Ľudová kultúra

Základy ľudovej kultúry vojvodinských Slovákov

O Slovákoch vo Vojvodine sa hovorí ako o fenoméne, ktorý už vyše dve a pol storočia odoláva vplyvom inoetnického prostredia a je v popredí keď ide o zachovávanie tradície a vytváranie osobitnej formy slovenskej identity mimo slovenského štátu. Slovenská vojvodinská identita, so všetkými svojimi špecifikami a osobitnosťami, vychádza z kultúry celoslovenskej ale jej nadstavbu určuje nový kontext, v ktorom sa societa ocitla a vstúpila do dejín nových končín. Vzhľadom na dlhý proces hľadania, prispôsobovania a podmaňovania spustošených pozemkov Dolnej zeme hovoríme v prvom rade o usilovnom a vytrvalom človeku, ktorého hybnou silou je snaha zabezpečiť lepší život a rodinný blahobyt, ale ktorý pri všednej mravčej práci nezabúda ani na hodnoty, ku ktorým sa utiekal v pôvodnom domove.

Základy celkovej národnej činnosti, prejavovanie duchovnej kultúry, i remeselnícky a obchodný rozvoj badať v polovici 19. storočia, keď opora v inteligencii, prevažne importovanej z pravlasti, mala za následok začiatky postupného spoločenského organizovania sa slovenskej society.

Sviatočný odev

 

Slovenská komunita musela v novom prostredí prekonať veľmi závažný kultúrny zlom a prispôsobiť sa novým podmienkam. Základom života roľníckej rodiny bola pôda. V naších osadách vystupovala nielen ako hlavný zdroj obživy, ale i ako kritérium spoločenského postavenia. Z tradičnej materiálnej kultúry pravlasti si tunajší Slováci uchovali niektoré archaické formy: získavanie a kultivácia pôdy, tradičné spôsoby žatevných a mlatobných techník, spôsoby uskladňovania poľnohospodárskych plodín, požívanie tradičných obilninových jedál a zastúpenie jednotlivých produktov v strave. No nastali aj zmeny v stravovaní dolnozemských Slovákov. Lepšie hospodárske podmienky umožnili v strave využívať viac rôznorodejších potravín čím bolo jedlo výdatnejšie a pestrejšie.

V novom prostredí so zreteľom na isté geografické, klimatické a spoločensko-ekonomické podmienky, nastali zmeny i v tradičnom odeve. Neznamená to len využitie nových druhov látok, ale aj zmeny v strihoch, predovšetkým vrchného odevu.

Výrobky z dreva

Foto: Mária Ivičiaková

V novoutvorenom štáte Srbov, Chorvátov a Slovincov sa priam nanucoval silnejší vzťah slovenskej society k vlastnému pôvodu, najmä pre heterogénnosť celého regiónu. V novom kontexte silnie práve sebavedomie a hrdosť na svoj pôvod, potencovanie odlišností a rešpektovanie tradície, čo sa transparentne prejavuje sociálnym zapájaním jednotlivcov do verejného života society. Vznikajú záujmové skupiny, ktoré sa špecifikujú na jednotlivé segmenty kultúry, aby neskôr prerástli v spolky, ktoré sa stanú ústrednými nositeľmi slovenskej vojvodinskej kultúry.

Záujmové skupiny nemali spravidla za cieľ iba pestovať kultúrne dedičstvo. Slováci a Slovenky sa organizovali, lebo chceli patriť dobe, v ktorej žili, rozhodovať o svojom položení, byť rovnocennými občanmi štátu, byť informovaní o nových čitateľských tituloch, tlačiť vlastnú tlač, vzdelávať sa vo vlastnom jazyku, informovať sa o výdobytkoch doby a byť na pomoci tým, ktorí ju potrebujú, zakladaním rôznych fondov. Oporu v intelektuálnych snahách naši predkovia často nachádzali v osobnostiach z materskej krajiny, ktoré významnú rolu zohrali aj na poli srbskej histórie.

Jánošík

Foto: Pavel Zríni

Postupom času, no namä v druhej polovici 20. storočia, spontánne prejavy ľudových prvkov nahrádzajú organizované formy zachovávania a oživovania. Ide o spôsob, akým sa už etablované hodnoty prenášajú na nové generácie a pomaly sa aj organizované pestovanie archaických prvkov pre nás stáva tradičným.

Podobné state o ľudovej kultúre vojvodinských Slovákov rozpracúvame aj v tejto časti portálu. Autori príspevkov o kultúrno-umeleckých spolkoch, ľudových krojoch, tradičných remeslách a jedlách ponúkajú informácie aby sme my, ktorí sa k slovenskej vojvodinskej identite hlásime, nezabudli, odkiaľ sme prišli, a aby sme poznávajúc pravdu, vedeli kam smerujeme.

 

Milina Sklabinská