V pondelok 15. mája bola v nových galerijných priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na ulici Arsu Teodorovića 11 otvorená samostatná výstava prác Vesny Opavskej, akademickej grafičky slovenského pôvodu.
Prítomných milovníkov umenia privítal riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty a o diele autorky a jej aktuálnej výstave hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Slávnostný ráz vernisáže umocnil náš popredný hudobník, vynikajúci džezový kontrabasista a basista, člen viacerých džezových telies Ervín Malina, svojimi improvizáciami na elektrickej basovej gitare.Vesna Opavská sa narodila v Belehrade a v rodisku ukončila aj základné, magisterské a doktorandské štúdium grafiky na Fakulte výtvarných umení v Belehrade. V súčasnosti žije a tvorí striedavo v Srbsku a Belgicku. Vo svojej tvorbe sa zaoberá témami ekológie a digitálneho záznamu. Pomocou kombinovanej digitálnej techniky, ktorá zdôrazňuje kontrast medzi prírodou a technikou, sa snaží poukázať na dôležitosť návratu k prírode, ktorú vníma ako liek proti odcudzeniu dnešného človeka. Na výstave Sezonárium – Májový rozkvet prírody autorka vystavila grafické listy florálnych kompozícií digitálne spracovaných v programe photoshop. Bohato navrstvené a prekypujúce farebnosťou grafiky Vesny Opavskej na prvý pohľad zanechávajú silný dekoratívny dojem. Avšak ich kompozičná organizácia a skryté sémantické a symbolické obsahy ponúkajú aj možnosti interpretácií, ktoré prevyšujú ich dekoratívny charakter.
Rastlinný svet Vesny Opavskej je organizovaný v tvare kruhu uprostred bieloby prázdneho priestoru jej obrazov. Rastlinný svet, ako prirodzené útočište života a kruh ako najdokonalejšia geometrická forma vytvárajú jasný obraz dokonalosti, krásy a bezpečia. Avšak kruhové tvary grafických kompozícií Opavskej pôsobia aj ako ostrovy uprostred ničoty prázdneho priestoru, čím autorka vyjadruje dichotómiu a napätie večného súboja medzi životom a smrťou. Keď k tejto a takejto interpretácii pridáme aj kontext ekologický, lebo grafiky Vesny Opavskej tento rozmer nepopierateľne obsahujú, tak sa estetický a etický odkaz autorky stáva ešte naliehavejším a aktuálnejším. Výstava bude otvorená do 15. júna a to pondelok až piatok od 8. do 15. h.
Text a fotografie: Ladislav Čáni
Zodpovedná redaktorka časopisu Nový život Zdenka Valentová Belićová
Redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom a Slovenským kultúrnym klubom v Srbsku so sídlom v Báčskom Petrovci po 67-krát zrealizovali Literárne snemovanie.
Laureátka Ceny Nového života Marína Šimáková Speváková
Snemovanie sa po prvýkrát uskutočnilo v novootvorených miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. V piatok 21. apríla sa tu zhrnula hŕstka kultúrnych pracovníkov a univerzitných profesorov nielen zo Srbska, ale aj zo Slovenska a z Maďarska. Program Literárneho snemovania tradične obsahuje aj udelenie Ceny časopisu Nový život, tentoraz za rok 2022 a aj ďalšie príspevky a diskusiu na tému Bibliografie v slovenských menšinových literárnych kontextoch a pekným činom zaznamenali aj dvesto rokov od narodenia Jozefa Podhradského. V mene organizátorov podujatia hostí privítali Zdenka Valentová-Belićová, ktorá potom bola aj moderátorkou podujatia, ako aj Vladimír Valentík a v mene ÚKVS Ladislav Čáni. V druhej časti programu Annamária Boldocká-Grbićová prečítala správu o udelení Ceny Nového života za rok 2022.
Zuzana Drugová
Tá sa dostala do rúk univerzitnej profesorke Dr. Maríne Šimákovej-Spevákovej z Báčskeho Petrovca za štúdiu venovanú zosnulému multimediálnemu konceptualistovi Jaroslavovi Supkovi. Šimáková-Speváková sa potom patrične zavďačila za toto ocenenie, ktoré, ako povedala, nečakala, a čo-to povedala aj o téme, ktorou sa zaoberala a zverejnila ju na stránkach vlaňajšieho ročníka Nového života. Jednou z tém tohtoročného snemovania bolo aj pripomenutie si dvojstého výročia narodenia Jozefa Podhradského. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pri tejto príležitosti vydal svoju už piatu bibliofíliu, tento raz pozostávajúcu z troch básní Jozefa Podhradského pomenovanú V koreni fialky v náklade 100 kusov. O tomto vydaní hovorili jeho tvorcovia, Víťazoslav Hronec, ktorý urobil výber básní, Jozef Klátik, ktorý bibliofíliu graficky upravil, a Ladislav Čáni ako redaktor vydania. Na dôvažok Danica Vŕbová prečítala jednu Podhradského báseň.
