Nachádzame sa na mieste, ktoré je symbolom slovenskosti od založenia Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… v Hložanoch. Dnes ste opäť, ako už mnohokrát, svojimi výkonmi dokázali, že si ctíte a milujete všetko to, čo nám zanechali naši predkovia, že ste dôslední a dôstojní v zachovávaní bohatstva a krásy ich odkazu.

Preto sa s hlbokou úctou klaniame všetkým nacvičovateľom, tanečníkom, hudobníkom a najmä usilovným organizátorom, ktorí nám toto všetko umožnili. Máme budúcnosť preto, že vieme, kto sme, čo sme, a zachovávame si svojráznosť našej slovenskosti. Prekrásne bohatstvo tanca, spevu, hudby a krojov svedčí o tom, že neklesáme, ale sme čoraz úspešnejší.

Všetky súbory, ktoré sem prišli, priniesli so sebou kus srdca svojej osady a tancom nám ho odovzdali. Hovorí sa, že nás je už menej, no kvalitou a láskou k práci to plne nahrádzame. Vystúpenia všetkých súborov boli príjemným zážitkom, o čom svedčí aj potlesk divákov, ktorým sa touto príležitosťou úprimne poďakúvame.

Na javisko ste priniesli bohaté tanečné znalosti poprepletané s prvkami našich tancov z minulosti aj so súčasnými tanečnými formami. Obdivujeme vaše tanečné aj javiskové kreácie. Viete to robiť – len pokračujte v práci.

Na festivale sa predstavili aj revuálne súbory, ktoré mali rovnoprávne postavenie spolu s ostatnými súbormi. Taktiež tanečný súbor z Radoša, ktorý sem prišiel ako hosťujúci súbor, mal plnohodnotný status ako všetky ostatné slovenské súbory. Okrem výborných tanečných výkonov boli tentoraz aj orchestre plne v službách tanca. Spevácke skupiny i sóloví speváci, ktorí prispeli k tanečným vystúpeniam, boli na vysokej umeleckej úrovni.

Texty, ktoré okrášľovali tanečné výkony, boli odborne a citlivo vybrané. To všetko dalo tohtoročnému festivalu pečať mimoriadnej umeleckej hodnoty. Je vidieť, že ste do práce vložili seba, svoju úprimnosť a lásku.

Uvedomte si, že práve vy ste pokračovateľmi zachovania našej slovenskej tradičnej kultúry. Zo srdca vám prajeme veľa úspechov v práci do budúcna.

Prekrásnou pestrosťou slovenských ľudových odevov všetky tanečné súbory defilovali hložianskou ulicou a spevom i hudbou nám prinášali zvesť, že o 17.00 hodine sa začína prvý koncert tanečných súborov, v ktorom vystúpilo päť skupín súťažného rázu, tri skupiny revuálneho rázu a dve hosťujúce skupiny.

Defilé pokračovalo javiskovým priestorom za sprievodu orchestra a spevákov Anny Berédiovej zo Selenče, Lidušky Kolárovej z Erdevíka a Pavla Hološa z Padiny. Zvučkou, vytýčením festivalovej vlajky a pozdravmi domácich i hostí bol 53. Folklórny festival Tancuj, tancuj… slávnostne otvorený. Tanečné páry všetkých účastníkov spoločným tancom zveľadili otvorenie festivalu. Išlo o režisérkou úspešne premyslený scénicko-krojovo-tanečný výkon, ktorý nás uviedol do víru tanca dvoch koncertov.

O 20.00 hodine sa začal druhý koncert tanečných súborov, v ktorom vystúpilo desať skupín súťažného rázu, ako aj hostia, ktorí časovo umožnili prácu odbornej poroty hodnotiacej súťažiace súbory.

Laureátom 53. ročníka festivalu Tancuj, tancuj… sa stal KOS Jednota Hložany – mladšia tanečná skupina so štylizovaným tancom Prišívaňja pjerkov.

Prišívanie pierka je starodávnym zvykom v každej našej slovenskej domácnosti, ktorý je potrebné zachovávať. Dievčence so spevom a pierkami odtancovali pekný čardáš s jednoduchými, ale efektívnymi tanečnými okrasmi v očakávaní mládencov. Po ich príchode dievčence vykonávali svoju úlohu – prišívanie pierka – zatiaľ čo mládenci spevom a pekným čapášovým tancom čakali na dievčatá. Príchodom družice, ktorá starodávnym vinšom tento obrad umocnila, sa spolu s dievčatami hneď zapojila do spoločného tanca. V tomto štylizovanom a efektívnom tanečnom obraze bol výborne využitý časový aj javiskový priestor. Obrazy sa striedali plynulo, tance sa nebadane prelínali a zručne sa menili javiskové kresby. Celok pôsobil dynamicky a ucelene – tanečníci boli dobre nacvičení, veselí a spevácky zdatní, čím dokázali, že aj v krátkom čase je možné znázorniť svadobnú náladu.

Druhá cena, teda strieborná plaketa, bola udelená SKUS Pivnica – staršej tanečnej skupine FS V pivnickom poli s tancom Ftedi je mňe dobrá vóla.

Po dlhšom čase na javisko vyšla tanečná skupina so spevom s valčíkovou ľudovou piesňou, ktorou sa prihovorila všetkým prítomným. Staršia tanečná skupina skúsených tanečníkov nás pivnickými tancami, ktoré sú v tomto prostredí špecifické, vtiahla do sveta tradičného tanca. Poukázala nielen na správne tanečné držanie tela, ale aj na pekné párové držanie s prizemneným krokom, ktorý je charakteristický pre mnohé slovenské prostredia. Poskoky, jednokročky, oblúky i nízke doskoky ukázali, ako sa tvoria tanečné kresby jedného tanca. Objavila sa tu rozmanitosť a bohatstvo našej tanečnej klenotnice. Bohaté javiskové tvary poukázali na pestrosť spôsobov tancovania a tanečníci pohybom vytvárali elegantné a nebadane sa meniace formácie. Ich tanečný celok bol odborne pripravený a plynulo nás viedol od začiatku až do konca. Tanečníci napriek svojmu veku veselosťou, spevom a energiou ukázali, ako treba pracovať, aby sme si zachovali to najcennejšie, čo nám naši predkovia zanechali – radosť z tanca, spevu a hudby.

Tretia cena, teda bronzová plaketa, bola udelená SKC Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad – folklórnemu súboru s tancom Na zábave.

Táto domáca tanečná zábava sa začala sólom domácich – pekným a efektívnym tancom. Príchodom priateľov, spevom, tancom a rozhovormi sa vytvorila domáca rodinná atmosféra, v ktorej sa muži a ženy akoby predbiehali v tom, kto krajšie a veselšie tancuje. Mužský tanec, obohatený čapášovými prvkami, ukázal citové prežívanie a tanečnú vyspelosť mužov. Ženy svojím tancom v čardáši poukázali na krásu ženského prejavu rozmanitými a efektívnymi tanečnými okrasmi, ktorými prilákali mužov do spoločného tanca. Spoločne využili javiskový priestor v pekných choreografických kresbách a tanečných prvkoch. Zaujímavý čardáš, v ktorom dominovali muži spolu s dievčatami, ktoré sa miestami otáčali aj samostatne, no stále tvorili párový tanec, zanechal silný umelecký dojem. Záver patril spoločnému tancu, v ktorom súbor naplno využil javiskový priestor. Tanec obohatili rôznymi tanečnými prvkami a šikovnými prechodmi v choreografických tvaroch, čím dôstojne zakončili svoju rodinnú zábavu. Počas celého vystúpenia ich výborne sprevádzala spevácka skupina, ktorá dotvárala tento naladený domáci tanečný zážitok.

SKOS Detvan, Vojlovica – miešaná tanečná skupina sa predstavila tancom Títo naši muzikanťi. Vojlovické tance a ich tapantoše sú známe nielen v našom prostredí, ale aj v zahraničí. Prekrásne staré slovenské piesne s charakteristickými tanečnými okrasmi sa tancujú v miernom tempe, čo im dodáva osobitý ráz. Aj v tomto programe boli tanečné kresby zručné a citlivo upravené dolnozemskými prvkami, ktoré vyvolali veselú tanečno-spevácku náladu. Príchod chlapcov do tanca, ich pekné čardášové prvky a množstvo otáčok prilákali dievčatá do tanca a v párových i radových formách vytvorili svadobný tanečný dojem. Dievčenský tanec svojou eleganciou a spevom bez hudobného sprievodu efektívne osviežil celý choreografický celok. Svojráznym tancom, dôsledným využitím javiskového priestoru a zaujímavými choreografickými obrazmi zanechali silný umelecký dojem a priniesli autentickú súčasnú tanečnú náladu našich svadieb.

SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova – folklórny súbor Klasy: Kertíz šore veseľe sa mávajú

Príchodom tanečníkov na scénu so spevom a ich pekným mužským tancom s rozmanitými okrasmi, typickými pre toto prostredie, nás hneď uviedli do tanečnej nálady. Následným príchodom dievčat so spevom a tancom, obohateným o dievčenské tanečné prvky a pekné choreografické formácie, navnadili chlapcov k spoločnému tancu. Použitím dvoch tanečných formácií sa súbor pokúsil poukázať na rozmanitosť staropazovského tanečného dedičstva – či už v tanečných okrasoch, alebo v špecifickosti tanečného držania. Voľný tanec v porovnávaných formáciách, v ktorom bola zastúpená kruhová aj párová kresba, umožnil plnohodnotné využitie javiskového priestoru. Tanečníci svojím spevom, veselosťou a čistým tanečným prejavom doviedli vystúpenie k efektnému záveru. Zaujímavé boli rozličné tanečné formy, ktoré sa odborne a plynulo striedali, čím podporili dynamiku celého tanečného výkonu.

KOS Jednota – staršia tanečná skupina z Hložian s tancom F tom hložianskom hornom konci – nás svojím efektným výstupom vrátila do minulosti, do čias, keď sa tancovali staré dolnozemské tance. Každý tanec mal svoju vlastnú melódiu a presne určený tanečný výkon, obohatený o tanečné pozdravy, tanečné hrozenie i ťapuškanie. V tých časoch bolo takéto tancovanie bežnou súčasťou všetkých zábav a osláv mládeže v každej slovenskej osade nášho prostredia. S úsmevom, spevom a presnosťou tanečných prvkov zanechali tanečníci mimoriadne silný dojem a pripomenuli spomienky na staré generácie, pre ktoré boli tieto tance jediným tanečným bohatstvom počas ich životnej púte. Nosili si ich so sebou ako znak svojej slovenskosti, ktorú si vážili, ctili a nikdy sa jej nezriekli.

KUS Sládkovič – tanečná skupina z Boľoviec – sa predstavila dievčenským tancom Fijala, fijala. Ide o tanec, v ktorom dievčence s láskou a tanečnou vôľou nahovárajú matku, aby už vydala dcéru. Tieto dievčatá svoj zámer presvedčivo vyjadrili krásnym tanečným prejavom. Rozmanitými ozdobami dolnozemského tanca, veselo a s chuťou, ukázali, že aj malá tanečná skupina môže byť efektívna, úspešná a má pred sebou bohatú budúcnosť. Pekné tanečné kombinácie s dolnozemskými prvkami využili v kruhovom aj párovom tanci, kde krížne držanie – dnes už v súboroch málo vídané – výrazne obohatilo ich tanečný výkon. Každý tanec mal svoj základný krok, ktorý tanečníčky úspešne zdolali. Tanečné prechody z jedného tanca do druhého boli odborne zvládnuté a choreografické obrazy sa plynulo a nenápadne menili. Použitím brány obohatili choreografický celok, ktorý úspešne ukončili tancom sriemskej zurky.

KUS Zvolen, Kulpín – staršia tanečná skupina sa predstavila tancom Dobrí večer, Aňičkina mamička. Tanečníci v slávnostnom kulpínskom kroji, za sprievodu baladovej piesne, elegantne odtancovali úvodný tanec s čardášovou jednokročkou, ktorým nás postupne uviedli do živšieho tanečného tempa. Nenápadne a s citlivým využitím javiskového priestoru, prostredníctvom jednoduchých, no pôsobivých tanečných ozdôb, nás viedli celým choreografickým celkom až do záveru, pričom sa menili len vhodne zvolené piesne. Išlo o osobité spracovanie, pri ktorom sa zdalo, že výber tancov a piesní si nacvičovateľ zvolil s jasným umeleckým zámerom. Možno chcel poukázať na to, že aj so skromnými choreografickými kresbami a jednoduchými tanečnými prvkami možno zaujať diváka – čo sa tanečníkom plne podarilo. Do celku bol vložený aj dievčenský tanec so striedmymi krokovými prvkami, primerane prispôsobený párovým tancom. Záver vystúpenia, obohatený o sólový spev krásnej piesne, dôstojne uzavrel túto tanečnú rozprávku.

KUS Petrovská družina, Báčsky Petrovec – miešaná tanečná skupina sa predstavila tancom Povec, ďjovča, povec pravdu, či máš duchni, či máš ládu. Dievčence s vankúšmi a perinami hneď v úvode naznačili, že ide o svadobný zvyk, ktorý je v našom prostredí spojený s veľkou radosťou. Družice sa spevom a s vankúšmi pustili do tanca. V čardášovom tanci, s peknými tanečnými prvkami v kruhovej i párovej choreografickej kresbe, poukázali na zručnosť pri odkladaní vankúšov. Príchodom dvoch mládencov sa tanečníci dali do tanca v trojiciach. Použité tanečné formy boli choreograficky upravené a tanečné prvky primerané tomuto typu tanca, ktorý sa kedysi tancoval na svadbách v danom prostredí. Vznikol dojem, že sa tanečníci v trojiciach ešte viac roztancujú, no chýbala väčšia veselosť a energia prejavu. Ozdobovanie mladuchy mohlo byť výraznejšie a záverečný svadobný tanec efektný, s jasnejšou veselou svadobnou náladou, ktorá však v závere vyznela len slabo.

Dom kultúry 3. októbra, Kovačica – folklórny súbor Rozmarín sa predstavil tancom Žena muža…. Títo kovačickí tanečníci nám svojím vystúpením pripomenuli, že prítomnosť aj minulosť slovenského tanca sú úzko späté s týmto prostredím a so spolunažívaním rôznych národov a národností, s ktorými tu žijeme. Každý si pestuje a ctí svoju kultúru, jazyk, zvyky i tance, no zároveň nás spája spoločná spolupatričnosť života v tomto priestore. Príkladom toho je aj udržiavanie tradičných dolnozemských tancov z okolia Kovačice, ktoré autorka premyslene oprášila na scéne. Skupina pôsobila uvoľnene a roztancovane, akoby tancovala na dedinskej zábave. Každý pár tancoval po svojom, svojrázne a prirodzene, s pekným využitím javiskového priestoru. Elegancia, spev a starodávny spôsob tancovania, doplnený žartom i symbolickou pálenkou, vytvorili dojem, že vystúpenie trvalo len krátko. Práve pre ich dobrú náladu, veselosť a vhodný výber pekných žartovných piesní sme však prežili mimoriadny zážitok. Striedaním tancov s pôsobivými tanečnými ozdobami a krásnym spevom priviedli túto tanečnú veselohru k vydarenému záveru.

SKUS Pivnica, Pivnica – mladšia tanečná skupina FS V pivnickom poli sa predstavila choreografiou Zbúrajú sa ňebesá, keť sa láska zamotá. Ako vždy, Pivničania nás potešili spevom i tancom, ktorý sa v tomto prostredí dodnes tancuje tak, ako kedysi. Skladné a nenápadné prechody z jedného tanca do druhého sú charakteristickým znakom tohto slovenského prostredia. Zaujímavé a bohaté choreografické zmeny sa striedajú plynulo a vytvárajú ucelený choreografický celok. Ich vystúpenie sledujeme bez dychu, pretože nám prináša niečo nové a pritom veľmi staré, siahajúce hlboko do minulosti, do čias príchodu Pivničanov zo západného Slovenska. Sú príkladom zachovávania našich tradícií, mnohé tance sme sa naučili práve od nich, no stále je tu ešte veľa toho, čo nás môžu naučiť – predovšetkým, aby sme si aj my vedeli vážiť, uctievať a zachovávať svoje kultúrne bohatstvo.

