Jozef Mađar – mag svetlosti i kamere

Poštovane dame i gospodo,

na današnjoj svečanoj dodeli nagrada „Pro Cultura Slovaca“, želeo bih da kažem nekoliko reči o jednom od nagrađenih, o Jozefu Jošku Mađaru, koga poznajem već 35 godina, skoro čitav jedan radni vek. Ova naša dugogodišnja saradnja i prijateljstvo kulminirali su pre nekoliko godina, tačnije krajem 2020. godine, kada smo zajedno sa kolegom i još jednim bliskim prijateljem iz Beograda, Josipom Babelom, uredili i pripremili za štampu vrednu monografiju pod nazivom „Jozef Mađar, život i san kroz objektiv“.

Tada sam napisao uvodni tekst knjige „Jozef Mađar – mag svetlosti i kamere“, u kojem nisam mnogo govorio o Joškovom bogatom profesionalnom životu i radu, već sam se više fokusirao na našu saradnju i neke sasvim lične „avanture“, odnosno na naše životne priče.

* * *

Zaposlio sam se na Radio-televiziji Novi Sad u proleće 1989. godine i praktično sam od tada (neminovno) dugo godina i veoma često sarađivao sa, pre svega, odličnim čovekom i sjajnim snimateljem Jozefom Mađarom. Tokom šesnaest godina koje sam proveo na RTNS, kasnije RTV (1989 – 2005), Joško i ja smo snimili stotine reportažnih priloga i više desetina polusatnih dokumentarnih filmova. I danas se sa radošću sećam svog prvog putovanja u inostranstvo, kada smo krajem septembra 1990. godine, zajedno sa vozačem Draškom Baralićem i kamermanom Miroslavom Ketelešom putovali starom ruskom ladom u Bratislavu, na Prvi susret Slovaka iz dijaspore iz Jugoslavije. Sa današnje tačke gledišta, moje prvo zvanično službeno novinarsko putovanje u inostranstvo bilo je putovanje u današnju susednu Hrvatsku, tačnije, među Slovake u Jelisavcu, Markovcu, Našicama, gde se održavao njihov tradicionalni folklorni festival. Kažem, u aprilu 1989. došao sam u TV Novi Sad, a već početkom juna iste godine išao sam na veliki teren u Hrvatskoj – u mikrobusu delegacija snova, što je moguće videti na našoj čuvenoj zajedničkoj novinarskoj fotografiji: urednik Miroslav Kraljik, majstor zvuka Ljubiša Sremčević, šofer i svetlar Draško Baralić, kamerman Jozef Mađar i mlad, neiskusan novinar Martin Prebuđila.

Odvtedy, teda po tomto krásnom zájazde v Jelisavci, vždy keď som to mohol, na cestovný príkaz som písal práve tieto mená: Draško, Ljubiša, Jožka… A odvtedy celých šestnásť rokov sme spolu veľa kilometrov precestovali, veľa dobrých polhodinových Dúhoviek spolu urobili, z ktorých sa aj dnes niektoré často reprízovo vysielajú. Okrem sledovania bežných kultúrno-spoločenských podujatí, spoločne sme sa najviac zameriavali na našu vojvodinskú literatúru, divadlo a výtvarnú tvorbu. S Jožkom sme nakrútili desiatky portrétov našich spisovateľov, divadelníkov a asi najviac padinských a kovačických insitných maliarov, najmä predstaviteľov strednej staršej generácie, akými sú: Pavel Hajko, Ján Glózik, Marci Marko, Pavel Cicka…

O profesijnej a životnej ceste kameramana Jožka Maďara sa, vážení čitatelia, viac dozviete z bohatého a rozmanitého obsahu tejto vzácnej a jedinečnej monografie, ktorú si náš jubilant právom zaslúžil, aby sa medzi obálkami našli všetky jeho doterajšie profesionálne cesty, záľuby a koníčky. Môže sa povedať, že Jožko keď si zvolil cestu, tak si vybral aj cieľ. Jedným z tých výsostných cieľov v jeho živote určite je a bude aj táto monografia. Aby všetko nevyznelo s veľmi vážnym prízvukom, dovolím si v celom tomto kontexte prezradiť Vám aj istú anekdotu, či už malú hádku s Jožkom Maďarom. Raz, neviem, kde to presne bolo, ale keď sme sa vracali domov z istého nahrávania, Jožko mi hlboko vážnym hlasom pripomenul: – Martin, odteraz aby si ma na odhláške vysielania podpisoval ako „direktor fotografie“, a nielen ako „kameraman“… – Vieš, ja mám na to diplom, na ktorom píše „direktor fotografije“… Neovládal som sa a polonahnevane som mu odvetil, že slovník slovenského jazyka nepozná takéto spojenie, že je on iba kameraman, aj keď špičkový, svetový. A ešte som dodal, že direktor je vlastne riaditeľ, správca – … a ty kde, komu direktoruješ, spravuješ?! A zase on: … mne tak píše v diplome, tak ťa pekne prosím na odhláške – direktor fotografie! Nevydržal som už viac: … – Dobre, tak budeš podpísaný ako generálny direktor fotografie! Generálny direktor…!