Tünde Tušková
Zuzana Drugová z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na Slovensku podrobnejšie uviedla projekt Biblio, ktorý odštartoval a bude trvať nasledujúce tri roky a podrobnejšie hovorila o jeho cieľoch. Ďalší traja hostia z Maďarska Juraj Rágyanski, Tünde Tušková a Alžbeta Uhrínová zmapovali tamojšiu slovenskú bibliografickú produkciu, od staršej slovenskej literatúry v maďarských bibliografiách, cez tematickú bibliografiu Čabianskeho kalendára po bibliografie slovenských a dvojjazyčných publikácií v Maďarsku.Ďalší traja referenti už hovorili o bibliografiách Slovákov v Srbsku.
Ladislav ČániÚčastníci snemovania
Anna Margaréta Lačoková z Oddelenia slovakistiky FFUNS predstavila publikáciu, ktorú zostavila spolu s kolegyňami Annou Makišovou, Jasnou Uhlárikovou a Danielou Marčokovou pomenovanú Jazykovedné príspevky vojvodinskej slovakistiky (1961 – 2021). Tá bola najprv publikovaná elektronicky a teraz dostala aj tlačenú podobu. Zuzana Týrová predniesla príspevok, ktorý pripravila s kolegyňou Marínou Šimákovou-Spevákovou, o bibliografiách Víťazoslava Hronca. Nakoniec aj Ladislav Čáni predstavil edíciu Bibliografie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorá má už sedem zväzkov.
Text: Jaroslav Čiep (zdroj: hl.rs), fotografie: Danica Vŕbová
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 13. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce vojenský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 13. ročník fotokonkurzu zameraného na podporu zberateľov archívneho materiálu a starých autentických fotografií z našej minulosti, čím chce podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov a tým prispieť jej zachovaniu a prezentácii.
Podmienky konkurzu:
– na konkurz treba zasielať dobové fotografie znázorňujúce všetko, čo súvisí s vojnovou tematikou: vojakov, regrútov, budovy kasárni, boje, vojny, vyprevádzanie na vojenskú službu, vojenské aktivity vojvodinských Slovákov a reálie súvisiace s vojenstvom vojvodinských Slovákov v minulosti.
– ku každej fotografii je potrebné doložiť jej popis: kto alebo čo je na zábere, prostredie (dedina / mesto), približný rok alebo desaťročie vzniku fotografie, iné známe údaje a zaujímavosti o predmete fotografie a pod.
– účastníci konkurzu môžu zaslať neobmedzený počet starých fotografií.
– fotografie možno poslať skenované vo vysokom rozlíšení na e-mailovú adresu ustavprekulturu@gmail.com, prípadne doručiť osobne alebo poštou na adresu:
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov,
Arsu Teodorovića 11,
21 000 Nový Sad.
Originálne fotografie poskytnuté Ústavu budú digitalizované a následne vrátené majiteľovi. Prosíme Vás, aby ste v zásielke záväzne uviedli Váš kontakt.
Termín uzávierky konkurzu je 15. augusta 2023.
Účastníkov fotokonkurzu očakáva zaujímavé vyhodnotenie a odmeny. Získané fotografie spolu s ich popisom zaradíme do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
19. apríla 2023 – 20. júla 2023
Spoluzakladatelia a spoluorganizátori
festivalu Zlatý kľúč
vypisujú
V ý z v u
na tvorbu nových skladieb v žánri populárnej hudby
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báč, Miestne spoločenstvo Selenča, Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča, KUS Jána Kollára zo Selenče a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako spoluzakladatelia a spoluorganizátori Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč vyzývajú skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby svojou účasťou, teda tvorbou prispeli k zveľaďovaniu našej slovenskej hudobnej produkcie v rámci 42. ročníka tohto celomenšinového festivalu, ktorý sa uskutoční v tradičnom jesennom termíne bežného roka v Selenči.