SKOS Erdevík, Erdevík – folklórna skupina so zvykovým pásmom Na konci hori – spracovala tému osídľovania územia dnešného Erdevíka. Úrodná, no močovitá sriemska pôda prilákala obyvateľov Báčky, aby sa tu usadili a vybudovali nový domov. Smutnou piesňou výborná speváčka spevom priblížila príchod ľudí, ktorí si mali vlastnou prácou vytvoriť nové bydlisko. Dubkaním bol znázornený samotný príchod osadníkov, ale aj blato a náročné podmienky pri výstavbe domčekov a kostola. Jednoduché, miestami až chudobné tanečné prvky a choreografické kresby naznačili dolnozemské čardášové tance. Chýbala však tanečná energia, ktorá je pre takýto zvykový dej nevyhnutná. Až z textu piesne sme sa dovtípili, o čo vlastne ide. Monotónnosť príchodu obyvateľov pôsobila rušivo, keďže ide o začiatok nového života – o chvíľu, keď sú ľudia „svoji na svojomˮ. Nedostatočne bola využitá aj javisková kultúra a odev nezodpovedal danému zvykovému zobrazeniu. Zakladanie osady si v tých časoch vyžadovalo pracovitých ľudí s deťmi, celé rodiny schopné vybudovať všetko potrebné pre začiatok života. Dolnozemskí Slováci to dokázali – a práve toto bolo možné a potrebné výraznejšie znázorniť aj tancom. Chýbali tiež rekvizity, ktoré by zvýraznili pracovnú pestrosť deja, napríklad hlina, drevo, prútie či iné drobnosti. Myšlienka bola mimoriadne zaujímavá, no jej spracovanie zostalo nedopracované.

UKV KC Kysáč, Kysáč – mladšia skupina FS Vreteno, sa predstavila s obyčajou Prišívačke, svadobným zvykom prišívania pierka družbom. Tento tanečný súbor vstupuje na javisko s pekným textom rodičov, ktorí očakávajú hostí. Ich príchod na javisko je rušný a pôsobivý. Javiskový priestor je zaplnený rôznymi predmetmi, ktoré znázorňujú prípravu rodiny na svadbu. Ide o zobrazenie tradičného prišívania pierka v slovenských rodinách. Vystúpenie je postavené na jednoduchých tanečných prvkoch čardáša s výraznou dvojkročkou, ktorými sa začína veselica. Javiskový priestor je dobre využitý, s choreografickými zmenami a peknými tanečnými prvkami. Účinkujúci tancujú, spievajú, rozprávajú sa a všetko je v službe obyčaji. Pekné sú priechody v tanci, avšak miestami je viditeľná nedocvičenosť tanečných prvkov. Záver tvoria text a tanec s ešte nedopracovanými tanečnými formami. Pekný výber piesní a kvalitné spevácke výkony podporili celkové vyznenie vystúpenia, avšak tanečné formácie ku koncu mierne klesali. Pri lepšom dotiahnutí tanečných foriem by bol celý zvykový obraz ešte úspešnejší.

SKUS Slnečnica, Padina – folklórny súbor sa predstavil so zvykom V kirvajovú ňedeľu. Tanečníci prichádzajú na javisko s peknou piesňou a výborným hudobným sprievodom a kochajú sa v kráse kolotoča, medovníkov a iných dobrôt, ktoré ponúka jarmočná nálada. Škoda však, že tieto jarmočné rekvizity neboli viditeľné počas celého diania. Nachádzali sa skôr v úzadí, a preto scénicky málo podporili celkový obraz. Dve dievčatá sólovým tancom pozvali návštevníkov do tanca a čardášom – dvojkročkou bez tanečných okrás – v kruhovej formácii zatancovali tak, ako sa kedysi tancovalo na zábavách. Následne bola použitá čardášová formácia s trojkročkou. Menili sa piesne, avšak tanečne sa výraznejšie nič nemenilo, čím zostal javiskový priestor málo využitý. Hudobný sprievod s pekným repertoárom piesní a mimoriadny spev tanečníkov vytváral dojem, že tanec je len jednou zo zložiek tohto trojlístka. Chýbali hovorené texty, ktoré by jarmočnú náladu viac okrášlili a skvalitnili.

