Deň Ondreja/Andreja bol ďalším zo série stridžích dní. V tento deň sa vykonávali zvyky a obrady charakteristické pre zimný ročný cyklus: konzumácia určitých druhov potravín, vinšovanie, obchôdzky, ľúbostné čary, zákaz určitých prác, pranostiky. Podľa pranostík sneh, ktorý napadol na Ondreja, dlho leží, len na Gregora (12. marca) do potoka beží. Tiež “Keď ondrejský mesiac pustí, to všetky pustia, bude mierna zima”. Inými slovami, aké počasie bolo na Ondreja, take malo byť celú zimu. Počasie slúžilo aj na predpovede úrody: “Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov,” alebo “Keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia” a ďalšie.
Na tento deň podobne ako aj v ostatné stridžie dni sa verilo, že ak žena príde do domu ako prvý návštevník, prinesie škodu, nešťastie alebo chorobu. Preto v minulosti chodili chlapci vinšovať skoro ráno do každej domácnosti, aby predstihli prípadnú ženskú návštevu. Ich želania boli zamerané už na ďalší rok.
„Vinšujem vám tohto svätého Ondreja,
aby vám dal Pán Boh zdravia,
šťastia, hojného Božieho požehnania,
na poli úrodu,
v dome lásku, svornosť, úprimnosť.„
Deň Ondreja bol predovšetkým bohatý na veštby o vydaji, menej o ženbe. Cieľom týchto magicko–veštebných úkonov bolo zistiť, či sa do roka alebo vôbec vydajú, či osudom určený muž bude mládenec alebo vdovec, ako bude vyzerať, či bude bohatý alebo chudobný, kto to bude konkrétne. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami. Dievčatá nechali vo väčšej nádobe zovrieť vodu a hodili do nej kúsky cesta, v ktorých boli zakrútené lístočky s mužskými menami. Prvý kus, ktorý vyplával na hladinu vody, muselo dievča rukou šikovne vybrať a keď ho otvorilo, na lístku bolo meno budúceho muža.
V dnešnej dobe tieto zaujímavé obyčaje zanikli a málokto ich pozná. Tiež aj s menom Ondrej sa málo stretávame. U nás je zaužívanejšia jeho podoba Andrej.