Všeobecné podmienky účasti:
Záujemcovia môžu zasielať neobmedzený počet zatiaľ nezverejnených skladieb, ale iba tie najúspešnejšie postúpia do súťaže a získajú nárok na úpravu skladby a hudobnú postprodukciu. Skladby budú vo finálovom koncerte súťažiť o ceny za najlepšiu interpretáciu, text, ako aj o prvé, druhé a tretie miesto za skladbu.
• Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku;
• Súťažné skladby nemôžu byť komerčne vydané ani verejne predvedené pred dňom Festivalu Zlatý kľúč;
• Trvanie skladby nemá presahovať dĺžku 4 minút;
• Festivalu sa môžu zúčastniť aj autori a interpreti z okolitých štátov (Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) za uvedených podmienok, ale mimo súťaže;
• Autori skladieb sú povinní do 20. júla2023 zaslať notový materiál s textom, prípadne návrh úpravy skladby (nie je záväzné, a môže byť aj na audio zápise) na adresu:
• Prihláška na festival musí obsahovať údaje o autorovi skladby (meno a priezvisko, kontaktovú adresu a telefónne číslo), meno a priezvisko autora textu a žiaduce je uviesť aj návrhy na autora úpravy skladby a interpreta.
Autori skladieb, ktoré budú zaradené do programu festivalu, budú môcť aktívne participovať na konečnej podobe piesní v spolupráci so zvoleným hudobným producentom.
Ďalšie informácie o festivale Zlatý kľúč získate na čísle 021 54 55 70 alebo na stránke www.slovackizavod.org.rs.
Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti a nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm pod názvom Literárny trojhlas v obvodnom Dome národností usporiadali 13. apríla 2023 literárnu besedu s básnikmi z Rumunska, Srbska a Maďarska.
Z Maďarska sa predstavili svojimi básňami Gregor Papuček a Imrich Fuhl, z Rumunska Anna Karolína Dováľová-Zimbran a Ivan Miroslav Ambruš v spoločnosti prvého podpredsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavla Hlásznika, zo Srbska prišli básnici Martin Prebudila a Ladislav Čáni, ako aj riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty. Hostiteľkou a moderátorkou podujatia bola šéfredaktorka Ľudových novín, predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti a poetka Eva Fábiánová.
Text: oslovma.hu, Fotografie: Zoltán L. Havas – Ľudové noviny
Organizátori 29. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána srdečne Vás pozývajú, aby ste aj tohto roku boli jeho súčasťou. Festival bude prebiehať v dňoch 23. až 25. júna 2023 v Kysáči, v rámci osláv 250. výročia príchodu Slovákov do tejto osady.
Vyplnené prihlášky a fotografie súboru zašlite najneskoršie do 15. 5. 2023 na adresu:
Kultúrne centrum Kysáč (KC Kysáč)
DFF ZLATÁ BRÁNA
Slovenská 22
21211 Kysáč,
alebo na e-mail: kis.kysac@gmail.com.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a spolupracovníci pri príležitosti životného jubilea, osemdesiatín nášho popredného akademického maliara Milana Súdiho (11. 6. 1942), v minulom roku začali s prípravou jeho výtvarnej monografie. Výsledok tejto práce mal dohru vo štvrtok 30. marca, keď sa v galerijnom priestore ÚKVS uskutočnilo slávnostné dvoj-podujatie a to prezentáciu výtvarnej monografie SÚDI – maliarska tvorba, a vernisáž malej retrospektívy malieb tohto maliara. Chceme pri tejto príležitosti pripomenúť, že toto bolo prvé kultúrne podujatie ústavu v jeho novom sídle na ulici Arsu Teodorovića.
