V Pivnici sa v dňoch od 21. do 23. novembra 2025 uskutočnilo 59. vydanie celomenšinového festivalu Stretnutie v pivnickom poli s medzinárodnou účasťou.
Spoločne ho zorganizovali SKUS Pivnica, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báčska Palanka a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Festival finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pokrajinské sekretariáty pre vzdelávanie a národnostné spoločenstvá a pre kultúru, no partnerom bol aj slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Pivnici.
Zúčastnili sa ho interpreti ľudových piesní z Báčky, Banátu, Sriemu ako i zo susedného Chorvátska. Konkrétne účastníci boli z Padiny, Selenče, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Iloka, Kovačice, Lugu, Nového Sadu, Kulpína, Hložian, Boľoviec, Erdevíka, Starej Pazovy, Pivnice a Lalite.
Ocenení speváci
Na úvod sa prihovorila predsedníčka NRSNM Dušanka Petráková a festival otvoril Michal Pavúk, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku. Moderátorkou festivalu bola Anna Zorňanová. Po dvoch súťažných koncertoch v tretí festivalový deň, 23. novembra boli vyhodnotení tí najúspešnejší.
Odborná porota hodnotiaca prednes a autentickosť piesní pracovala v zložení: Slovenka Benková, Tatiana Jašková a Boris Babík rozhodla nasledovne:
1. cena za interpretáciu – Marek Pavel Valentík z Pivnice,
2. cena za interpretáciu – Lyduška Kolárová z Erdevíka,
3. cena za interpretáciu – Kristián Baďura z Pivnice.
Ceny za autentickosť piesne získali Adam Vladislav Stupavský z Hložian a Martina Mitnáverová zo Starej Pazovy.
Cenu obecenstva získal Kristián Baďura a Cenu ľudového orchestra získala Lenka Hodoličová ako predstaviteľka Kulpína.
Cenu Vzletu pre najmladšieho účastníka si odniesla Maja Durgalová z Padiny.
Marek Pavel Valentík
Porotu, ktorá hodnotila ľudový odev, tvorili etnológovia Patrik Rago a Anna Séčová-Pintírová. Udelila dve rovnoprávne ocenenia a získali ich Valentín Danko z Lugu a Ivana Hriešiková z Kovačice.
Spevákov počas festivalu sprevádzal vynikajúci 14-členný orchester pod vedením Ondreja Maglovského.
Zdroj: NRSNM
Na tohtoročnom Rozospievanom Srieme, ktorý sa uskutočnil 16. novembra v staropazovskej divadelnej sále, najúspešnejší boli Boľovčania a Erdevíčania. Na úvod účastníkov a divákov v plnej sále privítal Zdenko Uheli, predseda organizačného výboru festivalu. Festival otvoril Juraj Červenák, predseda Matice slovenskej v Srbsku. Medzi hosťami na festivale bola aj Miluška Kolárová, predstaviteľka NRSNM. V súťažnej časti odznelo 30 slovenských ľudových piesní, ktoré predviedlo 8 spevákov v mladšej a 7 v staršej vekovej skupine zo šiestich prostredí: z Boľoviec, Erdevíka, Lugu, Dobanoviec, Starej Pazovy a chorvátskeho Iloka, čím festival nadobudol medzinárodný ráz.
Výkony mladých a už osvedčených spevákov sledovala odborná porota v zložení Juraj Súdi st., Jaroslava Vršková Opavská a Vladimír Žolnaj. Porota pre autentickosť kroja pracovala v zložení Ružena Červenská a Martina Kišová. V porote obecenstva boli predstavitelia zo všetkých prostredí, ktoré mali účastníkov na festivale. Súťažnú časť v mladšej vekovej skupine otvorila minuloročná víťazka Tamara Melegová z Lugu. V tejto časti latku vysoko nastavili mladí, nádejní speváci: Milan Bzovský, Andrea Opavská a Marína Bogdanovićová zo Starej Pazovy, Michaela Molnárová a Martin Zloch z Boľoviec, Ksenija Velimirová z Lugu, Anđela Gotovuša z Dobanoviec a Denis Bođanac z Iloka. Víťazom v tejto kategórii sa stal Martin Zloch z Boľoviec, ktorý získal aj cenu poroty obecenstva. Druhú cenu si vyspieval Denis Bođanac z Iloku a tretiu Michaela Molnárová z Boľoviec.
