Byť členom odbornej poroty festivalu, ktorý už viac ako 50 rokov ponúka náš slovenský scénický folklór z priestorov severnej časti Srbska, Vojvodiny, je z jednej strany veľkou cťou, ale na strane druhej vyžaduje od porotcov, aby boli nadmieru zodpovední a sústredení, aby za pomerne krátky časový úsek správne a precízne ocenili jednotlivé tanečné kolektívy… V tom im v značnej miere pomáhajú aj kritériá festivalu, podľa ktorých sa hodnotí, a ktoré sú súčasťou pravidiel Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… Traja porotcovia každý osobitne oceňovali: výber a spracovanie ľudových prvkov (max. 20 bodov), umeleckú hodnotu choreografického prejavu (max. 15 bodov), hudobný sprievod (max. 10 bodov), ľudový odev (max. 10 bodov), technickú úroveň výkonu tanečníkov (max. 15 bodov), súhru hudby, spevu a tanca (max. 10 bodov) a scénickú kultúru a umelecký dojem (max. 20 bodov).
Odborná porota, ktorá sledovala a hodnotila výkony tanečných skupín a folklórnych súborov v choreografických formách na oboch tanečných koncertoch tohtoročného festivalu Tancuj, tancuj… pracovala v zložení: Zdenka Bobáčeková, Ján Slávik a Vladislav Pop.
Festival sa uskutočnil na pomerne vysokej organizačnej úrovni, tak na javisku Domu kultúry, kde odznela hudobno-spevácka časť, ako i v príjemnom prostredí areálu dedinskej základnej školy, turistického a rekreačného strediska OÁZA MB a malebného amfiteátra, kde sa uskutočnila tanečná časť. Pekné počasie žičilo tak účastníkom ako i návštevníkom, ktorých bolo v pozoruhodnom počte, na základe čoho bolo vidno, že nemusíme mať obavy o záujem o naše slovenské kultúrne dedičstvo. Garantom toho sú generácie nadšencov a milovníkov nášho folklóru, ktorí každoročne chodia sledovať a podporovať účastníkov tohto festivalu.
Festival v značnej miere obohatili aj sprievodné podujatia v podobe výstavy hložianskeho Spolku žien Slovenka, ktorá sa konala na poschodí Domu kultúry pod názvom V jednu všednú sobotu v minulosti. V Dome kultúry si početní návštevníci a účastníci festivalu mali možnosť pozrieť aj výstavu hložianskych výtvarných umelcov pod názvom 30. Hložianska paleta, výstavu fotografií pod názvom Svet starých očami mladých a výstavu 110 rokov divadla v Hložanoch. Z druhej strany, v samotnom areáli amfiteátra sa konal už tradičný jarmok v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien a Spolku žien Slovenska z Hložian.
V tejto časti správy si dovolíme pochváliť aj Kultúrno-osvetový spolok Jednota a Miestne spoločenstvo Hložany, ako dobrých hostiteľov a skúsených organizátorov, taktiež všetkých tých, ktorí priložili svoje usilovné a šikovné ruky k realizácii festivalu s cieľom, aby kompletný festival vyznel tak, ako sa patrí. O nič menej, pochvaly patria aj Obci Báčsky Petrovec, Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, tak za nemalú finančnú podporu, ako i za priamu pomoc pri vypracovaní propagačného materiálu v podobe plagátov a informátora festivalu. Pri nich môžeme konštatovať, že mali vkusnú formu, prehľadný a zaujímavý obsah, z ktorého sa čitatelia mohli poinformovať o programoch a priebehu celého festivalu. Taktiež mali možnosť sa dozvedieť aj kto sú spoluorganizátori a podporovatelia tohtoročného festivalu. Nemalú pozornosť upútali aj informácie o účinkujúcich skupinách a súboroch, ktoré boli zároveň ilustrované fotografickými zábermi. V neposlednom rade, asi najväčšia pochvala patrí všetkým účinkujúcim členom skupín a súborov za ich ochotu a snahu, aby aj na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… predstavili výsledky svojej neúnavnej celosezónnej práce a súčasnú úroveň tanečného telesa.