Večierok moderoval zodpovedný redaktor publikácie Ladislav Čáni
Večierok sa niesol v slávnostnom ovzduší, aj keď bol družne a neformálne koncipovaný tak, ako si to osobnosť a temperament Milana Súdiho vyžadujú. Početných návštevníkov v mene ÚKVS pozdravil riaditeľ Vladimír Francisty a vysvetlil, ako sa po štrnástich rokoch podarilo zabezpečiť adekvátnejšie priestory pre činnosť tejto ustanovizne. O samotnej publikácii sa zmienil jej redaktor Ladislav Čáni, ktorý večierok aj moderoval. Autorom monografie SÚDI – maliarska tvorba a kurátor výstavy pod názvom Malá retrospektíva malieb je náš popredný výtvarný kritik Vladimír Valentík. On Súdiho tvorbu ohodnotil takto: „Prvé obdobie, čiže obdobie jeho diplomovej výstavy, poznačili obrazy redukovanej krajiny namaľované tmavými, ťažkými farbami, hoci ako študent, okrem krajinomaľby, mimoriadnu pozornosť venoval aj ľudskej figúre. Jeho konštantný maliarsky záujem o ľudskú figúru sa prejavil po ukončení štúdia v tematike scénických umení, najprv v divadle a potom aj v balete. Ak sa v tomto období v duchu postmodernizmu snaží o zlúčenie klasickej figuratívnej maľby a prvkov abstraktného expresionizmu, neskoršie, pri sérii obrazov na tému baletu, k realisticky definovanej figúre pridáva prvky geometrizmu. Keď sa nové milénium rozbehlo, Milan Súdi sa tematicky uvoľnil, v súlade s vlastnou chvíľkovou náladou, a začal maľovať obrazy, ktoré sme nazvali maľbami všedného dňa. Skúsenosti z predošlých tvorivých období aplikoval aj v tejto sérii obrazov, pri ktorých aj naďalej ústredným motívom jeho tvorby zostáva človek, teda ľudská figúra.“ Kurátor výstavy a autor monografie Valentík podotkol, že Malá retrospektíva malieb pozostáva z obrazov namaľovaných ešte počas maliarovho štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Jána Želibského v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, cez všetky autorove tvorivé obdobia až po najnovšiu tvorbu. Polstoročná maliarska púť Milana Súdiho bola vlastne cestou od zádumčivej, pochmúrnej palety k živým a pestrým farbám plných svetla, čiže cesta zo záhadnej krajiny k ľudskému svetu plného svetla. Túto pestrofarebnosť na stranách monografie bezchybne zachytil majster fotografie Michal Madacký, ktorý popri fotografovaniu reprodukcií mal na starosti aj grafickú prípravu publikácie.
Kúsok výstavyMilan SúdiGitaristka Anna Ilićová
Publiku sa nakoniec prihovoril aj samotný maliar, vyjadrujúc obrovskú radosť z toho, že sa dožil aby jeho životné dielo bolo natrvalo zmapované v podobe kvalitnej monografie. Vynikajúcimi prednesmi večierok spríjemnila gitaristka Anna Ilićová. Akademický maliar Milan Súdi narodil sa 11. júna 1942 v Kysáči. Skvelý je vojvodinský umelec, ktorý má za sebou bohatú maliarsku skúsenosť. Vyštudoval komornú maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v roku 1977 u národného umelca a profesora Jána Želibského. Patrí ku generácii maliarov a grafikov, ktorí koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov postavili základy a neskoršie aj rozprúdili novú výtvarnú scénu slovenskej vojvodinskej kultúry.
Večierok bol bohato navštívený
Maliarsky opus Milana Súdiho v podobe výstavy Malá retrospektíva malieb si záujemcovia o tento druh umenia môžu pozrieť každý pracovný deň (od 8. – 15. h) v galérii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ul. Arsu Teodorovića 11, Nový Sad).
Text a fotografie: Danica Vŕbová
Autorka posolstva: Samiha Ayoub, egyptská herečka
Medzinárodný divadelný inštitút (ITI) – celosvetová mimovládna divadelná organizácia s prepojením na UNESCO – inicioval v roku 1962 prvý Svetový deň divadla pri príležitosti otvorenia Divadla národov v Paríži. Odvtedy každý rok ITI požiada jednu z výrazných osobností dramatického umenia o posolstvo k 27. marcu, ktorý je Svetovým dňom divadla. Prvým autorom posolstva bol Jean Cocteau.
Všetkým mojim priateľom a divadelníkom na celom svete,
toto posolstvo vám píšem pri príležitosti Svetového dňa divadla, a hoci ma zaplavuje pocit šťastia z toho, že sa vám môžem prihovoriť, každá čiastočka môjho „ja“ sa chveje pod ťarchou toho, čo nás – divadelných i nedivadelných umelcov – v súčasnosti trápi v dôsledku obrovského tlaku a zmiešaných pocitov zo stavu tohto sveta. Nestabilita je priamym dôsledkom toho, čím dnes náš svet prechádza. Prejavuje sa vo forme konfliktov, vojen a prírodných katastrof, ktoré majú ničivé následky nielen na náš materiálny svet, ale aj na naše duchovno a psychický pokoj.