Martin Zloch z Boľoviec
Súťažnú časť v staršej vekovej skupine otvorila minuloročná víťazka Danuša Verešová zo Starej Pazovy. Aj v tejto časti latka bola vysoko nastavená. Vystúpili speváci: Lyduška Kolárová a Jana Marčoková z Erdevíka, Valentína Hruškárová a Anna Mosnáková z Boľoviec, Valentín Danko z Lugu, Andrea Domoni-Lakatošová zo Starej Pazovy a Valentína Bođancová z Iloka. Prvú cenu si vyspievala Lyduška Kolárová z Erdevíka, ktorá získala aj cenu za autentickosť piesne. Druhá cena sa dostala do rúk Andrei Domoni-Lakatošovej, ktorá získala aj špeciálnu cenu orchestra. Tretiu cenu získala Jana Marčoková z Erdevíka.
Erdevíčanka Lyduška Kolárová
Predseda odbornej poroty Juraj Súdi st. tohtoročný Rozospievaný Sriem zhodnotil kladne a podotkol, že vokálne prejavy boli presvedčivé, dramaticky premyslené a súhra s orchestrom výborná. Autentickosť ľudového kroja hodnotila Martina Kišová, etnologička a antropologička. Túto cenu získal Valentín Danko z Lugu, ktorý bol oblečený v zimnom vychádzkovom odeve z minulých čias, keď mládenci navštevovali dievky na posedeniach a priadkach.
Spevákov sprevádzal osemčlenný slovenský ľudový orchester pod vedením harmonikára Mária Mitnávera v zložení: Jaroslav Baláž, harmonika, Igor Havran a Janko Vereš, husle, Marína Domoniová, flauta, Branislav Kováč, kontrabas, Miroslav a Miloš Lepšanovićovci, gitara. Orchester sprevádzal aj mladé nádejné speváčky Nóru Dujmovićovú, Anastasiu Turanovú, Leu Jašovú a Maju Stupavskú, ktoré vystúpili v revuálnej časti. Okrem nich v tejto časti programu vystúpili aj harmonikári Igor Žolnaj a Mário Mitnáver.
Valentín Danko z Lugu
Najúspešnejším spevákom odmeny odovzdal Željko Čapeľa, predseda Festivalového výboru. Tohtoročný festival spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem úspešne zorganizovali Miestny odbor Stará Pazova Matice slovenskej v Srbsku a SKUS hrdinu Janka Čmelíka.
Anna Simonovićová
V nedeľu 16. novembra sa v Kysáči uskutočnilo spomienkové podujatie venované 100. výročiu narodenia kysáčskeho rodáka, básnika, lekára a účastníka protifašistického odboja Andreja Ferka. Podujatie zorganizovali KUS Vladimíra Mičátka, Dom umenia Punktum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Pri tejto príležitosti bola na dome na ulici Dr. Janka Gombára odhalená pamätná tabuľa, pripomínajúca skutočnosť, že sa práve v ňom narodil tento významný Kysáčan. Nasledoval priliehavý kultúrno-umelecký program, v korom verše tohto básnika predniesli Anna Asodiová, Michal Ivičiak a Kristián Križan, stručné biografické údaje o Andrejovi Ferkovi pripravila a prečítala Daniela Marčokováa v hudobnom programe sa predstavili Jozef Pavlov a miešaná spevácka skupina KUS Vladimíra Mičátka, ktorých na akordeóne sprevádzal Ondrej Maglovský. K dojímavým chvíľam programu patrili vystúpenia pravnučiek Andreja Ferka. Lenka Hodoličová prečítala úryvok zo svojej práce Môj prastarý otecAndrej Ferko, ocenenej na literárnej súťaži Dolnozemské zlaté pero. Ďalšia Ferkova pravnučka Nataša Potranová sa prezentovala ako talentovaná flautistka a zahrala známy ragtime Scotta Joplina.
Na záver programu pracovník Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Ladislav Čáni predstavil bibliofíliu Dolnozemský akvarel Andreja Ferka, ktorou si ústav pripomenul 100. výročie narodenia tohto talentovaného básnika, ktorý sa do našich literárnych dejín zapísal básnickou zbierkou Okovaná krv (1954), po ktorej sa ale literárne odmlčal, aby sa naplno venoval svojmu lekárskemu povolaniu. Na obálke vydania bol využitý akvarel výtvarného umelca Michala Kiráľa, ktorého životné jubileá, 70. výročie narodenia a 30. výročie predčasného úmrtia, sme si tež pripomenuli v tomto roku. Dizajn a grafickú úpravu bibliofílie mal na starosti akademický maliar Ďula Šanta.
Text: Ladislav Čáni, foto: Anna Speváková
Tohtoročná 51. Rozhlasová súťaž mladých recitátorov sa uskutočnila 15. novembra v Mediálnom centre Rádio-televízie Vojvodiny.
Recitátorov a ich pedagógov na úvod pozdravil Miroslav Gašpar, hlavný a zodpovedný redaktor programu v slovenskej reči RNS, ktorý všetkým zaželal, aby 51. ročník bol len prvým z ďalších 50 rokov, ktoré s radosťou bude organizovať táto redakcia. Rozhlasovú súťaž mladých recitátorov otvoril Goran Karadžić, generálny riaditeľ Verejnej ustanovizne RTV. Ten poznamenal, že sa súťaže doteraz zúčastnilo viac ako 2000 recitátorov z takmer všetkých slovenských prostredí, z ktorých vyrástli aj početní novinári tejto mediálnej ustanovizne.
Organizačný tím recitačnej súťaže
Súťaže sa zúčastnilo 51 recitátorov, ktorí súťažili v piatich kategóriách. Prednesy sledovala odborná porota v zložení: Dr. Zuzana Týrová, profesorka na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, Karmena Zorňanová, redaktorka slovenskej redakcie televízie Nový Sad a Martin Prebudila, básnik, spisovateľ a bývalý šéfredaktor programu v slovenskom jazyku RNS.
Prehliadke sa zúčastnilo 51 recitátorov
V prednese poézie žiakov nižších ročníkov vystúpilo jedenásť recitátorov a najúspešnejšou bola Alisa Papugová z Padiny. Druhú cenu získala Tara Karkušová z Kovačice a tretiu Nikol Delićová z Padiny. V kategórii žiakov, ktorí navštevujú hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry, sa zúčastnilo trinásť recitátorov a najúspešnejšou bola Anna Tordajová z Erdevíka. Druhú cenu získala Nikolina Mijatovićová, tiež z Erdevíka, a tretiu Milana Budićová z Kysáča. V prednese prózy sa zúčastnili štyria žiaci a porota sa rozhodla udeliť iba jednu cenu, tú získala Katarína Klúčiková z Pivnice. V kategórii žiakov vyšších ročníkov vystúpilo sedemnásť recitátorov a najúspešnejší bol Milan Majera z Báčskeho Petrovca. Dve druhé ceny dostali Marko Nićinov z Aradáča a Daša Lončarová z Báčskeho Petrovca. Dve tretie ceny získali Srđan Ján Zbućnović z Báčskeho Petrovca a Laura Hromčíková z Bieleho Blata. V kategórii stredoškolákov a študentov vystúpilo osem recitátorov a najúspešnejší bol Andrej Simendić zo Starej Pazovy. Druhú cenu získala Ksenija Vujačićová z Báčskeho Petrovca a tretiu Milan Hrk z Kovačice.
Aj tohtoročnú súťaž úspešne zorganizovala Redakcia programu v slovenskej reči RNS. Súťaž finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Odmeny pre najúspešnejších recitátorov zabezpečili Výbor pre vzdelávanie NRSNM a Matica slovenská v Srbsku.
Text a foto: Anna Simonovićová
V priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa vo štvrtok 13. novembra uskutočnilo slávnostne uvedenie zborníka Medzi imagináciou a exaktnosťou / Između imaginacije i egzaktnosti, ktorý na počesť osemdesiatin prof. Dr. Michala Harpáňa (1944) pripravilo a vydalo Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade.
O zborníku a diele profesora Harpáňa na večierku hovorili prof. Dr. Marína Šimáková Speváková, editorka vydania, prof. Dr. Adam Svetlík a prof. Dr. Zuzana Čížiková.
prof. Dr. Michal Harpáň
Zborník zachytáva bohatú literárnovednú, pedagogickú a prekladateľskú činnosť profesora Harpáňa a jeho nemerateľný prínos do vedy a vzdelávania. Do zborníka prispeli poprední literárni vedci a vysokoškolskí pedagógovia z Nového Sadu, Belehradu, Bratislavy, Nitry, Banskej Bystrice, Košíc a Segedína. Príspevky sú rozdelené do tematických celkov podľa ich typologických vlastností a príslušnosti k literárnovedným disciplínam. Zborník otvára Selektívna bibliografia prof. Dr. Michala Harpáňa, ktorú vypracovala Nataša Belić z Filozofickej fakulty UNS, nasledujú tematické celky Typologické mapy, Súradnice teórie literatúry, Biliterárnosť, kontext, preklad, Od interpretácie k sémantike. Zborník uzatvára kapitola mapujúca ocenenia Michala Harpáňa.
Prítomných na úvod privítala riaditeľka ÚKVS Anna Speváková
Michal Harpáň od roku 1969 pôsobil ako asistent, neskôr docent, profesor a vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry, zároveň prednášal slovenskú literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity v Belehrade a teóriu literatúry na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne a na Pedagogickej fakulte v Sombore na slovenskom oddelení v Báčskom Petrovci. Od roku 2005 do roku 2011 pôsobil aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, najprv na Katedre slovakistiky Filologickej fakulty a po zlúčení katedier na Katedre slovenského jazyka a literatúry, Oddelení prekladateľstva a tlmočníctva Fakulty humanitných vied. V rokoch 1974 – 1981 bol šéfredaktorom časopisu Nový život. Hlavným vedecko-pedagogickým zameraním profesora Michala Harpáňa sú teória a dejiny literatúry a literárna komparatistika. Je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov modernej literárnej vedy, ktorý poukázal na hodnoty slovenskej dolnozemskej literatúry. Ako literárny kritik ovplyvňoval jej vývoj a afirmoval nástup novej literárnej generácie. Do srbčiny prekladá slovenskú prózu a literárnu vedu.
Text: Ladislav Čáni, foto: Danica Vŕbová
Výstavu prác malého formátu slovenských výtvarných umelcov v Srbsku Korene 11 otvorili 12. novembra v Galérii Miry Brtkovej Strediska pre kultúru v Starej Pazove.
Po úvodných slovách akademického maliara Marjana Karavlu výstavu otvoril jeden z jej zakladateľov a neúnavný organizátor, akademický maliar Ján Agarský. Agarský konštatoval, že na tohtoročnej výstave svoje práce vystavilo menej autorov, než to bývalo doposiaľ. Kvôli zmenšenému počtu prác sa posudzovacia komisia rozhodla tohto roku cenu neudeliť. Zdá sa, že sa po desaťročí umelci malých foriem trochu unavili, poznamenal Agarský a dodal, že organizátori zvažujú opciu, aby sa výstava Korene v budúcnosti konala bienálne, teda každý druhý rok.
Marjan Karavla a Ján Agarský
Na 11. ročníku Koreňov svoje práce vystavuje 16 autorov: Jasna Opavská, Vesna Opavská, Jozef Klátik, Alena Klátiková, Zvonimír Pudelka, Ľupka Ergová, Ján Stupavský, Miluška Snidová Miškovićová, Rastislav Škulec, Ján Agarský, Marjan Karavla, Mária Gašková, Láslo Kolár, Michal Ďurovka, Štefica Radovanovová a Mirjana Devetakovićová. Autori vystavili 26 prác vytvorených rôznymi technikami a na rôzne témy, ktoré inšpirovali umelcov. Na tohtoročnej výstave okrem prác malého formátu, teda malieb, kresieb, grafík a fotografií, sú vystavené aj miniatúrne sošky Rastislava Škuľca a mozaika Mirjany Devetakovićovej.
Od samotných začiatkov na výstave Korene vystavujú umelci všetkých generácií a najstaršou umelkyňou tohto ročníka je Štefica Radovanovová zo Sriemskej Mitrovice, ktorá má 93 rokov.
Katalóg výstavy tentoraz, žiaľ, neobsahuje obvyklý fundovaný text výtvarného kritika Savu Stepanova, ktorý nás vlani navždy opustil. Ako odznelo na vernisáži, putovná výstava prvýkrát odštartovala v Starej Pazove, kde bude otvorená do 3. decembra a potom poputuje do Nového Sadu, kde bude nainštalovaná v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Text a foto: Anna Simonovićová
V Starej Pazove sa v dňoch 6. až 9. novembra uskutočnila 55. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín.
Tohtoročnú prehliadku ochotníckej divadelnej tvorby otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM. V mene domácich Staropazovčanov prítomných pozdravila Libuška Lakatošová, riaditeľka Strediska pre kultúru Stará Pazova.
Staropazovská Zem
V otváracom ceremoniáli účinkovali operný spevák Boris Babík a Andrej Simendić, najlepší tohtoročný recitátor v Srbsku. Otvorenie Divadelného vavrína svojou prítomnosťou poctili Tamara Guja z Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami, Žeľko Čapeľa, podpredseda MSS, Zdenko Uheli, predseda SKUS hrdinu Janka Čmelíka a MOMS Stará Pazova a Boris Babík, predseda Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova.
Prvé sa divákom a odbornej porote v zložení: diplomovaný herec a režisér Miroslav Benka, významný umelec, Miroslav Fábry, diplomovaný herec a Ján Privizer, režisér a herec, predstavilo SD VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Strediska pre kultúru Stará Pazova s inscenáciou Zem autora VHV, v réžii Alexandra Baka. Drámu Zem zahrali už osvedčení herci a až piati debutanti.
V rozhovoroch po predstavení s odbornou porotou okrem iného bolo počuť, že by sa Hurbanove diela, ktorých je až šesťdesiatšesť, mali hrať každý rok. Za herečku večera porota obecenstva zvolila Emíliu Faragovú a hercom večera sa stal Janko Šarkézy.
Vitajte na zabíjačke alebo Welcome to kví-kví v prednese Selenčanov
Druhý deň na 55. Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa začal v predsieni divadelnej sály, kde sa konalo sprievodné podujatie – prezentácia Zborníka prác zo sympózia 140 rokov od narodenia Vladimíra Hurbana Vladimírova. O zborníku najprv hovoril Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, ktorý pripomenul, čo sa všetko ukutočnilo v roku 2024 v rámci osláv 140. výročia od narodenia najväčšieho slovenského predstaviteľa divadelnej moderny. O samotnom sympóziu a príspekoch v zborníku hovoril jeho zostavovateľ Martin Prebudila, ktorý podotkol, že kniha má aj vzácny dodatok – rodokmeň rodiny Hurbanovej. Katarína Verešová, cirkevná archivárka, sa zmienila o výstave, ktorú nainštalovala pri tejto príležitosti a ktorá bola otvorená celý rok na Hurbanovskej fare.
V pokračovaní na staropazovských doskách vystúpili ochotníci Divadelnej sekcie KUS Jána Kollára zo Selenče. Zahrali predstavenie Vitajte na zabíjačke alebo Welcome to kví-kví, autora Jaroslava Popovića, v réžii Rastislava Rybárskeho. Ide o veselohru so súčasnou tematikou, ktorá pobavila staropazovské obecenstvo. V rozhovoroch po predstavení odborná porota tomuto súboru poradila, ako pracovať do budúcna s cieľom skvalitnenia predstavenia. Porota obecenstva za herečku večera zvolila Ivetu Pecníkovú a za herca Rastislava Rybárskeho. Kultúru hovoreného slova na prehliadke sledovala Lýdia Gedeľovská, ktorá sa sa zapojila do rozhovoru o predstavení a vyjadrila svoju dilemu, či je text v dialekte alebo nie. Poznamenala, že by sa o tom malo dbať a byť dôsledný. Bodku na druhý večer položila Katarína Verešová, ktorá skonštatovala, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, prečo sú na Divadelnom vavríne iba tri predstavenia.
Hložianska Sliepka
Sprievodným podujatím sa začal aj tretí súťažný večer, kedy bola v aule divadelnej sály prezentovaná monografia Čáni – výtvarné dielo, ktorú vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. O knihe hovoril najprv Martin Prebudila, ktorý podotkol, že Pavel Čáni bol nielen maliarom, ale aj riaditeľom Slovenského vojvodinského divadla. Prečítal aj vlastnú báseň venovanú vynikajúcemu maliarovi a dobrému kamarátovi. O tom, ako kniha vznikla, prezradil Vladimír Valentík, zostavovateľ, ktorý poznamenal, že takéto kapitálne dielo vzniká aj päť rokov, avšak táto kniha vznikla rýchlo, lebo Valentík a Čáni spolupracovali štyridsať rokov. O maliarovi Pavlovi Čánimu hovoril aj jeho vlastný brat Ladislav, ktorý je aj zodpovedným redaktorom publikácie. Na Pavla Čániho a jeho diela si zaspomínali aj farár Igor Feldy a herec Miroslav Fábry.