Po skončení koncertu speváckych skupín a ľudových orchestrov, ktorý sa uskutočnil na javisku siene Domu kultúry v Hložanoch so začiatkom o 13.00 hodine, nasledovalo slávnostné defilé so začiatkom o 16.00 hodine. S malou výnimkou, keď dažďu trčali nohy, môžeme konštatovať, že počasie žičilo aj vydarenému krojovanému sprievodu, ktorého sa zúčastnili účinkujúci s krátkymi ukážkami na miestach, ktoré organizátor na to určil. Vychutnali si ich výstupy domáci a cezpoľní milovníci ľudového umenia, ktorí mali príležitosť kochať sa v kráse krojov našich miest obývaných Slovákmi. Našou dobrou radou tanečným kolektívom do budúcna: aby v sprievode, podľa možností, mali aj svoje vyšívané ornamenty, s ktorými by ešte viac spestrili aj túto časť festivalu. Dovolíme si organizátorom dať dobroprajnú radu, aby podľa možností obliekli do krojov aj mládencov a dievky, ktorí/é pred každým kolektívom niesli jeho názov a meno osady. Najmä preto, že títo neskoršie účinkujú aj v otváracej časti programu.
O 17.00 hodine na pódiu amfiteátra nasledoval otvárací ceremoniál, ktorý začal príhovorom predsedu Organizačno-správnej rady Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj…, pána Michala Hataľu. Po úvodných primeraných slovách, predseda privítal a pozdravil vzácnych hostí, vysokopostavených predstaviteľov nášho verejného života. Taktiež privítal a pozdravil aj prítomných predstaviteľov Medzinárodnej organizácie ľudového umenia IOV, predsedu organizácie, pána Aliho Abdullaha Khalifa z Bahrajnu, podpredsedu, pána Gunthera Lipitza z Rakúska, generálneho tajomníka, pána Fabrizia Cattanea z Talianska, finančného riaditeľa, pána Hendrika Hoosiera a riaditeľa festivalov IOV, pána Gertha Nijhoffa z Holandska. V rámci spomenutej delegácie, privítaní a pozdravení boli aj predseda Zväzu kultúrno-umeleckých spolkov Srbska, pán Milorad Lonić a člen predsedníctva, pán Vladan Tešanović. Potom sa obecenstvu prihovoril predseda Miestneho spoločenstva Hložany, pán Stanislav Srnka. V kovačickom ľudovom kroji sa prihovorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, pani Dušanka Petráková. Svojim príhovorom obecenstvo poctila aj predsedníčka Obce Báčsky Petrovec, pani Jasna Šprochová.
Potom primeranou básňou Čardáš autora Paľa Bohuša obecenstvo oslovili moderátori otváracieho ceremoniálu a koncertov tanečných skupín, Anna Chrťanová Leskovac a Rastislav Labát. Táto moderátorská dvojica v časti úvodného programu predstavila účinkujúce súbory a skupiny, ktoré predefilovali javiskom viac–menej trápne, bez toho, aby si aspoň na chvíľku pri tom zaspievali, alebo zatancovali, tak ako to ako jediní urobili účinkujúci z vojlovického spolku Detvan. To, že by bolo dobre, aby boli v kroji aj mládenci a dievky, ktorí/é pred každým kolektívom niesli tabuľu s jeho názvom a menom osady, sme už spomenuli. No, chceme pripomenúť aj to, že pri defilovaní javiskom, jednotlivci žuvali žuvačky, boli nevhodne oblečení a všeobecne bolo na nich vidno, že to robia bez akejkoľvek chuti a lásky. Škoda…
Otvárací ceremoniál ukončil pár tanečníkov v krojoch hložianskeho spolku Jednota, Veronika Bažaľová a Vladimír Kriška, ktorí spolu s melódiou zvučky festivalu a vztýčením festivalovej vlajky 51. Folklórny festival Tancuj, tancuj… aj oficiálne otvorili. Hneď potom nasledoval už tradičný, kratší spoločný tanečný bod predstaviteľov súborov a skupín, ktorí svoje tanečné umenie predvádzali na ľudovú pieseň Borovka, borovka…
V prvom koncerte, ktorý začal hneď po otváracom ceremoniáli, účinkovalo osem tanečných kolektívov, z čoho jeden revuálne, dva boli hosťujúce a súťažilo päť kolektívov. Po revuálnom vystúpení seniorskej tanečnej skupiny KUS Zvolen z Kulpína, ktorá na pozoruhodnej umeleckej úrovni predviedla štylizovanú choreografiu pod názvom Verbunk autora Michala Čiliaka, nasledovalo vystúpenie piatichť súťažiacich súborov v nasledovnom poradí:
Erdevík, SKOS Erdevík – folklórna skupina: Po viacročnej prestávke a odmlčaní sa, na festivale sme znovu mohli vidieť pozoruhodný počet tanečných párov, hudbu a spev veselých erdevíckych ochotníkov rozličného veku. V dobre nacvičenej štylizovanej choreografii pod názvom Bívalo mi dobre, podporenej trojčlennou hudobnou a deväťčlennou (traja muži a šesť žien) speváckou zložkou – chýbali tempá.
