Festival modernej hudby pre deti Letí pieseň, letí

Názov podujatia:

Festival slovenskej hudobnej tvorby pre deti Letí pieseň, letí

Dátum konania:

november

Miesto konania:

Kovačica

Foto: Alžbeta Babková

Stručný obsah:

Festival má za cieľ podnecovať hudobnú tvorbu rozličných žánrov vokálno – inštrumentálnej hudby pre deti, vydavateľskú činnosť ako aj sprístupňovanie jestvujúcej hudobnej literatúry v slovenskej reči.

Prvýkrát sa tento festival uskutočnil roku 1991 na iniciatívu Pavla Tomáša a zo začiatku mal iba lokálny ráz. Neskoršie sa stal festivalom pokrajinského rázu, na ktorom sa dnes zúčastňujú deti z celej Vojvodiny. Festival sa uskutočňuje spravidla v októbri vo veľkej sieni domu kultúry. Sólistov sprevádza veľký detský chór a orchester a odborná porota hodnotí aj text a skladbu. Na tomto tradičnom festivale sa okrem detí súťažia aj skladatelia detských novokomponovaných piesní.

Organizátor festivalu:

Dom kultúry 3. októbra v Kovačici, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici a RTV Vojvodiny

Foto: Alžbeta Babková

Viac o festivale Letí pieseň, letí

Festival Letí pieseň letí je najmladším festivalom Slovákov vo Vojvodine. Prvý ročník sa uskutočnil v Padine v apríli roku 1991. Tento festival vznikol na iniciatívu dvoch hudobníkov a to Jána Petráša a učiteľa hudby Pavla Tomáša z dôvodu potreby zabezpečiť nové detské zábavné piesne v slovenskom banátskom prostredí, v Kovačici a Padine, a to vtedy, keď tunajšie základné školy mali po viac ako 800 žiakov, spolu vyše 1600. Keďže na hodinách hudobnej kultúry a na rôznych žiackych programoch bolo cítiť nedostatok detských piesní, pristúpilo sa k realizácii idey o festivale a tak sa začiatkom posledného desaťročia minulého storočia festival začal.

V apríli roku 1991 sa prvý koncert festivalu Letí pieseň, letí uskutočnil v Padine a o dva mesiace neskoršie aj v Kovačici, kde sa predniesli úplne nové piesne. Znamená, že iba v roku 1991 tu vzniklo 40 nových detských piesní, čiže na každom z týchto koncertov odznelo 20 piesní.

Festival Letí pieseň, letí trvá dodnes, ibaže na sklonku minulého storočia mal prestávku z dobre známych príčin. V bežnom roku v decembri sa uskutoční v poradí 15. ročník festivalu.

Po každom festivale väčšina z týchto piesní zanikla. Vtedy sa piesne ešte nenahrávali v štúdiu. Iba občas ich nahrala lokálna televízia, ale do vysielaní sa zriedka dostali. Z tohto dôvodu v roku 2004 vznikla idea spojiť dva festivaly, Letí pieseň, letí a Pop tón. Takto vznikol celomenšinový festival detskej populárnej tvorby. Hlavným predsavzatím tentoraz bolo piesne nahrať v štúdiu.

Prvý takýto festival sa uskutočnil v roku 2006 v Kovačici a v takejto podobe trvá dodnes. Zúčastnili sa ho skladatelia a interpreti z celej Vojvodiny. No ani nahrávky urobené v štúdiu nie sú k dispozícii, treba ich čím skôr prehrať na CD, aby sa mohli používať, a zachovať.

Texty detských piesní zo začiatku písali iba skladatelia z Kovačice a Padiny, ľudia, ktorým na tomto podujatí záležalo, neskôr sa však do písania púšťali i ľudia z Jánošíka a Aradáča, a po roku 2004 už z celej Vojvodiny, z Hložian, Kulpína, Selenče, Pivnice, Báčskej Palanky, Petrovca. Medzi skladateľmi boli ľudia hudobne vzdelaní, ale i takí, ktorým hudba bola iba koníčkom, stačilo, že vedeli hrať na nejakom hudobnom nástroji, najčastejšie ako samoukovia. Mnohí vedeli i spievať.

Piesne prihlásené na festival majú spĺňať určité podmienky, čo má na starosti festivalová hudobná komisia. Sú prípady, že pesničky nezodpovedajú kritériám detskej piesne zo stanoviska hudby a textu. Vtedy sa odmietnu.

Sólo speváci na tomto festivale sú zvyčajne žiaci základných škôl od prvého až po štvrtý ročník, niekedy i piataci alebo šiestaci. Speváka si volí skladateľ, najčastejšie sa rozhoduje za takého, ktorého spevácke schopnosti dobre pozná.

V poslednom čase sa okolo realizácie väčšiny piesní zoskupuje celý tím, je tu skladateľ, textár, spevák, a niekedy i upravovateľ hudby. Speváci sú zvyčajne z toho prostredia, z ktorého prichádza i pesnička.

Spevácky zbor má tiež dôležitú úlohu v realizácii festivalu, pretože sprevádza každú pieseň a to tak, ako si to vyžaduje hudobná úprava. So zborom sa obyčajne najťažšie pracuje, treba nacvičiť 15 až 20 nových melódií a textov.

Hudobný orchester, ktorý už 17 rokov sprevádza spevákov a zbor, je čo zväčša v takomto zložení: jeden alebo dva syntetizátory, sólová gitara, basová gitara a bicie nástroje. To je základ orchestra. Stávalo sa, že v orchestri boli aj iné nástroje ako husle, flauta, harmonika a saxofón. Najnovšie sa rozmýšľa aj o tom, že treba urobiť pokus s matricou, v súčasnosti sa festivaly často aj tak organizujú.

Texty píšu ľudia, ktorých môžeme zaradiť do dvoch skupín, podobne ako skladateľov. Do jednej skupiny patria odborníci, najčastejšie jazykoví (profesori, básnici), do druhej zase ľudia, ktorým to robí radosť. Stáva sa, že aj sami skladatelia napíšu text pre svoju pieseň. Iní si zase vyberú niečo z diela známych alebo menej známych básnikov, našich alebo inojazykových, teda preklad. No pri výbere najkrajšej pesničky odborná porota uznáva iba texty, ktoré nepísali známi spisovatelia.

Odbornú porotu tvorí skupina odborných a skúsených hudobníkov, býva troj- alebo päťčlenná. V odbornej porote tohto festivalu sa vystriedali mnohí naši hudobníci: Martin Kmeť, Juraj Ferík, Samuel Kováč st., Kvetoslava Benková, Ján Nemček, Ivan Babka, Zuzana Đukićová, Pavel Petrovič, Ján Marko.

Odborná porota udeľuje tri ceny za skladbu a cenu za najlepšiu interpretáciu. Porota, ktorá sleduje text, udeľuje cenu za najkrajšiu pieseň, obecenstvo zase volí najlepšieho speváka.

Za 17 rokov sa uskutočnilo 15 festivalov. Na nich sa vystriedalo okolo 50 skladateľov a textárov, spievalo asi 200 spevákov a v zboroch bolo okolo 1 500 žiakov. Program sledovalo viac ako 10 000 divákov.

Pavel Tomáš, st.