V stredu 27. marca sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnil koncert huslistky Ivany Jašovej a hornistu Leopolda Lucia Maestra.
Ivana Jašová, ktorá sa narodila v Novom Sade a detstvo strávila v Hložanoch a v Báčskom Petrovci, hru na husliach študovala na prestížnej Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA), kde mala príležitosť spolupracovať s huslistami a pedagógmi Movsesom Pogossianom a Guillaumem Sutrem. Počas štúdia vyhrala súťaž UCLA All-Star, čo jej poskytlo možnosť odohrať koncert na husliach Duke of Alcantara, ktoré vyrobil Antonio Stradivari z Cremony v roku 1732. V magisterskom štúdiu pokračovala na Hudobnom konzervatóriu v San Franciscu u čínsko-amerického huslistu Wei He. Po ukončení štúdia Ivana Jašová úspešne vystupovala na mnohých scénach v USA, Dánsku, Švédsku, Švajčiarsku, Portugalsku, Španielsku, Nórsku, Srbsku. Ivana nahrala diela skladateľky Ketty Nez, ktoré vyšli na CD s názvom In Transit. V súčasnosti pôsobí ako spoluvedúca sekcie druhých huslí v Stavangerskom symfonickom orchestri v Nórsku.
Hudobným partnerom Ivany Jašovej na tomto koncerte bol hornista Leopoldo Lucio Maestro z Argentíny, ktorý je zároveň aj jej životným partnerom.
Pôvodne plánovaný program koncertu musel byť na poslednú chvíľu pozmenený, nakoľko klavirista Marek Stupavský zo zdravotných dôvodov musel svoju účasť odrieknuť. A tak program koncertu tvorili skladby širokého štýlového a dobového záberu, od Johanna Sebastiana Bacha, cez predstaviteľa amerického hudobného eklektizmu 20. storočia Vincenta Persichettiho, po súčasného argentínskeho skladateľa Lucia Bruna Videlu, hornistu a skladateľa Danteho Yenquoeho a súčasnú americkú skladateľku slovinského pôvodu Ketty Nez. Avšak tento v istej miere nezvyčajný program svojím spôsobom odzrkadľoval umeleckú a životnú dráhu Ivany Jašovej a zároveň návštevníkom koncertu poskytol nekaždodennú možnosť oboznámiť sa s menej známymi skladbami pre husle a lesný roh.
Koncert otvorila Ivana Jašová Sonátou číslo 1, g-moll pre sólo husle, BWV 1001 Johanna Sebastiana Bacha, ktorá dnes tvorí neodmysliteľnú súčasť klasického husľového repertoáru a ktorá spolu s ďalšími Bachovými sonátami a partitami definovala technické možnosti huslí ako sólového nástroja. Ivana Jašová sa tejto náročnej skladby ujala s veľkou istotou, technickou prepracovanosťou a interpretačnou zrelosťou. Už po odznení prvých tónov Ivaniných huslí bolo jasné, že si získala pozornosť publika a že sa jej podarilo vytvoriť to vzácne ovzdušie, keď umelec a publikum dýchajú ako jedno. Po presvedčivom a podmanivom predvedení Bachovej sonáty sa obecenstvu predstavil Leopoldo Lucio Maestro, rodák zo San Juan v Argentíne, ktorý hru na lesnom rohu študoval najprv v Buenos Aires, potom na Carnegie Mellon University v Pittsburghu (SŠA), na Hudobnom konzervatóriu v San Franciscu a titul Master of Music v hre na lesnom rohu získal na Bostonskej univerzite. V súčasnosti je členom Argentínskeho národného symfonického orchestra. Leopoldo Lucio Maestro predviedol pre priemerného poslucháča menej známu skladbu Podobenstvo pre sólo lesný roh amerického skladateľa Vincenta Persichettiho. Bola to jedinečná príležitosť zoznámiť sa s lesným rohom ako sólovým nástrojom. Majstrovské predvedenia Leopolda Lucia Maestra a charakter samotnej skladby odhalili prekvapivé výrazové možnosti tohto nástroja a bohatú škálu farebnosti a bohatstva jeho tónu, ktorý sa pohyboval od mäkkých zvučných tónov po prekvapivo expresívne efekty a zvuky.
Skladba Fantázia pre sólo husle argentínskeho skladateľa Lucia Bruna Videlu v podaní Ivany Jašovej priniesla niečo z ovzdušia latinskej Ameriky a argentínskeho tanga. V podobnom duchu pokračoval následne aj Maestro, ktorý zahral malé tango, čiže Tanguito pre lesný roh a touto neobvyklou skladbou a ešte zvláštnejším spojením formy tanga a lesného rohu vniesol aj trochu humoru a odľahčenej nálady a napokon do svojej interpretácie vtiahol aj publikum.
Záver patril trom miniatúram skladateľky Ketty Nez pre husle a lesný roh – Kde si bola, Podaj mi ruku a Pierko klobúka. Ako zvláštnosť uvedieme, že tieto tri miniatúrne skladby inšpirované slovinskými ľudovými piesňami, autorka skomponovala pri príležitosti narodenia dcéry Ivany Jašovej a Leopolda Lucia Maestra.
Napriek hektickej príprave, nepredvídateľným komplikáciám, ktoré viedli k zmenám programu praktický v deň konania koncertu, napokon všetko krásne zapadlo do seba a udial sa koncert, ktorý nikoho nenechal ľahostajným, koncert, akých by sme si priali viac. Len keby to Nórsko nebolo tak ďaleko.
Text: Ladislav Čáni, fotografie: Danica Vŕbová