Pivnica, SKUS Pivnica, FS V pivnickom poli – mladšia tanečná skupina: Predviedli štylizovanú choreografiu Janka Merníka pod trochu provokačným a nezvyčajným názvom Druhému si dala. Osem párov predviedlo príliš zdĺhavo a monotónne takmer všetky časti choreografie, na čo sme si nezvykli pri tomto tanečnom kolektíve. Choreografia, ako taká, nemala takmer nič spoločné s jej názvom.
Lug, KUS Mladosť – mládežnícka tanečná skupina: Aj tu môžeme konštatovať, že sa po kratšej prestávke znovu objavili na festivale. A tak, ako sme si pri nich zvykli, predstavili sa nám početným tanečným telesom, čo si nemôžu dopriať ani väčšie prostredia. V štylizovanej choreografii pod názvom Povedzže mi, ti, mój miľí autora Pavla Pavlíniho predviedli priemerný tanečný výkon.
Kovačica, DK 3. októbra – seniorský folklórny súbor Rozmarín: Hneď na začiatku štylizovanej choreografie pod názvom Fčera som bou pri muziki nám pozornosť upútal úvodný sólový spev Martiny Agarskej, ktorá svojim krásnym prednesom dokreslila prednes tanečného pára. Neskoršie, sedem párov seniorského tanečného kolektívu s mužmi vo vypásaných košeliach predviedli priemerný výkon.
Hložany, KOS Jednota – mladšia tanečná skupina: V úvodnej časti štylizovanej choreografie pod názvom Zažeň, Jaňík, ovce, dievčenská časť kolektívu predviedla krásny dvojhlasný spev. Ďalej, v dramaturgický dobre spracovanom prejave boli použité aj rekvizity v podobe zvončekov a pastierskych palíc, čo dopomohlo k úspešnému prednesu početného tanečného telesa, ibaže sme túto a podobné choreografie už videli…
Na konci prvého koncertu tanečných kolektívov sa nám predstavili aj hostia: Seniorská tanečná skupina Rusínskeho kultúrneho centra z Nového Sadu a Folklórny súbor Cifra Maďarského kultúrno-umeleckého spolku Szirmai Károlyho z Temerínu. Po tomto nasledovala hodinová prestávka.
Druhý koncert tanečných kolektívov, ktorý bol v priamom prenose slovenskej redakcie RTV Vojvodiny, začal presne o 20.00 hodine pod svetlom reflektorov. Keďže staršia tanečná skupina SKOS Detvan z Vojlovice, i keď bola na zozname, nevystupovala, vystúpilo deväť umeleckých telies z miest obývaných Slovákmi vo Vojvodine – Srbsku, a to v nasledovnom poradí:
Báčsky Petrovec, KUS Petrovská družina – seniorská tanečná skupina: Pri tejto skupine treba pochváliť všetkých členov za nesebeckú snahu o zachovávanie našich slovenských tradícií, tak pri výbere ľudových piesní, ako i pri výbere krojov. Začiatok choreografie mal sľubnú amplitúdu umeleckého zážitku, a takisto aj choreografické formácie tanečných párov, ale chýbal nám dej, na aký sme si zvykli.