Dnes sa vám prihováram s pocitom, že celý svet sa stal akýmsi izolovaným ostrovom, akousi loďou, ktorá uniká k obzoru skrytému v hmle, loďou, ktorá rozprestiera svoje plachty a plaví sa bez kapitána, nevidí na obzore nič, čo by ju viedlo, no napriek tomu pokračuje v plavbe v nádeji, že po dlhom putovaní uprostred rozbúreného mora dosiahne bezpečný prístav, ktorý ju prijme.
Náš svet nebol nikdy tak úzko prepojený ako dnes, zároveň však nikdy nebol ani taký nesúrodý a polarizovaný ako dnes. V tomto spočíva dramatický paradox, ktorý nám náš súčasný svet prináša. Napriek tomu, čo všetci vidíme, pokiaľ ide o efektívne šírenie správ a formy modernej komunikácie, ktoré prekračujú všetky geografické hranice, konflikty a napätia, ktorých je dnes svet svedkom, presiahli hranice logického vnímania a vytvorili uprostred tejto zdanlivej konvergencie zásadnú divergenciu, ktorá nás vzďaľuje od skutočnej podstaty ľudskosti v jej najzákladnejšej podobe.
Divadlo je vo svojej pôvodnej podstate čisto ľudským činom, ktorý vychádza z pravej podstaty ľudstva, ktorou je život. Slovami veľkého priekopníka Konstantina Stanislavského: „Nikdy nechoďte do divadla s blatom na nohách. Prach a špinu nechajte vonku. Svoje drobné starosti, hádky, malicherné problémy s oblečením – veci, ktoré vám ničia život a odvádzajú pozornosť od vášho umenia – to všetko nechajte za dverami.“ Keď vystupujeme na javisko, vystupujeme naň len s jedným životom, životom pre jednu ľudskú bytosť, ale tento život má veľkú schopnosť deliť sa, reprodukovať sa, aby sa nakoniec premenil na mnoho životov, ktoré vysielame do sveta, aby ožili, rozkvitli a šírili svoju vôňu medzi ostatných.
To, čo robíme v divadelnom svete ako dramaturgovia, režiséri, herci, scénografi, básnici, hudobníci, choreografi a technici, všetci bez výnimky, je aktom vytvárania života, ktorý neexistoval predtým, ako sme sa postavili na javisko. Tento život si zaslúži starostlivú ruku, ktorá ho drží, milujúcu hruď, ktorá ho objíma, láskavé srdce, ktoré s ním súcití, a triezvu myseľ, ktorá mu poskytuje dôvody na to, aby mohol pokračovať a prežiť.
Nebudem preháňať, keď poviem, že to, čo robíme na javisku, je aktom samotného života a jeho vytvorenia z ničoho, z prázdna. Je to ako horiaci uhlík, ktorý žiari v tme, osvetľuje temnotu noci a zohrieva jej chlad. My sme tí, ktorí dávajú životu jeho nádheru. My sme tí, ktorí ho stelesňujú. My sme tí, ktorí ho robia živým a zmysluplným. A my sme tí, ktorí poskytujú dôvody na jeho pochopenie. My sme tí, ktorí používajú svetlo umenia, aby čelili temnote ľahostajnosti a extrémizmu. My sme tí, ktorí prijímajú učenie o živote, aby sa vo svete mohol život ďalej šíriť. Na to vynakladáme všetko to úsilie, čas, pot, slzy, krv a nervy, všetko, čo musíme urobiť, aby sme dosiahli toto vznešené posolstvo, bránili hodnoty pravdy, dobra a krásy a skutočne mohli veriť tomu, že život si zaslúži byť žitý.
Dnes sa vám prihováram nielen preto, že chcem hovoriť, či dokonca oslavovať divadlo, „praotca všetkých umení“ počas jeho svetového dňa. Chcem vás skôr vyzvať, aby sme sa všetci spoločne postavili, ruka v ruke a plece pri pleci, aby sme kričali z plných pľúc, tak, ako sme zvyknutí na javiskách našich divadiel, a aby naše slová zneli so všetkou silou, aby sme prebudili svedomie celého sveta v hľadaní stratenej podstaty ľudskosti. Aby sme hľadali slobodného, tolerantného, milujúceho, súcitného, jemného a prijímajúceho človeka. A aby ste odmietli tento odporný obraz brutality, rasizmu, krvavých konfliktov, jednostranného myslenia a extrémizmu. Ľudia kráčajú po tejto zemi a stoja pod touto oblohou už celé tisícky rokov a budú tu aj naďalej. Preto vytiahnite nohy z bahna vojen a krvavých konfliktov a nechajte ich za dverami javiska. Možno sa naša ľudskosť, ktorá sa zahalila pochybnosťami, opäť stane kategorickou istotou, vďaka ktorej budeme všetci skutočne oprávnení byť hrdí na to, že sme ľudia, bratia a sestry.
