Jozef Maďar – mág svetla a kamery

Vážené dámy a páni,

pri dnešnom slávnostnom odovzdávaní ocenení Pro Cultura Slovaca 2024 dovolím si povedať niekoľko slov o jednom z odmenených o Jozefovi Jožkovi Maďarovi, s ktorým sa poznáme už celých 35 rokov, takmer celý jeden pracovný vek. Táto naša dlhodobá spolupráca a kamarátenie sa vyvrcholili pred pár rokmi, presnejšie povedané koncom roku 2020, keď sme spolu s kolegom a ďalším dôverným belehradským priateľom Josipom Babelom redigovali a na vydanie pripravili vzácnu monografiu pod názvom JOZEF MAĎAR, ŽIVOT A SEN CEZ OBJEKTÍV.

Vtedy som do knihy napísal úvodný text Jozef Maďar – mág svetla a kamery, v ktorom som nehovoril mnoho o Jožkovom bohatom profesijnom živote a diele, ale viac som sa bol zameral práve na tú našu spoluprácu a niektoré aj celkom osobné „dobrodružstvá“, či priam na naše životné príbehy.

* * *

V Rádio-televízii Nový Sad som sa zamestnal na jar roku 1989 a prakticky odvtedy (nevyhnutne) som dlhé roky spolupracoval veľmi často, predovšetkým so skvelým človekom a nadovšetko vynikajúcim kameramanom Jozefom Maďarom. Za tých šestnásť rokov, čo som strávil v RTNS, neskôr RTV (1989 – 2005) s Jožkom sme natočili na stovky reportážnych príspevkov a viacero desiatok polhodinových dokumentárnych filmov. Spomínam si aj dnes s radosťou na svoju prvú zahraničnú cestu, keď sme spolu koncom septembra 1990 so šoférom Draškom Baralićom a kameramanom Miroslavom Ketelešom cestovali na starej ruskej lade do Bratislavy na Prvé stretnutie krajanov z Juhoslávie. Z dnešného aspektu ozajstnou mojou prvou služobnou novinárskou cestou do zahraničia bola cesta do dnešného susedného Chorvátska, presnejšie povedané, medzi tamojších Slovákov v Jelisavci, Markovci, Našiciach, kde prebiehal ich tradičný folklórny festival. Hovorím, v apríli 1989 som prišiel do TV Nový Sad a už začiatkom júna v tom istom roku veľký terén do Chorvátska – v mikrobuse výprava snov, čo vidieť na povestnej našej spoločnej novinárskej fotografii: redaktor Miroslav Králik, majster zvuku Ljubiša Sremčević, vodič a osvetľovač Draško Baralić, kameraman Jozef Maďar a mladý neskúsený novinár Martin Prebudila

Odvtedy, teda po tomto krásnom zájazde v Jelisavci, vždy keď som to mohol, na cestovný príkaz som písal práve tieto mená: Draško, Ljubiša, Jožka… A odvtedy celých šestnásť rokov sme spolu veľa kilometrov precestovali, veľa dobrých polhodinových Dúhoviek spolu urobili, z ktorých sa aj dnes niektoré často reprízovo vysielajú. Okrem sledovania bežných kultúrno-spoločenských podujatí, spoločne sme sa najviac zameriavali na našu vojvodinskú literatúru, divadlo a výtvarnú tvorbu. S Jožkom sme nakrútili desiatky portrétov našich spisovateľov, divadelníkov a asi najviac padinských a kovačických insitných maliarov, najmä predstaviteľov strednej staršej generácie, akými sú: Pavel Hajko, Ján Glózik, Marci Marko, Pavel Cicka…

O profesijnej a životnej ceste kameramana Jožka Maďara sa, vážení čitatelia, viac dozviete z bohatého a rozmanitého obsahu tejto vzácnej a jedinečnej monografie, ktorú si náš jubilant právom zaslúžil, aby sa medzi obálkami našli všetky jeho doterajšie profesionálne cesty, záľuby a koníčky. Môže sa povedať, že Jožko keď si zvolil cestu, tak si vybral aj cieľ. Jedným z tých výsostných cieľov v jeho živote určite je a bude aj táto monografia. Aby všetko nevyznelo s veľmi vážnym prízvukom, dovolím si v celom tomto kontexte prezradiť Vám aj istú anekdotu, či už malú hádku s Jožkom Maďarom. Raz, neviem, kde to presne bolo, ale keď sme sa vracali domov z istého nahrávania, Jožko mi hlboko vážnym hlasom pripomenul: – Martin, odteraz aby si ma na odhláške vysielania podpisoval ako „direktor fotografie“, a nielen ako „kameraman“… – Vieš, ja mám na to diplom, na ktorom píše „direktor fotografije“… Neovládal som sa a polonahnevane som mu odvetil, že slovník slovenského jazyka nepozná takéto spojenie, že je on iba kameraman, aj keď špičkový, svetový. A ešte som dodal, že direktor je vlastne riaditeľ, správca – … a ty kde, komu direktoruješ, spravuješ?! A zase on: … mne tak píše v diplome, tak ťa pekne prosím na odhláške – direktor fotografie! Nevydržal som už viac: … – Dobre, tak budeš podpísaný ako generálny direktor fotografie! Generálny direktor…!