Padina, SKUS Slnečnica – folklórny súbor: Predviedli nám zvyk Na Šťefana, ktorý začal streľbou a primeraným textom dvoch skúsených padinských herečiek s meninovým prianím Štefanom. Jedenásť párov tancovalo pôvodné tance, akými sú Ďievča, ďievča, Paľegrajs, Povedzže mi a Keť komára žeňiľi. Ibaže sa im pred koncom ukradla aj chyba, keď použili moravskú pieseň Ňečakaj ma, moja milá, jucha-cha-chá…
Kysáč, UKV KC Kysáč – folklórny súbor Vreteno: Predstavili sa nám štylizovanou choreografiou pod názvom Kisáčaňia na ihre. Aj pri tomto kolektíve chýbal dej, ktorý by obecenstvu priblížil minulosť, keď sa kysáčska mládež po večeroch schádzala na tzv. ihrách po celom Kysáči. Pri tom tanečníci temperamentne predvádzali zadané tanečné prvky, až natoľko, že jednej z nich spadla biela podsukňa.
Stará Pazova, SKUS hrdinu Janka Čmelíka – folklórny súbor Klasy: Aj oni, ako väčšina tanečných telies, predviedli oprášenú choreografiu, zvyk verbovačku pod názvom Ňekcev som Pazove vojákom biťi. Súbor je už viac rokov jedným z najlepších v slovenskom folklóre na našich priestoroch. Tak i teraz, síce hodne omladený, ukázal kvalitu. Ešte len keby sa pousilovali, aby aj ženský kroj korešpondoval s dejom.
Hložany, KOS Jednota – staršia tanečná skupina: Choreografia mala názov Svadobňie tance, podľa čoho sa deväť párov tanečníkov aj správalo. Hneď na začiatku vstúpili s veľkým hurtom a veselím tak, ako na naozajskej svadbe. No, neskoršie svadobná nálada opadla až na valčíkové tanečné pohyby. Radili by sme, aby sa dával väčší pozor pri výbere piesní. Použili pieseň, ktorá sa spieva pri čepčení, a čepčenia nikde.
Kulpín, KUS Zvolen – mládežnícka tanečná skupina: Obyčajom Vo viňici sa snažili obecenstvu navodiť hroznovú oberačku, ale košiare, ktoré použili, boli stále prázdne?! I keď boli roztancovaní, ako vždy, v kulpínskej vinici si nesmelo dovoliť obuť si kožené čižmy, tancovať východoslovenské čapáše a fľaškový tanec, taktiež kalapový z Myjavy. I keď sa vo vinici musí aj vykrikovať, oni toho kriku mali príliš veľa.
Kovačica, DK 3. októbra – HFS V šírom poli hruška: V štylizovanej choreografii pod názvom Ej, aj sa krúťi početné, ale veľmi mladé kovačické tanečné teleso na nás zapôsobilo sľubne. Bolo ich plné javisko. No, vidno, že autori a umeleckí vedúci nemajú choreografickú skúsenosť, lebo si trochu pomiešali choreografickú tematiku. Najprv predviedli verbung a potom svadobnú tematiku.
Nový Sad, SKC P. J. Šafárika – folklórny súbor Šafárik: Vynovená tanečná postava súboru sa snažila oprášiť a obecenstvu predviesť svoju úspešnú choreografiu z minulosti. Nakoľko sa im to podarilo svedčilo početné obecenstvo. Avšak jednotliví tanečníci by sa mali ešte hodne pousilovať, aby dosiahli tanečnú a spevácku kvalitu, aká patrí k tomuto súboru a akú ešte stále majú skúsení jednotlivci.
Pivnica, SKUS Pivnica, FS V pivnickom poli – staršia tanečná skupina: Zrejme chceli naznačiť, že sa pivnická mládež v zime neschádzala iba na priadkach, ale že sa organizovali aj tanečné zábavy, na ktoré sa vyberalo vstupné. Oblečení v súlade s témou, tancovali Káčera, Žabí, ale aj Cigánku, ako tanec prebratý od inorečových spoluobčanov. 15 tanečných párov vyvrcholilo tanečnú zábavu s Valenťíčkou.
Zatiaľ čo odborná porota mala poradu, v revuálnej časti programu vystupovali hosťujúce tanečné kolektívy, hudobno-spevácke skupiny a sóloví speváci zo Slovenskej republiky a Srbské kultúrne centrum Stefana Nemanju z Kraljeva.
