Božie narodenie je kresťanský sviatok narodenia Ježiša Krista, prvý sviatok vianočný. V ľudovom prostredí najväčší sviatok roka. Prelínajú sa v ňom predkresťanské predstavy o znovuzrodení Slnka so stredovekým cirkevným kalendárom, podľa ktorého bol 25. december považovaný aj za Nový rok. Na Božie narodenie sa nevykonávali žiadne domáce práce, nevarilo sa, jedli sa jedlá pripravené v predchádzajúci deň. V prvý sviatok vianočný sa jedávalo v podstate to, čo na Štedrý večer, aj keď s niektorými obmenami. Tam, kde na Štedrý večer dodržiavali pôst, pribudlo na stôl bravčové mäso.
Motív Božieho narodenia bol frekventovaný aj vo výtvarnom umení. V ľudovom prostredí najmä na maľbách na skle, v betlehemoch sa zobrazovala scéna s Ježiškom, na ktorého v jasliach dýcha osol a vôl.
Tento sviatok oslavujeme v príjemnej oddychovej atmosfére v rodinnom kruhu. Charakteristické je preň vinšovanie. Vinšovať chodili len bližší príbuzní – synovia, vnuci, krstné deti, zaťovia, švagrovia. Susedia a známi, ktorí prichádzali na návštevu, vstupovali do izby s obvyklým vianočno-novoročným vinšom. Z hľadiska obsahu predstavujú vianočné vinše v podstate tri skupiny. Do prvej, najstaršej, patria tie, ktorých účelom je privolať pozitívne momenty do života ľudí v nastávajúcom roku. V druhej skupine prevláda náboženské ladenie a sú odrazom kresťanskej interpretácie Vianoc. Tretia skupina, vývojovo zrejme najmladšia a najčastejšia, má charakter zábavných riekaniek. Často sa všetky tri zložky prelínajú. Obradné vinše vyjadrovali základné túžby ľudí, ktorí chceli byť predovšetkým zdraví, žiť v dobrej rodinnej a susedskej atmosfére a tešiť sa z dobrých výsledkov svojej práce.
Po dopoludňajšej návštevy kostola zvyšok dňa prebiehal v nazvyčajnom pokoji.