofílií prof. Dr. Samuel Čelovský.
Samuel Čelovský sa narodil 21. júla 1950 v Kulpíne. Prednášal dejiny slovenského národa, kultúrne dejiny vojvodinských Slovákov a južnoslovansko–slovenské kultúrne a literárne styky na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, kde pracoval ako riadny profesor a od roku 1998 prednášal aj všeobecné a národné dejiny na Pedagogickej fakulte v Sombore, ktorá má vysunuté oddelenie v slovenskom jazyku v Báčskom Petrovci. Tiež bol členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ale i Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, Matice slovenskej v Báčskom Petrovci a Slovakistickej vojvodinskej spoločnosti v Novom Sade.
prof. Dr. Samuel Čelovský na poslednej výstave Pavla Čániho v ÚKVS, 19. 6. 2023
Základnú školu ukončil v Kulpíne, kým gymnázium v Báčskom Petrovci. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave kde vyštudoval v roku 1974 dejiny. Postgraduálne štúdium ukončil ako štipendista SZS pre vedu Vojvodiny na Katedre československých dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave (1975 – 1977). Dizertačnú prácu na tému MladosťFélixaKutlíkav kontexte slovenskej kultúry vo Vojvodine, ktorá je vydaná i knižne, obhájil na FF UK v Bratislave (1979).
Od roku 1978 pracoval ako asistent – praktikant vo vedeckej činnosti pre výskum kultúry a jazyka národov a národnosti Vojvodiny a oblasti dejín kultúry Slovákov a aj juhoslovansko–slovenských kultúrnych stykov v Slovakistickom ústave Filozofickej fakulty v Novom Sade. Hodnosť docenta získal v roku 1986, mimoriadneho profesora 1991 a riadneho profesora 1997.
V rokoch 1980 a 1983 – 1984 niekoľko mesiacov pobudol v Bratislave a Martine. Bol členom vedeckých, ale i odborných združení doma a vo svete. Redaktorskú činnosť rozvíjal v Zborníku Spolku vojvodinských slovakistov, resp. Slovakistickom zborníku Slovakistickej vojvodinskej spoločnosti, v nasledovných časopisoch: Novýživot, Igric, DolnozemskýSlovák a v niekoľkých odborných a vedeckých edíciách.
Publikoval viacero kníh, a to: MladosťFélixaKutlíka (1982), BibliografiačasopisuNášživot (1933 – 1940, 1946 – 1947), NajstaršiaepigrafickápamiatkaSlovákovvoVojvodine. Samostatne vydal ako vydavateľ i bibliofílie: Schodydobásne (1975), Semenopotomvšetkom (1976), Prometeus (1979). Tiež zostavil i výber z diela Kralicaainé (1981).
Uverejnil a napísal vyše 160 vedeckých prác. Bol nositeľom rôznych cien a uznaní ako: Plakety a diplomu 50 rokov Slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci (1969), Ceny Nového života (1983), Listiny a Pamätnej medaily Matice slovenskej v Martine za rozvoj slovenskej histografie vo Vojvodine (1996) a tiež i Ceny Spolku vojvodinských slovakistov (2000).
Dr. Samuel Čelovský sa snažil čo najviac opierať sa o vlastné bibliografické poznatky o určitom pozorovanom jave. Predovšetkým sa opieral o vlastný obsiahly pôvodný materiál, archívne pramene a dokumentáciu zo všeobecných a kultúrnych dejín vojvodinských osád, v ktorých žijú Slováci. Tiež bol autorom diela ZkultúrnychdejínSlovákov vo Vojvodine (2010) pozostávajúceho z rôznych štúdií a referátov.
Česť jeho pamiatke!
V priestoroch Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe v piatok 9. mája 2025 z rúk predstaviteľov troch zakladateľov ceny Pro Cultura Slovaca boli odovzdané dve ceny a pamätný list.
Cena Pro Cultura Slovaca vznikla na základe vzájomnej dohody Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku a Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v roku 2019. Odvtedy sa ocenenie udeľuje jednotlivcom a kolektívom za ich výnimočný prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov.
Slávnostné udeľovanie cien, ktoré si uctili zástupcovia štátnych inštitúcií ako aj zástupcovia kultúrneho aj spoločenského života z troch dolnozemských krajín, sa v tomto roku sa uskutočnilo v Maďarsku.
Dňa 21. marca 2025 v Nadlaku zasadala sedemčlenná porota, ktorú vymenovali zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca a posúdila tohtoročné nominácie na toto vzácne ocenenie. Po prerokovaní až dvanástich nominácií porota sa rozhodla, že udelí jeden Pamätný list a dve Ceny Pro Cultura Slovaca.
Ďakovný list v roku 2025 dostala učiteľka Mária Miškovicová z Hložian. Ako to autorka laudácia Danica Vŕbová uviedla: „Nie div, že je meno Márie Miškovicovej zlatými písmenkami zapísané do vojvodinskej folkloristiky. Takmer nemožno hovoriť o slovenských ľudových tancoch vo Vojvodine bez toho, aby sa spomenulo toto významné meno.” Pani učiteľka Miškovicová sa tohto podujatia nezúčastnila, no Pamätný list jej bude odovzdaný pri prvej vhodnej príležitosti.
Cenu Pro Cultura Slovaca 2025 dostal Prof. PhDr. Jaroslav Čukan, Csc. za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu, tiež za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. „Činorodosť laureáta v prostredí zahraničných Slovákov nepriniesla bohaté výsledky len z hľadiska počtu publikácií, ale výrazne prispela k formovaniu terminológie v oblasti etnických procesov a tradičnej kultúry, metodológie terénneho výskumu aj vedecko-pedagogického rastu členov výskumných tímov.” Takto to uvádza v slávnostnom laudáciu Boris Michalík, ktorý je zároveň aj jeden z členov výskumných tímov prof. Čukana.
Cenu Pro Cultura Slovaca 2025 komisia sa rozhodla udeliť aj Galérii insitného umenia v Kovačici. Tejto slávnostnej chvíli sa zúčastnila Anna Žolnajová Barcová, riaditeľka galérie, ktorá cenu prevzala. „Zatiaľ sa žiadnej slovenskej komunite vo svete nepodarilo dostať na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO okrem slovenskej v Srbsku, vďaka jej kovačickým maliarom. Pri príležitosti 70. výročia založenia Galérie insitného umenia, ktoré si pripomenieme v týchto dňoch, udelenie nášho najvyššieho spoločného dolnozemského uznania, Ceny Pro Cultura Slovaca, je určite správnym rozhodnutím.” – napísal autor laudácia na Galériu insitného umenia Vladimír Valentík.
Laudáciá na tohtoročných nositeľov Ceny Pro Cultura Slovaca si môžete prečítať tu:
