V pondelok 19. júna, totiž v deň autorových narodenín, vo výstavnom priestore Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bola slávnostne otvorená výstava O nás – pre nás venovaná sedemdesiatinám nášho popredného akademického maliara a grafika Pavla Čániho.

V mene organizátorov návštevníkov privítala úradujúca riaditeľka ÚKVS Anna Speváková, kým sa o výstave odborne zmienil jej kurátor a autor katalógu výstavy Vladimír Valentík. Vernisáž prednesom na gitare spestril Čániho syn, Zoran Mitić, a to pesničkami Ballade pour Adeline a témou z filmu Krstný otec autora Nina Rotu.  Program vernisáže moderovala  Danica  Vŕbová.

V sobotu 20. mája sa v Nadlaku v Rumunsku uskutočnilo slávnostné odovzdávanie Ceny Pro Cultura Slovaca na rok 2023. Medzinárodná sedemčlenná komisia, ktorú tvorili kultúrny pracovníci zo Srbska, Maďarska, Rumunska a Slovenska sa tento raz rozhodla udeliť dve ceny a jeden pamätný list. Cenu Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti výtvarného umenia a šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí získal akademický maliar, grafik, pedagóg a organizátor kultúrneho života vojvodinských Slovákov Pavel Čáni (1953). O tvorbe Pavla Čániho a jeho prínose do kultúry vojvodinských Slovákov, ale aj do celoslovenského kultúrneho kontextu a kontextu kultúry v Srbsku hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Nakoľko sa Pavel Čáni zo zdravotných dôvodov nemohol osobne zúčastniť slávnostného odovzdávania cien v Nadlaku, organizátori sa rozhodli odovzdať mu cenu v rámci tejto vernisáži. Cenu mu v mene zriaďovateľov odovzdala úradujúca riaditeľka ÚKVS Anna Speváková.

Výtvarná tvorba Pavla Čániho je skutočným umeleckým klenotom v súčasnej kultúre vojvodinských Slovákov a jednoznačne nadväzuje na umeleckú tradíciu založenú K. M. Lehotským (1879-1929) a Zuzkou Medveďovou (1897-1985). Využívanie motívov z minulosti a súčasnosti života vojvodinských Slovákov u Pavla Čániho vždy bolo poznačené hlbším univerzálnejším odkazom a výtvarno-poetickým náznakom všeobecne planej metafyzickej pravdy. V prvom tvorivom období, keď sa Pavel Čáni výrazne venoval výtvarným hodnotám čiary, v období, keď vznikali početné grafické listy s motívom škridlíc, vznikol aj cyklus hĺbkotlačových portrétov Michala Babinku, Martina Jonáša… Portrétom významných osobností slovenskej vojvodinskej kultúry, podobne ako kedysi Lehotský a Medveďová, sa venuje až po súčasnosť. Čáni ich však ozvláštňuje pri výtvarnej interpretácii a ich príslušnosť do kultúry vojvodinských Slovákov výtvarne zdôrazňuje aj tak, že ich maľuje na handrovku, tradičný produkt ľudovej tvorby (Zuzka Medveďová, Mira Brtková, Michal Kiráľ, Samuel Boldocký…). Pavel Čáni vytvoril aj rad grafických listov s výraznou symbolicko-alegorickou naráciou venovaných Báčskemu Petrovcu, Kovačici, Starej Pazove, Novému Sadu …. V týchto tradičných kultúrnych sídlach vojvodinských Slovákov odhaľoval a aktualizoval svoje meditatívno-poetické vízie a pocity. Petrovec identifikuje v jeho rozpoznávacom znamení, v jedinečnej architektúre slovenského gymnázia, ale aj početných osobnostiach slovenskej vojvodinskej literatúry, umenia a vedy. Kovačicu si Čáni nevie predstaviť bez Zuzany Chalupovej a Starú Pazovu bez Slovenského národného domu, Vladimíra Hurbana Vladimírovho… Tieto Čániho grafické výjavy vznikli už neskoršie, keď sa venoval cyklom prác pomenovaných Hranica, Železné vtáky, Orbis pictus alebo aj Autobiografiky, keď figuratívna poeticko-meditatívna narácia v jeho tvorbe nadobudla prevahu. Nikdy sa však tejto tematike nevenoval vo vyhranenom období, ona je totiž v jeho tvorbe prítomná konštantne.

Pavel Čáni bol jediným výtvarným umelcom po rozrastaní sa a expanzii akademického výtvarného umenia v slovenskej vojvodinskej kultúre od sedemdesiatych rokov 20. storočia po súčasnosť, ktorý sa nevyhýbal motívom z tradičnej slovenskej ľudovej kultúry a, napríklad, znázorňovaniu žien v ľudovom ošatení, v širokých sukniach. Na jeho grafických listoch ich máme znázornené ako mladuchy s tradičnou partou na hlave, alebo v pracovnom ovzduší, v skupine, ako kopú s motykami neďaleko chýrečnej parížskej katedrály Notre-Dame. Čáni však motívy zo života vojvodinských Slovákov nevyužíva aby ich velebil ako Zuzka Medveďová, ale nám pomáha v sebareflexii, aby sme seba lepšie rozumeli a pochopili. Pomáha nám pri vlastnej sebaidentifikácii, niekedy aj so štipkou irónie, ale o to pravdivejšie.

Pri príležitosti Čániho životného jubilea rozhodli sme sa pripraviť expozíciu jeho grafických listov a malieb, na ktorých jedinečným výtvarným spôsobom hovorí na o nás. Tieto grafické listy a maľby vytváral pre nás, aby sme samy seba lepšie rozumeli. Význam výtvarnej tvorby Pavla Čániho s takýmto zámerom určite prekonáva historický výtvarný odkaz K. M. Lehotského a Zuzky Medveďovej a je ďalším výtvarno-historickým medzníkom, ktorý vznikol o nás – pre nás. Musíme sa naučiť si to vážiť.

Výstava bude otvorená do 14. júla a to pondelok až piatok od 8. do 15. h.

Text: Danica Vŕbová, fotografie: Nataša Simonović