KUS Mladosť, Lug – tanečná skupina s tancom Keť dvor sťíchňe, spracovala svadobnú obyčaj započínačku znázornenú mnohými prvkami patriacimi do výbavy mladuchy, ako aj ambientom na dvore, ktorý poukazoval na veľmi dobre premyslený celok. Ide o udalosť, ktorá patrí k najobľúbenejším častiam svadobného diania. Dievčenský tanec, ktorý odtancovala družica s budúcou mladou, bol pekný a obohatený o tanečné prvky i javiskové kresby v rytme čardáša a trojročky. Štylizované tance a ich krokové variácie dočarovali skutočnú atmosféru započínačky, no miestami znižovali kvalitu a identickosť našej dolnozemskej obyčaje. Štylizovaná tanečná formácia nebola vždy potrebná. Metlovým tancom, žartovným textom i samotným dianím počas tanca sme sa však vrátili ku kráse tohto celku. Týmto tancom mala byť uzavretá tanečná sieť. Výborným začiatkom svadobného obrazu bolo dianie, keď svadobníci umývali riady, stavali šiatre a skladali výbavu pre mladuchu. Po metlovom tanci nasledoval prekrásny scénický obraz – odchod mladej, jej rozlúčkový text a odobierka s rodičmi – ktoré tvorili dôstojný začiatok i záver tejto obyčaje.

***

Revuálne skupiny

KUS Petrovská družina, Báčsky Petrovec – dievčenská tanečná skupina, Ňevidávaj sa ti, ďjevča, ešťe. Veselé a rozospievané dievčatá voľne vychádzali na javisko a plynulo prešli do čardášového tanca s využitím dvojkročky a trojkročky. Striedaním tempa a rôznymi choreografickými zmenami postupne rozvíjali jeden tanec za druhým. Využívali rozmanité javiskové formácie, ktoré sa dynamicky menili, čím obohatili celkový vizuálny dojem vystúpenia. Pekný spev, dobrý výber piesní a zvládnuté krokové prvky svedčili o ich tanečnej zdatnosti. Roztancované dievčatá prostredníctvom figuratívnych zmien a choreografických variácií postupne vygradovali program až do záveru, pričom zanechali veľmi pekný umelecký dojem. Do budúcnosti je potrebné zamerať sa na precíznejšie uskladnenie tanečných prvkov a plynulejšie prechody medzi jednotlivými tancami, ktoré miestami pôsobili neisto.

SKC Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad – seniorský folklórny súbor, sa predstavil tancom Šariš.

Tanečný prejav členov súboru bol presvedčivý, obohatený o krásne prvky a výrazné ozdoby typické pre čardáš. Vďaka premysleným zmenám tempa, ladnosti pohybu a prirodzenej elegancii dokázali vytvoriť kompaktný a bohatý choreografický celok, pričom efektívne využili celý javiskový priestor. Bolo by žiaduce, aby sa aj v ďalších osadách podporili starší tanečníci a zapojili sa do účasti na tomto festivale.

UKV KC Kysáč, Kysáč – seniorská tanečná skupina FS Vreteno sa predstavila tancom Zvŕtňi sa mi. Nacvičovateľ zvolil výborný výber tancov, ktoré sa kedysi uvádzali na rôznych besedách počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. Toto spracovanie môže byť inšpiráciou pre mladých nacvičovateľov, aby z týchto tradícií prebrali a zachovali krásne tanečné prvky, z ktorých niektoré už postupne upadajú do zabudnutia. Tanečníci predviedli svoju besedu s istotou a prirodzenou ľahkosťou. Nechýbala elegancia pohybu ani súlad medzi tanečnicou a tanečníkom, čo ešte viac umocnilo celkový umelecký dojem. Choreografické kresby boli v súlade s charakterom tanca a premyslené javiskové formácie nás symbolicky preniesli do čias formovania nášho tanečného krokového i choreografického prejavu.

Matica slovenská Hviezdoslav, Radoš – tanečná skupina sa predstavila obyčajou Kuchárki z Radoša. Scénický prejav, naplnený rodinnou predsvadobnou atmosférou, doslova žiaril z javiska. Pozitívna energia tanca, spevu i samotného deja – zobrazujúceho prácu v kuchyni – zanechala v divákoch veľmi príjemný dojem. Z vystúpenia bolo cítiť zrelosť interpretov; ich dôstojné, miestami až starosvetské držanie tela a prirodzená elegancia pohybu pôsobili úctyhodne. Výber piesní, textov i tancov bol premyslený a odborne zostavený. Jednotlivé zložky sa na javisku striedali plynulo a citlivo, pričom vhodne zvolené rekvizity dotvárali autentický kuchynský interiér. Vďaka tomu sme mali pocit, že sme sa aj my stali súčasťou tohto svadobného obyčaja.

Odbornú porotu tvorili Ružena Červenská, Milorad Lonić a Janko Merník.

V mene odbornej poroty napísala

Ružena Červenská