priekopník a učiteľ filmovej produkcie a fotoprodukcie vojvodinských Slovákov
Emil Klobušický sa narodil 15. marca 1908 v Kulpine ako šieste dieťa Gustáva Klobušického z Gemera (Malé Hyby), farára v Kulpine. Navštevoval Gymnázium v Petrovci a Učiteľskú školu v Sombore. V rokoch 1928 – 1938 pôsobil ako učiteľ v Kysáči, potom, do roku 1945, v Kulpine a v rokoch 1945 – 1961 v Pivnici. Stadiaľ odišiel do Bajše, kde aj zomrel 21. apríla 1983.
Roku 1938 pri Ľudovovýchovnom a národopisnom odbore MSJ bola Založená filmová sekcia – vedúcim bol učiteľ E. Klobušický. Ján Čajak ml. v jednom zo svojich textov uvádza: ,,…. fotoamatér E. Klobušický ma pri jednom rozhovore v Kulpíne upozornil, že pomaly zaniká pôvodný kroj, strácajú sa obyčaje a či by sa toľká krása nemala nejako zachovať nielen v múzeu ale aj na filme.“ A tu sme pri zrode matičného filmárstva. MSJ mala vtedy dosť peňazí na zakúpenie filmovej kamery a fimov. E. Klobušický začal nahrávať snímacim pristrojom s kazetou a cievkou len na 12.5 m filme. Ak tento údaj vôbec niečo znamená pre dnešné generácie s digitálnymi kamerami! O začiatočných krokoch filmárstva (aj premietania) pri MSJ sa viacej dozvedáme z odpovedi J. Čajaka ml. a E. Klobušického poskytnutých redaktorovi a historikovi Slovenského filmového ústavu v Bratislave (v súčasnosti Národné centrum pre audiovizuálne umenie), Dr. Štefanovi Vraštiakovi. Totiž roku 1969 Dr. Š. Vraštiak sa podobral spracovať tému Z dejin slovenskej kinematografie o filmovom podnikaní MSJ. V písomnej podobe zaslal 23 otázok J. Čajakovi ml. a 34 otázok E. Klobušickému. Otázky s odpoved’ami (zatiaľ nezverejnené) spracoval a dostali sa mi do rúk vďaka synovi E. Klobušického Vladimírovi, redaktorovi v EPP TV NS vo výslužbe.
Zo spomenutých odpovedí sa dozvedáme, že náš filmový priekopník E. Klobušický už roku 1932 začal premietať filmy pre školské deti a vo večerných hodinách aj pre dospelých (premietací prístroj si kúpil sám). Filmy si vypožičiaval z Hygienického ústavu v Záhrebe a v Novom Sade a z Československého veľvyslanectva v Belehrade. Boli to filmy ,,poučné, hospodárske, zábavné, ľudovovýchovné a zo zdravotníctva“. Neskoršie pribudli aj autorské filmy E. Klobušického. Pred premietaním filmov vždy bola prednáška, najčastejšie J. Čajaka ml., z dejín, literatúry, alebo na ľudovo-výchovnú tému. Príchod ,,filmárov“ bol veľkou udalosťou pre dedinu a návštevnosť bola obyčajne okolo 250 osôb.
E. Klobušický filmoval každodenný život: svadbu v Selenči, odhalenie pomníka obetiam prvej svetovej vojny v Pivnici, žatvu v Kulpíne, matičné stretnutia, detský domov, tzv. sirotinec v Kovačici, sokolskú slávnost‘ v Kysáči a atď. Na filmový pás E. Klobušický nahral 1. októbra 1939 i odhalenie pomníka Svetozarovi Miletićovi na Námestí slobody v Novom Sade a, ako mi povedali vo Vojvodinskom múzeu, kde som nahrávku odovzdal, je to jediný filmový záber tejto udalosti.
Pri filmovaní E. Klobušický často spolupracoval s J. Čajakom ml., nahrávali bez zvuku, bez svetla, filmy vyvolával v Záhrebe, premietalo sa bez montáže, bez titulkov, ak sa pri premietaní film roztrhol, tak ho premietač zahodil, preto sa nezachovali všetky filmy. Počas nahrávania boli aj takí jednotlivci z vedenia MSJ, čo sa nechceli filmovať, lebo vraj, pri reprodukcii vyzerajú komicky.
Prostreníctvom Vydavatel’stva Obzor v Petrovci Dr. Š. Vraštiak sa stretol s E. Klobušickým v Bajši v dňoch 10. až 17. decembra 1970. Vtedy mu náš pán učiteľ dal do opatery a zapožičal svoje filmy (v tom čase ešte nebola Slovenská redakcia TV Nový Sad) so slovami: ,,Zachovalo sa niečo cez polovicu a sú drahocenným dokumentom filmovania v rámci MSJ.“ V súčasnosti je to dokopy osemnást minút rôznych záberov z mnohých našich prostredí. Dozvedel som sa, že sú filmy na Slovensku a pri jednej z návštev Bratislavy, v marci roku 1990, stretol som sa s Dr. Š. Vraštiakom v Národnom centre pre audiovizuálne umenie. Mal som trochu obavy, nevedel som totiž, za akých podmienok budem môct‘ filmy dostať. No pán Vraštiak si rád zaspomínal na pobyt v Juhoslávii a o 2 – 3 hodiny mal som ich u seba na obojstrannú radosť a uspokojenie.
Počas svojho učitel’ovania v Pivnici (1945 – 1961) E. Klobušický založil Foto-kino klub, mal prednášky o fotografickom aparáte a optike a na potešenie zvedavých žiakov začala sa aj praktická čast‘ – výroba fotografií. V Pivnici bolo založené prvé pionierske kino v Juhoslávii a E. Klobušický získal za svoje filmovanie a pedagogickú prácu roku 1956 Plaketu Pokrajinského výboru Zväzu foto a kino amatérov Srbska pre Vojvodinu za dlhoročnú a obetavú prácu na výchovno-vzdelávacom a technickom poli. Na desiatky mladíkov a dievčat z Pivnice sa zapojilo do práce foto-kino klubu. Do činnosti klubu bol zapojený aj Jozef Maďar st., otec Jozefa Mad’ara ml., ktorý je jeden z odchovancov klubu a dnes profesionálny kameraman v Televízii Nový Sad. Jozef Maďar ml. sa dopracoval k najvyššej hodnosti v tomto odbore – je direktorom fotografie. Dokonca Jozef Mad’ar ml. napísal pozoruhodný príspevok o filmovej tvorbe Slovákov vo Vojvodine v knihe 250 rokov života Slovákov vo Vojvodine (zborník prác z medzinárodného sympózia v Novom Sade a Petrovci 6. až 7. októbra 1995, s. 243).
Okrem E. Klobušického filmovaním sa zaoberali aj iní zanietenci, napríklad selenčský rodák Vladimír Vanek, ale to bolo súkromného rázu. Trvalé stopy nielen na filme, ale aj vo výchovno-vzdelávacom živote u nás zanechal len tento autor.