Prvú cenu na 51. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj…, čiže zlatú plaketu a sošku Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku získali a tak sa laureátmi stali členovia Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica, Folklórny súbor V pivnickom poli – staršia tanečná skupina z Pivnice, za prednes choreografie V zime na tanci autora a umeleckého vedúceho Janka Merníka.
Druhá cena, čiže strieborná plaketa, bola udelená Slovenskému kultúrnemu centru Pavla Jozefa Šafárika, Folklórnemu súboru Šafárik z Nového Sadu za prednes choreografie Hrala sa ďievčina autora Ivana Slávika, ktorú nacvičil Filip Ďurík.
Tretia cena, čiže bronzová plaketa bola udelená Kultúrno-osvetovému spolku Jednota – mladšej tanečnej skupine z Hložian, za prednes choreografie Zažeň, Jaňík, ovce… autora choreografie a umeleckého vedúceho Jaroslava Krišku.
Špeciálna cena bola udelená folklórnemu súboru Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Slnečnica z Padiny za prednes choreografie Na Šťefana autorky Anny Halajovej, ktorá choreografiu spolu s kolektívom aj nacvičila.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa v Článku 34 Pravidiel festivalu uvádza, že „Absolútneho víťaza festivalu určí odborná porota na základe všeobecného najúspešnejšieho výkonu. Absolútny víťaz sa odmeňuje špeciálnou cenou – soškou NRSNM. Ten istý súbor môže postúpiť na Slávnosti pod poľanou v Detve len raz za tri roky. V prípade, že ten istý súbor za predchádzajúce dva ročníky sa zúčastnil tohto podujatia, na Slávnosti pod poľanou v Detve môže postúpiť súbor, ktorý získal druhú cenu, alebo súbor, ktorý získal tretiu cenu, ak oba vyššie odmenené sa zúčastnili tohto podujatia v predchádzajúcich troch rokoch.“, a vzhľadom na výsledky tohtoročného festivalu, na 49. Krajanskú nedeľu do Detvy, ako predstaviteľ vojvodinských Slovákov postupuje Folklórny súbor Šafárik SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu, kým pozvanie na tento festival dostal aj folklórny súbor SKOS Erdevík z Erdevíka. Režisér Krajanskej nedele a MFSF Jánošíkov dukát Vlastimil Fabišik sa dodatočne rozhodol na jubilejný 25. ročník Medzinárodného festivalu slovenského folklóru v Českej Republike Jánošíkov dukát pozvať Foklórny súbor V pivnickom poli SKUS Pivnica z Pivnice.
Všeobecný dojem členov odbornej poroty o tanečných kolektívoch, ktoré sa snažili v tom najkrajšom svetle predviesť to, na čom celú sezónu pracovali, je nasledovný:
Niektoré tanečné kolektívy sa, okrem premyslených choreografií, snažili zabezpečiť aj kvalitný hudobný a spevácky sprievod, čo necháva dojem kompletného folklórneho súboru. Toto by sme radili aj súborom, ktoré tento obsah nemali. Ale aj napriek tomu, u niektorých sa to celkom nepodarilo, lebo nepoužili adekvátne hudobné nástroje, alebo im sprievodná spevácka skupina nebola dobre nacvičená. Niektorým pri tom chýbala dramaturgia, ako nevyhnutná časť choreografie. Iní zase nedbali na zákonitosti scény, a potom sa im tanečníci na veľkom javisku nevedeli priestorovo orientovať, v dôsledku čoho na scéne pôsobili neisto. U niektorých chýbala vzájomná tanečná a komunikácia s obecenstvom spojená s úsmevmi. No, predsa môžeme konštatovať, že sme aj na tohtoročnej tanečnej tvorbe videli kvalitné kolektívy a ich choreografie. Neľahká je úloha vybrať víťaza, aby pri tom ostatné tanečné kolektívy nezostali bez motivácie, lebo všetci predstavili nespočetné bohatstvo našich tradícií. Musíme si to bohatstvo aj naďalej pestovať a chrániť, aby sme takí ešte dlho zotrvali na týchto priestoroch.
Za odbornú porotu,
Ján Slávik, predseda