Po tomto sme sa dobré dva týždne nerozprávali, ale v spolupráci sme pokračovali aj ďalej.

A fakt, Jožko mal pravdu, nielenže mu to písalo na diplome, ale napríklad v angličtine je funkcia kameramana nazývaná „Director of Photography“ (DP) a samotný výraz kameraman (camera operator) sa používa pre vyjadrenie muža, ktorý stojí priamo za kamerou – švenkra. U nás sa pojem kameraman udomácnil a obsahuje celú plejádu zamestnaní. Či už s diplomom alebo bez nej.

Skutočný profesionálny kameraman (samozrejme, s diplomom patričnej vysokej školy) je teda umelecký tvorca – dizajnér záberu. Je najbližší spolupracovník režiséra (mimo iných) a neoddeliteľnou súčasťou finálneho diela. Dáva mu svoj individualistický pohľad (dvaja kameramani nikdy nenakrútia to isté). Jozef Maďar je aj v tomto svojrázny, originálny a jedinečný.

Namiesto záveru iba úprimné vyznanie, že som rád, že poznám tohto predovšetkým dobrého človeka, že som mal česť a príležitosť s ním dlhé roky spolupracovať – s mágom svetla, jeho odtieňov a nezabudnuteľnými zábermi a obrazmi.

Jožko náš, gratulujem Ti ešte raz a zároveň Ti k tomuto prajem dobré zdravie a úsmev každý deň, aby si si našiel čas na odpočinok a relaxáciu a nielen robiť a robiť, keďže som najnovšie počul, že s kamerou už aj líhaš do postele a ráno sa s ňou prebúdzaš nedočkavý ísť niečo nahrávať.

V Novom Sade 18. 4. 2024

ŽIVOTOPIS JOZEFA MAĎARA

Narodil sa 16. 7. 1958 v Pivnici, kde aj zakončil základnú školu a vynikal v aktivitách tamojšieho foto-kino krúžku. Gymnázium skončil v Báčskej Palanke, kde počas študovania pokračoval v intenzívnych a pozoruhodných aktivitách vo Foto-kino krúžku SKUS Pivnica a pozdejšie vo Foto-kino klube. Prvýkrát asistoval pri kamere roku 1974 a od roku 1975 sa častejšie pripája výrobným štábom TVNS, kde bol povšimnutý ako šikovný asistent kameramana. Od roku 1978 pracuje v TVNS, čo mu sprostredkovalo Združenie filmových pracovníkov, riadne asistuje a občas samostatne nahráva príspevky. V období rokov1983 – 1984 bol aj predsedom Foto-kino zväzu Vojvodiny.

Roku 1984 absolvoval Fakultu dramatických umení (Akadémia pre divadlo, film, rádio a TV) a natrvalo sa zamestnal v TVNS-RTV, kde pracuje dodnes, ako hlavný kameraman. V rámci RTV nakrúcal aj pre iné televízie, akými sú RTS, RTV Bratislava, televízie vo Francúzsku, Chorvátsku, Bulharsku atď. Precestoval početné štáty v Európe. Doteraz, v období 40 rokov práce v TVNS-RTV nakrútil vyše 1000 rôznych dokumentárnych, hraných, polohraných, hudobných vysielaní a TV filmov. Účinkoval na mnohých filmových a TV festivaloch doma a v zahraničí s rozličnými témami, ktoré boli v podobe filmovej a TV tvorby odmenené. Samostatne alebo kolektívne sa podieľal na prednáškach v oblasti fotografie, filmu a TV nakrúcania.  Je členom Združenia novinárov Srbska, Spolku novinárov Vojvodiny, Asociácie slovenských novinárov a Medzinárodnej federácie žurnalistov.

Martin Prebudila