Poslaním nás divadelníkov, nositeľov pochodne osvietenia, je od prvého vystúpenia prvého herca na prvom javisku stáť v čele konfrontácie so všetkým, čo je škaredé, krvavé a neľudské. Konfrontujeme to s tým, čo je krásne, čisté a ľudské. My, a nikto iný, máme schopnosť šíriť život. Šírme ho spoločne v záujme jedného sveta a jedného ľudstva.
Samiha Ayoub
Zdroj: skdmartin.sk
Zľava: riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty, pokrajinská tajomníčka Dragana Miloševićová a starosta mesta Nový Sad Milan Đurić
Vo štvrtok 23. marca slávnostne otvorili nové miestnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Momentka z príhovoru starostu
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je profesionálna ustanovizeň kultúry, ktorú v roku 2008 založilo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny s cieľom zachovávania, zveľaďovania, rozvíjania a prezentácie kultúry vojvodinských Slovákov. Od roku 2009 ústav pôsobil v upravenom byte na druhom poschodí na Njegošovej ulici, kde, napriek istým dispozičným nevýhodám priestoru, naplno rozvinul svoju činnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že byt, v ktorom ústav sídlil, bol medzičasom v procese reštitúcie vrátený dedičom pôvodných majiteľov a vzhľadom aj na jeho už spomenuté dispozičné nevýhody, nastolila sa otázka zabezpečenia optimálnejšieho a trvalejšieho riešenia sídla ústavu. Otvorenie nového sídla v prízemnom dome na ulici Arsu Teodorovića je dôkazom toho, že sa tento problém podarilo doriešiť.
Vysokopostavení hostia
Za to najväčšia vďaka patrí predovšetkým mestu Nový Sad a jeho Správe pre majetkové a majetkovo-právne záležitosti a Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami, ktorí prejavili plné pochopenie pre problém a potreby nášho ústavu a bez ktorých by sa nám ich nepodarilo riešiť. Správa mesta na žiadosť ústavu promptne zareagovala a nielenže ponúkla adekvátnejší priestor, ale ho v úplnosti zrekonštruovala a prispôsobila špecifickým potrebám ústavu ako kultúrnej inštitúcie. Pokrajinský sekretariát pre kultúru zabezpečil, nad rámec schváleného rozpočtu, dodatočné prostriedky na vybavenie a zriadenie nového sídla.
Umeleckým prednesom program spestrili operný spevák Boris Babík a klavirista Marek Stupavský
V mene Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov početných prítomných privítal riaditeľ Vladimír Francisty. Nevystáli ani príhovory pána Milana Đurića, starostu mesta Nový Sad, ako aj pani Dragany Miloševićovej, pokrajinskej tajomníčky pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami. Prítomných pozdravili aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Dušanka Petráková a Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Veľvyslanectva Slovenskej Republiky v Srbsku.
Prestrihnutím červenej pásky symbolicky otvorili nové sídlo ÚKVS
Nechýbali ani umelecké pásma. Boris Babík, člen opery Národného divadla v Belehrade predniesol skladbu Keby som bol vtáčkom Mikuláša Schneidera-Trnavského, významného slovenského skladateľa, predstaviteľa neskorého romantizmu, ktorý istý čas začiatkom minulého storočia pôsobil ako dirigent v zbore srbskej pravoslávnej cirkvi v Zreňanine. Na klavíre ho sprevádzal Marek Stupavský, študent postgraduálneho štúdia klavíra na novosadskej Akadémii umení, ktorý v pokračovaní programu bravúrne predniesol aj Impromptu Franza Schuberta.
Po prestrihnutí červenej pásky, nový stánok kultúry Slovákov vo Vojvodine bol aj formálne uvedený do života. Veríme, že sa z neho stane dôstojné kultúrne stredisko, v ktorom budú vítaní a do ktorého rád budú chodiť všetci milovníci a ctitelia kultúry vojvodinských Slovákov. Teraz je už len na nás, aby sa tieto predstavy naplnili.