Po príjemnom posedení v aule, obecenstvo sa presunulo do divadelnej sály pozrieť si posledné súťažné predstavenie. Inscenáciu Sliepka, autora Nikolaja Koľadu, v réžii Juraja Feketeho predviedol divadelný súbor KOS Jednota z Hložian. Pred rozhovormi odbornej poroty s divadelným súborom porota obecenstva vyhlásila hercov večera. V predstavení Sliepka herečkou večera sa stala Jana Stupavská a hercom večera Daniel Fábry. Odborná porota skonštatovala, že po dlhej prestávke bolo výzvou zvoliť si takúto predlohu a vydarilo sa im to, aj keď bolo cítiť, že predstaveniu chýba väčšia zohratosť.
Slovenské vojvodinské divadlo: Ecce homo – Ajhľa, človek
V nedeľu sa udelením cien najúspešnejším jednotlivcom a súborom, ako aj vystúpením hosťujúceho súboru, zakončil 55. Divadelný vavrín.
Tohtoročná produkcia na prehliadke ochotníckej divadelnej tvorby priniesla iba tri predstavenia. Podľa ocenenia odbornej poroty prvú cenu, zlatú plaketu a sošku Miry Brtkovej Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny získal divadelný súbor KOS Jednota z Hložian za predstavenie Sliepka. Tento súbor dostal aj špeciálnu cena za kolektívnu hru a za kostýmy. Cenu za scénografiu v tomto predstavení získal Vladimír Bažaľa. Za herecké výkony rovnoprávne ceny získali Jana Stupavská, Elena Vršková a Tatiana Miškovicová.
Druhú cenu a striebornu plaketu dostal SD VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Stredisko pre kultúru Stará Pazova za inscenáciu Zem v réžii Alexandra Baka, ktorý získal cenu za najlepšiu réžiu. Tento súbor dostal aj špeciálnu cenu za technický štáb. V tomto predstavení sú odmenení: Janko Šarkézy za hlavnú mužskú úlohu, Vlasta Šarkézyová za epizódnu ženskú a Zdenko Kožík za epizódnu mužskú úlohu. Najlepšími debutantmi na prehliadke sú Emília Faragová a Branislav Fábry, tiež z tohto súboru, a za herecký výkon je odmenený aj Igor Piskla. Pazovský súbor získal aj cenu za kultúru hovoreného slova.
Z prezentácie Zborníka prác zo sympózia pri príležitosti 140. výročia narodenia VHV (zľava): Martin Prebudila, Katarína Verešová a Igor Feldy
Tretie miesto obsadila a bronzovú plaketu získala divadelná sekcia KUS Jána Kollára zo Selenče za predstavenie Vitajte na zabíjačke alebo Welcome to kví-kví. Z tohto súboru je aj odmenená herečka Iveta Pecníková za najlepšiu hlavnú ženskú úlohu a rovnoprávne ceny za herecký výkon získali Rastislav Rybársky a Rastislav Lojdl. Špeciálnu cenu za pôvodný text Vitajte na zabíjačke alebo Welcome to kví-kví získal Jaroslav Popović.
Správu odbornej poroty na slávnostnom zatvorení prehliadky prečítal predseda poroty diplomovaný režisér a herec Miroslav Benka. Správu poroty pre kultúru hovoreného slova prečítala Lýdia Gedeľovská. Ceny odmeneným jednotlivcom a súborom udelili Svetluša Hlaváčová, koordinátorka Výboru pre kultúru NRSNM a Zdenko Uheli, predseda SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Program na slávnostnom zatvorení a otvorení, ako aj počas rozhovorov moderovala Danica Vŕbová, koordinátorka prehliadky.
Z prezentácie monografie Čáni – výtvarné dielo (zľava): Martin Prebudila, Vladimír Valentík a Ladislav Čáni
Medzi hosťami na zatváracom ceremoniáli bol aj Dávid Altdorffer, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Na záver prehliadky Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca predviedlo inscenáciu Ecce homo – Ajhľa, človek, Jána Čajaka a Michala Babiaka, v réžii Michala Babiaka.
