Slávnostným otvorením výstavy kresieb Stopa, ktorá bola otvorená vo štvrtok 11. septembra, si Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pripomenul 70. výročie narodenia a 30. výročie predčasného odchodu výtvarného umelca, úžitkového grafika, ilustrátora, stredoškolského a vysokoškolského pedagóga Michala Kiráľa. Prítomných návštevníkov na vernisáži privítala riaditeľka ÚKVS Anna Speváková a o vystavených prácach hovorili Ladislav Čáni, kurátor výstavy, a výtvarný kritik Vladimír Valentík. V hudobnej časti programu sa predstavil klavirista Marek Stupavský, ktorý zahral Prelúdium Fis mol z cyklu skladieb Dobre temperovaný klavír Johanna Sebastiana Bacha. Organizátorom výstavy a prítomným návštevníkov sa dojímavým vyznaním prihovorila aj manželka predčasne zosnulého umelca Mária Kneževićová. 

Michal Kiráľ sa narodil 21. februára 1955 v Báčskom Petrovci. Vyštudoval Školu dizajnu Bogdana Šuputa v Novom Sade a Fakultu úžitkových umení v Belehrade – odbor úžitková grafika. Pracoval ako výtvarný pedagóg na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, neskôr ako technický redaktor týždenníka Hlas ľudu a ilustrátor, technický redaktor a napokon aj ako riaditeľ vydavateľstva Obzor v Novom Sade. Vyučoval typografiu na Fakulte úžitkových umení v Belehrade. Významným spôsobom sa pričinil o rozvoj a propagáciu výtvarného umenia v Petrovci. Bol jedným zo zakladateľov a organizátorov Galérie Blatno a neskôr aj Galérie Zuzky Medveďovej. Zomrel 28. februára 1995 v Báčskom Petrovci. 

Cyklus abstraktných kresieb Michala Kiráľa (1955 – 1995) vznikol v osemdesiatych rokoch minulého storočia a má osobitné a vzácne postavenie tak v kontexte celkového opusu samotného autora ako aj v kontexte vývinu výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. Väčšina týchto kresieb je realizovaná na papieri veľkého formátu (100 x 70 cm) technikou ceruzky, resp. pastelky. Kresby svojimi formálnymi charakteristikami nadväzujú na skúsenosti a prax abstraktného expresionizmu, umeleckého smeru, ktorý sa objavil po druhej svetovej vojne a v čase, keď Kiráľ realizoval tento cyklus, bol, aspoň vo svetových rámcoch, už za svojím zenitom. Napriek očividným spoločným črtám s týmto hnutím, kresby Michala Kiráľa majú aj svoju nepopierateľnú autenticitu a zásady abstraktného expresionizmu modifikujú a z vývinového aspektu aj prekonávajú a artikulujú Kiráľov vlastný estetický a ideový koncept. Poprední predstavitelia abstraktného expresionizmu, ako sú napr. Jackson Pollock, Willem de Kooning či Mark Rothko, vo svojej tvorbe často pestovali formu akčného maliarstva, resp. pri maľovaní dodržiavali zásadu spontánneho automatizmu, postup, ktorý naplno využívali už zástancovia surrealizmu. Neraz realizované technikou drippingu (Pollock) ich diela sú spravidla zbavené akejkoľvek asociatívnosti, a keď aj zachovávali isté prvky reality, tak tú realitu maximálne redukovali a fragmentovali. Tieto diela pozorovateľa vťahujú do chaotického sveta farieb, čiar, plôch a živelnej energie, do sveta silne vyjadrenej ľudskej existenciálnej drámy. 

Ale naturel Michala Kiráľa je iný. V ňom sa spájajú a prelínajú erudícia a racionálny nadhľad s prirodzeným estetickým a umeleckým inštinktom. A práve tento cyklus abstraktných kresieb to dokonale vyjadruje. Jednotlivé kresby ešte stále obsahujú náznaky figurácie, resp. badať v nich stopy motívu štylizovanej krajinky a tak dosvedčujú, že sa aj Kiráľ k abstraktnému výrazu dopracoval pomerne obvyklým princípom redukcie a opúšťania mimetizmu a uprednostňovania univerzálnych výtvarných prvkov ako sú čiara, plocha, farba či kompozícia. Ale väčšina Kiráľovych kresieb postráda akékoľvek náznaky predmetného sveta, lebo si umelec zvolil dôsledný abstraktný výraz. Jeho cieľom už nie je napodobňovanie reality, ale vyjadrenie univerzálnych životných zákonitostí prostredníctvom univerzálneho výtvarného jazyka. Na mikrorovine Kiráľ svoje kresby realizuje spontánnym až živelným rukopisom a jeho základným stavebným prvkom je čiara v jej rudimentárnej podobe. Ale na makrorovine, na úrovni celkovej kompozície, sú Kiráľove kresby realizované veľmi premyslene a organizovane. A to je ten racionálny odklon tak svojský pre Kiráľa. Svet chaosu a živelnosti dostatočným (intelektuálnym) odstupom a nadhľadom nadobúda jasne definovanú formu. Existenčná dráma prestáva byť neuchopiteľným chaosom a stáva sa javom, ktorý možno racionálne pochopiť. Je to Kiráľovo posolstvo nádeje. 

Hoci v kontexte celkového výtvarného opusu Michala Kiráľa, jeho abstraktné kresby, ktoré vytvoril v rokoch 1983-84, tvoria len jednu časť, jednu vetvu jeho rôznorodého, rozmanitého a žiaľ aj predčasne ukončeného umeleckého experimentu, tento cyklus môžeme celkom jednoznačne považovať za ucelený, umelecky a esteticky vyzretý a ako takému mu patrí významné miesto v kontexte abstraktného umenia vojvodinských Slovákov druhej polovice 20. storočia, hneď vedľa prác našich popredných predstaviteľov výtvarnej abstrakcie, Miry Brtkovej a Jozefa Klátika. A týmto aj výstava Stopa, ktorá prvýkrát kultúrnej verejnosti samostatne predstavila cyklus abstraktných kresieb Michala Kiráľa, nadobúda svoj osobitný význam.

Výstava bude pre návštevníkov otvorená do 30. septembra 2025. 

Text: Ladislav Čáni; foto: Danica Vŕbová