Po tomto sme sa dobré dva týždne nerozprávali, ale v spolupráci sme pokračovali aj ďalej.

A fakt, Jožko mal pravdu, nielenže mu to písalo na diplome, ale napríklad v angličtine je funkcia kameramana nazývaná „Director of Photography“ (DP) a samotný výraz kameraman (camera operator) sa používa pre vyjadrenie muža, ktorý stojí priamo za kamerou – švenkra. U nás sa pojem kameraman udomácnil a obsahuje celú plejádu zamestnaní. Či už s diplomom alebo bez nej.

Skutočný profesionálny kameraman (samozrejme, s diplomom patričnej vysokej školy) je teda umelecký tvorca – dizajnér záberu. Je najbližší spolupracovník režiséra (mimo iných) a neoddeliteľnou súčasťou finálneho diela. Dáva mu svoj individualistický pohľad (dvaja kameramani nikdy nenakrútia to isté). Jozef Maďar je aj v tomto svojrázny, originálny a jedinečný.

Namiesto záveru iba úprimné vyznanie, že som rád, že poznám tohto predovšetkým dobrého človeka, že som mal česť a príležitosť s ním dlhé roky spolupracovať – s mágom svetla, jeho odtieňov a nezabudnuteľnými zábermi a obrazmi.

Jožko náš, gratulujem Ti ešte raz a zároveň Ti k tomuto prajem dobré zdravie a úsmev každý deň, aby si si našiel čas na odpočinok a relaxáciu a nielen robiť a robiť, keďže som najnovšie počul, že s kamerou už aj líhaš do postele a ráno sa s ňou prebúdzaš nedočkavý ísť niečo nahrávať.

V Novom Sade 18. 4. 2024

ŽIVOTOPIS JOZEFA MAĎARA

Narodil sa 16. 7. 1958 v Pivnici, kde aj zakončil základnú školu a vynikal v aktivitách tamojšieho foto-kino krúžku. Gymnázium skončil v Báčskej Palanke, kde počas študovania pokračoval v intenzívnych a pozoruhodných aktivitách vo Foto-kino krúžku SKUS Pivnica a pozdejšie vo Foto-kino klube. Prvýkrát asistoval pri kamere roku 1974 a od roku 1975 sa častejšie pripája výrobným štábom TVNS, kde bol povšimnutý ako šikovný asistent kameramana. Od roku 1978 pracuje v TVNS, čo mu sprostredkovalo Združenie filmových pracovníkov, riadne asistuje a občas samostatne nahráva príspevky. V období rokov1983 – 1984 bol aj predsedom Foto-kino zväzu Vojvodiny.

Roku 1984 absolvoval Fakultu dramatických umení (Akadémia pre divadlo, film, rádio a TV) a natrvalo sa zamestnal v TVNS-RTV, kde pracuje dodnes, ako hlavný kameraman. V rámci RTV nakrúcal aj pre iné televízie, akými sú RTS, RTV Bratislava, televízie vo Francúzsku, Chorvátsku, Bulharsku atď. Precestoval početné štáty v Európe. Doteraz, v období 40 rokov práce v TVNS-RTV nakrútil vyše 1000 rôznych dokumentárnych, hraných, polohraných, hudobných vysielaní a TV filmov. Účinkoval na mnohých filmových a TV festivaloch doma a v zahraničí s rozličnými témami, ktoré boli v podobe filmovej a TV tvorby odmenené. Samostatne alebo kolektívne sa podieľal na prednáškach v oblasti fotografie, filmu a TV nakrúcania.  Je členom Združenia novinárov Srbska, Spolku novinárov Vojvodiny, Asociácie slovenských novinárov a Medzinárodnej federácie žurnalistov.

Martin Prebudila