Vo foajé divadla bola počas prehliadky nainštalovaná výstava fotografií z víťazných predstavení posledného desaťročia prehliadky, pod ktorú sa ako autori podpisujú Alexander Bako a Danica Vŕbová.
Časť odmenených
Divadelný vavrín finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a spoluorganizátormi sú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka.
Text a foto: Anna Simonovićová
V nedeľu 2. novembra sa v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici uskutočnilo finále 33. ročníka Vojvodinského festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty. Na festivale sa predstavili najlepšie detské spevácke hlasy zo základných škôl a združení z celej Vojvodiny.
Festival Rozspievané klenoty, ktorý spoločne organizujú Základná škola Mladých pokolení, Obec Kovačica, Dom kultúry 3. októbra, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, má bohatú tradíciu a patrí medzi významné kultúrne udalosti našej komunity. Svojím poslaním prispieva k uchovávaniu a popularizácii slovenskej ľudovej hudby medzi mladými generáciami. Súťaž zároveň poskytuje priestor pre mladé talenty, aby rozvíjali svoje spevácke schopnosti a lásku k folklóru.
Ocenení účastníci 33. ročníka festivalu Rozspievané klenoty
Mladšia veková kategória
1. cena: Sára Samporová (Padina)
2. cena: Melánia Bešková (Kovačica)
2. cena: Andrea Dišpiterová (Kovačica)
3. cena: Nina Poliaková (Kovačica)
3. cena: Lilia Michaela Díte (Báčsky Petrovec)
Staršia veková kategória
1. cena: Iskra Hajková (Kovačica)
2. cena: Lea Jašová (Stará Pazova)
2. cena: Dária Tomášiková (Padina)
3. cena: Karol Lukáč (Kovačica)
3. cena: Dária Poničanová (Padina)
Špeciálne a osobitné ceny
Špeciálna cena za umelecký prednes: Helenka Koňariková (Spolok Slovákov z Bulharska so sídlom v Bratislave)
Cena obecenstva – mladší interpreti: Nina Poliaková (Kovačica)
Cena obecenstva – starší interpreti: Maša Košútová (Kovačica)
Najautentickejší chlapčenský kroj – mladšia kategória: Filip Benko
Najautentickejší chlapčenský kroj – staršia kategória: Fabián Horvát
Najautentickejší dievčenský kroj – mladšia kategória: Jana Labátová
Špeciálna cena za ľudový kroj: Helenka Koňariková (Spolok Slovákov z Bulharska so sídlom v Bratislave)
Cena pre najmladšiu speváčku: Mária Kaňová (Binguľa)
Text: NRSNM, fotografie: Jaroslav Mlynárček a ZŠ Mladých pokolení
V rámci projektu Hranica, ktorá nás spája, ktorého cieľom je predstaviť kultúrnu rozmanitosť národnostných spoločenstiev žijúcich vo Vojvodine, sa 30. októbra uskutočnila výstava ľudových odevov piatich národnostných menšín v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Rumunov v Zreňanine.
Projekt sa realizuje v rámci medzinárodného programu IPA a do jeho organizácie sa zapojili ústavy pre kultúru vojvodinských Maďarov, Rumunov, Rusínov, Chorvátov a Slovákov. Podujatie je pekným príkladom medziinštitucionálnej spolupráce a priateľstva medzi vojvodinskými kultúrnymi spoločenstvami.
Foto: Senka Davčik
Na výstave sú prezentované tradičné ľudové odevy – blúzky, sukne, vesty, opasky a ďalšie prvky krojov, ktoré svedčia o bohatej histórii a umeleckom cítení jednotlivých komunít. Príprava a inštalácia výstavy prebiehala v úzkej spolupráci všetkých partnerských inštitúcií.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov touto príležitosťou vystavuje slávnostný ľudový odev z Aradáča z medzivojnového obdobia, ktorý pripravili a poskytli aradáčski spolupracovníci Ivica Grujić Litavský, Mária Viliačiková a Mária Vozafová.
Foto: Csilla Resócki Vázsonyi
Podujatie je otvorené pre verejnosť a návštevníci majú možnosť spoznať, ako sa prostredníctvom odevu a remeselnej tradície prelínajú kultúry, ktoré robia Vojvodinu jedinečnou a pestrou.